26. schôdza

60 ešte nie. Pán predsedajúci, ja by som vás chcel poprosiť, aby ste do budúcna nekomentovali vzťahy v našej rodine. Ďakujem. (Smiech v sále.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovolil som si prihlásiť sa ako spravodajca, lebo by som rád reagoval na, na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona, a keďže aj ja som teda..., ja som absolvoval štúdium práva, v rámci toho aj štúdium rímskeho práva, tak viem, že podľa rímskeho práva zviera je vec, tak to bolo dlhé, dlhé roky, a ak tu pán poslanec Baránik hovoril o tom, že slovenské právo bolo súčasťou uhorského práva, resp. žiadne slovenské právo nebolo kedysi, a už dlhé desaťročia sa slovenské právo vyvíjalo potom v 20. storočí ako súčasť československého práva, teda zároveň s českým právom, tak je rovnako aj fakt, že slovenské právo vychádza z rímskeho práva podľa, ktorého zvieratá boli veci.
Nuž ale podľa rímskeho práva boli vecami aj otroci alebo deti v otcovskej moci. Spoločnosť a s ňou aj právo sa, sa vyvíjajú a to, čo bolo považované za vec v rímskom práve, už nie všetko z toho dnešným právom je považované za, za vec. Čiže aj keď si ctíme rímske právo ako zdroj nášho práva a našej právnej tradície, nemôžeme to preberať v úplne v tej podobe, v akej sa právom riadili starí Rimania. Ale k vystúpeniu pána poslanca Zsolta Simona by som ešte jednu vec chcel podotknúť, že keď kritizujeme nejaký návrh zákona, tak je dobré v rozprave sa vysporiadať nielen s nejakým tým heslom, pod ktorým je ten návrh zákona uvádzaný, ale aj s obsahom toho zákona, s tým, čo je napísané v paragrafovom znení. Lebo áno, tento návrh zákona je predávaný pod heslom Zviera nie je vec a jeden by si z toho odvodil, že, že to znamená, že, že zviera sa stáva z objektu práva subjektom práva, že získava práva, aké majú osoby, teda ľudia. Nuž ale ten zákon, a teda asi nebolo veľmi ťažké si ho prečítať, lebo ja ho tu teraz celý prečítam a nebudeme tu veľmi dlho.
Ten zákon znie:
„Čl. I
Za § 119 sa vkladá nový § 119a, ktorý znie:
§ 119a
Živé zviera má zvláštny význam a hodnotu ako zmyslami obdarený živý tvor. Živé zviera nie je vec a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú primerane len v rozsahu, ktorý neodporuje jeho povahe.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2018.“
Nech čítam, ako čítam, nikde v tomto texte sa nepíše o tom, že zviera je subjektom práva, že zviera má rovnaké alebo podobné práva ako ľudia. Tak neviem, neviem, potom z čoho vychádzalo to vystúpenie. Samozrejme, že je možné diskutovať o tom, či táto definícia tak, ako je tam napísaná, je tá najlepšia, či tam zahrnúť všetky zvieratá alebo, alebo iba niektoré zvieratá, či to, či to bližšie, bližšie definovať. To je všetko v poriadku, tieto diskusie. Ale stavať to tak, že zákon, ktorý sa predáva pod značkou Zviera nie je vec, robí zo zvierat ako objektov práva, zviera ako subjekt práva, jednoducho nie je pravda.

Ďakujem pekne. Chcem tiež zareagovať na diskusiu, ktorá tu odznela, a, samozrejme, vysvetliť, hlavne pánu Simonovi, ako je zákon predložený, ako je mienený.
A hovorím, je prakticky identický ako ten, ktorý už prešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním v rámci toho komplexného zákona, ktorý ministerka Matečná predložila do MPK v auguste minulého roka. A preto tento článok, ktorý v rámci celého toho komplexu zákonov, ktorým, ktorým ona navrhovala ako zmenu, prešiel aj diskusiou, bola tam aj osobitná pripomienka Konferencie biskupov Slovenska, ktorá, predpokladám, že mala tú istú obavu, ako ste vy tu vyslovili v pléne a bola vyslovená, vysvetlená.
Chcem vám zdôrazniť, pes sa..., alebo zviera sa nestáva subjektom práva, ale zostáva objektom práva, tak ako bolo povedané, na vzťahy k nemu sa primerane použijú ako ustanovenia o veci. Čiže definuje sa živé zviera ako bytosť obdarená, obdarená zmyslami schopnosť vnímať okolie, ale zároveň sa vymedzuje, že živé zviera nie je vecou v zmysle chápania hnuteľných a nehnuteľných vecí definované v Občianskom zákonníku v súčasnosti, avšak špecifikuje špeciálne postavenie živého zvieraťa ako predmetu, ako predmetu občianskoprávnych vzťahov. To znamená, že toto ustanovenie zviera vyníma síce z definície bežnej veci avšak v niektorých prípadoch ako kúpa, darovanie, dedenie sa budú na živé zviera primerane vzťahovať ustanovenia o veciach.
Naša legislatíva umožňuje v súčasnosti veľké utrpenie zvierat, ignoruje medzinárodný dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, ktoré okrem iného zvieraťu priznáva legislatívny status cítiaca bytosť, a jedine náš právny poriadok charakterizuje zviera len ako vec. Hovorí o tom aj čl. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý hovorí tiež o tom, že treba v rámci presadzovania zákona poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a tak ďalej, dopravy, prepravy, vnútorného trhu dbať aj na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich, cítiacich bytostí.
Táto otázka je riešená aj napríklad na úrovni Európskeho dohovoru o ochrane spoločenských zvierat, ktorý bol prijatý ešte v roku 1986 a vlastne ho ratifikovali skoro všetky krajiny Európskej únie, dokonca európskeho kontinentu. A dokonca aj niektoré, ktoré sú mimo tohto spoločenstva. Slovenská republika prevzala prakticky všetko z tohto dohovoru do svojho právneho poriadku okrem preambuly, ktoré, v ktorej v tomto dohovore bolo definované, že zviera ako cítiaca bytosť.
Chcela by som podotknúť aj vysvetliť pani poslankyni Antošovej, ktorá spomínala zákon, ktorý pripravuje pani ministerka Matečná, vyzývala k trpezlivosti. No, áno, na jednej strane trpezlivosť je namieste, ale otáľanie už nie. A tento zákon je, bol súčasťou toho balíka, ktorý pani ministerka predkladala, ona si ho do svojho balíka prevzala z predchádzajúcich návrhov, čo je absolútne správne. Ale si myslím, že je absolútne správne, že aj v rámci toho otáľania my sme zase ten jeden článok toho zákona vyňali, pretože tento nebol predmetom rozporov v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania. Bola tam len jedna jediná otázka, ktorá sa, ktorá bola vysvetlená. Takže nič by nemalo brániť tomu, aby tento vyňatý článok z toho balíka pani Antošovej, pani ministerky Matečnej mohol byť schválený.
Pán poslanec Simon, spomínali ste ironicky, že no tak teraz tuná budeme, budeme dbať na myši, potkany a, neviem, nejaké takého ďalšie zvieratá. No myslím si, že ani tie by nemali byť úmyselne nejako týrané. Ale, samozrejme, na tie sa nevzťahuje Občiansky zákonník, pretože aj ochrana sa týka hlavne spoločenských zvierat. Ochrana hospodárskych zvierat je veľmi dobre ošetrená aj v súčasnom právnom poriadku, aj v medzinárodnom práve. Ochrana voľne žijúcich zvierat je taktiež veľmi dobre ošetrená v zákone o ochrane prírody a dokonca aj na úrovni medzinárodných dohovorov ohľadom ochrany niektorých špecifických druhov. To znamená, na voľne žijúce zvieratá v našej krajine sa vzťahuje množstvo zákonov a relatívne dobrých. Okrem týchto, čo som spomenula, je to aj zákon o poľovníctve a rybárstve, a teda aj medzinárodné dohovory.
Chcem vám pripomenúť aj § 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, aby sa zbavili tej obavy, že či naozaj zviera my tu nebodaj nechceme definovať ako, ako subjekt práva, pretože Občiansky zákonník upravuje občianskoprávne vzťahy, prísne napĺňanie občianskych práv a slobôd a najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Občianky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. To znamená, v žiadnom prípade zviera sa nestáva občanom, aby vstupoval do nejakého ako subjekt práva. Zostáva objektom práva aj primerane vo vzťahu k vlastníctvu, avšak má špecifické postavenia ako cítiaca bytosť. A bola by som veľmi rada, aby sme si toto uvedomili naprieč tohto pléna, a ten, túto drobnú, ale veľmi zásadnú zmenu Občianskeho zákonníka spoločne podporili.
Ďakujem vám pekne.

Navrhujem hlasovať o návrhu zákona v utorok o 11.00 hod.

Dobrý deň ešte raz, do šiestej máme ešte pol hodinu, takže naozaj stále máme deň.
Takže tento zákon podľa dôvodovej správy má novelizovať zákon č. 250/2012 Z. z., čo je zákon o regulácii v sieť..., v sieťových odvetviach.
Hlavným cieľom návrhu tohto zákona je zvýšenie transparentnosti a verejnej kontroly cenovej regulácie monopolných činností v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve a vodnom hospodárstve. Súčasná prax totiž ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii, a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť, než využívať nimi poskytované služby, prípadne si zvoliť alternatívu. Nezverejňovanie týchto informácií býva spravidla odôvodňované obchodných tajomstvom, hoci prirodzenému monopolu nehrozí zneužitie informácií označovaných za obchodné tajomstvo v hospodárskej súťaži, resp. konkurenčnom boji. Obchodné tajomstvo tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov.
Návrh zákona má tak za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o hospodárení a cenotvorbe týchto prirodzených monopolov v energetike, tepelnej energetike, vodnom hospodárstve a zvýšiť spoločenskú zodpovednosť týchto monopolov, ktoré inak plne využívajú výhody vyplývajúce z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na príslušnom relevantnom trhu. Verejná kontrola môže viesť, tiež viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných, ako sme zažili na začiatku roka 2017.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zverejňovať na svojom webovom sídle všetky cenové rozhodnutia. Ďalej sa navrhuje úprava, podľa ktorej nebude porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti vykonávané prirodzenými monopolmi.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušujú predchádzajúce smernice, považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už v súčasnosti zverejňuje nemalý objem informácií týkajúcich sa jeho činnosti.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale aj s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, rád by som sa súčasne prihlásil do rozpravy, ale až po písomne prihlásených.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Váženie pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 836).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ako veľmi dobre vieme, tak Slovensko je dlhodobo na čele rebríčku krajín Európskej únie s najvyššími cenami energií. Toto platí obzvlášť pre zamestnávateľov a pre podniky. Neprimerane vysokú časť z tejto ceny - a konkrétne v prípade elektriny je to 37 % - pritom tvoria tzv. distribučné poplatky, čiže poplatky za prenos, prepravu či distribúciu elektriny, plynu, tepla a vody. Táto oblasť je pritom regulovaná a spoločnosti, ktoré v nej podnikajú, majú na svojom území monopol. To znamená, nemajú konkurenciu, nemá ich kto ohroziť, jediný, kto ich nejakým spôsobom limituje, je štát svojou reguláciou. A spôsob regulácie je často pod rúškom tajomstva a sám minister financií Peter Kažimír hovorí, a to bez toho, aby to bližšie špecifikoval, o nedokonalej regulácii.
Možno aj to je dôvod, pre ktorý minulý rok predĺžil na neurčito tzv. osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý má túto podľa neho nedokonalosť odstraňovať. V praxi to teda znamená, že reguláciu na jednej strane nechávame nedokonalú, nechávame ľudí za túto nedokonalú reguláciu platiť neprimerane vysoké poplatky, a keďže máme neprimerane vysoké poplatky, ktoré si vyberajú v cenách energií tieto distribučné spoločnosti, tak nechávame tieto distribučné spoločnosti platiť tento osobitný odvod do štátneho rozpočtu.
A neviem, teda či len ja tomu tak rozumiem, ale podľa mňa je to teda vážna absurdita, aby sa takýmto spôsobom riešila nedokonalá regulácia. Čiže vysoké poplatky, na druhej strane tie distribučné spoločnosti majú teda neprimerane vysoké príjmy, ten štát to nevie prežiť a chce si od nich tieto desiatky nejakým spôsobom vybrať a zaviedol na takéto účely takýto odvod. Nie je to teda nič iné ako ďalšia nepriama daň, ktorú, ktorá, ktorú platia teda všetci spotrebitelia elektrickej energie, a v sume, táto suma tvorí približne 60 mil. eur ročne.
Možno len pre pripomenutie. Tento odvod bol zavedený po vstupe Roberta Fica do vlády v roku 2012 a pôvodne bol zavedený na štyri roky, a... (reakcia z pléna), na, teda konkrétne na štyri roky s tým, že mal po týchto štyroch rokoch skončiť, ale keďže vláda zistila, že ľudia moc nekričali a možno si už tak trochu na to aj zvykli, tak od roku 2017 bol opätovne tento zavedený, teda tento, tento odvod zavedený na neurčito a na dva roky sa jeho výška zdvojnásobila. A neni to ničím odôvodnené, nie je to ničím, ničím vyargumentované, jednoducho nejaká suma bola, bola zvýšená na dvojnásobok. My nevieme, prečo nie o 20 %, o 30 %, prečo nie na štvornásobok. Jednoducho máme taký čudný pocit, že, že jednoducho vláda skúša, čo tí ľudia zvládnu.
Takže na jednej strane máme nedokonalú reguláciu, tak sa vláda rozhodla, že takýmto spôsobom bude vyberať od distribučných spoločností túto nenáležitú, neprimeranú, nič iné ako nepriamu daň. A pokiaľ ľudia nebudú kričať a nebudeme kričať my s pánom poslancom Galekom, tak zrejme o dva roky ju možno vláda zavedie na dlhodobo na dvojnásobok, možno ju zoštvornásobí, možno s ňou spraví čokoľvek, ale tomu my chceme zabrániť a chceme na tento účel teda veľmi silno kričať.
A chceme poukazovať na to, že aj toto je jeden z dôvodov, pre ktoré máme na Slovensku jedny z najvyšších cien energií. A nie je to len tento jeden dôvod. Tých dôvodov je, samozrejme, viac a ja spomeniem možno ešte jeden z nich. A obidva tie dôvody smerujú k tomu, čo tvrdíme aj my s predkladateľom Karolom Galekom, že, že je potrebné vidieť do cenotvorby, a teda do všetkých zložiek, ktoré cenu tvoria, pretože ak ľudia nevedia, tak len jednoducho hromžia, že máme vysoké ceny energií, ale nevedia, kam, kam zatlačiť a na čo sa sťažovať. A tým ďalším dôvodom je napríklad aj poplatok SEPS-u. SEPS je Slovenská elektrizačná a prenosová sústava a táto spoločnosť je stopercentnou akciovou spoločnosťou štátu, a ktorá pravidelne ročne vykazuje zisk vo výške približne 60 až 70 mil. eur, a my sa pýtame prečo. My sa pýtame, prečo jedna stopercentná štátna akciovka má vykazovať na úkor neprimerane vysokých cien energií, má vykazovať ročný príjem, ročné zisky nie príjem, pardon, ročný zisk vo výške 60-70 mil. eur. My tvrdíme, nie, má nastaviť alebo má mať nastavené, opäť má totižto nastavované regulované ceny od inej štátnej inštitúcie, a to je ÚRSO, to je regulačný úrad, majú byť tie poplatky nastavené tak, aby táto spoločnosť nevykazovala takto nechutné zisky, ktoré si potom vláda vo forme dividendy berie ako malú domov do štátneho rozpočtu a používa ju na kadejaké predvolebné tančeky a rozdávačky a vlaky zadarmo a podobne. A na všetko to, čo sa neodváži dať do štátneho rozpočtu, aby to tam viselo, ale práve formou, vo forme takýchto dividend si tieto peniaze sťahuje a je to potom pod menším drobnohľadom a celé to tak nejak ľahšie ide.
A my tvrdíme, že táto spoločnosť nemá, keďže je stopercentná akciovka štátu, nemá čo vytvárať takýto zisk. Majú jej byť stanovené prenosové poplatky tak, aby čo najmenej zaťažovali ceny energií, ale aby si zároveň popri tomto mohli plniť všetky úlohy, ktoré, na ktoré je zriadená a ktoré jej aj ukladá, ukladá zákon.
V decembri sme s kolegom predkladateľom pánom poslancom Galekom avizovali balíček troch opatrení na zníženie cien energií. Predstavili sme už jedno z týchto opatrení, to bolo zrušenie podpory výbory elektriny z domáceho uhlia a týmto návrhom, ktorý dnes, teraz predkladáme, je opatrenie, ktorým chceme teda riešiť nedokonalú reguláciu, ale nie takým spôsobom, ako to rieši minister financií a súčasná vláda, a teda dodatočným, dodatočnou nepriamou daňou. Chceme ju zdokonaliť tak, aby naozaj ľudia platili menej.
A preto hovoríme pracovne o otvorenej cenotvorbe v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve aj vodárenstve, tak aby si každý jeden spotrebiteľ vedel odkontrolovať všetky vstupy, ktoré si v rámci cenového konania uplatňujú regulované monopolné spoločnosti ako náklady a ktoré im musí preplácať, nakoľko možnosť výberu nemá a zo zákona ani nikdy zrejme mať nebude. Takže návrh povedie k vyššej transparentnosti v regulácii, odstráni jej nedokonalosti formou verejného dohľadu a spätnej kontroly, pričom bude spadať do tej kategórie opatrení, ako boli napríklad a aj sú našťastie napríklad povinné zverejňovanie zmlúv.
Veľmi dobre sa osvedčilo, že to, čo je na svetle, to sa dá kontrolovať, na to sa dá pýtať, tam sa dá vytvárať tlak, tam sa dokáže pozrieť odborná verejnosť aj laická verejnosť, zodpovední, exekutívni ľudia musia odpovedať a verím tomu, že vytvoríme ten správny tlak na to, aby tie poplatky naozaj neboli premrštené, a len preto, že o nich nič nevieme, tak boli aj naďalej stále uplatňované.
Chcem preto veľmi pekne poprosiť ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona. Ja si myslím, že to, že máme vysoké ceny energií už netvrdíme dnes len my, hoci tomu tak v minulosti bolo, ale dnes už aj súčasná vláda prijíma tento fakt, že máme veľmi vysoké ceny energií. Dokonca tento fakt prijíma aj akýmsi, hoci nie ideálnym, ale predsa len nenulovým konaním. Bohužiaľ, len pre 200 spoločností, bohužiaľ, nie plošne a my tvrdíme, že, že by to malo byť naozaj plošne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

A, Janka, spomínala si, že ľudia nekričali, keď bol zavedený tento osobitný odvod. No, je tu tá smola, že oni ani kričať nemohli, lebo oni o ňom ani len nevedeli, pretože tento osobitný odvod nebol zavedený ľuďom, ale bol zavedený tým regulovaným monopolným spoločnostiam. Nebola to iba energetika, bolo to aj poisťovníctvo, bolo aj bankovníctvo. Tieto spoločnosti kričali. No ale čo na tom, že oni budú kričať, keď si potom vyberú od tých spotrebiteľov, ktorí o tom ani len nevedia.
V prípade energetiky v konečnom dôsledku tento osobitný odvod, ale nie je tým oprávneným výdavkom, ktorý by mohol vstupovať do tej ceny, ktorú si tieto prirodzené monopoly určujú.
Ale dnes tento odvod bol zavedený kvôli nedokonalosti regulácie. Takže pán minister Kažimír na jednej strane pripustil, že sú tam nejaké rezervy, že tá regulácia by mohla byť dokonalejšia, že možno tam niekto v niečom švindľuje, ale nešiel po tom švindľuje, ale jednoducho povedal, tak my to extra zdaníme. No a tie spoločnosti potom nemajú žiadnu motiváciu šetriť alebo byť transparentné. Tak radšej budú ďalej švindľovať, keď si to tak môžem prehnane povedať, a my všetci sa budeme skladať na tento osobitný odvod.
Ďakujem.

Takže ešte stále dobrý deň. K tomuto zákonu, ktorý predkladáme, ako už aj Janka povedala, ako druhý v tom balíčku z tých opatrení, chceme naozaj zaviesť takú tú transparentnú, transparentnú reguláciu, aby tí ľudia v konečnom dôsledku pochopili, čo tá regulácia je, a aby aj nejakým spôsobom konečne videli, za čo vlastne v tých cenách energií platia.
Ten prvý návrh, ktorá sme, o ktorom sme dneska hlasovali, bohužiaľ, neprešiel, to bolo to zrušenie nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ale verím, že teda týmto dňom, kedy sa budeme takýmito návrhmi zaoberať, určite nie je koniec. A avizujeme aj tretí návrh, s ktorým prídeme na tú najbližšiu schôdzu.
Ale aby to nebolo iba o nejakých, o nejakých imaginárnych veciach, ja sa vás opýtam, viem, že toto neni diskusný krúžok, preto mi stačí, keď iba zdvihnete ruku, koľkí z vás vedia, koľko platia ročne za elektrinu. Máte aspoň prehľad plus-mínus 10 eur? Výborne. Jedna ruka hore. No, je to dosť, dosť bieda. Dvaja, dobre. Koľkí z vás vedia, čo v tejto elektrine platia? Väčšinou... Áno, výborne, jedna ruka hore. Tak aspoň niekto. Pán Danko nevie, nevadí, vysvetlím.
Keby som ja dneska mohol použiť nejaké tie pomôcky, tak tu mám taký koláčový graf, lebo nie je to žiadna veda, a pomôžem si teda tými číslami, ktoré sú dneska verejne dostupné. Takže v tej cene elektriny v prvom rade platíme za tú komoditu, hej, tú elektrinu, ktorá, keď strčíme prst do zástrčky, tak nás potrasie. Neskúšajte to radšej doma, to vám iba hovorím, že naozaj potrasie.
Táto elektrina, ktorá vás potrasie, tak táto z celej tej ceny, dneska sa bavíme možnože o 150 eurách, 160 eurách za MWh, tvorí iba 29 %. Prosím pekne, 29 %. To znamená, naozaj iba nejakú tú tretinu, menej ako jednu tretinu. Samozrejme, záleží to od toho, akú máte sadzbu, aký máte veľký odber, či sa nachádzate na západe, v strede, východe, či máte nejakého alternatívneho odberateľa, ale bavíme sa o menej ako jednej tretine. Ono to svojím spôsobom je spôsobené aj tým, že tie ceny elektriny, ktoré sa obchodujú na trhu sú dlhodobo nízke, ale postupne začínajú klesať, pardon, klesať, stúpať. Dúfam, že nebudú stúpať nejak veľmi, ale teda dneska sme na trhu kdesi okolo 40 eur za MWh.
Potom tam máme tarifu za prevádzku systému. To sú všetky tie služby, o ktorých sme dneska hovorili aj pri tom zákone o uhlí. Uhlie, obnoviteľné zdroje, kombinovaná výroba elektriny a tepla, prosím pekne, toto všetko sme si vymysleli my, resp. my nie, ja som tu vtedy nebol. Zaviedlo sa to uhlie v 2005., podpora OZE-tom a KVET-u sa zaviedla v 2009., zaviedol to vtedy pán Jahnátek, resp. vtedy šéfoval ministerstvu hospodárstva, ktoré to malo pod palcom. Dneska paradoxne sedí na tom úrade, ktorý rozhoduje aj o tej cenovej regulácii práve pre takéto subjekty, ktoré novovznikajú.
Tak, prosím pekne, táto tarifa, ktorá je čisto čiste politickým rozhodnutím, tak táto z ceny elektriny tvorí 21 %, viac ako jednu pätinu. No a potom tam máme tarifu za systémové služby, to sú rôzne služby na údržbu toho systému, to je 6 % straty pri distribúcii - aj na toto platíme, to neni v žiadnej inej kategórii, to je 4 %. A potom tam máme ešte odvod do Národného jadrového fondu. Tiež taký slovenský unikát, ktorý by ste inde vo svete veľmi ťažko hľadali, ale je to tak, jednoducho my tu máme nejaký historický dlh, ktorý vznikol práve kvôli tomu, že sme tu postavili napríklad tie Bohunice, potom to bolo celé sprivatizované no a v konečnom dôsledku oni si vtedy neodkladali na likvidáciu tej jadrovej elektrárne, no tak teraz sa im na to skladáme my všetci.
A teraz tá najväčšia položka, ktorej sa chceme dneska dotknúť, to je tá distribúcia. Tak, prosím pekne, tá tvorí 37 %, resp. viac ako jednu tretinu z tejto ceny. A to je presne to, čo dnes nikto nevie, za čo vlastne platí. Respektíve vieme, lebo však tieto ceny, alebo teda tie položky sú uvedené vo vyhláške o cenovej regulácii, ktoré, ktorú vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ale, bohužiaľ, táto cenotvorba v energetike práve v tých odvetviach tých prirodzených monopolov, tak to je dneska taký, taký, taká, taká veľká hmla, absolútne netransparentná záležitosť. No a k nejakému zlepšeniu tejto situácie žiadnym spôsobom neprispel ani už pred chvíľkou mnou menovaný pán Jahnátek, ktorý si sadol dnes už na takpovediac papierovo nezávislý regulačný úrad. A dovolím si povedať, že do dnešného dňa tam teda nič, nič veľké neurobil okrem toho, že si tam naťahal plno rôznych kamarátov, urobil z toho Komjatice II.
Takže my máme dneska nejakú nedokonalú reguláciu a s touto nedokonalou reguláciou, Janka to už spomínala, sa rozhodol v minulosti bojovať aj pán Kažimír. Ale namiesto toho, aby sme my sa pozreli, že prečo je tá regulácia nedokonalá, a odstránili tú nedokonalosť tejto regulácie, tak my sme zaviedli odvod. Odvod, osobitný odvod, ktorý má naprávať nedokonalosti regulácie. Takže necháme tú reguláciu nedokonalou, však ľudia zaplatia, nie. No a potom ju ešte zdaníme. Takže opäť sa jedná iba o akúsi nepriamu daň. Takto v podstate pán Kažimír vyzval do boja vtedy ešte toho predsedu regulačného úradu pána Holjenčíka, ktorý ale takisto, veľmi dobre vieme, že bol pozitívny a povoľný strane SMER. A paradoxne v tomto boji tým, kto bol porazený, tak to boli ľudia. Pretože ten odvod, tie ceny, tú netransparentnú reguláciu všetku museli zaplatiť oni.
Takže v čom spočíva princíp tohto zákona? Ten je naozaj veľmi, veľmi jednoduchý. Chceme otvoriť tú cenotvorbu. Niekto to volá regulácia, možnože taký ľahšie pochopiteľný pojem je tá cenotvorba, chceme túto cenotvorbu otvoriť každému jednému spotrebiteľovi, otvoriť cenotvorbu prirodzených monopolov. To znamená tých, ktorým nevznikne žiadna konkurencia na ich vymedzenom území. Nielen preto, že by bolo absolútne nezmyselné ťahať popri existujúcich kábloch alebo potrubiach ďalšie, to nedáva žiadnu logiku, ale takisto to dneska ani zákon neumožňuje, pretože zákon hovorí, že pokiaľ by malo vzniknúť takéto dielo, tak tým, kto sa k tomu bude v rámci nejakého povoľovacieho procesu vyjadrovať, je aj ten stávajúci dodávateľ, ten, kto tam tie rúry už niekde v zemi na tom vymedzenom území má. No a, pochopiteľne, on asi nejakú konkurenciu neuvíta, a teda nedá súhlas.
Takže my jednoducho chceme, aby naozaj ÚRSO, keď dostane takéto cenové návrhy, kde je jasne napísané položkovite, dostanem sa aj k tým položkám, čo si tieto prirodzené monopoly v tej cene uplatňujú, tak aby ich zverejnil. A v druhom kroku by sme boli ale aj radi, aby aj ÚRSO zverejnilo, ako potom došlo k výpočtu tej koncovej ceny. Pretože mal som diskusiu, toto neni že návrh, ktorý sme si my napísali niekde tuto na klube na kolene, ale tento návrh bol diskutovaný aj s takýmito regulovanými subjektami, ktorých sa zákon dotkne. A tí povedali, no to je síce fajn, že vy budete vidieť, čo všetko sme si my žiadali, ale skúste sa pozrieť aj na to, čo nám tam ÚRSO zoškrtalo. Pretože my koľko razy od toho ÚRSA dostaneme iba tri čísla a my nevieme, ako sa k nim dopracovali, akú bulharskú konštantu tam použili. Čiže v druhom kroku by sme naozaj boli veľmi radi, aby aj to ÚRSO otvorilo to, akým spôsobom tieto ceny škrtá, nafukuje, povoľuje, čokoľvek.
Koho všetkého sa toto dotkne? Jeden príklad tu už bol spomenutý. To bola tá prenosová spoločnosť Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, no a potom to budú všetky spoločnosti, ktoré distribuujú elektrinu, Západoslovenská distribučná, Východoslovenská..., Stredoslovenská..., tie, čo distribuujú teplo, plyn, SPP distribúcia. V prípade plynu aj tá spoločnosť, ktorá zabezpečuje prenos. To znamená, sa stará o tú jednu rúru, ktorá nám ide cez celé Slovensko, o ten Eustream, no a napokon aj vodárenské spoločnosti, pretože aj toto sú tie, ktoré majú tie rúry zakopané v zemi a tá konkurencia im tam nikdy nevznikne. No a aj tam sa častokrát ľudia sťažujú, že naozaj netušia, ani len nemajú šajnu, za čo vlastne oni tým spoločnostiam platia.
Druhý, druhý problém tých spoločností alebo tej regulácie, ktorá dneska prebieha na tom regulačnom úrade, je aj tá, že častokrát sú podhodnocované napríklad náklady na údržbu tých existujúcich sietí. Takže možnože reálne, ktovie koľko to bude, keď tú reguláciu otvoríme a tí ľudia si to pozrú. Možnože budú nejaké spoločnosti, kde budú uznateľné, že tie výdavky, tie náklady ich by mohli byť aj vyššie, pretože tam sa im roztrhne každú chvíľu potrubie a oni nemajú uznaný výdavok v prípade tohto ÚRSA. Ale ja som presvedčený, že v takom tom globále takouto otvorenou reguláciou dosiahneme, naopak, zníženie týchto cien.
No a potom k tým nákladom, ktoré som už spomínal, ktoré by mali byť zverejnené. Oni sú všetky vymenované v tejto vyhláške. Hovorí sa hlavne o nákladoch na energie, mzdových nákladoch, odmenách, odpisoch, nájomnom, opravách, údržbách, úveroch a iných režijných nákladoch, všetkých, ktoré vstupujú do tejto regulovanej ceny. Opäť podotýkam, regulovanej ceny pre prirodzené monopoly. Prirodzené monopoly, ktoré pôsobia na našom energetickom trhu.
A dostal som potom aj takú otázku, že no dobre, tak oni to zverejnia, ale čo s tým budú mať tí ľudia. Koniec koncov, tak ja tu dostanem nejaké číslo, ale čo s ním urobím. Ja nehovorím teda, že každý jeden z nás si má sledovať, že koľko platí na mzdách jeho distribučná spoločnosť, ale sú tu rôzne spotrebiteľské združenia, rôzne, rôzne neziskové organizácie, ktoré sa určite veľmi radi tomu pozrú na zúbok, napríklad aj novinári. A je to presne, ako už aj Janka spomenula, ten princíp s tým zverejňovaním zmlúv, ktoré sú uzatvárané so štátom, štátnymi inštitúciami alebo štátnymi spoločnosťami. Čiže opäť má to hlavne taký ten preventívny charakter, aby ich ani len nenapadlo dať si do návrhu ceny niečo, čo je absolútne v rozpore s logikou, no a čo by možnože na ÚRSE im prešlo, ale ľudia im otrieskajú o hlavu. Takže naozaj základom je tá prevencia tých rozhodnutí.
No a čo môže potom občan urobiť, keď tam nájde takúto nejakú závadu, alebo povie si, že ale tuto mi to číslo nejako nesedí. No tak môže to, čo sa môže udiať aj dneska, ale nemá priestor na využitie takéhoto nástroja a to je tzv. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa deje na regulačnej rade, regulačnej rade, ktorá je, ktorá je odvolacím orgánom voči, voči rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. To je tá šesťčlenná rada, možnože si spomínate, v pondelok sme volili dvoch členov, alebo teda dvoch kandidátov, z ktorých si prezident vyberie jedného. My sme ich mali aj na výbore, sme ich vypočúvali. Musím úprimne povedať, že teda mňa dvaja páni, ktorí prešli, veľmi nepresvedčili, ale budiž. Ja som presvedčený, že keď sa dostanú do funkcie, tak si dokážu tieto veci naštudovať a budú vedieť aj, čo je tarifa za prevádzku systému, aj G-komponent.
A teraz, čo očakávame, čo očakávame od takéhoto zákona. V prípade toho uhlia sme to vedeli veľmi exaktne vyčísliť, 98 mil., ktoré ušetríme, pokiaľ nebudeme musieť sa skladať na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Ak sa dneska bavíme o riešení tarify za prevádzku systému, takisto veľmi jasne vieme vyčísliť dopady jednotlivých opatrení, ktoré by boli zavedené a o koľko sa zníži táto cena. Ale ak otvoríme cenovú reguláciu, ak ukážeme ľuďom, za čo vlastne platia, a za distribúciu alebo za prenos, tak potom tu sa veľmi exaktne vyčísliť nedá. Nedá sa povedať, že koľko nakoniec ušetria. Takže môže to byť jedno euro, môže to byť 100 mil. eur. Jediné, o čo sa my dneska vieme oprieť, je presne tá suma, ktorá je dnes vyberaná na tom osobitnom odvode. A tento osobitný odvod iba v elektro-, pardon, iba v energetike v minulosti v roku 2016 to bolo 41 mil. eur, pardon, ’15, v roku 2016, nie, 2016 to bolo 41, v 2017 to bolo asi 116, ale tam, tam je teraz ten dvojnásobok zavedený, tá dvojnásobná sadzba, ktorá platí tie prvé dva roky, to znamená v 2017. a v 2018., takže my sa pohybujeme dnes niekde medzi 40 až 60 mil. eur. To je to, čo pán Kažimír na ministerstve financií, bol tu dneska, škoda, že ešte chvíľku nevydržal, možno by nám k tomu povedal viacej. To je presne tá suma, ktorú v energetike od monopolných energetických spoločností štát vyberie každý jeden rok. A vyberie to od tých spoločností, ale zaplatíme to my všetci, my všetci v cenách energií. No a potom, potom tu máme už spomínané, spomínané poplatky, prenosové poplatky, ktoré sa platia Slovenskej..., SEPS-u. To znamená, táto spoločnosť dneska naozaj má tých 60 až 70 mil. eur, čo je ich zisk, ktorý si nechávajú a ktorý ako stopercentne štátna spoločnosť jednoducho nemajú čo vytvárať, pretože opäť sa jedná o ďalšiu nepriamu daň, ktorú platíme my všetci v cenách energií.
Takže toto je to, toto je to, čo som chcel povedať k tomuto zákonu, veľmi, veľmi v kocke. Ak máte nejaké otázky, určite ich rád zodpoviem, aj teda v tých, po tých faktických otázkach. A poprosil by som teda o podporu tohto zákona, pretože môže byť naozaj veľmi prospešný na zvýšenie transparentnosti v energetike, ale hlavne pre ľudí, ktorí vďaka aj takémuto zákonu zvýšia svoje, zvýšia svoje povedomie o tom, za čo vlastne v tých energiách platia. Budú mať lepšiu kontrolu nad týmito výdavkami. No a verím, že v konečnom dôsledku aj tieto ich výdavky poklesnú.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady a vážení kolegovia..., vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 837). Návrh predkladajú so mnou poslanci Peter Osuský, Zuzana Zimenová a Viera Dubačová.
Účelom predkladaného návrhu zákona je umožniť vysielanie českých rozprávok a ďalších pôvodných audiovizuálnych diel určených deťom do 12 rokov aj v českom jazyku. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pôvodne sme pre tento používali pracovný názov Lex Spejbl, ale neskôr sme sa priklonili k názvu Lex Hurvínek, pretože Hurvínek lepšie vystihuje absurdnosť situácie, keď sa pôvodné české rozprávky musia na Slovensku dabovať do slovenského jazyka. Alebo teda dabovať by sa mali, a keď sa nedabujú, čo sa tiež stáva, tak ide o obchádzanie zákona o štátnom jazyku prostredníctvom toho, že rozprávky, teda diela určené deťom do 12 rokov sa vydávajú za programy nevhodné pre deti do 12 rokov.
Viac o obsahu návrhu zákona by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako druhý po Petrovi Osuskom, ktorý je písomne prihlásený za klub.