26. schôdza

Aj keby ste sa nepripojili, samozrejme, otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, že okrem pani predkladateľky, či sa hlási ešte niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Simon. Končím možnosť sa prihlásiť.
Takže nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Náš návrh zákona je vlastne identickým s tým, ktorí už v tejto sále bol predkladaný niekoľkokrát od roku 2010, vždy opakovane, vždy s malými, s malým počtom k tomu dosiahnutiu cieľu, aby bol, aby bol prijatý. Principiálne nikto nemal k nemu výhrady, ale vždy bolo nejaké politické „ale“, aby nedostal dostatočnú podporu. To, čo sa udialo vlastne koncom roka 2016, kedy prešiel prvýkrát zákon tzv. antimnožiteľský, ktorý, v rámci ktorého sme poukázali na katastrofálnu situáciu, čo sa týka chovu spoločenských zvierat na Slovensku a k nedostatočnej ochrane zvierat, tak na rozdiel od ostatnej vyspelej časti Európy, tak opakovane chceme poukázať na situáciu. V tom čase to bol zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý parlamentom aj s podporou koalície prešiel, avšak bol následne vrátený pánom prezidentom do pléna. Avšak keď sme si dôsledne čítali, prečítali rozhodnutie pána prezidenta a dôvody, pre ktoré sa nechal, musím povedať, tak uhovoriť rezortom pôdohospodárstva a argumentami, ktoré boli predložené, tak jeden, jeden vlastne aj z dôvodov bolo, že áno, teda vráti ho, vyhovie týmto skupinám ľudí, ktorí poukazovali na nedostatky nejaké nášho zákona, požiadavke pani ministerky, avšak bolo tam také „ale“, že pani ministerka prisľúbila, že predloží do konca roka 2017 kompletný zákon o ochrane zvierat, ktorý problematiku bude riešiť. V lete, v auguste minulého roka s veľkou pompou pani ministerka ohlásila prípravu tohto zákona. Zákon bol predstavený v medzirezortnom pripomienkovom konaní niekedy koncom augusta, avšak to množstvo pripomienok, ktoré mal, je, vlastne ho absolútne knokautoval a do dnešného dňa nebol predložený.
Chcem však povedať, že tie problematické pasáže boli sčasti zákona o veterinárnej starostlivosti, a ten zákon, ktorý predložili do medzirezortného pripomienkového konania, mal viacero článkov. Medzi nimi bol aj článok, ktorý menil a dopĺňal Občiansky zákonník, kde si rezort ministerstva pôdohospodárstva prevzal prakticky identicky tieto návrhy, ktoré boli opakovane predtým už predkladané v parlamente. A to znamená, že dnes ja vám tu predkladám návrh zákona, ktorý je, dá sa povedať, v tejto chvíli spoločným návrhom celej tejto sály, ktorý je spoločným návrhom jednak opozície, ale aj návrhom rezortu pôdohospodárstva v tomto jednom článku, ktorý hovorí, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. A dopĺňa sa len jedným jediným paragrafom, novým § 119a, ktorý má dve vety. Avšak tieto dve vety môžu zásadným spôsobom napomôcť tomu, aby ďalšie legi-, ďalšie legislatívne úpravy, ktoré zaiste budú potrebné, mali platformu na to, aby mohli byť otvorené a v tomto ctenom pléne prijaté. Ja prečítam tieto vety.
Takže § 119a hovorí:
Živé zviera má zvláštny význam a hodnotu ako zmyslami obdarený živý tvor. Živé zviera nie je vec a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú primerane len v rozsahu, ktorý neodporuje jeho povahe.
Takto, takéto znenie je znenie, ktoré je konsenzuálne na celej, na, v rámci celej spoločnosti. Takéto znenie prešlo aj bez nejakých zásadných pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania a aj tí, ktorí mali isté obavy z formulácie, že zviera nebude považované za vecou, vecou, myslím, že už pochopili, že tu naozaj..., že ide o dobrú vec a aj pochopenie je v rámci celej spoločnosti.
Vážení kolegovia, kolegyne, uchádzame sa o podporu. O podporu tohto zákona, ktorý naozaj môže nie politickým, je prierezovým v rámci celej spoločnosti, aj koalície, aj opozície. A vyzývam vás a prosím o to, aby sme ukázali, že v tejto jednej veci potom ten dokážeme spoločne urobiť, tento maličký krôčik, ktorý je maličkým krôčikom v rámci hlasovania, ale veľkým krokom pre ochranu zvierat na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne... Pán poslanec Poliačik, môžte. (Povedané so smiechom.) Viete, len do tej doby, kým hovorí pani poslankyňa. Takže štyria páni poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko, Anka, ti chcem poďakovať za celú túto iniciatívu, ktorej sa tvrdohlavo dlhodobo držíš. Ja som veľmi rada. Vieš veľmi dobre, že aj ja som psičkár, ale teda nejde tu len o psy, ide tu o všetky zvieratá. Chcela by som naozaj upozorniť na to, že veľmi, veľmi, veľmi a dlhodobo chýba takáto legislatíva, a, a to, čo Anka hovorila, u nás na Slovensku je to na hanbu a naozaj toto nie je vec, určite to nie je vec politických tričiek, ale nejakého ľudského cítenia, kde je teda treba, je potrebné sa postarať o tých najslabších. V tomto prípade, aj ak, aj keď to nie sú ľudia.
Takže ja vás chcem, kolegovia, tiež veľmi pekne poprosiť, aby ste hlasovali za tento návrh zákona. A, Anka, ako vieš, môj hlas určite máš. Keby som ich mala viac, tak ti ich dám všetky. (Povedané so smiechom.)

Pán poslanec Uhrík.

Vážená pani poslankyňa, s predloženým návrhom zákona sa nedá nič iné len súhlasiť. Ja osobne ho určite podporím. A pripomeniem trošku taký iný pohľad, takú inú perspektívu. Nebolo to tak dávno, čo médiami prebehla správa z východného Slovenska, kde asociáli z osady v okrese Sobrance ukradli z dvora rodinného domu psa. Rodina tohto psíka skúšala hľadať. Pýtali sa, hľadali, behali. Nakoniec ho nenašli. O smrti toho psa sa dozvedeli vlastne tak, že policajti priniesli kožu toho psa danej rodine. Nakoniec sa zistilo, že tí asociálni Cigáni, ktorí toho psa ukradli, ho zabili, pravdepodobne zjedli a až pitva preukáže, či ho aj týrali. Ono v týchto osadách je totiž to zvykom, že keď, predtým ešte, ako psa zjedia, tak najskôr ho priviažu s reťazou alebo nejakým špagátom a bijú ho, kým z neho, hovorí sa ľudovo, vytlčú psinu. Dospelo to k takému paradoxu, že ľudia si kupujú strážnych psov, a nakoniec nie tí strážni psi strážia ich rodiny a ich domy, ale ľudia musia tých strážnych psov strážiť pred asociálmi, zatvárať ich do voliér, zatvárať ich do rodinných domov, aby im ich proste neukradli. Myslím si, že určite by sa malo na zviera nazerať ako na živého tvora, a pokiaľ to tak bude, tak sa vytvorí aj legislatívna pôda, nejaký základ pre to, aby sa aj do budúcna trošku obmedzili nelegálne chovy, obmedzili sa nelegálne biznisy, týranie zvierat a celkovo sa zvýšila tá spoločenská zodpovednosť voči zvieratám.
Ako majiteľ psa tiež beriem tieto veci veľmi, veľmi osobne. Mnohí ľudia považujú naozaj zvieratá len za veci, ale každý, kto má nejaké zviera v rodine, tak vie, že každé zviera má tiež svoje city, prejavuje radosť, smútok a podobné veci, čiže, čiže určite to podporím.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Na rozdiel možno od mojich predrečníkov by som zdôraznil, že touto právnou úpravou chceme niečo povedať o ľuďoch, nie až tak o psoch. Chceme dosiahnuť to, aby nielen naši ľudia, ale aj naša spoločnosť ako celok sa skultúrnila, pretože prejav toho, že sa k zvieratám chovávame inak ako k veciam, je prejavom našej kultúrnosti. A preto si myslím, že tí, ktorí za takto úplne jednoznačnú právnu úpravu nebudú hlasovať, tak tým vyjadria svoju vlastnú kultúrnosť, a tak všetkých vyzývam k tomu, aby túto zákonnú úpravu podporili.

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Ako spolupredkladateľ, samozrejme, plne podporujem. A jedna vec ma mrzí v tej verzii, ktorá je, vlastne ešte stále čaká na vládu a to je, že pani ministerka, alebo teda celý rezort nešli napríklad českou cestou, a že namiesto zmeny definície, ktorú my predkladáme, lebo nemáme celý ten legislatívny aparát, ktorý by to vedel dokončiť, nespravili vlastne už zapracovanie tej novej definície do všetkých častí Občianskeho zákonníka, kde, kde to je potrebné. Ja som si vedomý toho, že neskôr po prijatí tejto novely bude potrebné, aby na úrovni ministerstva spravodlivosti vlastne všetky časti, ktoré sa týkajú zaobchádzania so zvieratami, zapracovali tú novú definíciu tak, ako to urobili Česi vo svojom Občianskom zákonníku pred pár rokmi, ale dobrá správa je, že vlastne na tej základnej definícii už je dnes zhoda, lebo takisto ako definujeme my zviera pre slovenskú legislatívu, tak je zadefinované aj v pripravovanom materiáli ministerky pôdohospodárstva, a ak teraz parlament novú definíciu odhlasuje, tak ako je tu daná, tak sa tým nijakým spôsobom nezbrzďuje proces prijímania všetkej ostatnej potrebnej legislatívy toho ohláseného balíka, ktorý pani ministerka chce do parlamentu priniesť.
Takže verím tomu, že keďže na tej definícii sme sa vlastne aj s rezortom pôdohospodárstva zhodli, tak nič nebráni tomu, aby teraz nová definícia prešla, a všetko ostatné, čo sa týka legislatívy k ochrane zvierat, už je potom na pleciach rezortu pôdohospodárstva.
Ďakujem.