28. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako som si už zvykol, tak veľa vás tu nie je. Dvaja z koalície aktuálne. Alebo traja? To je dobré. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko predkladajú do tohto pléna návrh zákona, ktorým sa mení Trestný a priestupkový zákon v tom zmysle, že sa znižuje vek trestnej a priestupkovej zodpovednosti všetkých páchateľov na 12 rokov, ujednotených 12 rokov aj pri trestnom činoch, aj pri priestupkoch.
Týmto zákonom vlastne reagujeme na neustále sa zvyšujúcu kriminalitu rôznych skupín obyvateľstva, ktoré zneužívajú malé deti, ktoré nepodliehajú trestnej a priestupkovej zodpovednosti, na to, aby páchali najrôznejšie formy kriminality. Bližšie detaily o tomto návrhu zákona už poviem priamo v rozprave, aby mal každý možnosť prípadne reagovať a povedať k tomu čokoľvek, čo si myslí.
Ďakujem. A týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Áno. Takže teraz dávam slovo ešte pánovi poslancovi Schlosárovi, aby ako spravodajca nám oznámil návrh gestorského výboru. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. mája 2018.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Ako prvý do všeobecnej rozpravy sa hlási pán navrhovateľ. Pýtam sa, kto sa ešte hlási do rozpravy? Poslanec Drobný, Kotleba. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Takže nech sa páči, pán poslanec Mazurek, máte slovo.

Ďakujem opäť za slovo. Tak ako som už spomínal v úvodnom slove, naším návrhom zákona sa snažíme reagovať na vzrastajúci trend kriminality maloletých osôb, ktoré nepodliehajú trestnej a priestupkovej zodpovednosti a sú častokrát práve svojimi rodičmi využívané na páchanie rôznych foriem kriminality za účelom dosahovania nejakého hmotného prospechu.
Mnohí možno viete, že aktuálne voči mojej osobe prebieha súdne konanie, kde jeden z bodov obžaloby práve hovorí o tom, že som sa mal v Rádiu Frontinus vyjadriť spôsobom, že dospelí asociáli zneužívajú svoje maloleté deti, ktoré nepodliehajú trestnej a priestupkovej zodpovednosti, na to, aby páchali rôznu kriminalitu, a vraj, či už podľa médií alebo podľa slov expertov, "expertov", znalcov je toto číry nezmysel, že žiadne takéto javy v spoločnosti neevidujú, že to neexistuje a že jednoducho ide opätovne o šírenie nejakého rasizmu alebo iných druhov nenávisti, ako si to títo páni vykladajú.
Keďže opakovane stále hovorím o východom a strednom Slovensku, kde sú problémy s asociálnymi komunitami najväčšie, využijem túto príležitosť na to, aby som spomenul aj iný prípad, ktorý je teraz aktuálny, ktorý prevzali všetky médiá, ktorému sa venujú naozaj intenzívne vo svojich spravodajstvách. A to je práve prípad jedného nitrianskeho nákupného strediska, kde opakovane, opakovane polícia musí riešiť rôzne formy priestupkov, ale aj trestných činov páchaných maloletými osobami, ktoré nepodliehajú trestnej a priestupkovej zodpovednosti. Jedná sa o maloletých obyvateľov z asociálnych komunít, či už z osád, alebo ľudí, ktorí pochádzajú či už z Rumunska, z východného Slovenska a proste prišli práve z prostredia týchto asociálnych komunít. No a títo ľudia fungujú takým spôsobom, že dospelí nahovoria svoje vlastné deti na to, aby chodili do toho nákupného strediska a po jednotlivých obchodoch kradli všetko, čo im príde pod ruku a následne sa vrátili vonku, kde im to všetko odovzdajú, a potom ich tam pošlú opätovne, aby mohli kradnúť.
Práve títo ľudia, ich rodičia, vedomí si úplnej beztrestnosti konania svojich vlastných detí využívajú túto dieru v zákone na to, aby sa mohli takto nepekne obohacovať. Všetci to vieme, mnohí sme videli tie reportáže. Dokonca, keď sa týmto deťom asociálov nepodarí ukradnúť dostatočné množstvo tovaru a materiálov, aké si ich rodičia predstavovali, tak ešte pred tým nákupným strediskom dostanú bitku priamo aj pred kamerami rôznych televízií, médií a podobne.
Polícia má zviazané ruky, SBS-ka v tom nákupnom stredisku ich môže maximálne vykázať, ale potom sa môžu smelo vrátiť naspäť a situácia je jednoducho neriešiteľná. A práve problém, resp. to, v čom spočíva celý tento problém, je vo veku trestnej a priestupkovej zodpovednosti, ktorý je dnes nastavený na 14 a 15 rokov, čím sa vlastne vytvára taká veľká diera v zákone, že mnohé osoby, ktoré sú už v tomto veku naozaj dostatočne fyzicky vyspelé na to, aby vedeli páchať najrôznejšie formy kriminality, či už ide o majetkovú kriminalitu, alebo aj kriminalitu násilníckeho charakteru, majú možnosť tieto svoje činy vykonávať s vedomím úplnej beztrestnosti a smiať sa tak do tváre všetkým štátnym orgánom, pretože im jednoducho nikto z nášho štátu nemôže urobiť nič.
A my v Ľudovej strane Naše Slovensko sme presvedčení, že nielen tento prípad, tento opakujúci sa prípad v nákupnom stredisku v Nitre, ale aj všetky tie tisíce a možnože státisíce prípadov na východe a strednom Slovensku, kedy práve rodičia v asociálnych komunitách zneužívajú svoje deti na páchanie najrôznejšej kriminality, sám som to zažil xy-krát, kedy nám z dvora ukradli náradie, fúriky, lopaty, krompáče, všetko proste, čo si nezamknete, to vám z toho dvora zmizne, pretože vám prelezú cez ten plot, vezmú vám to, potom to nájdete v zberných surovinách, alebo to niekde predajú. Jednoducho toto je každodenná bežná realita všetkých slušných ľudí na východe Slovenska. A nejedná sa o žiaden rasizmus, žiaden extrémizmus ani nič podobné, pretože ja nehovorím o nejakej konkrétnej etnickej menšine. Hovorím o asociáloch všeobecne, či sú bieli, oranžoví, ružoví, je to jedno. Opakujem, vždy to prízvukujem, ale niektorí to jednoducho nechcú počuť, ide o to, ako sa tí ľudia správajú a nie ako vyzerajú. A práve títo asociáli, ktorí takýmto spôsobom zneužívajú svoje maloleté deti na to, aby mohli získavať istý hmotný prospech z ich kriminálnej činnosti, sú problém bez ohľadu na to, či sú, opakujem, bieli, či sú to Cigáni, či sú to Maďari, Rumuni, je to jednoducho úplne jedno.
No a nielenže veríme tomu, ale vieme, že práve aplikácia tejto novely zákona, ktorá by znížila vek trestnej a priestupkovej zodpovednosti, by pomohla vyriešiť množstvo prípadov, s ktorými sa pravidelne stretáva nielen polícia, ale aj iné štátne orgány.
O tom, že naše návrhy nie sú scestné, alebo že toto zníženie trestnej zodpovednosti na 12 rokov nie je nič výnimočné alebo špeciálne, hovoria iné prípady priamo z Európskej únie, kedy napríklad v Maďarsku je veková hranica trestnej zodpovednosti už 12 rokov, napr. vo Francúzsku, v Poľsku je to 13 rokov, v Holandsku, v Portugalsku rovnako 12 rokov a v Anglicku a Walese je to dokonca 10 rokov, kedy už osoba podlieha trestnej zodpovednosti. To znamená Slovensko so svojimi 14 rokmi trestnej zodpovednosti a 15 rokmi priestupkovej zodpovednosti by znížením týchto hraníc na 12 rokov neurobilo nič mimoriadne, nenarušilo by žiadne mimoriadne práva, nespôsobilo by žiadny medzinárodný ošiaľ, ale by iba prispôsobilo svoju legislatívu aktuálnym potrebám a stavu, ktorý vládne v západnej Európe a ktorý nám ukazuje, že aj takýmito spôsobmi vieme riešiť problémy s vypuklou kriminalitou.
Pretože aj práve štatistiky ešte bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka hovoria o opätovnom náraste kriminality maloletých osôb. A je úplne jedno, o akú kriminalitu sa jedná, či už je to násilná kriminalita, mravnostná, majetková, vo všetkých oblastiach kriminality maloletých osôb vidíme za posledné roky nárast. A tento nárast už začína naberať prudké kontúry, čo môže v budúcnosti vyústiť až do obrovských sociálnych nepokojov, aké už možno mnohí čoskoro zažijú na východe Slovenska, kde, ako som spomínal, nemôžete už ani na dvore nechať náradie patriace do garáže, pretože vám jednoducho cez nos zmizne.
Práve preto chcem apelovať na všetkých tých, ktorým skutočne v tomto pléne záleží na bezpečnosti svojich občanov, ktorým skutočne záleží na tom, aby sa na Slovensku žilo lepšie, aby mali ľudia väčšiu dôveru vo svoj štát, aby ľudia mohli prestať cítiť akúsi nenávisť, aby mohli prestať cítiť akýsi hnev, ale začali dôverovať v to, že štát je tu pre nich, že štát sa o nich postará a že štátne orgány majú dostatočné právomoci a kompetencie na to, aby mohli účinne zasiahnuť tak, aby vedeli ochrániť ich život, život ich rodín, život ich detí, život ich známych, majetok. Aby ľudia vedeli, že Národná rada skutočne pracuje pre nich.
A táto vízia platí, či už pre poslancov koalície, alebo aj pre poslancov opozície. Nejde o nič strašné, nejde o nič prevratné, nejde o nič krkolomné. Ako som spomínal, v štátoch západnej Európy sú tieto vekové hranice úplne bežné a práve na Slovensku by pomohli vyriešiť množstvo prípadov, pretože aj v minulosti sa vlády snažili akýmsi spôsobom riešiť kriminalitu týchto maloletých osôb, keď prijali § 211 Trestného zákona týkajúci sa ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ktorý hovoril o tom, že ak takýto trestný čin spácha maloletá osoba, ktorá nepodlieha trestnej zodpovednosti a jej zákonný zástupca jej to umožní, tak bude práve zákonný zástupca osobou, ktorá bude podliehať trestnej zodpovednosti za daný konkrétny čin. Lenže v praxi dochádza k obrovskému problému, keď príde na dokazovanie toho, že práve tá osoba toho rodiča, toho zákonného zástupcu umožnila tejto maloletej osobe konať takýmto protiprávnym spôsobom, a mnoho z týchto prípadov, ak nie drvivá väčšina, ostáva jednoducho nevyriešených, nepotrestaných a asociáli úplne legitímne naberajú pocity, že na Slovensku zákon nielenže neplatí pre všetkých rovnako, ale že si tu môžu robiť úplne, čo len chcú, pretože nikomu to jednoducho nevadí.
A odhliadnuc od názorov nejakých bratislavských mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia, nejakých ľudí proti rasizmu, alebo iných pobláznených ľudí, hovorím tu o reálnych zážitkoch, o reálnych skutočnostiach, o reálnych hrozbách, ktoré zažívajú ľudia na východnom, strednom Slovensku. A práve týchto ľudí, týchto mimovládkarov, ktorí stále kritizujú, či už našu stranu, alebo akúkoľvek politiku vedúcu k zrovnoprávneniu asociálov so slušnými pracujúcimi ľuďmi nielen v oblasti práv, ale aj v oblasti povinností, by som poslal vykonávať nejaké občianske hliadky, alebo nejaké kontroly práve do toho nákupného centra v tej Nitre a nech nám dôsledne ukážu prakticky na príkladoch, ako jednoducho je vlastne riešiť kriminalitu týchto maloletých asociálov, ktorí sú údajne len podľa nich diskriminovaní, utláčaní a majoritná slušná spoločnosť je zodpovedná za toto ich správanie. Jednoducho z takýchto predpokladov oni vychádzajú, tak nech nám reálne konečne ukážu, ako prebieha riešenie tohto problému v praxi a nielen, ako to robia doteraz, kričať z Bratislavy z nejakého sídla, z nejakej mimovládnej organizácie, akí sú všetci ostatní, ktorým vadí kriminalita páchaná dennodenne na ich vlastnom majetku a na ich vlastných životoch, rasisti.
Toľko z mojej strany a verím, naozaj verím, že táto novela zákona prejde a že za ňu zahlasujú všetci tí, ktorým naozaj záleží na tom, aby kriminalita maloletých osôb na Slovensku nebola ďalej len nepotrestaná a aby aj tí ľudia, či už tie predavačky alebo tí esbéeskári, alebo tí policajti v tej Nitre v tom nákupnom centre, mali možnosti ako sa vysporiadať s týmto problémom a nemuseli sa jednoducho pozerať na to, v akom štáte to žijeme, že si tu niekto môže páchať kriminalitu úplne beztrestne a ešte sa potom vysmievať všetkým autoritám do očí.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, od roku 2015 nám počet trestných činov páchaných maloletými osobami narastá. Zvlášť v násilnej kriminalite, kde nám to stúpa medziročne o približne 25 percent. Samozrejme, zverejnené štatistiky môžu obsahovať len trestné činy, kde bol zistený páchateľ. Kriminalita maloletých osôb je problémom predovšetkým v oblastiach s vysokým zastúpením asociálnych obyvateľov. Asociáli čoraz viac využívajú maloletých do 14 rokov na páchanie rôznych foriem kriminality, žiaľ, často sú to rodičia tých detí. Vedia o absentujúcej trestnej a priestupkovej zodpovednosti maloletých osôb, a preto nahovárajú deti nielen na rôzne krádeže, ale aj lúpežné prepady. Tie deti naozaj v mnohých prípadoch nemajú na výber. Zníženie veku trestnej zodpovednosti a priestupkovej zodpovednosti na 12 rokov tak zároveň maloletých chráni proti zneužívaniu na kriminálnu činnosť.
Doterajšie legislatívne opatrenia ohľadom kriminality maloletých nie sú dostatočne účinné. Za tým účelom prijatý § 211 Trestného zákona – ohrozovanie mravnej výchovy mládeže naráža v aplikačnej praxi na mnohé problémy. Je problém dokázať, že rodičia umožnili maloletému páchať priestupky alebo trestné činy. V mnohých prípadoch rodičia nedokázali zabrániť protiprávnej činnosti svojho potomka, aj keď sa o to snažili. V súčasnosti využívaný systém výchovných opatrení sa tiež často míňa účinkom. Výchovné opatrenie nie je spravidla automaticky dôsledok konkrétneho činu a tak maloletý páchateľ nevie, kedy pohár trpezlivosti v jeho prípade pretečie.
Podstatná zmena, ktorú prináša náš návrh, je v tom, že pre osobu staršiu ako 12 rokov by už neexistoval vek ako okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť. Po konkrétnom čine by prišiel konkrétny trest, hoc aj mierny trest vo forme výchovného opatrenia. Rozhodujúce pre oblasť kriminality maloletých starších ako 12 rokov je to, že tým zaniká ich beztrestnosť u konkrétneho činu. Obavy z preplnenia reedukačných zariadení nie sú na mieste. Skončí v ňom jeden maloletý páchateľ, ostatní z partie si už dobre rozmyslia, či tam pôjdu za ním. Z vlastnej dlhoročnej praxe mestského policajta môžem potvrdiť, že možnosť umiestnenia v reedukačnom centre je pre maloletých silnou motiváciou upustiť od protiprávnej činnosti. Podobná situácia je aj u priestupku. Beztrestnosť pri páchaní priestupkov je mostom k páchaniu trestných činov.
Ďakujem za pozornosť.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, prichádzame s novelou, ktorá má za cieľ chrániť mnohých ľudí v mnohých oblastiach Slovenska tým, že zníži trestnú zodpovednosť páchateľov na 12 rokov pri priestupkoch aj trestných činoch, pretože dnes naozaj situácia je taká, že najmä na ďalšej skupine chránených ľudí, to znamená, na skupine starších ľudí, dôchodcov sa mnohokrát pácha buď trestná činnosť brutálneho, brutálneho charakteru, alebo opakujúca sa, opakujúca sa priestupková kriminalita páchateľmi, ktorí sú dnes, teda nie sú dnes žiadnym spôsobom postihnuteľní.
Možno tí, ktorí to nezažili sa nevedia celkom vžiť do tej situácie ako sa tie obete týchto trestných činov páchaných dnes nepostihnuteľnými páchateľmi, ako sa tieto obete cítia a aká obrovská je tá beznádej ktorú pociťujú vtedy, keď takýto trestný čin alebo opakujúci sa priestupok nahlásia, keď polícia zhodou šťastných náhod týchto páchateľov stotožní a keď následne vydá uznesenie alebo rozhodnutie o tom, že títo páchatelia síce spáchali tento predmetný trestný čin alebo priestupok, ale nie sú vzhľadom na svoj vek nijakým spôsobom postihnuteľní. Takýchto lokalít je na Slovensku, je na Slovensku naozaj veľa, či sa to, či sa jedná o okresy východného, najmä teda severovýchodného Slovenská, Prešovský kraj s výrazným zastúpením cigánskych osád, alebo už je to aj na juhozápadnom Slovensku. Vidíme, čo sa robí v Nitre, vidíme, čo sa robí v Hurbanove, vidíme, čo sa robí v ďalších oblastiach aj na tomto juhozápadnom Slovensku, kde tento model funguje v podstate úplne rovnako, ako je to pri osadách na severovýchodnom Slovensku. Vidíme, čo sa robí v Kozárovciach pravidelne počas novoročnej noci alebo počas noci zo Silvestra na Nový rok, kde páchatelia napadnutí týchto motorových vozidiel prechádzajúcich občanov sú väčšinou práve títo nepostihnuteľní, tieto deti, maloletí, ktorí sú na túto veľmi špecifickú zábavku nahovorení svojimi rodičmi a jednoducho vidia, že nikomu sa nič nestane bez ohľadu na to, že je spôsobená škoda na majetku, bez ohľadu na to, že môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu života a zdravia ľudí v tých autách. A naozaj sa na to nedá reagovať iným spôsobom ako tým, že posunieme, znížime tú hranicu trestnej a priestupkovej zodpovednosti.
Tí z vás, ktorí ste v tomto pléne a ktorí ste sem prišli z praxe učiteľov, najmä učiteľov na základných školách, totiž asi sami viete, že ten fyzický vývoj detí je dnes úplne niekde inde ako pred možno dvadsiatimi, dvadsiatimi piatimi rokmi, a 13-,14-ročné dieťa, či dievča, či chlapec, je fyzicky ale aj mentálne na úplne inej úrovni, ako to boli, na akej úrovni teda boli deti spred dvadsiatich piatich rokov. Tomu ale zodpovedajú nielen možné pokroky vo vývoji alebo teda v nasadzovaní tej latky, či učivo a tak ďalej, ale aj pokroky v brutalite a v sile tých útokov, ktorých sú tieto deti dnes schopné. Dnes jednoducho skupinový útok pri lúpeži, napríklad pri lúpežnom prepadnutí piatich 13-, 14-ročných chlapcov môže mať následok veľmi vážny, najmä ak takýto útok, takéto lúpežné prepadnutie je vedené na dôchodcu, staršieho človeka, pričom práve v tom Prešovskom kraji sa cieľmi útokov stávajú nieže starší, ale práve veľmi starí občania aj vo veku nad 70, nad 80 rokov. A takéto útoky končia buď veľmi ťažkými zraneniami, alebo, žiaľ, niekedy aj smrťou, respektíve zraneniami s následkami smrti.
Preto si myslíme, že aj keby toto opatrenie malo zachrániť čo i len jeden jediný ľudský život, aj keby toto opatrenie, toto zníženie hranice trestnej a priestupkovej zodpovednosti malo čo len jedného jediného človeka uchrániť pred trvalými následkami, pred akýmikoľvek zraneniami alebo aj pred tou psychickou ujmou, pred tou psychickou ujmou, ktorú takýto človek bude možno až do konca svojho života pociťovať vplyvom vlastne osobného zážitku z neschopnosti štátu splniť jednu zo základných úloh štátu, a to je funkcia bezpečnostná, tak aj keby sme mali docieliť len takýto jeden jediný uchránený ľudský život alebo zdravie jedného jediného človeka, tak si myslím, že to za to stojí. Že stojí za to, aby sme, ak už štát nevie nejakým iným spôsobom, napríklad tým, že bude v týchto kritických lokalitách omnoho viac posilňovať tú preventívnu úlohu polície, ak už nevie takýmto spôsobom zasiahnuť v prospech týchto ľudí, tak, žiaľ, musíme ísť do takejto, nazvem to, trošku možno represívnej politiky v tom, že budeme musieť sprísniť tie pravidlá, aby sa takéto útoky vyslovene motivovanými páchateľmi nediali alebo sa udiali v čo najmenšej miere, boli jednoducho minimalizované.
Možno viete o tom, že náš kolega poslanec Milan Mazurek je obžalovaný, postavený pred špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici, kde sa bude teraz v apríli konať ďalšie kolo pojednávania o jeho vine a nevine, a jeden z tých výrokov, za ktoré mu Slovenská republika ponúka asi osemročný trest odňatia slobody, je výrok, keď povedal, vieme o tých prípadoch z východného Slovenska, keď dospelí Cigáni nahovoria maloletých, ktorí ešte nie sú trestne zodpovední, aby páchali priestupkovú a inú trestnú činnosť. To bolo voľne parafrázované, neviem presne, ako to tam bolo uvedené, ale je to možno na 80 % presne a, žiaľ, toto je realita, toto je realita mnohých a naozaj mnohých oblastí Slovenskej republiky.
Druhá taká výrazná zmena, ktorá sa dotýka tých, alebo rozdiel, ktorý môžme pozorovať medzi tými deťmi dnes a medzi tými deťmi spred dvadsiatich piatich rokov, je tá, že dnes tí páchatelia strácajú akékoľvek zábrany, strácajú aj zábrany pred útokom na ľudí, ktorí možno ešte pred 10, 15, 20 rokmi boli pre nich a ich rodičov prirodzenými autoritami.
O čom hovorím? Hovorím o tom, že na východnom Slovensku, to sa možno ešte netýka toho južného Slovenska, ale na východnom Slovensku už títo maloletí páchatelia, nepostihnuteľní, vykonávajú krádeže aj u ľudí, u ktorých by si to ešte pred pár rokmi nikdy nedovolili. Konkrétny príklad, nedávno sme boli v okrese Kežmarok na návšteve jednej farnosti a takíto páchatelia sú podľa vyjadrenia samotného farára najčastejšími páchateľmi krádeží dreva z fary. Farár sa môže aj pokrájať, jednoducho 12-ročné alebo 13-ročné deti prídu, zoberú dve-tri, dva-tri fúriky dreva ukradnú každý týždeň, raz za dva týždne a nič, nič s tým nevie spraviť nielen ten farár, ale ani polícia. Jednoducho nikto, jednoducho nikto.
A teraz si predstavte, že by ste žili v dome niekde v Prešovskom kraji alebo by ste tam mali rodičov, mamu, otca, 80-ročných, ktorých by takýto páchatelia neustále obťažovali. Nevravím, že lúpežami a trestnými činmi, ale tou priestupkovou kriminalitou, hádzaním blata do okien, rozbíjaním okien, krádeže pod 266 eur, alebo ako je tá hranica presne stanovená, a jednoducho by robili tým vašim rodičom v tých domoch ten život absolútne neznesiteľný, absolútne neznesiteľný. To je taký stav, že tí ľudia upadajú do neskutočných depresií a jeden z takých medializovaných prípadov však vidíme v Malackách, Oskar Dobrovodský, kde sa tu proste, kde, do akých extrémov sa to vie až dohnať vtedy, keď štát nevie svoju bezpečnostnú úlohu splniť a tak, ako by mal a ako môže len hľadá všetky spôsoby, ako to jednoducho nerobiť.
Čiže táto novela nemá za úlohu nič iné, len jednoducho ochrániť slušných ľudí pred terorom zo strany takýchto páchateľov a ako to už bolo spomenuté, zároveň tieto deti chrániť pred zneužívaním na túto činnosť, lebo nebudú na to vhodné podmienky.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, chcete zaujať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode.
A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského, Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, tlač 864.
Pán poslanec Beluský, ako navrhovateľ máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotllebu, Milana Uhríka, Martina Beluského a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 864.)