26. schôdza

vymazať rámček!

vymazať rámček!

V rozprave by mal teraz vystúpiť pán poslanec Beblavý ako písomne prihlásený poslanec. Nenachádza sa v rokovacej sále.
Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán navrhovateľ, je ešte niečo čo by ste chceli dodať? Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Mihála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený pod tlačou 687 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach pod číslami 710, 741, 761 a 820.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby predmetný návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 687.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa v prvom rade všetkým, ktorých to zaujíma ospravedlňujem, že tento návrh sa posúval zo schôdze na schôdzu. Ja som trošku možno neporiadny, hlavne na prelome rokov zo známych dôvodov, tak konečne prišiel ten čas, kedy sa podarilo tento návrh predniesť.
Je to teda ďalšia novela zákona o sociálnom poistení, ktorá v podstate nemá žiadny priamy súvis s tým, čo ste počuli pred chvíľou, zákon o sociálnom poistení, to je veľké more podnetov, čo by sa tam dalo zlepšovať.
Ďakujem za spoluprácu mojim kolegyniam, Lucii Ďuriš Nicholsonovej a Simone Petrík, no a dovolím si aj v ich poverení teda uviesť tento návrh a v rozprave bližšie vysvetlím, o čo ide.

Pani spravodajkyňa je opäť pani poslankyňa Nehézová z výboru pre sociálne veci, nech sa páči.

V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 687.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 710 z 21. augusta 2017 a s rozhodnutím č. 820 zo 14. decembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto.
O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Čiže podstatou tohto návrhu sú tri body, fakticky tri body.
1. Zrovnoprávnenie pracovných asistentov ťažko zdravotnej postihnutých osôb s osobnými asistentmi ťažko zdravotne postihnutých osôb pri platení poistného na sociálne poistenie.
2. Spravodlivejšie riešenie prípadov, kedy platí alebo neplatí štát dôchodkové poistenie za poistencov štátu, napríklad za ženy na rodičovských dovolenkách.
3. Chcem, chceme navrhnúť, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za ďalšie osoby, za ktoré dnes dôchodkové poistenie neplatí, a to konkrétne za osoby, ktoré sú na péenke, sú práceneschopné, a teda nemajú v tom čase príjem, uteká im teda dôchodok, a za osoby, ktoré sú na OČR, starajú sa o deti počas ošetrovania člena rodiny.
Takže poďme zaradom. Prvý bod, prvá vec. Pracovní asistenti. Zdravotne postihnuté osoby podľa zákona o kompenzáciách pre ŤZP osoby v súčinnosti aj so zákonom o službách v zamestnanosti, zdravotne ťažko postihnuté osoby mnohí z nich, ako viete, majú osobných asistentov, to znamená, ľudí, ktorí sa o nich starajú. Obriadia, pomôžu pri domácich prácach, nakúpia, vezmú vozičkára von na vzduch, na prechádzku, čiže starajú sa vlastne o nich, ich, počas dňa v podstate v ich voľnom čase.
Ale ako viete, mnohí ZŤP občania chcú pracovať a myslím si, že to by sme mali podporovať, a aj sa to ako štát snažíme robiť. Čiže napríklad v zákone o službách zamestnanosti nájdeme rôzne príspevky, rôznu formu pomoci pre osoby, ktoré sú ŤZP a chcú pracovať, chránené dielne, chránené pracoviská a tak ďalej. ZŤP osoby častokrát pri tej svojej práci potrebujú pracovných asistentov. Čiže ZŤP osoba má osobného asistenta, ktorý jej pomáha vo voľnom čase, a má pracovného asistenta, ktorý tejto ZŤP osobe pomáha pri práci, pokiaľ ten invalidný občan je zamestnaný. A pokiaľ ten invalidný občan podniká, ako napríklad ako živnostník, tak ten pracovný asistent je vlastne tiež SZČO a pomáha mu pri tom podnikaní. Je to skrátka pre tých, ktorí v tejto oblasti niečo robíte, úplne bežná vec, funguje to dlhé roky.
No a v čom ja tá pointa, v čom je to zle? Zle je to v tom, že na jednej strane osobní asistenti neplatia zo svojho príjmu poistné, platia len daň z príjmu, zdravotné poistenie, sociálne poistenie neplatia, zdravotné poistenie za nich platí štát, sociálne poistenie, tam za nich dôchodkové poistenie platí štát, čiže za osobných asistentov, ktorí pomáhajú invalidným občanom vo voľnom čase štát platí, tu mi ide konkrétne o dôchodkové poistenie, ale za pracovných asistentov, ktorí pomáhajú ZŤP občanovi pri podnikaní, tak tam to už takto nie je. Pracovný asistent si musí platiť odvody sám, a nieže by mu štát nejakým spôsobom pomohol, práve naopak, on žiadnu takúto pomoc nedostane, ale, naopak, vlastne musí platiť odvody sám za seba ako každý iný živnostník. Čiže toto postavenie pracovných asistentov je skrátka nerovnoprávne a ja si trúfam povedať, že nespravodlivé.
Čiže tento návrh hovorí o tom, aby pracovní asistenti osôb, ktoré sú ťažko zdravotné postihnuté, aby neboli charakterizovaní ako SZČO, aby si tým pádom nemuseli sami platiť poistné ako SZČO, rovnako ako si ho neplatia osobní asistenti, a zároveň aby za pracovných asistentov dôchodkové poistenie platil štát. Čiže rovnako, ako je to v prípade osobných asistentov. Čiže technicky to znamená, že odo § 15, kde sú definovaní poistenci štátu, by pribudli aj pracovní asistenti. Ešte raz opakujem, nejde o nič iné, aby sme to pomerne výhodné postavenie, ktoré majú osobní asistenti ťažko zdravotne postihnutých osôb priznali aj pracovným asistentom, pretože takto vlastne nepriamo podporíme samotných invalidných občanov pri ich snahe o začlenenie sa do pracovného života formou podnikania.
Druhý bod, poistenci štátu. Príklad. Žena zamestnankyňa je na rodičovskej dovolenke, čiže stará sa doma o dieťa, stará sa o dieťa vo veku do šesť rokov, sama ako zamestnankyňa má po technickej stránke prerušené povinné dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni, čiže ako zamestnanec v tom čase poistená nie je a patrí do skupiny poistencov, za ktorých dôchodkové poistenie platí štát. Čiže, čiže skrátka a jasne povedané, žena na rodičovskej dovolenke, ktorá je doma, stará sa o dieťa, platí za ňu dôchodkové poistenie štát.
Technicky je to tak, že vymeriavací základ je v tomto prípade 60 % priemernej mzdy, čiže v tomto roku štát platí dôchodkové poistenie zo sumy 547 eur, čiže takú sumu, ako keby hypoteticky tá matka bola zamestnaná a mala príjem 547 eur. Takto za ňu vlastne platí dôchodkové poistenie štát, čiže tá doba sa jej započíta do dôchodku a ten príslušná, tá príslušná suma, ktorou platí štát, sa jej zohľadní pri výpočte dôchodku, ak je v II. pilieri, tak štát za ňu adekvátnu časť platí do II. piliera z toho základu 547 eur. To je východisková situácia.
A teraz si predstavte, že táto matka na rodičovskej dovolenke, má povedzme dvojročné dieťa, čiže vie si už niečo aj pri tom dieťati privyrobiť, chce si aj niečo zarobiť okrem toho, že dostáva rodičovský príspevok, nájde si nejakú prácu napríklad na dohodu o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne a zarobí na túto dohodu dajme tomu 150 alebo 200 eur hrubého mesačne. Čo sa v takomto momente stane? V takomto momente ona z tej dohody je dôchodkovo poistená ako zamestnanec a zákon je postavený dnes tak, že tým pádom za ňu štát prestáva platiť dôchodkové poistenie. Ona si teda sama vlastne platí spolu s tým zamestnávateľom povedzme z 200-eurového príjmu na dôchodkové poistenie, čiže ten jej budúci nárok na dôchodok bude vypočítaný z toho príjmu 200 eur mesačne, tá pointa je v tom, že keby na tú dohodu nepracovala, keby sa skrátka starala o dieťa a nemontovala sa do nejakej dohody, tak by za ňu štát platil dôchodkové poistenie z 547 eur. Čiže vlastne ten jej budúci dôchodok by bol vyšší. Tým, že zoberie prácu na dohodu za nejaký skromný zárobok, štát od nej dáva zrazu ruky preč, veď si zarába, ona si platí dôchodkové poistenie sama, keď zarobí 200 eur, tak z 200 eur, keď je to 150 eur, tak 150 eur a sú aj prípady, kedy povedzme robí nejakú vychovávateľku na, alebo nejaký, robí nejaký krúžok na škole pár hodín týždenne, zarobí si skutočne 50-60 eur mesačne, čiže to dôchodkové poistenie jej beží z tých 50-60 eur mesačne. Ona to necíti na svojej peňaženke, pretože to nevidíte pred očami, hej. Pred očami vidíte to, že si zarobí 50 eur, čo jej dá tá škola za ten krúžok, ktorý vedie popri tej rodičovskej dovolenke, tak vidí pozitívne, že si pár eur privyrobí, ide trochu medzi ľudí, vychováva deti, nielen svoje, ale aj tie v tej družine, ale ona vlastne ani si neuvedomuje, že tým pádom za takúto dobu mohla mať dôchodok vyšší, keby vôbec nepracovala, keby ten krúžok neviedla. Má to, prosím vás, nejakú logiku?
Čiže my vlastne takýmto spôsobom, takýmto nastavením trestáme tie ženy, ktoré sa rozhodnú popri rodičovskej dovolenke privyrobiť si pár eur. Štát ušetrí, pretože za ne nemusí platiť poistné ani do Sociálnej poisťovne, ani príspevky na II. pilier, Možno by to niekto vysoko ocenil, že perfektné, lebo štát ušetril, ale má to logiku? Máme dve ženy, jedna je na rodičovskej dovolenke, nijako nepracuje, štát za ňu platí poistné z 547-eurového základu, máme druhú matku, ktorá vedie nejaký krúžok v škole na dohodu, zarobí si 50 mesačne, z toho si platí dôchodkové poistenie z 50 eur, čiže ten dôchodok bude absolútne symbolický, to nevychádza ani na minimálny dôchodok samozrejme a štát za ňu platiť nebude nič.
Keď to dám do protikladu, ako funguje rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok, ktorá vypláca štát rodičom, ktorí majú dieťa vo veku do troch rokov, rodičovský príspevok sa vypláca našťastie bez rozdielu, či ten rodič pracuje, alebo nepracuje. Čiže či tá matka je výlučne doma, alebo vedie nejaký krúžok na dohodu, alebo sa skôr vráti do zamestnania, rodičovský príspevok, dnes 213 eur, dostáva, pokiaľ dieťa nemá tri roky bez ohľadu na to, či má, alebo nemá nejaký vlastný príjem. Ale dôchodkové poistenie štát platí za tu matku len v prípade, keď nemá žiadny vlastný príjem. Keď je skrátka výlučne doma pri dieťati. Je to podľa vás správne? No podľa mňa nie.
Ak si spomeniete, ak si niekto pamätá, ako to bolo s rodičovským príspevkom. Pani ministerka Tomanová niekedy v roku 2009 zmenila pravidlá pri rodičovskom príspevku tak, že vtedy to bolo, ak sa tá matka vrátila do zamestnania alebo začala pracovať na dohodu za 50 eur, tak rodičovský príspevok jej bol zastavený. Čiže vtedy to tie ženy cítili priamo na svojej peňaženke. Išla skôr do práce alebo si chcela privyrobiť na nejaký čiastočný úväzok, rodičovský príspevok jej štát prestal vyplácať. Nechcem sa chváliť, ale prišiel som do funkcie po pani ministerke Tomanovej a prvé, čo som urobil, bolo to, že som tento zákon o rodičovskom príspevku zmenil tak, a odvtedy to tak je, že rodičovský príspevok sa vypláca, pokiaľ má dieťa vo veku do troch rokov bez ohľadu na to, či sa vráti skôr do práce, či si vezme nejakú prácu na kratší úväzok, na dohodu, skrátka má dieťa vo veku do troch rokov, tak má nárok na rodičovský príspevok. Takže tam to takto funguje. Ale, bohužiaľ, to dôchodkové poistenie, ako ste počuli, štát platí len vtedy, keď žiadny svoj príjem nemá. Ak má svoj príjem čo len euro, tak stráca nárok na to, aby za ňu platil dôchodkové poistenie štát. To je jednoducho nespravodlivé.
To je jednoducho nespravodlivé, a preto ten návrh, o ktorom sa bavíme, obsahuje niekoľko bodov, niekoľko paragrafových zmien, ktorých podstatou je to, pokiaľ skrátka raz sa stará o dieťa vo veku do šesť rokov, tak štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie.
Nejde len o ženy na rodičovských dovolenkách. Pripomeniem, že tu ide aj o tých osobných asistentov, o tých, čo poberajú opatrovateľský príspevok. Čiže tam platí rovnaký princíp. Ide o osoby, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa vo veku až do 18 rokov. Tam to platí dnes rovnako. Pokiaľ tieto osoby majú čo i len skromný nejaký príjem z vlastnej nejakej činnosti, tak štát od nich dáva ruky preč a dôchodkové poistenie za nich prestáva platiť. Čiže tento návrh hovorí, za všetky tieto osoby, ktoré sú poistencami štátu, pokiaľ sú v tej sociálnej situácii typu starám sa o dieťa, poberám peňažný príspevok na opatrovanie, som osobný asistent, tak má za mňa štát platiť dôchodkové poistenie, či mám nejaké euro vlastného príjmu, alebo nemám. To je podstata a poprosím o podporu tejto myšlienky.
Posledná vec, ktorú sa snažím zmeniť, ktorú sa snažíme zmeniť v tomto návrhu, je to, aby štát platil dôchodkové poistenie za osoby, ktoré sú práceneschopné, ktoré sú na OČR-ke pri malých deťoch. Predstavte si človeka, ktorý zarába povedzme tisíc eur mesačne, pracuje takto celý rok, naozaj pracuje, ten rok sa mu teda započíta do nároku na dôchodok, keď má teda tisíc eur mesačne, tak, zjednodušene povedané, vychádza mu nárok na dôchodok vo výške 500 eur mesačne. Veľmi zjednodušujem, ale takto to principiálne je.
No a teraz si predstavte, že tento človek bude pol roka chorý, bude mať nejaký úraz, nejakú ťažšiu chorobu, bude pol roka chorý, na pol roka mu vypadne príjem. Čo sa bude diať? Je nemocensky poistený, čiže na prvý pohľad v pohode, pretože má dávku, má nemocenskú, čiže nebude mať síce príjem v zamestnaní, ale má z čoho žiť, pretože Sociálna poisťovňa mu vyplatí nemocenské. To je pravda. Ale horšia vec je tá, že tým pádom jeho príjem za ten rok nebude 12-tisíc eur, ale len 6-tisíc a to sa mu premietne do budúceho dôchodku. Ten teda nebude tých 500 eur mesačne, ale keď mu takto vypadne pol roka príjmu, lebo je PN, tak ja to teraz veľmi zjednoduším, tak bude už len 490 eur. Keď je niekto tak, že má vážnejšie zdravotné problémy, ktoré sa mu opakovane vracajú, alebo matka je často doma na OČR-kach, tak to sa skrátka odrazí na budúcom dôchodku negatívne v tom, že ten dôchodok bude jednoducho nižší. A ja si teda myslím, že pokiaľ je niekto poistený a pokiaľ čerpá nemocenskú alebo čerpá ošetrovné, tak ďalšia forma pomoci by mala byť to, aby za tohto občana štát, alebo keď chcete, Sociálna poisťovňa platili v tom čase dôchodkové poistenie, aby sa mu tá práceneschopnosť nepremietla do nižšieho budúceho dôchodku. Ten človek je poistený, čiže pokiaľ môže pracovať, pracuje, platí odvody a práceneschopnosť, to je objektívny stav, hej, nikto na tej PN-ke nie je z vlastného nejakého, z vlastnej vôle a podobne, to je skrátka udalosť, ktorá je krytá nemocenským poistením, ale ten súčasný systém je taký, že ten dotyčný stratí na budúcom dôchodku.
Čiže ešte raz, návrh hovorí o tom, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré sú poistené, ale sú práceneschopné alebo sú na OČR-ke, čiže starajú sa o choré dieťa.
To je všetko, ďakujem veľmi pekne za vypočutie a za podporu.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť. Dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som len veľmi krátko chcel zareagovať.
Tieto vystúpenia Joža Mihála sú vždy ako pre mňa veľmi poučné aj dnes mu ďakujem za perfektnú prednášku, a keďže sme mali zadarmo takéto školenie, chcem sa ešte spýtať na jednu vec, ktorú som možno nepostrehol. Hovoril si, že keď je tá žena na rodičovskej dovolenke a ide robiť a trebárs zarobí 50 euro, tak si znižuje ten dôchodok. Ale určite existuje nejaká hranica, že koľko minimálne by musela zarobiť, aby si ten dôchodok neznižovala. Aby teda, keď rozprávame trebárs o minimálnom dôchodku, aby, aby zarobila toľko, aby dostala minimálny dôchodok.
Ďakujem.