26. schôdza

S faktickými poznámkami sedem poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mazurek.

Fakt, pán poslanec Matovič, ja sa povznesiem nad tie prízemné prirovnania a nebudem sa im venovať. Ale som si istý, že vy veľmi nepoznáte tú situáciu na východe Slovenska. Dnes už máte z eurofondov alebo z rôznych iných projektov postavenú materskú škôlku takmer v každej druhej osade. Ja osobne to viem, lebo som navštívil tých osád xy a žijem v tomto prostredí, takže môžem tieto veci porovnávať. A môžem sledovať aj tie výsledky, o ktorých ste hovorili, o tých štúdiách, ktoré by som rád videl, ako veľmi tieto škôlky pomáhajú k tomu, aby sa tieto deti automaticky začleňovali do normálnych škôl a zvládali normálny vzdelávací proces. Ja mám úplne iné skúsenosti a iné znalosti. A viem, aké veci reálne zažívajú učiteľky v týchto materských škôlkach a ako ťažké je tam nájsť zamestnancov, pretože tam je fluktuácia tých zamestnancov neuveriteľná. Tam jedna učiteľka vydrží dva mesiace a vzdá to, lebo proste nevie, čo s tými deťmi robiť.
A keď my hovoríme napríklad o tom, že treba znižovať pôrodnosť, čo je základná vec tohto problému, keď treba riešiť incestné vzťahy medzi rodinami v rámci cigánskych osád, keď sa rodí extrémne veľa detí pochádzajúcich z takýchto súrodeneckých vzťahov, ktoré nemajú žiadne budúce uplatnenie, aj keby ste im dali 45 škôlok, tak vy jednoducho mlčíte, lebo to je jednoducho politicky nekorektná téma.
Hovorili ste o tom, že stále potrebujeme tým asociálom v osadách ponúkať nejakú pomoc, ponúkať im pomocnú ruku a tak ďalej. Pozrite si ten dokument pána farára Kuffu, ktorý pravidelne vozí obrovské náklady materiálu, vecí do cigánskej osady v Huncovciach, ktorú poznám veľmi dobre. Jeden deň im donesie cement, na druhý deň príde, že idú stavať dom. Cement je preč. Kde je? Nikto nevie. Zistí sa, že cement predali. Na druhý deň im donesie postele. Na ďalší deň zase tie postele tam nie sú. Jednoducho všetko predajú. A toľkokrát sa to snažil riešiť a jednoducho nepomohlo nič. Týmto ľuďom nemôžme dávať veci zadarmo.
A poviem vám teraz, prečo tento návrh zákona nepodporíme, aj keby bol neviem ako dobrý. Viete prečo? Pretože vy nemôžete adresovať jednej skupine obyvateľstva škôlky zadarmo a druhá skupina, ktorá pracuje, platí dane, snaží sa slušne žiť, za tie škôlky musí platiť. Keď chcete prísť so zákonom, ktorý podporíme, nech majú zadarmo škôlku všetci, nielen asociáli.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo.
No je to tu! Hľa, hlavný obhajca islamu a zlepšovateľ života rómskych detí. Keď nás nazývate extrémistami, tak vy máte extrémistický úmysel. Ako to? Vy rozdeľujete ľudí na dve kasty. Jedna je zvýhodňovaná na úkor druhých. Ale slovenské deti to nie sú, milý pane. Genetika nepustí. A cigánske dieťatko z osady v Sečovciach po návrate z takejto škôlky tak či tak si namočí maličkú handričku do toluénu. Tú handričku dá do igelitového sáčka a o chvíľu veselo krepčí bosé po blate. Verte mi, na rozdiel od vás poznám dôverne desiatky rokov tento problém, desiatky rokov ho poznám. Tento váš návrh je typické idealistické bláznovstvo. Situácia je nezvrátiteľná, ako povedal kolega Mazurek. My nerozdeľujeme ľudí. Posudzujeme ich podľa skutkov. Ale v osadách je genetika poškodená vďaka incestom, ktoré spomínal, a generačnom alkoholizme. Tam je to nezvrátiteľné. To si zapíšte za uši, milý pane!
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Verešová.

Veľmi ma mrzí, že som mala kartičku niekde inde a nemohla som sa prihlásiť rýchlo do ústnej, tak skúsim takto vo faktickej. Prosím vás pekne, právo na vzdelanie má každé dieťa. To je totálna pýcha každého z nás, ak my budeme rozprávať o tom, že či dieťa má právo a či máme sa oňho postarať a podobne. Prosím vás pekne, ani jeden z nás nemá žiadnu na tom, nemá žiadnu, kde sa narodil, že vôbec za to nezodpovedá, tak ako aj tieto deti. Ja som v osade taktiež bola, ako tu spomínali aj moji predrečníci, a keď som videla tie deti tam behať a nechodili do škôlky a neboli v škôlke, tak som si spomenula na moje vnúčatá, ktoré automaticky chodia do škôlky, pretože sa o nich rodičia starajú. Áno, ako kolega Matovič hovoril, že to je jedna vec, rodičia, ktorým tiež treba nejako pomôcť. Ale tieto deti, my sa o ne musíme, prosím vás pekne, postarať. Hovorí to aj dohovor o právach detí. Áno, toto je prvý krok. Toto je krok A. Povinné škôlky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ten zákon je skvelý, pretože školský zákon, náš školský zákon, nám presne taxatívne vymenuváva, kto to je a čo to je sociálne znevýhodnené prostredie. Pracovala som, je to aj segregovaná komunita, ale nielen. Ja som pracovala s mnohými rodinami z majoritnej spoločnosti, chudobnými osamelými matkami, týranými ženami, ktorým sme odporučili, aby tieto deti dali do škôlky. Ale som presvedčená a videla som, že sa tá pasca, ten uzol, v ktorom tieto mamy a tieto deti sú, prepne práve tým, že budú môcť chodiť všetci do škôlky, čo je krok A. Následne vláda a štát je povinný podporovať komunitné centrá, terénnu prácu priamo v prirodzenom rodinnom prostredí, robiť s týmito deťmi, lebo to je naozaj investícia do budúcnosti a o to by sme sa mali všetci starať.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Moja švagriná, nie táto, čo sedí vedľa mňa, ale druhá, je špeciálny pedagóg v jednej obci v špeciálnej škole, málotriedke, kde všetky deti sú rómske. Tam má pravidelne taký problém, že tie deti, ktoré prichádzajú do toho prvého ročníka, nemajú žiadne hygienické návyky, nepoznajú toaletu, nevedia, ako sa používajú základné veci. Čiže začínajú deň tak, že deti ráno prídu, prezlečú sa, majú tam oblečenie také školské, umyjú si ruky, základná hygiena. Potom im natrú pekne chlebík s maslom, pretože tie deti, prvé, čo ich ráno zaujíma, že kedy budú jesť, sú vyhladované. A potom začína vyučovací proces.
Ja som presvedčený o tom, že ak bude povinná dochádzka, resp. ak budú škôlky povinné od troch rokov pre tieto deti v týchto komunitách, tak to len a len pomôže, pretože tie deti potrebujú predtým, ako nastúpia do školy, potrebujú sa naučiť tie základné veci, základné hygienické návyky mať a prichádzať do normálneho prostredia. A tie deti sa do tej škôlky aj do školy tešia, pretože ony vedia, že tam dostanú najesť, vedia, že je tam teplo, vedia, že si tam môžu kresliť, vedia, že sa tam niečo naučia, a mnohé to baví. Nebavme sa o ich rodičoch, lebo to nemá zmysel, starého psa už novým kúskom nenaučíš, ale treba si naozaj uvedomiť, že tu ide o malé deti, ktoré za to naozaj nemôžu, v akom prostredí vyrastajú. A ja si myslím, že je správne, takýto zákon aby bol prijatý, pretože len takýmto spôsobom môžeme začať vychovávať tu nejakú novú generáciu detí v týchto komunitách.
A ja by som aj kolegov z ĽSNS poprosil, aby trošku skúsili aj nad tým pouvažovať. Lebo zatiaľ riešili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Klus.

Ďakujem za slovo. Ja s tvojím dovolením, Igor, budem hovoriť pokojnejšie, aby som vysokou kadenciou a silou hlasu nezakrýval rasové a xenofóbne návyky, ktoré tu niektorí kolegovia prejavujú. Veľmi dobre a emotívne si hovoril o tom, ako sa vlastne veci majú. Ja som počas župnej kampane mal tiež tú česť vidieť a navštíviť niektoré obce, ktoré to poňali z dobrej strany. A potom aj také, ktoré to nepoňali vôbec, a je tam vidieť ten silný rozdiel, o ktorom si hovoril aj vo svojom vystúpení. Mrzí ma, že teda táto téma v istom okamihu zaujala iba jedného koaličného poslanca, konkrétne teda podpredsedu Národnej rady, ktorý tu zostal sám, a potom postupne prichádzali ďalší. A ešte viac ma mrzí, že opäť táto téma vzbudila takú veľkú pozornosť určitej skupiny poslancov, ktorí, ako povedal aj kolega Pčolinský, kričia, ale nedávajú žiadne alternatívne návrhy.
Takže som rád, že ste tu s takýmto návrhom prišli ako skupina poslancov. Je to návrh, ktorý je súčasťou aj našej rómskej reformy, a teda budeme radi, keď ho budeme môcť podporiť, pretože, ako si aj sám povedal, deti nemôžu za to, kde sa narodili, a je našou povinnosťou im pomôcť, aby sme ten rozdiel v tom spoločenskom prostredí, ktorý tu evidentne je, mali možnosť aspoň čiastočne riešiť práve tou povinnou škôlkovou dochádzkou.