2. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, lebo vy nás znovu vraciate do reality aj vašimi vystúpeniami. Musím povedať, stále nám ich pripomínajte, lebo ja už som tu šiesty rok a musím povedať, že sa potom už doslova pracovne deformujete. (Reakcia z pléna.) Áno, pán Bugár to má ešte horšie. Takže pokiaľ to nebudeme pripomínať, tak budeme žiť v sklenenej guli. A hlavne musíme tam chodiť. Samozrejme, ja tiež sa snažím chodiť medzi ľud. A jedného starostu z Bardejovského okresu som sa opýtal, že, pán starosta, kedy máte najhorší deň v týždni? A keď povedal, že to je nedeľa poobede. Tak ja som neveril vlastným ušiam, reku: „Prosím? Veď v nedeľu poobede neviem ideme na rande, ideme do cukrárne, ideme do kina a neviem kde, do lesa.“ A viete, čo mi vtedy povedal, vtedy na jeho námestie príde päť autobusov a berú jeho chlapov a ženy na práce mimo obce, deti ostávajú so starými rodičmi alebo neviem kde a začína ich vychovávať ulica. A to je preňho najväčšia trauma. A ja som vtedy pochopil, že čo znamená pre starostu takýto stav. A preto myslím si, že každý program, ktorý bude teraz o päť, o desať rokov v tejto republike, mal by si dať v prvom rade tento cieľ, aby sme tých našich ľudí tu vedeli udržať, tu vedeli zamestnať a aby to nebolo iba o udržaní miesta, ale o vytváraní miest. A ja som aj chodil medzi tých živnostníkov malých, jednočlenných, maliarov, klampiarov, som sa ich opýtal, počúvajte, sem keď vám teraz dá štát 10-tisíc takto tu na ruku (Ukázanie dlane.), vezmete si ku sebe jedného zamestnanca? „No vezmem si ho, 5-tisíc jemu, 5-tisíc je mojich, nemám o čom debatovať.“ Myslím si, že keď tu budeme spoločne hľadať hlavne ako ekonómovia, nájdeme cestu, ako to zvrátiť. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Galek.

Pán Bugár ďakujem veľmi pekne za slovo napriek tomu môjmu klavíru.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Naučíte sa.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Určite. (S úsmevom povedané.) Ďakujem veľmi pekne.Ďakujem aj pánovi Pčolinskému za jeho príspevok. S mnohými jeho vecami sa súhlasiť určite dá, ja by som sa chcel povenovať iba k tomu hazardu. Vyjadroval sa k tomu aj pán Budaj. Určite zavádzať nejaké finančné zálohy by tu bolo riešením, ale povedzme si to tak, aj ten hazard je svojím spôsobom podnikanie. A hľadajme teda cesty, ktoré ho nieže nezruinujú, ale v podstate nechajú medzi tými podnikateľskými aktivitami a budú mať minimálny dopad aj na tú spoločnosť. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem. Pani Grausová, to sa nedá, hazard tu je 3-tisíc rokov, hazard tu bude ďalších 3-tisíc rokov, pokiaľ sa tu bude existovať. My ho môžeme len regulovať, hazard nikdy nevymizne. Ešte spred vojny na Ukrajine, tak na Ukrajine napríklad máte zákaz hazardu, tam nie sú herne, ale tam tak prekvitá nelegálny hazard, že to sú neuveriteľné rozmery.

Ďalší problém, zoberte si, že stávkovanie a hazard dnes neviete legislatívne nejako ošetriť na internete, pretože vy nemusíte byť prevádzkovateľ s doménou na Slovensku, vám ho stačí prevádzkovať z Macaa a iných stredísk hazardu a jednoducho ten hazard tu bude. My ho môžeme len regulovať.Ešte tuná na kolegu by som chcel reagovať. No, áno, je to podnikanie, ktoré zamestnáva, ale my si musíme povedať z toho spoločenského hľadiska, či je to morálne podnikanie. Aj prostitúcia je „podnikanie“, aj predaj drog je podnikanie. Čiže skúsme sa na to pozrieť skôr takto, ja chápem, čo chcete povedať, ale, opakujem, hazard nikdy nevymizne, môžeme ho len regulovať. A ja si myslím, že ak ho máme regulovať, tak ho regulujme prísne, regulujme ho tak, aby jeho dopady na okolie neboli, resp. aby boli čo najmenšie. Ďakujem.

Nech sa páči, pán Pčolinský, procedurálny návrh máte. Počkajte, zapnú vám mikrofón.

Pán predsedajúci, ja vás chcem poprosiť, aby ste prerušili dnešné rokovanie schôdze, pretože myslím si, že je nedôstojné, aby sme takto prepadávali v poradí, a v konečnom dôsledku je aj nedôstojné, aby nás tu sedelo desať alebo pätnásť.

Pán poslanec, no, bohužiaľ, v Národnej rade je vždy na konci dňa a to je jedno, či rokujeme nie v piatok, ale, povedzme, v utorok alebo v stredu, okolo devätnástej takto to vyzerá a nemôžete donútiť poslancov, aby tu zostali až do konca. Vždy tí tu ostanú, ktorých, prepáčte, najviac to zaujíma. Patrí to aj na jednu, aj na druhú stranu.

Pán poslanec Dostál. Predpokladám, že tiež chce vystúpiť neskoršie.

Pán poslanec Galko. Tiež chce vystúpiť neskôr.

Pán poslanec Viskupič. Pred chvíľočkou tu bol, stráca poradie.

Pán poslanec Droba. Nie je tu, tiež stráca poradie.

Pán poslanec Procházka. Tiež tu nie je, stráca poradie.

Pán poslanec Burian. Nie je tu.

Pán poslanec Číž. Tiež tu nie je.

Pán poslanec Lipšic. Nie je tu.

Pani poslankyňa Cigániková. Ešte pred chvíľočkou tu bola.

No a teraz prichádza to, že tí, ktorí teraz stratia poradie, už fakticky vypadnú, lebo druhýkrát keď niekto podľa rokovacieho poriadku stratí poradie, tak už nemôže vystúpiť.

Takže, pán poslanec Štarchoň. Nie je tu.

Pán poslanec Gál. Tiež nie je tu.

Pán poslanec Krajniak. Nie je tu.Pán poslanec Krajčí. Vidím, no vidíte, výborne (Potlesk.), vidíte, je to nový poslanec a vie, čo sa patrí. Nech sa, páči máte slovo.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, milí členovia vlády, pán minister, teší ma, že vy ste tu aspoň, milé panie poslankyne, milí páni poslanci, dovoľte, aby som na úvod poďakoval za všetky predchádzajúce vystúpenia svojich kolegov či už opozičných, ale aj koaličných, členov vlády, predsedu parlamentu, podpredsedov parlamentu. Aj na základe ich vystúpení vo mne dospel názor, že programové vyhlásenie vlády ako celok nepodporím. Mne osobne asi najviac prekáža, že najmä rezorty, v ktorých dochádza ku kontinuite vo vládnutí vládnou stranou SMER – sociálna demokracia, sú málo ambiciózne a málo konkrétne a tiež ako pravicovo orientovaný politik radšej by som videl vo vyhlásení viac reformných ambícií, možno na úkor niektorých nekoncepčnejších opatrení, o ktorých sa domnievam, že pokiaľ by prišla opäť nejaká hospodárska kríza, budú musieť byť zrušené a ľudia na Slovensku sa budú mať horšie, ako sa mali doteraz.
V tejto súvislosti by som určite chcel povedať, že by som preferoval vyššie investície do školstva práve v tomto období, pretože takéto investície sa z dlhodobého hľadiska krajine potom v tých ďalších rokoch mnohonásobne vrátia.
Tiež so znepokojením sledujem, že živnostníci masovo prechádzajú na eseročky, lebo doterajšia politika vlády tlačila živnostníkov do kúta a, žiaľ, mnohí aj tu z okolia Bratislavy, pokiaľ majú tú možnosť, odchádzajú bývať do susedného Rakúska, niektorí dokonca aj kvôli tomu, že je tam lepšie podnikateľské prostredie. Len tak na ilustráciu aj pre divákov a tých, čo nás volili, v súčasnosti sú minimálne odvody pre živnostníka u nás okolo 200 eur, v Rakúsku prvé tri roky 157 a potom je to teda podobné ako u nás, lenže napríklad daňovo odpočítateľná položka vedľa je 11-tisíc eur, u nás je 4-tisíc eur. No a, samozrejme, keby sme porovnali priemernú mzdu, tak tá priemerná mzda je u nás 900 eur, v Rakúsku 2 800 eur, čo pri podnikaní, samozrejme, u živnostníkov zohráva veľkú rolu.
No ja by som sa však chcel vo svojej poslaneckej činnosti prednostne venovať najmä zdravotníctvu. A musím povedať, že pokiaľ by som mal tú možnosť hlasovať samostatne len za časť programového vyhlásenia vlády o zdravotnej politike, tak túto by som podporil.
Situácia v zdravotníctve je viac ako vážna, odborníci sa zhodujú, že financií je v rezorte dosť, tých dier, cez ktoré nám však tie financie utekajú, je príliš veľa. Je to potápajúca sa loď a jej doterajšia obsluha sa prizerala, ako sa pomaly plní vodou, kde keď už všetci kričali, aby sa niečo robilo, pomaly plátala jednu dierou za druhou, pričom si však na palubu pustila ďalšie čaty, ktoré tajne rúbali nové diery. Súčasný stav je tak vážny, že už si aj admirál flotily uvedomil, že táto loď by sa nám zakrátko definitívne potopila a nové diery si dovoliť už môcť nemôžeme. A chcem veriť, že nový krízový kapitán a jeho aktuálna posádka toto nedovolia a že nebudú už iba plátať tie diery, na ktoré ich upozornia kričiace posádky z okolitých plavidiel, ale prinesú na palubu aspoň aký taký poriadok.
Je každému jasné, že pokiaľ dôjde k zmene vlády a minister, ktorý častokrát ani len netušil, že by mal viesť nejaký rezort, má do 30 dní vytvoriť novú podrobnú koncepciu hĺbkovej reformy jeho rezortu, že je to v podstate nemožná úloha. SMER, žiaľ, nemal pred voľbami pripravený program a víziu pre zdravotníctvo, aspoň ja som to teda nenašiel. A tiež treba úprimne priznať, že jeho program z predchádzajúceho volebného obdobia sa nepodarilo z väčšej časti naplniť. V tomto smere však chcem byť vďačný za ten program, ktorý sme teraz dostali, naozaj úprimne, má naozaj veľa dobrých téz. A želám si, aby sa čo najviac z nich podarilo naplniť.
Veľa sa hovorí o odvrátiteľnej úmrtnosti (taký nový faktor v OECD). Sú to vlastne predčasné úmrtia, ktoré by sa nemuseli stať v prípade efektívnej a včasnej liečby. Toto je faktor, v ktorom tak výrazne zaostávame, napríklad aj za susednou Českou republikou. A je tu priama závislosť od časovej dostupnosti poskytnutia lekárskej pomoci. A preto by som v tejto súvislosti si rád dovolil poukázať na najväčšie ťažkosti, ktoré trápia ľudí s nádejou, že sa ich problémy podarí v nasledujúcom období vyriešiť.
Sú to najmä v prvom rade čakacie doby. V programovom vyhlásení vlády je bod, podľa ktorého chce vláda znížiť čakacie doby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Podľa mediálnych vyjadrení zdravotných poisťovní čakacie doby pre operačné zákroky sú len v niektorých nemocniciach. Podľa tlačoviek Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide o žilinské nemocnice a v ostatných sa operuje viac-menej priebežne a na čakačke sú len operácie bedrového kĺbu a kolena a v sumáre ide o promile pacientov.
Oveľa horšia, chaotická a neprehľadná situácia je, žiaľ, v ambulantnom sektore, najmä po zrušení poplatku za prednostné vyšetrenie. Dnes pacienti čakajú aj tri až štyri mesiace, kým sa dostanú k špecialistovi na vyšetrenie, nemusím vám hovoriť, že napríklad v prípade novo diagnostikovaného onkologického ochorenia toto už môže byť príliš dlhá doba. Otázka znie, ako chce ministerstvo riešiť dlhé čakacie doby v špecializovaných ambulanciách.
A v tejto súvislosti by som aj rád podotkol to ale, čo je načrtnuté v programovom vyhlásení vlády, že špecialisti v ambulanciách sú platení podľa Katalógu zdravotných výkonov, ktorý v súčasnosti je obsolétny, neobsahuje moderné diagnosticko-terapeutické postupy. Verím, že tak ako je to načrtnuté v programovom vyhlásení vlády, ministerstvo pripraví nový všeobecne záväzný Katalóg výkonov pre ambulantný segment, lebo situácia je taká, že v súčasnosti sú to zdravotné poisťovne, resp. finančné skupiny, ktoré sú za nimi, tie diktujú, čo z moderných diagnosticko-terapeutických postupov budú, resp. nebudú hradiť.
Ďalší problém, fenomén, ako to ja vnímam, je zatváranie regionálnych nemocníc. Ono sa to ešte podľa mňa úplne nespustilo, ale mám určité indície, že to môže nastať. Obávam sa, že to môže dôjsť k zrušeniu týchto nemocníc, ktorých sa vyššie územné celky a mestá v minulosti zbavovali kvôli riziku ich ďalšieho zadlžovania. A teraz ich súkromní poskytovatelia rušia, pričom môže dochádzať a podľa mňa aj dochádza k ohrozeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Tých príčin je, samozrejme, viacero, jednou z nich je aj odliv lekárov z chátrajúcich regionálnych nemocníc do nemocníc vyššieho typu, resp. do zahraničia. Viaceré regionálne nemocnice v súčasnosti už stoja len na prestarnutých lekároch alebo tzv. lietajúcich lekároch.
V poslednej dobe sme sledovali postupné uzatváranie jednotlivých oddelení v banskoštiavnickej nemocnici s následným konečným uzatvorením celej nemocnice. Z môjho pohľadu to boli systematické kroky so zámerom zatvorenia celej nemocnice. Avšak z mojich informácií, ktoré mám k dispozícii, sa obávam, že v blízkom období môžu byť ohrozené aj nemocnice v Myjave, Kráľovskom Chlmci či Zlatých Moravciach. Aj Banská Štiavnica mala svoj spádový región, ale práve nemocnice v Myjave a Kráľovskom Chlmci majú relatívne veľký spádový región a pokiaľ nechceme, aby pacienti z týchto regiónov sa nechali ošetrovať v zahraničí, tak podľa mňa tieto nemocnice sú dôležité.
Nemocnice sa, žiaľ, v súčasnosti rušia bez nejakého koncepčného pravidla, pričom ministerstvo sa roky nečinne prizerá na rozhodnutia poisťovní či najnovšie finančných skupín. Roky tu neexistujú transparentné pravidlá, ktoré by definovali, akú sieť ústavných zdravotníckych zariadení reálne Slovensko potrebuje, čo úzko súvisí aj s tvorbou chronických lôžok, najmä s prihliadnutím na nárast obyvateľstva v dôchodkovom veku. Teším sa, že mi pán minister prisľúbil, že ministerstvo pripravuje novú koncepciu o ústavnej starostlivosti.
Myslím, že by mohol dobre fungovať model so zachovaním regionálnych nemocníc, ktoré by mali popri chronických lôžkach zachované aj akútne internistické lôžka so základnou škálou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A tak by nemocnice poskytovali aj základné a najčastejšie potrebné operácie, také nemocnice rád by som nazval nemocnice takého rodinného typu, všetky komplikované prípady by sa presúvali do nemocníc vyššieho typu. Tu, samozrejme, musí dôjsť najskôr k zavedeniu toľko sľubovaného DRG, avšak adaptovaného práve v tejto veci na slovenské pomery, a pravdepodobne aj k zavedeniu účinného mechanizmu, aby neatestovaní lekári začínali svoju prax práve v nemocniciach nižšieho typu pod dohľadmi skúsených lekárov.
Čiže na záver mi už neostáva nič iné, len popriať novému ministrovi veľa múdrosti, dobrých radcov a kolektív spolupracovníkov a pevné nervy pri všetkých tlakoch, ktorým bude čeliť. Želám si, a úprimne poviem, som veriaci človek, modlím sa za neho, aby obstál, zachoval si čisté svedomie, lebo to je to najdôležitejšie, čo človek k šťastnému a spokojnému životu potrebuje. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.Pán poslanec Heger.