30. schôdza

Pani poslankyňa Cigániková.

60.
Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, dovoľte mi najprv sa ospravedlniť v prvom rade. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, len vás chcem upozorniť na používanie vizuálnych pomôcok a na... (Prerušenie vystúpenia rečníčkou.)

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
To by som si nikdy nedovolila, nebojte sa.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
V poriadku.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Takže v prvom rade to ospravedlnenie, možno vás to prekvapí alebo ani nie, ale teda to ospravedlnenie by patrilo pánovi Bugárovi, ktorý pred jedenástou vstúpil do prednesu pána Fecka a jednoducho nato prišlo k nejakému sporu, potom ďalším dvom ľudom chcel vypínať mikrofóny, lebo vraj vtedy nemali rozprávať podľa neho, a ja som teda vtedy naozaj vykríkla veľmi, veľmi nevhodný výraz a myslím si, že naozaj je pravda, že už tu toho máme viac než dosť, že toto sem nepatrí a nepatria sem takéto osobné urážky, naozaj sa za to úprimne ospravedlňujem. Myslím si, že nič nezlepšia.
Tú moju reakciu spôsobilo obrovské sklamanie z postoju (správne "postoja") aj MOST-u – HÍD, aj pána Bugára k tejto vláde, ale to ma teda neoprávňuje robiť z parlamentu cirkus, takže naozaj to myslím vážne.
Na druhej strane chcem povedať, že ak sa vyžaduje slušnosť odo mňa a od nás, tiež si myslím, že by bolo vhodné, keby toto správanie bolo naozaj na oboch stranách.
Ja sa pýtam, ako môže slušný človek podporiť túto vládu? Mne sa nepáči práve to, že oblečiete sa do pekného sáčka, rozčuľujete sa nad, nad nevhodnými výrazmi, správaním, výrokmi, vadia vám grafiky, tak ich zakážete, vadia vám horalky, tak ich zakážete. Jednoducho vstupujete do vystupovania ako náhle len trošku, len trochu iný odtieň má, ako by ste si vy želali, ale vôbec vám nevadí, vôbec vám nerobí problém sedieť vo vláde s ľuďmi, o ktorých písal Ján Kuciak, s ľuďmi, ktorí kryli podvodníkov a zlodejov. A teda si myslím, že keď sa tu bavíme o slušnosti, tak kryť takúto vládu a byť v nej a spolupracovať s ňou nemá so slušnosťou naozaj nič spoločné. A skôr ako nejaké výrazy, horalky a obrázky by vás mali naozaj zaujímať veci, o ktorých písal tento novinár, je toho hodne, budem o tom ešte hovoriť.
Ďalšia vec, vážení kolegovia z koalície, no nie je vás tu veľa, ale veď tak my už sme si zvykli. Videli ste prezenčku k tomuto bodu programu? My ideme vyslovovať dôveru tejto vláde. Vy ste tí, ktorí sa o tú dôveru uchádzate. Viete, koľko vás vystúpi k tomuto bodu? Nula. Ani jeden jediný z vás nepovie ani slovo, aspoň nie teda písomne sa neprihlásil, ani jeden človek sa neprihlásil, aby obhájil toto, toto programové vyhlásenie vlády, ktoré je do bodky skopírované. Je skopírované spred dvoch rokov. Ja by som k tomu programovému vyhláseniu aj niečo povedala, ale naozaj sa mi zdá dosť plytvanie mojím časom, aj dosť nudné hovoriť niečo, čo som hovorila pred dvoma rokmi, a k ničomu a k ničomu niečo povedať je zbytočné.
Tiež si myslím, že dôvod, prečo ani čiarka nie je zmenená v programovom vyhlásení, je práve to, že tá vaša krehká väčšina sa naozaj nevie dohodnúť na ničom, a teda do toho dokumentu radšej nezasahovala vôbec a nechala tam trapasy vyslovene bijúce do očí. Záväzky na rok 2017, 2016 a podobne, ako napríklad plné spustenie funkčného e-Healthu v roku 2017. Pán minister Drucker určite vie, o čom hovorím. No tipujem, že to nevyjde. Takže myslím si, že aj toto dokazuje, že vaše rozprávky o stabilite sú úplne na smiech.
Toto je ale schôdza k vysloveniu dôvery vláde, teda nemusíme sa pozerať len na to, že čo táto vláda ide robiť, o tom hovorí programové vyhlásenie a tam sa pokúša vrátiť vláda čas o dva roky, ale môžme sa baviť aj o tom, kto to ide robiť, a baviť sa o jednotlivých členoch. O mnohých tu už teda bolo veľa povedané, tak ja začnem trošku inak.
Poznáte tento vtip? „Do baru príde inžinier, právnik, poštár, lekár, policajt a barman sa ho pýta: "Čo si dáte, pán Drucker?"“
No a ja sa teraz pýtam, čím to je, že národ si z niečoho, čo je inak podľa mňa cenné, akože byť vzdelaný vo viacerých oblastiach, byť šikovný, byť žiadaný vo viacerých oblastiach, to predsa nie je niečo, z čoho si budete robiť srandu. Ale národ si vo veľkom, určite ste ten vtip počuli aj rôzne podobné, vo veľkom si z toho uťahuje. No asi to nie je úplne dôveryhodné a takisto myslím, že asi ste to už, asi ste to už prehnali. Jednoducho si myslím, že sa ľudia pýtajú, čo sa stalo, že sa jeden človek musí používať na viac rezortov? Mám pocit, že po desiatich rokoch vlády SMER-u už došli krízoví manažéri, hej, lebo jeden krízový, jeden krízový rezort sa ani nestihne zachrániť, už treba zachraňovať ďalší, tak možno toto je v tom. Ale ako pritom ako rozprávate o počte, o dôležitosti počtu členov strany a tak ďalej, je naozaj tento postup na smiech.
Tiež sa chcem spýtať, ja si pamätám túto diskusiu pred dvoma rokmi a z úst predstaviteľov SMER-u som počula o tom, že zdravotníctvo je jednoznačná priorita. Ja sa pýtam, či teda takto vyzerá riadenie prioritného rezortu. Alebo sa vždy stane prioritným rezortom ten, ktorý práve horí, kvôli ktorému sú ľudia na námestiach? Aj som o tom písala a chcem povedať aj tu, ja úplne chápem stranu SMER a jej teda najvyššie špičky, prečo nominovali práve pána Druckera. Je to, si nebudeme klamať, je to sympaťák s tým jemne ublíženým výrazom, má nekonečnú trpezlivosť rozprávať, vysvetľovať, vie odhadnúť protivníka, dokonca vám vie povedať presne to, čo chcete počuť, a zároveň nepovedať to, čo nemá povedať. Takže čo viac si želať ako jeho šéf. Krízový manažér, taký sa hodí všade, kde je SMER aspoň chvíľu, takže ja naozaj chápem, prečo SMER nominoval pána Druckera.
Ale, pán Drucker, tak ako som vám hovorila, ja naozaj nerozumiem, nerozumiem vám. Všetky vaše kvality, ktoré máte, všetko, čo ste v živote dosiahli alebo ste od života dostali, teraz použijete na to, aby ste, aby ste udržali týchto ľudí pri vláde, pri moci? To ja, ja, ja toto neviem pochopiť. Chápem to, že SMER využil to, aký ste a kým ste, lebo vedel, že sa budete páčiť časti verejnosti. Ale myslím si, že slušní ľudia od SMER-u utekajú a nespájajú s ním svoje meno. (Reakcia z pléna.) V pohode, pán Raši, však ste vyhrali voľby, môžte všetko.
Takisto ešte deň pred tým, ako ste prijali tento rezort, pán Drucker, ste predsa hovorili, že nechcete odchádzať od kolegov, od rozrobenej roboty. Čo sa zmenilo? No zmenilo sa to, že by padla vláda. Zmenilo sa to, že tam nemali koho dať. A naozaj pre toto ste sa obetovali? Pre toto ste všetko dosiahli, aby ste mohli, aby ste to mohli obetovať pre takýto krok? Rozhodli ste sa, ja s tým už asi nič neurobím, ale musím povedať v dobrom, naozaj v dobrom k vám, je mi to úprimne ľúto.
Poďme sa teda pozrieť ešte na to, aký by mal minister vnútra byť. Podľa mňa asi sa viacerí zhodneme, mal by byť v tejto ťažkej dobe hlavne odvážny a čestný, ktorý dokáže čeliť mocným. Ja si dovolím sa teda pozrieť, pán Drucker, na vašu odvahu a čestnosť, s ktorou som doteraz mala skúsenosti.
Čo sa týka odvahy, spomenula by som pár vecí, napríklad telefonát pána Roberta Fica pánovi Kočanovi cez sociálne siete. Čiže chcem povedať, že určite si to pamätáte, keď ste zachraňovali dlh Všeobecnej poisťovni, ktorí spôsobili jeho ľudia, a museli ste, museli ste nastoliť ozdravný plán, ktorý teda nebol pre ľudí vždy úplne ľahký a nie úplne vždy to chápali, a chceli ste teda robiť opatrenia, ktoré by tejto Všeobecnej poisťovni jednoducho uľahčili to hospodárenie, tak váš rezortný šéf zavolal vášmu nominantovi, vášmu človeku, ale nie normálne ako normálny človek, hej, že teda, kolega, no tak toto nie a veď poďme sa baviť. On z vás urobil úplne, že, no nechcem to použiť, lebo však povedala som, že nebudem, ale, ale, a toto vám nevadilo, neohradili ste sa kvôli, voči tomu nijako a v podstate ste išli ďalej. Ja aj chápem prečo, lebo chceli ste dokončiť, nič by ste s tým nevyriešili a tak ďalej. Len chcem povedať, toto podľa mňa nesvedčí o odvahe. Toto nebolo odvážne, nechať Fica, aby mal ten pocit moci a toto mu umožniť.
Takisto platby za objednanie na čas, kde, kde ste sa teda až, až dostali k bodu, že ste to tu presadili a jednoducho bolo dohodnuté, alebo teda dokonca bolo uzákonené, že začne platiť zákon, ktorý umožní platby za objednanie v konkrétnom termíne. No keď, ale to nevedel váš pán predseda alebo predseda strany, ktorá vás nominovala, keď to nevedel vysvetliť, jednoducho prišiel s tým, že to ruší a že to jednoducho nebude platiť, ak to nedokáže vysvetliť. Nie vy ste s tým prišli, ale prišiel s tým on počas tlačovky dva dni po tom, ako ste to tu presadili a schválilo sa to. Nemyslím si, že toto je odvážne.
A takisto si nemyslím, že je odvážne to, že ste hovorili, že, že, že jednoducho nám predstavíte spôsob, ako to urobíte, a jediné, čo ste spravili, cez pozmeňovák zrýchlený ste to odsunuli na január, dúfajúc, že teda už sa vás to týkať nebude. No už nebude, už ste to nechali na pani Kalavskú.
Takisto poplatky pre tehotné. Tam bola takisto zmena názoru. Až po tlaku, ako si pamätáte, tak najprv ste hovorili, že toto je veľmi správne opatrenie a takto to má byť, a potom prišla jedna konkrétna mamička, pár tlačoviek a bum, zo správneho opatrenia sa stalo úplne iné správne opatrenie, ktoré dnes platí, a mamičky majú, mamičky majú výnimku. Ja to oceňujem, myslím si, že, že toto nebola správna cesta, dávať platiť mamičkám, len vravím o tom, že takto nekoná odvážny človek.
A, samozrejme, posledné, posledné, v poslednom čase sme tu mali nejaké príbehy pri príplatkoch za lieky, kde tiež prišlo k nejakej zmene názoru pod tlakom. Všetko to ľudsky chápem, ale opäť hovorím, minister vnútra musí byť pevný jak kameň. A ja nemám pocit, že vy ste doteraz niečo takéto dokázali.
A čo sa týka čestnosti, dovolím si v jednej veci pochybovať, a to iba v tom, a teda nieže iba, ale teda to hlavne v tom prípade a má to trošku spojitosť aj s tou odvahou, keď vy sa, vy nemáte odvahu komunikovať s verejnosťou komplikované, komplikované témy a meníte zákony a legislatívu cez pozmeňovacie návrhy bez, bez diskusie s verejnosťou. Ono to znie ako maličkosť, ale ja som si dala tú námahu a zrátala som to. Vy ste, pán Drucker, v období, kedy ste boli ministrom zdravotníctva, dovolili - naschvál hovorím "dovolili" - predložiť 594 bodov v pozmeňujúcich návrhoch bez pripomienkového konania, kde prešli také, že platby, prešli exekúcie nemocníc, alebo teda to, že nemôžu byť exekvované, dofinancovanie zdravotníckeho sektora a iné veľmi dôležité veci bez akejkoľvek diskusie, bez komunikácie s verejnosťou, často bez toho, aby sa verejnosť mohla na to pripraviť. Viem, že ste to teda nerobili práve priamo vy, pán Drucker, však vy to nemôžte robiť, robili to vaši poslanci, ale vieme všetci, ako sa to robí. Na výbor sa dajú pozmeňováky, na vybodkovaný riadok sa podpíše jeden z vašich poslancov a je to, je to jednoducho vybavené. Myslím si, že toto nie je čestné, takýmto spôsobom meniť legislatívu a vyhýbať sa diskusiu (správne "diskusii") s odbornou verejnosťou. Vôbec to nie je čestné a je to jednoducho uľahčenie si situácie a nie je, nie že čeliť jej.
A vy teraz ako minister vnútra, keď ste nedokázali čeliť napríklad sestrám, keď sa pozerám na kolegyňu, tak, alebo opozícii, tak vy teraz chcete čeliť svojim vlastným? Ja naozaj na základe aj týchto skutočností mám veľké pochybnosti, že na to máte predpoklady.
Ešte horšie je to o to, čo hovoril Ondro Dostál, keď vystupoval chvíľku predo mnou, kde spomínal, že pán Pellegrini bol práve, keď bol vo vláde, bol práve jeden z tých poslancov, ktorí slúžili presne na túto špinavú robotu. Keď niečo neprešlo normálnym legislatívnym konaním, tak to proste poslanci prilepili k zákonu, ktorý vôbec s tým nemal nič spoločné. Pán Pellegrini sa pod to podpísal a prepašoval takýmto spôsobom zmenu pravidiel spoločnosti, ktorá síce je dovolená, ale, ale jednoducho je to zneužívanie. A určite je to zneužívanie, ak je to 594 bodov, to nie je že jedenkrát, to nie je že dvakrát, nie je to desaťkrát, to je 594 bodov, ktoré boli predložené bez diskusie s občanmi.
Tiež ste novelizoval 17 zákonov, prosím pekne, z toho 4 ste novelizovali dvakrát, 3 trikrát, 1 štyrikrát a 1 ten istý zákon za dva roky dokonca šesťkrát. Všetky ďalšie ako prvé pokusy boli cez pozmeňováky bez diskusie. Čiže opäť ten, ten istý problém. Ja musím len povedať, že už sa teda teším na stabilitu, ktorú takýmto spôsobom privediete do silových zložiek.
No a opäť čo sa týka čestnosti, opustiť rozrobenú robotu, celý tím, hodiť to na ministerku, ktorá podľa vlastných slov to robiť nechce. Prečo? Aby ste prikryli tých, o ktorých viete, koľko majú káuz. Nemôžte sa tváriť, že neexistujú, pretože existujú. To je to, čo hovorím. Toto je množstvo článkov (rečníčka na chvíľu zobrala do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré napísal Ján Kuciak. Je to vyše 370, ani neviem koľko presne strán, na ktorúkoľvek stranu, ktorúkoľvek stranu si otočím, môžme si teraz zahrať hru, ktorúkoľvek si otočím, bude tu, bude tu uvedené meno, nemôžem to ukazovať, ale bude tu, samozrejme, uvedené meno jedného z tých ľudí, s ktorými sedíte vo vláde a ktoré týmito krokmi jednoducho kryjete. Je to 370 strán mien plných prepojení, á, prepojených ľudí so zločinom a s plytvaním a nakoniec vlastne aj s vraždou dvoch mladých nevinných ľudí.
Ja som nedávno napísala bloG s názvom „Fico sľubuje milión za informácie o vražde novinára, pritom je spoluvinník“. Tu som uviedla presne 203 káuz SMER-u aj linkami, s konkrétnymi linkami na texty, kde sa o nich písalo. Čiže tuto máme 370 strán, ktoré písal len jeden novinár, a ja som uviedla ďalších 203 konkrétnych káuz. Každá z nich mala niekoľko strán od rôznych novinárov, kde sú uvedené kauzy práve SMER-u – SD. Ani jeden z týchto prípadov, ani jeden z tých prípadov, ktoré som uviedla ja, nie je vyšetrený, ani jeden politik nebol popravený. Zato novinári, ktorí o tom informovali a písali, boli dehonestovaní, vydieraní, nikto ich nechránil a dnes je jeden z nich, a jeho priateľka, mŕtvy.
Predseda SMER – SD, strany, ktorá má najväčšie slovo v tejto vláde, ktorej dnes akože máme vyjadriť dôveru, býva v byte daňového podvodníka. Toho, o ktorom tu píše Ján Kuciak. Tak uňho býva premiér vlády, ktorému dnes, priatelia, idete vyjadriť dôveru. Ja si myslím, že to on nemá v sebe kúska hanby, keď toto ešte dnes dokáže.
A ja by som sa chcela naozaj, vážení ministri, spýtať vás, pán Drucker, novej ministerky, pani Žitňanská, vám to nevadí? Ako aj v príklade pani Žitňanskej, vy odídete z vlády, lebo že už nemôžete teda ďalej byť vo vláde, ale zároveň zostanete tu a vyjadríte dôveru tej istej vláde, s ktorou už nemôžte vládnuť.
Prosím vás, priatelia, pozrite sa, priatelia (?), kolegovia, pozrite sa, na čoho čele to stojíte. Čo sa stalo mladému novinárovi a jeho priateľke, je dôsledkom ignorovania a zakrývania špinavosti. Kriminálnici na Slovensku majú pocit, že sú nepotrestateľní, ak paktujú s mocnými v tomto štáte. Vymenovanie tejto bábkovej vlády na tom nič nezmení. Práve naopak, bude opäť dôkazom, že v tejto krajine mocným dokáže prejsť naozaj všetko.
Ešte by som sa zastavila pri jednom článku, ktorý som čítala, myslím, že včera, je to profil objednávateľa vraždy Jána Kuciaka podľa Jozefa Šáteka, bývalého riaditeľa Úradu boja proti korupcii. Som rada, že nikto nenamieta, že to nemá nič s touto vládou, lebo práveže mám podozrenie, že má, a preto to idem čítať.
„Dvojnásobná úkladná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej sa javí ako dlhodobo pripravovaná, zorganizovaná a zrealizovaná na vysokej profesionálnej úrovni. Hlavným motívom dvojnásobnej vraždy je novinárska práca Jána Kuciaka. Pre neexistenciu iných poznatkov z osobného či rodinného prostredia alebo chýbajúce náznaky náhodnosti konania páchateľov je možné takmer 100-percentne vylúčiť iný motív. Čítaním Kuciakových novinárskych článkov som podvedome cítil postupne narastajúci stupeň jeho ohrozenia. Najprv na zdraví, vyhrážanie sa, ktoré v konečnej fáze dosiahlo maximálnu úroveň, akútne ohrozenie jeho života, čo aj kat vykonal. Som presvedčený o tom, že ide o politickú vraždu, pretože Ján Kuciak písal o nefunkčnosti a závažných chybách štátneho systému. O ústavných činiteľoch, politikoch, štátnych úradníkoch a ich utajovaných prepojeniach s parazitujúcimi podnikateľmi a členmi organizovaného zločinu, o prerastajúcej korupcii a klientelizme do všetkých oblastí a na všetkých úrovniach spoločnosti. Objednávateľa vraždy“... (Zaznel zvuk časomeru.)
Ešte sa prihlásim.

Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem veľmi pekne, Janka, za tvoje vystúpenie aj za poukázanie prepojenia tých kontinuít vlády kontinuity a prihovorenia sa pánu ministrovi, exministrovi zdravotníctva a novému ministrovi vnútra. A tu by som chcela nadviazať, lebo keď som mala ja svoje vystúpenie, som sa mu prihovárala, a práve teda odišiel zo sály, ja považujem za veľmi dôležité to, že, pán minister, sme hovorili spolu ohľadom Žitného ostrova a krokov, ktoré treba urýchlene robiť ako opatrenia voči ochrane zdravia a životného prostredia. Ministerstvo vnútra, to nie je len polícia, ministerstvo vnútra, to sú aj okresné úrody, úrady a tá chobotnica, ktorá začína a vlastne je na regionálnej úrovni, pretože tam sú všetky tie korene tých korupcií, nezákonne, rôznych nezákonných konaní a podobne. Okresné úrady sú tie, ktoré nekonajú, alebo okresné úrady sú tie, ktoré pod vplyvom politických nominantov a ich dosadených ľudí do okresných úradov nekonajú, nevykonávajú štátny vodný dozor, nekonajú správne v štátnom odpadovom hospodárstve.
Ako minister vnútra zatiaľ, kým tam ste, kým táto vláda bude fungovať, budem pozorne sledovať, ako naozaj budete konať v tejto veci, pretože budete mať, mať oveľa viacej možností a pák ako z postu ministra zdravotníctva. Tak verím, že aspoň v tejto chobotnici za ten čas, čo budete ministrom vnútra, skúsite odstrihnúť tie chápadlá. Lebo ja keď som s vami rozprávala, vnímala som, že máte skutočný záujem o to, aby sa táto situácia vyriešila. Len nedá sa čakať. Tu treba naozaj razantne konať a zasiahnuť najmä na okresných úradoch v Bratislave, v Senci a v Dunajskej Strede.

Ďakujem. Bez reakcie pani poslankyne.
Prihlásená je pani poslankyňa Zimenová. Pripraví sa pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako dnes ráno vysvetlil kolega Ondrej Dostál predsedajúcemu Bélovi Bugárovi, že predmetom rozpravy na tejto schôdzi parlamentu nie je iba programové vyhlásenie vlády, ale nakoľko sa od poslancov očakáva, že vyslovia vláde, ktorá toto programové vyhlásenie do parlamentu predložila, dôveru, je úplne namieste vyjadrovať sa aj ku konkrétnym členom novej vlády. A keďže viacerí z nich kontinuálne prechádzajú z tretej vlády Roberta Fica do tejto tzv. novej, rekonštruovanej, je opodstatnené vyjadrovať sa aj k politickej línii doterajších Ficových vlád ako celku. Ako to urobil napríklad kolega Gábor Grendel.
Tzv. nová vláda predsa kontinuálne pokračuje v tom, čo započala vláda predchádzajúca. Tvrdí to samotný jej predseda Peter Pellegrini, tvrdia to jeho staronoví ministri, tvrdia to koaliční poslanci. Presne toto bol vraj aj dôvod, pre ktorý tzv. nová vláda predložila do parlamentu programové vyhlásenie, z ktorého priam kričí, že sa ním vôbec nezaoberala. Lebo veď načo? Karavána pokračuje ďalej.
Obrátim sa preto hneď na úvod na ministerku školstva a hneď ako prvú vec sa chcem opýtať, ako je možné, že tu dnes tak spokojne sedela a uchádzala sa o dôveru zákonodarcov s tak odfláknutým dokumentom, ktorý by inak v každej škole naprieč všetkými vzdelávacími stupňami každý učiteľ zhodil zo stola ako plagiát, ktorý autori neočistili ani len od tých najväčších nezmyslov. V reči jej rezortu nová vláda si pri príprave svojho programového vyhlásenia neurobila ani len základnú domácu úlohu, a napriek tomu prišla do parlamentu po reparát.
Ako som už dnes spomenula vo faktickej poznámke, cez víkend som bola na východe Slovenska v Poprade na konferencii „Učíme pre život“, na ktorej sa zúčastnilo vyše 400 učiteľov, riaditeľov škôl, zriaďovateľov škôl, vzdelávacích expertov a zástupcov viacerých organizácií združujúcich pedagógov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú vzdelávaniu. Témou tejto konferencie bola výzva „Otvárame dvere učiacemu sa Slovensku, srdcia rôznorodosti, okná čerstvému vzduchu a mysle skúsenostiam iných“. Na vlastné oči a uši som videla a počula, čo si táto masa inovatívne naladených pedagógov myslí o tom, čo pre nich, pre ich školy a pre ich žiakov, ktorí do týchto škôl chodia, urobila predchádzajúca vláda a čo očakáva, že pre nich urobí tzv. vláda nová, ktorá sľubuje aj v osobe ministerky školstva kontinuitu. Verte mi, že slovo „nič“ platí v tomto prípade absolútne, na rozdiel od predstáv dnes už poslanca Roberta Fica o východnom Slovensku. Pretože namiesto toho, aby vláda ponúkla riešenia ľuďom, ktorí sú naozaj zanietení pre vzdelávanie, motivovaní pracovať s deťmi a odovzdávať im to najlepšie nielen z učebných osnov, ale najmä zo seba, ponúka im opakovane len vyprázdnené sľuby, ktorým už nikto neverí.
Čo iné si majú títo ľudia myslieť, keď sa v programovom vyhlásení dočítajú, citujem: „Zlepšenie školstva si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuluje vláda v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania do konca roku 2016.“ To nie je ani len na smiech, tento lapsus s chybným rokom. Pedagógovia veľmi dobre vedia, v akom bode sa dnes reforma vzdelávania nachádza po dvoch rokoch vládnutia politickej línie, ktorú vytýčili vlády Roberta Fica a na ktorú vláda Petra Pellegriniho otvorene nadväzuje. Pre tých, ktorí reformný proces detailne nesledujú, ponúknem teraz na dovysvetlenie krátke resumé.
Stratégiu dlhodobej reformy vzdelávania presahujúcej jedno volebné obdobie pripravovali pre rezort školstva nezávislí experti vyše roka. Keďže sa rozhodli nepísať ďalší dokument iba naoko, ako býva na Slovensku zvykom, ukázalo sa, že termín do konca roka 2016 nebol realistický. Keď bola v roku 2017 stratégia hotová, bola pod názvom "Učiace sa Slovensko", to Učiace sa Slovensko, ktorému sa cez víkend v Poprade otváralo vyše 400 pedagógov, táto stratégia bola predložená na verejnú diskusiu. Odborná verejnosť k nej vzniesla takmer 5 000 pripomienok, ku ktorým pristúpil autorský tím opäť poctivo a zapracoval ich do finálnej verzie. Finálna verzia Učiaceho sa Slovenska bola odovzdaná do rúk ministerky Lubyovej v októbri 2017. Tá túto reformnú stratégiu rovno odložila bokom s odôvodnením, že je nevykonateľná, a z názvu dokumentu odpreparovala podnadpis, že ide o Národný program výchovy a vzdelávania. Zároveň ministerka avizovala, že pod jej vedením pripraví rezort školstva nový Národný program výchovy a vzdelávania a že ho predstaví do konca roka 2017.
Začiatkom novembra 2017 poskytla ministerka Lubyová Denníku N stanovisko, že na to, aby mohol nový národný program vzniknúť, musí najprv zostaviť novú pracovnú skupinu, nových expertov. Pani ministerka vtedy informovala, že zloženie pracovnej skupiny bude známe do konca novembra. Nie je známe dodnes. Vo februári 2018 totiž ministerka oznámila, že na príprave nového národného programu pracujú tri pracovné skupiny a že bude hotový v marci 2018. Pár dní nato priniesli Hospodárske noviny informáciu, že ministerstvo školstva sa rozhodlo nesprístupniť mená expertov tvoriacich Národný program výchovy a vzdelávania. Pýtala som sa teda ministerky Lubyovej na zloženie pracovných skupín prostredníctvom interpelácie, na odpoveď čakám práve v týchto dňoch. No a najnovšie nám pani ministerka povedala, že hotový Národný program výchovy a vzdelávania zverejní čoskoro, hneď ako pominie kríza. V programovom vyhlásení vlády sme sa dočítali, kedy presne to bude. Do konca roka 2016.
Nie, toto vôbec nie je vtipné a nemožno to ani zľahčovať či považovať za drobnosť. Táto vláda nemôže očakávať od poslancov, u ktorých sa uchádza o dôveru, že takéto lapsusy veľkoryso prehliadnu. My nemáme byť prečo voči vláde veľkorysí. My sme tu predsa nato, aby sme vládu kontrolovali, upozorňovali ju na chyby a vyzývali ju k ich náprave bez ohľadu na to, či ide o drobnú chybičku alebo megarozkrádanie verejných zdrojov, alebo prepojenia na mafiu. Pripúšťam, že oproti dych berúcim faktom, ktoré sa na nás valia z nechutných káuz tejto koalície, sa môže niekomu javiť nezvládnutý proces manažovania reformy vzdelávania ako drobnosť. Nedajme sa však pomýliť. Je to ukážkový príklad, na ktorom sa dá demonštrovať, že nie na papieri, ktorý znesie všetko, ale práve na takýchto detailoch stojí a padá odbornosť ľudí, ktorí vedú jednotlivé rezorty. Proces, akým sa začalo „Učiace sa Slovensko“ pripravovať, ľudia, ktorí ho tvorili, diskusie, ktoré sa o ňom v odbornej obci viedli, to všetko ešte pred rokom vyvolávalo v mnohých učiteľoch, riaditeľoch škôl, ale aj v rodičoch školopovinných detí nádej, že tentoraz snáď, hádam tá reforma naozaj bude. Viacerí pedagógovia, ktorí už mali vďaka dlhoročným prázdnym sľubom rýchlo sa striedajúcich ministrov školstva reforiem plné zuby, boli zrazu ochotní ešte raz, tentoraz posledný raz, dať tomu šancu. Pretože vďaka prístupu autorov „Učiaceho sa Slovenska“ nadobudli dojem, že k tejto reforme môžu sami prispieť.
Tretia vláda Roberta Fica sa však začala s touto pomaly, ale predsa len rašiacou dôverou v ťažko skúšanom rezorte diletantsky zahrávať. A spôsob, akým sa k reforme vzdelávania stavia táto staronová vláda, jasne ukazuje, že jej vôbec nezáleží na tom, ako bude vyzerať náš vzdelávací systém o dva roky, o desať rokov či nebodaj o dvadsať. Na budúcnosti Slovenska ani tejto tzv. novej vláde nezáleží.
Veľké kauzy môžu, hoci ako vieme, na Slovensku nezvyknú, ministrovi, obrazne povedané, zlomiť väzy. V prípade takej drobnosti, akou je neschopnosť zrealizovať reformu vzdelávania, sa už vonkoncom nezvykne viesť politická debata o dôvere, resp. nedôvere či už voči ministerke školstva, alebo nebodaj voči vláde ako celku. Preto by sa mohlo niekomu zdať, že je odo mňa malicherné venovať tejto drobnosti toľkú pozornosť práve na tejto schôdzi. Robím to však s jasným zámerom. Na tomto príklade chcem ukázať, že v konečnom dôsledku platí, že práve nezvládnuté, resp. arogantne odfláknuté detaily v spravovaní štátu spôsobujú, že sa problémy Slovenska dlhodobo neriešia, ale sa dokonca kopia. A nielen vo vzdelávaní, ale prakticky všade. Zodpovednosť za to nesie najmä kontinuálne vládnutie strany SMER – SD.
Dnes by koalícia chcela, aby sme sa viac nevracali k tomu, čo bolo, ale aby sme sa zaujímali viac o to, čo bude. Výmenou niektorých figúr vo vláde sa snaží za všetkými odhalenými škandálmi nakresliť hrubú bielu čiaru a vyvolať dojem nového začiatku. Pritom sa však nevie a vlastne ani nechce vzdať zdania kontinuity s predchádzajúcimi vládami Roberta Fica. Dôkazom je aj toto staronové programové vyhlásenie, ktoré nám koaličná vláda zaslala do Národnej rady iba s minimálnymi zmenami, zato s očakávaním, že bude v expresne krátkom čase schválené.
Nová vláda predsedu Petra Pellegriniho sa správa, akoby mala právo na optiku čistého, nepopísaného listu. No pritom sa zámerne pasuje za pokračovateľku línie vytýčenej Robertom Ficom bez štipky kritickej reflexie. Aj toto je dôvod, prečo si táto vláda našu dôveru nezaslúži. Táto pokračujúca vládna línia nemá absolútne žiadne právo na reštart ani na kontinuálne čerpanie výhod, pretože my už máme skúsenosť a pamätáme si, ako arogantne, mocensky, zlodejsky a diletantsky sa jej predstavitelia správajú vždy, keď sú pri moci. Niet dôvodu, aby sme im začali teraz dôverovať, niet dôvodu nádejať sa, že táto vláda, na čele ktorej už síce poslanec Robert Fico formálne nestojí, ale nitkami, ktorej veselo poťahuje ďalej, sa bude správať inak.
Je mi ľúto, ak mladým ľuďom, ktorí zrušili minulý týždeň v piatok protestné zhromaždenie v Bratislave, či predstaviteľom neziskového sektora, ktorí chcú opäť veriť v štát, beriem týmito vyjadreniami ilúzie o možnom priestore na obnovenie dôvery prostredníctvom nových tvárí vo vláde. Rozumiem, o čo sa snažia, veľmi si ich za to vážim a držím im palce, aby ich snaha o korektnosť napokon nezomlela. Pretože na adekvátnu odozvu z druhej strany budú čakať zrejme márne. My poslanci si ale nemôžeme dovoliť váhať a čakať, ako to dopadne. Koalícia nám žiadny čas neposkytla, našou úlohou a zároveň zodpovednosťou je rozhodnúť teraz v tejto chvíli, či tejto vláde podpíšeme bianko šek na ďalšie prešľapy, ktoré, všetci veľmi dobre vieme, že zase prídu. A aj koaliční kolegovia poslanci a poslankyne to veľmi dobre vedia.
Preto sa obraciam najmä na nich, dámy a páni z koalície, prosím vás, nezahlasujte za túto vládu. Toto je tá chvíľa, kedy treba pripustiť, že keď je niečo čierne ako noc, tak je to jednoducho čierne. Lebo taká je pravda.
Na záver mi dovoľte prečítať jeden citát, na ktorý som nedávno narazila, keď som študovala historické pramene z obdobia, kedy v Československu komunisti pošliapali demokraciu a násilne uchopili moc. Citát je z roku 1947 z vystúpenia vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Demokratickej strany Jozefa Lettricha. V tom čase zmietala našou spoločnosťou iná kríza, dôležité sú však slová, ktoré vtedy v Národnej rade povedal v presvedčení, že jediným východiskom z krízy je demokratická cesta, politická sebareflexia a zhoda na základných hodnotách. A hoci sa vtedy s touto výzvou obracal na ľudí, ktorí sa neštítili ničoho, a preto to dopadlo na 40 rokov tak, ako to, žiaľ, dopadlo, myslím, že teraz je tá správna chvíľa, aby jeho slová zazneli v Národnej rade znova. Citujem: „Ide nám o to, aby sa politické strany očistili, aby tam mala miesto iba čestnosť, otvorenosť a nezáludnosť, aby sme náš verejný život stavali na zásadách mravnosti a statočnosti. Kde niet pravdy a morálky, tam niet ani spolupráce, ani zdaru, ani úspechov, ani slobody, ani demokracie. Svoj štát nemôžeme budovať na lžiach a za základ politickej spolupráce nemôžeme urobiť pretvárku. Dá sa síce politického partnera raz alebo dva razy dobehnúť a prekabátiť, ale na týchto pochybných zásadách sa nedá trvalo vyhrávať a tým menej klásť základy solídnej politickej práce. Keby sa toľko nehrešilo v každodennom živote na tieto požiadavky politickej spolupráce, mali by sme menej afér, menej škandálov a menej senzácií.“ Koniec citátu.
Ďakujem vám za pozornosť a chcem veriť, že sa aspoň v niektorých z vás, koaličné kolegyne a kolegovia, pohne pri hlasovaní o dôvere tejto vláde svedomie.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Evidentne je vám ľúto, že nefunguje dokument „Učiace sa Slovensko“. Neraz som sa k tomu vyjadroval tu v parlamente. Označil som tento dokument za paškvil, slobodomurársky paškvil, liberálny paškvil. Povedal som to aj na výbore pre vzdelávanie dokonca aj ministrovi Plavčanovi. Som rád, že tento paškvil je v šuflíku.
Nie som, absolútne nie som podporovateľ SMER-u, však ľudia zo SMER-u ma trestne stíhajú, ale je dobré, že sa tento dokument pozastavil. V tomto dokumente som nenašiel nič národné ani nič kresťanské. Totižto minister Plavčan bol úplne pod vplyvom, nazvem ich slniečkarmi.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Gröhling.

Budem citovať zo starého a rovnako aj z nového programového vyhlásenia vlády: „Vzdelanosť občanov Slovenskej republiky, ktorú má zabezpečovať v prvom rade kvalitné školstvo, je základným a nevyhnutným predpokladom jej dlhodobej existencie a prosperity. Preto je rozvoj školstva jednou z najvyšších priorít vlády v nadchádzajúcom volebnom období.“ Ja súhlasím. Kam sa však reálne posunulo školstvo v prvom polčase vládnutia tejto koalície? A tá odpoveď je, že nikam.
Môžme si povedať v rýchlosti, že presnejšie, čo sa udialo za tie dva roky. SNS najskôr nevedela vybrať spomedzi 6-tisíc členov svojej strany ministra školstva a vybrala si potom neistého pána Plavčana, ktorý prvý rok tvoril reformu a dookola to všetkým pripomínal. Jeho púť skončil eurofondový škandál za 600 mil. eur. Robert Fico odkázal pánovi Dankovi, že kto je tu pánom, a odkázal aj pánovi Plavčanovi, že aby podal demisiu a následne sa kresla ministerky ujala aj pani Lubyová, ktorej ministerská stolička očividne zachutila.
Pani ministerka začala tým, že o reforme povedala, že sa vlastne nedá realizovať. Okrem toho, že sme sa od SNS dozvedeli, že na školách sa má učiť branná výchova, ruština alebo šach, čo je veľmi koncepčné. Namiesto rozumného prepracovania učebných osnov, úpravy voľby riaditeľov, optimalizácie siete škôl, sfunkčnenie jeho organizácie ministerstva sa pani nová ministerka zmohla iba na to, že zrušila inštitút vzdelávacej politiky a potom vysvetľovala, že vlastne ho neruší.
Dva roky priniesli iba chaos, priniesli nestabilitu, plytvania a komédiu a bol to absolútne stratený čas. Keďže nové programové vyhlásenie vlády je vlastne copy-paste toho starého, môžme očakávať iba ten podobný trend, ktorý bol alebo ktorý bude aj v tomto druhom polčase vládnutia tejto koalície. A naozaj nie je školstvo, nie je priorita tejto vlády.
Ďakujem.