2. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec nesklamal. Opäť veľmi kultivovaný, vecný, ale kritický prejav. Čiže dá sa to aj bez tvrdých slov.
Ale keď už sú niektorí kolegovia takí útlocitní, tak by som si dovolil postupne v tejto rozprave zopár citátov. Tak napríklad: "Vláda sa podľa mňa chystá dokonať grandiózny podvod na voličoch," zaznelo v debate k programovému vyhláseniu vlády 4. augusta 2010. Autorom výroku opozičný poslanec Ján Počiatek.
Podobných výrokov je celkom dosť, takže potom ešte príležitostne v iných faktických poznámkach.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem.
Ja som si pri tvojom prejave, pán poslanec, uvedomil jednu vec, ktorá dlhodobo trápi celú spoločnosť, a ona dokonca už, keďže ja sa venujem kultúre a médiám, má aj filmové stvárnenie, a tak ako ty si pomenoval nemoc tretej moci, ktorá je úplne evidentná, všetci ju žijeme, všetci ju vidíme, sprostredkovávajú ju médiá. Myslím si, že ju vidia vládni poslanci za stranu SMER a veľmi priezračne ju videli aj tí, ktorí vládny SMER z minulého obdobia podržali pri moci aj teraz. Nemoc tretej moci totižto nespočíva len na tom, akým spôsobom bude vypracovaná legislatíva, ale hlavne na tom, čo si pomenoval veľmi priezračne a jasne, a to je na personálnej politike. Stojí a padá to presne na tom, kto tieto úrady zastáva, kto súdi a akým spôsobom k výkonu tohto veľmi dôležitého povolania alebo poslania na Slovensku pristupuje. To, akým spôsobom ty to vidíš z tvojej vlastnej profesie, je preto úplne presné. Rodinkárstvo, navzájom krytie, resp. kladenie prekážok ľuďom, ktorí by nachádzanie spravodlivosti, nastoľovanie zákonnosti chceli robiť. Preto aj autorka filmu Nemoc tretej moci sa koniec koncov v tomto prostredí dostala až k žalobe v prípade od porušenia dôvernosti ústneho prejavu, a to je symbol. Ak niekto vraví pravdu, tak nakoniec dostane od tých silných a mocných žalobu. Myslím si, že toto budeme musieť kritizovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Baránik.

Ďakujem.
Ďakujem, páni kolegovia. K Nemoci tretej moci by som si dovolil povedať, že režisérka Zuzana Piussi bola obvinená aj trestnoprávne z trestného činu, kde som teda ju aj zastupoval, a je tiež vedená žaloba veľmi rafinovaným spôsobom, ktorej cieľom je zamedziť alebo bolo zamedziť distribúcii tohto filmu.
Pokiaľ ide o to, že aké sú, aký je stav v súdnictve a v Súdnej rade. To, čo som povedal ohľadom prokuratúry, platí aj pre Súdnu radu. Ak sa dohodneme na tom, že títo nehodní sudcovia v podstate kontrolujú naše súdnictvo, a ak naozaj chce opozícia alebo koalícia spolupracovať s opozíciou, no tak potom sa poďme dohodnúť a zmeňme ústavu, zrušme Súdnu radu, pretože vieme, že v krajinách, kde je súdna rada, je súdnictvo najhoršie. Toto nie je slovenská ojedinelá situácia. Sú aj reálne demokracie, kde súdna rada jednoducho je problém. Preto v Čechách ani neuvažujú, že by mali súdnu radu. Jednoducho s takýmito sudcami sa súdna rada nemôže vyrovnať so svojím poslaním.
Ďakujem.

V zmysle paragrafu 28 ods. 1 požiadala o slovo pani ministerka spravodlivosti. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, budem hovoriť možno trošku dlhšie a trošku menej súrodo, pretože pôvodne som si písala poznámky s tým, že vystúpim trošku neskôr. Ale pokúsim sa s tým vysporiadať aj možno ešte nie úplne pripravená. Ja, samozrejme, chcem odpovedať na všetky otázky, ktoré padli v rozprave, aj sa pokúsim, mám ich zapísané. Takže pokúsim sa odpovedať na všetky otázky. Najmä teda všetky otázky, prečo niečo v programovom vyhlásení nie je, pretože tých otázok, čo v programovom vyhlásení nie je, je viac ako k tomu, čo v programovom vyhlásení vlády je. Samozrejme, poviem aj niečo k tomu, čo teda naozaj ideme robiť a prečo si myslím, že je to pomerne užitočná práca.
A musím povedať, že to, že som sa rozhodla vystúpiť skôr, je jednoducho preto, že napriek tomu, že som známa tým, že môj pohľad na fungovanie slovenskej justície je veľmi kritický a mnohokrát som bola s mnohými ľuďmi v slovenskej justícii naozaj vo významnom spore, tak jednoducho nálepku, plošne formulovanú nálepku vo vzťahu k sudcovskému stavu na Slovensku vo forme "komunisti a sociopati" nemôžem akceptovať, aj keby sa to dotklo čo len jedného sudcu, ktorý jednoducho taký nie je. Pretože to, čo nás privedie do hrobu, našu politiku, ale možno aj súdnictvo, je to, keď nebudeme rozlišovať. Nebudeme vyzdvihovať tých, ktorí sú čestní, a nebudeme trestať tých, ktorí majú byť potrestaní, a budeme hádzať všetkých do jedného vreca.
Ja viem, že je to zložité, pretože sudcovský stav zjavne nebol schopný sa doteraz vysporiadať sám od seba so svojimi problémami a so svojimi problémovými osobami. Ja to viem a rozprávam sa o tom so sudcami a kritizujem za to sudcov. Ale keď dáme nálepku 1 400 sudcom v podobe "komunisti a sociopati", tak sa jednoducho nikam nedostaneme. Pretože aj v dôsledku transparentnosti, ktorú sme zaviedli do zákonov počas vlády Ivety Radičovej, dnes predsedom Súdnej rady nie je Štefan Harabin. Máme oddelené funkcie. Justícii šéfujú dve dámy. Nemusí to byť pre nás ideál, ale tá klíma je iná. V tej Súdnej rade sa už dá hovoriť, dajú sa hľadať riešenia. A my dnes potrebujeme podporiť všetkých slušných, statočných a čestných sudcov, ktorí medzi tými 1 400 sudcami jednoducho sú. Podporiť ich v tom, aby sa začali vysporiadavať sami so sebou a s problémami vo svojom stave. Ale nepodporíme ich, keď dáme všetkým jednu generálnu nálepku "komunisti a sociopati". A preto som musela vystúpiť teraz hneď a budem pokračovať v tom, čo zatiaľ nemám úplne pripravené, ale pokúsim sa.
Ja mám pocit, že aj keď táto debata, samozrejme, je debata medzi koalíciou a opozíciou a v tomto duchu je tu aj isté napätie, tak mám pocit, že v jednom sa spolu so 136 poslancami tohto parlamentu možno zhodneme. Nech máme akékoľvek iné názory, a síce, že sme sa po voľbách ocitli v situácii, že vláda môže vzniknúť len v nejakej konštelácii s podporou, ktorá je daná aspoň 76 hlasmi zo 136 poslancov tohto parlamentu. To je jednoduchá povolebná realita a dúfam, že toto je jedno, na čom sa zhodneme s tými 136 poslancami. A ja si nemyslím, že je jedno, že či o štyri roky budeme skladať vládu tak, že budeme hľadať podporu medzi 136 alebo 130 alebo 120 alebo nebodaj 110 poslancami tohto parlamentu, z jednoduchého dôvodu, pretože bude sa hľadať stále ťažšie tá zhoda. Pretože keď sa bude hľadať stále z užšieho počtu poslancov, tak tie kompromisy, ktoré budeme musieť robiť, budú stále väčšie a väčšie, a to programové vyhlásenie vlády bude stále menej hodnotovo jednoliate, pretože jednoducho to nebude tak môcť byť.
A preto ja si myslím, že je dobré, že programové vyhlásenie vlády je výrazom toho, že štyri politické strany sa dokázali dohodnúť, a povinnosťou týchto štyroch politických strán v tejto vláde je podať výkon, pretože táto situácia v krajine si to jednoducho vyžaduje. A ja to budem stále dokola opakovať, pretože to platí pre všetky politické strany, ktoré sú súčasťou tejto vládnej koalície, a je to spoločná zodpovednosť týchto štyroch politických strán. A keď zlyhajú, tak aj ja poviem, že som sa mýlila, ale bude tu zle, keď zlyhajú. Rovnako ako bude zle, keď výkon politickej opozície bude mať rovnaký výsledok, ako, žiaľ, mal výkon našej politickej opozície za posledné štyri roky pred voľbami. To je moje generálne hodnotenie tejto politickej situácie a možno aj dôvod, prečo som súčasťou tejto vládnej koalície.
Keď hovoríme o tom, že tá väčšina sa hľadá dnes zo 136 poslancov, tak je veľa tém, na ktorej jednoducho nie je zhoda nieže 76 poslancov, ale ani 90 poslancov. Jednoducho také témy dnes sú a je mnoho tém, kde mám svoje hlboké presvedčenie, kde sa zhodneme s viacerými z vás a môžme začať témou ľudských práv, ale jednoducho nenájdeme tu ani sedemdesiatšestku, nieže deväťdesiatku. To je jednoducho tak.
K programovému vyhláseniu vlády v oblasti spravodlivosti, resp. justície. Najčastejšie spomínaná výhrada, a ja, samozrejme, na tú otázku zodpoviem, je, že vláda si nedala do programového vyhlásenia vlády nejaké zásadné riešenie, nejakú zásadnú reformu, ktorá sa týka prokuratúry. Tejto výhrade absolútne rozumiem, ja sama som presvedčená, že existujúca právna úprava vo vzťahu k prokuratúre nie je dobrá, ja sama som presvedčená o tom, že na Slovensku skôr či neskôr budeme musieť dospieť k tomu, aby sme si jasne povedali, ako má byť systémovo začlenená prokuratúra, či je to, či chceme štátne zastupiteľstvo, čo mne by sa veľmi páčilo, mne osobne, alebo či chceme prokuratúru podľa iného modelu, možno bližšie k justícii.
V každom prípade platí, že táto podprahová debata na túto tému prebieha alebo neprebieha na politickej scéne už dlhé obdobie, dlhé roky, niekoľko volebných období a nenašla sa zhoda. V pravicových vládach sa nenašla zhoda, jednoducho sa nenašla zhoda. A ja tu nevidím dnes v tej stotridsaťšestke 90 hlasov na to, aby sme presadili štátne zastupiteľstvo. No jednoducho tu nie je tých 90 hlasov, aby sme presadili štátne zastupiteľstvo.
Pokúsili sme sa za vlády Ivety Radičovej o určité zmeny v rámci existujúceho zadefinovania prokuratúry. Tieto zmeny boli z veľkej časti Ústavným súdom zmetené, v náleze, ktorému nie je celkom dobre rozumieť a dokážem s ním polemizovať, ale jednoducho je to fakt.
Čiže ja súhlasím s vami, pán poslanec Baránik, áno, na to treba 90 hlasov. Ale tých 90 hlasov jednoducho v tejto sále dnes nie je, to je jednoducho fakt. Preto áno, budem sa snažiť o maximálnu transparentnosť všetkých procesov, ktoré na prokuratúre prebiehajú, vedomá si toho, že áno, v rámci tohto systému plnú zodpovednosť za to, čo sa deje na prokuratúre, má jej generálny prokurátor. Má tu moc, má tu zodpovednosť a musí ju uniesť.
A ja verím v transparentnosť, pretože bola to práve transparentnosť a odkrývanie a verejná kontrola, ktoré nám pomohli k tomu, že Súdna rada dnes predsa len vyzerá inak, ako vyzerala, a nemáme na jej čele Štefana Harabina. A bol to ten verejný tlak a bola to práve tá otvorenosť, ktorá nám v tomto pomohla, pretože odkryla mnohé. Stala sa z toho verejná debata, vznikol nejaký verejný tlak. A ja si jednoducho nemyslím, že v situácii, keď nemáme 90 hlasov, tak sa máme proste posadiť a nerobiť nič. Pretože ja som presvedčená aj v situácii, keď nemáme 90 hlasov, tak môžme výrazne napomôcť k tomu, aby možno o štyri roky sa dalo urobiť viac. To je jednoducho moja filozofia.
Vo vzťahu k súdnictvu očakávate reálnu zmenu v súdnictve takú, aby sudcovia mali vážnosť ako v Nemecku a Rakúsku. Súhlasím s vami a budeme maximálne, ja za seba hovorím, že budem robiť maximum preto, aby sme zase spravili k tomu krok bližšie, pretože môžme robiť len kroky bližšie, pretože tú revolúciu, že všetci komunisti by odišli z justície v ´90. roku, sme mohli urobiť v ´90. roku. Urobili sme to nežne. Je to jednoducho tak. Možno preto, že sme sa tak rozhodli, možno preto, že sme nemali inú možnosť. Ja som vtedy v politike nebola. V každom prípade jedno viem, že tú možnosť, čo mali Nemci pri zjednotení Nemecka, my sme jednoducho nemali. Pretože nemali sme to západné Slovensko so západnou kultúrou a západnými právnikmi, ktorých by sme mohli zobrať a posadiť na naše právnické fakulty a na naše súdy, čo urobili v bývalom východnom Nemecku pri zjednotení Nemecka. Úžasná, výnimočná šanca, ktorá bola daná okolnosťami spojenia východného a západného Nemecka. Nemali sme jednoducho túto možnosť a postupovali sme tak, ako sme postupovali. Zároveň politický vývoj na Slovensku prebiehal tak, ako prebiehal. Ja dnes, aj keby sme dokonca mali 90 hlasov, tak môžme síce zrušiť Súdnu radu, keby sme mali 90 hlasov, ale museli by sme povedať b a dobré b, také b, ktoré nedá tú moc potom politikom, pretože to by bolo zase cesta do pekla.
Takže máme 76 hlasov a zo 76 hlasmi treba jednoducho urobiť maximum pre to, aby každý jeden proces v justícii, každé jedno konanie v justícii bolo pod svetlami reflektorov, ak to mám takto povedať. A áno, musíme veľa urobiť pre to, aby súdy efektívne konali. A môžem teraz hovoriť podrobnosti o všetkých organizačno-manažérskych a iných opatreniach, ktoré urobíme na to, aby jednoducho na konci tohto funkčného obdobia boli rýchlejšie.
A tie súdne konania budú rýchlejšie. Pretože keď súdne konania budú rýchlejšie, tak pomôže to aj tomu, aby sa zvýšila dôveryhodnosť justície. A keď budeme dobre svietiť ako verejná kontrola na všetky prešľapy, ktoré sa tam budú diať, tak potom ich môžme aj stíhať. Je to možno pomalý progres, nie revolúcia, ale tento pomalý progres môže mať jednu veľkú výhodu a síce to, že bude trvalý. A ja som presvedčená, že kroky, ktoré urobíme za tejto vlády, progres, ktorý urobíme za tejto vlády, bude jednoducho trvalý, pretože v tejto konštelácii má potenciál na to, aby bol trvalý.
Držím palce všetkým, ktorí chcú revolúciu v sektore justície a sú presvedčení o tom, že tou revolúciou dokážu urobiť taký skok, ktorý nás prenesie počas jedného volebného obdobia zo Slovenska do Rakúska. Ale pokiaľ títo nebudú mať volebný výsledok, ktorý im zaručí tú ústavnú väčšinu, tak dovtedy som presvedčená o tom, že sme povinní robiť aj tie malé kroky, ktoré budú znamenať progres, lebo v opačnom prípade sa naozaj potom môže stať, že budeme mať vôbec problém nájsť tú ústavnú väčšinu vo výške 90 hlasov aj na omnoho jednoduchšie témy, ako je revolúcia v justícii.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím na záver ešte jednu vetu. Naozaj, poďme z tej cesty, tak jak nie sú všetci politici zlodeji, tak nie sú ani všetci sudcovia kriminálnici. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani podpredsedníčky vlády Lucie Žitňanskej s faktickými poznámkami vidím desiatich, posledný je pán poslanec Galko. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Baránik.

Ďakujem, pán podpredseda.
Aby som uviedol na pravú mieru a možno to tak v nejakom emotívnom zápale nevyznelo jasne, ale ja som opakovane v mojom vystúpení uviedol, že mnohí sudcovia sú slušní, hlavne tí, ktorí sú na nízkych súdoch. Menej slušní sa dostávajú na krajské súdy, ako osobný sudca Penty pán Branislav Kráľ a podobní. 
Je samozrejmé, ja súhlasím s vami, pani ministerka, že je treba robiť kroky, aké sa dajú robiť. Otázka ale znie, že či tie malé kroky navrhované či nie sú len zásterkou. 
Potom je tu otázka táto: Ak sa chceme vyrovnať so situáciou, že máme v Súdnej rade hromadu komunistov, prečo neurobíme to – a to je len vaše rozhodnutie –, že jednoducho zverejníme zoznam všetkých sudcov, ktorí boli členovia Komunistickej strany. To je len vaše rozhodnutie. A ten zoznam, samozrejme, sú výhovorky, že ho nemáme, ten zoznam, samozrejme, že existuje, ten zoznam je v Čechách a v Čechách je zverejnený. Tak prečo by nebol aj u nás zverejnený? Tam môžeme začať s očistou a s transparentnosťou, ale sudcom by sa to nepáčilo.
My sme pripravení spolupracovať na všetkom, čo dáva zmysel. Nie sme pripravení spolupracovať na zástierke a na tom, aby táto vláda získala štyri roky na to, aby zakryla tie rôzne zverstvá, ktoré sa tu v minulosti pod jej vedením diali. 
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.