2. schôdza

Ďakujem. Pán predseda, nedá mi nezareagovať na vašu poznámku, keď ste hovorili o tom, že zástupcovia učiteľov, s ktorými ste sa stretli, vám povedali, že 80 % z toho, čo požadovali, je v programovom vyhlásení. Keďže nechcem, aby ste ma považovali za jedného z tých, ktorý politicky chce zneužívať učiteľov, tak vám odcitujem to, čo povedal jeden z týchto zástupcov, predseda Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman po tom stretnutí: „Programové vyhlásenie vlády je výsmechom do tváre všetkým zamestnancom, organizáciám a odborníkom v školstve. Sľuby, že programové vyhlásenie novej vlády už konečne budú garanciou a štartom riešenia nahromadených problémov v školstve, sa ukázali byť len ďalšou rozprávkou, ktorou sa politické špičky snažili pred voľbami aj tesne po voľbách uchlácholiť oprávnene nespokojných zástupcov zamestnancov školstva. Samotný priebeh rokovaní k programovému vyhláseniu vlády ukázal, že tu stále politický záujem prevyšuje ten verejný. Školské organizácie neboli jeho spolutvorcami. Boli len prizvané na rozhovory k nemu. Poslali ministerstvu školstva svoje požiadavky, ale keď od neho žiadali spätnú väzbu, ktoré z nich a ako budú implementované do programového vyhlásenia vlády, dostali odpoveď, že treba počkať na rozhodnutia vlády a koaličných partnerov.“ Toto je odpoveď predsedu Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Pán predseda, trochu ma udivuje to bolestínstvo, ktoré zaznelo nielen vo vašom prejave. Ale zaznieva aj vo vyjadreniach iných predstaviteľov vládnej koalície a dokonca aj ich sympatizantov označovanie kritiky za vykrikovanie a nenávisť. Akoby ste sa čudovali, že opozícia kritizuje vládu a jej program. A chápem, ak si želáte, aby debata v parlamente mala charakter odborného dialógu, ale chcem vás upozorniť, že parlament je politický orgán, ktorý vyjadruje politickú vôľu občanov tejto krajiny, ktorí sa zúčastnili volieb. A my tu neriešime nejaké technické detaily návrhu nejakého špecifického zákona, my tu riešime programové vyhlásenie vlády, ktoré je politickým dokumentom. A je teda logické, že debata o ňom nemôže byť čisto iba na rovine odbornej, ale má aj politický charakter. A ja za seba chápem, že vy ako predstavitelia vládnej koalície obhajujete to, na čom ste sa dohodli, ale rovnako by ste aj vy mohli pochopiť, že my v opozícii nie sme spokojní s vašou dohodou ani s tým, ako vznikla, ani s tým, k čomu ste dospeli, a preto je celkom logické, že my vašu politiku, váš vládny program a vašu vládu kritizujeme a budeme kritizovať. Prestaňte sa už tomu, prosím, čudovať tak, ako sa my nečudujeme tomu, že vy vládu a vládny program obhajujete.A na záver by som sa tiež chcel pridať k tým kolegom, ktorí vám aj pánu premiérovi Ficovi želajú, aby ste čo najskôr prekonali tie zdravotné problémy. A naozaj ani ja a, verím tomu, ani nikto príčetný nemôže nič zlé, čo sa týka zdravia, želať inému človeku bez ohľadu na to, čo si myslí o jeho politických názoroch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. No, pán predseda Danko, musím uznať, že forma vášho vystupovania je ďaleko prijateľnejšia ako to, čo tu predvádzal svojho času váš predchodca smerák Paška, snažíte sa, ale, pán Danko, za každého aj za politikov hovoria činy v prvom rade a tie vaše vás zatiaľ nectia. Vaše kroky pri kreovaní vlády, pri výboroch, keď ste doslova zakrútili krkom štyrom poslancom zo strán MOST a SIEŤ, ktorí si zachovali tvár a ktorí nezradili svojich voličov, keď ste ich napchali do nejakého trestného výboru. Jednoducho sú dôležité tieto činy, nie to, čo hovoríte.Ešte chcem spomenúť jednu vec, na tú aby som nezabudol, vypnutie pána Grendela, nonsens. Ja som tu síce nebol, ale nehal som si to podrobne povedať, že vraj nehovoril k veci. Pán Danko, vy ste polovicu prejavu dnes dali ako politický prejav a osobne PR. Dneska vás mal pán Glváč tri-štyri razy vypnúť, keby ste chceli uplatňovať rovnaký meter. Tak, prosím vás, nementorujte nás tu a neučte nás, čo máme rozprávať. Nás na toto miesto poslali voliči. A keď tu budem chcieť dať politický prejav, tak tu ten politický prejav dám, napriek tomu, že si nemyslím, že ste hovorili o našich kolegoch, lebo oni hovorili všetci na výsosť odborne k tomuto programovému vyhláseniu vlády. Ale nepoučujte nás, ako máme vystupovať. A snažte sa v prvom rade rovnaký meter zachovať a potom sa snažte tie vzletné reči, ktoré hovoríte, a bolo ich aj dnes v tom vašom vystúpení pomerne veľa, napĺňať reálnymi činmi, lebo hovoria za politikov reálne činy, nie to, čo poviete za tým pultom. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič.

Pán predseda, ja sa pripojím k tým, ktorí hovoria, že určitá atmosféra sa tu naozaj zmenila. A ja veľmi rád čítam a veľmi rád mám kontext. A vo vašich prejavoch sa náznaky toho kontextu a nerobenia tých metód, ktoré tu často zaznievajú, a to je vytrhávanie z kontextu alebo kontextuálna akrobacia, zatiaľ nedejú.

Druhá vec ale, čo ma veľmi zaráža, už to opakovane vo vašich prejavoch zaznieva, je vec, že sa staviate ako keby do polohy, že to máte ťažké. Áno, máte to ťažké a to mať ťažké budete. Ale vy ste sa do toho dobrovoľne prihlásili, kandidovali ste, dohodli ste dohodu, na základe ktorej ste sa stali predsedom Národnej rady. A ťažké to budete mať preto, že táto krajina to má ťažké a ľudia žijúci v nej to majú ťažké. Nemôže vás ohroziť predsa pravda, nemôže vás ohroziť a nemôže vám to uľahčiť to, že niekto má ambíciu tú pravdu vravieť. O tom, akým spôsobom a prečo vám ju vraví, rozhodli voliči.A záverom by som vám chcel povedať, skúste si v tom kontexte zachovať jednu vec. Ja absolútne súhlasím, a bol som tak vychovaný, že ten, kto robí, robí chyby. Absolútnym mementom ale je kontext, že ten, kto urobí chybu, za chybu platí. Obe tieto dve veci hovoria o ľudovej múdrosti, o tom, čo ľudia na Slovensku žijú. A je len účelom aj tejto debaty hovoriť o tom, že ten, kto robí a spraví chybu, má za ňu zaplatiť. Toto je ten kontext, na ktorý vás vyzývam. A skúste aj vy z vašej pozície darovať tejto krajine to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude reagovať pán predseda Národnej rady pán Danko.

Ďakujem. V prvom rade krátka poznámka. Áno, Slováci aj národnostné menšiny tu žijúce sú skromné a stačia im prefarbené vlaky aj menej kvalitné potraviny v obchodných domoch. A o tom som rozprával.

Po druhé, čo sa týka parlamentu, ja rozumiem, pán Dostál, že tu je diskusia, ale musíte uznať sám, že tu nie je priestor, aby sme si tu čítali spisy alebo aby sme sa tu urážali a používali emočné slová, a mám veľkú úctu aj k odbornej časti prejavu, ktorú dajú rôzni poslanci.

Nedá mi ešte jednu vetu nepovedať pánovi Galkovi. Samozrejme, reálne činy môžte napĺňať, len pokiaľ ste vo vláde, preto som poukázal na to, že v tom momente, pokiaľ sú vyhlásené voľby, prichádza dôležité rozhodnutie politika a prehltnutie boja. A tie politické rany bolia. To viete všetci tí, ktorí ste v tejto sále, ako je ťažké politicky bojovať, hájiť, ako je ťažké napĺňať ideály, hľadať kompromisy a prehltnúť niektoré rany. Aj ja som dostal v politickom boji rany, aj ja som dostal vyhlásenia a nájdete veľa vyhlásení z môjho raného politického pôsobenia časového, kedy som sa dotkol osôb aj pána Fica, aj Bugára, aj Procházku aj Lipšica, aj Matoviča, ale po voľbách je zodpovednosť politika, aby si sadol a urobil koaličnú dohodu, aby si možno vedel štrngnúť, dohodnúť sa na tom. Poďme napĺňať každý to svoje, tak ako pán Bugár, tak ako ja, to neznamená, že pri ďalších parlamentných voľbách sa zlúčime alebo budeme spolupracovať.A na záver mi nedá nepovedať jednu vec. Prial by som vám ten pohľad odtiaľto. Iba jeden politik s rafinovaným úsmevom za vami vám zatlieskal. Tým politikom, ktorý sa tešil z toho, že znova ste sa pokúsil dať tŕň medzi mňa a pána Bugára, bol pán Kotleba.

Ďakujem pekne.

Chcem sa opýtať pána poslanca Bindera, vy ste sa prihlásili, svieti pri vás P, či sa hlásite s procedurálnym. (Reakcia z pléna.) To viem, všetci boli štyria, prví štyria, pán poslanec Binder, ten tam pribudol, chcem sa vás opýtať, či máte procedurálny návrh. (Reakcia z pléna.) Stal sa omyl, dobre, ďakujem pekne.

Takže budeme pokračovať v rozprave.

Ako prvý je ústne prihlásený do rozpravy pán poslanec Štarchoň, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Aha, pán poslanec Štarchoň tu nie je.

Takže, pán poslanec Gál. Ten detto tu nie je.

Pán poslanec Krajniak. Ten tu tiež nie je.Okej, pani poslankyňa Blahová, nech sa páči, máte priestor.