31. schôdza

Vážený pán poslanec, v mene podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorú dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky Gabriely Matečnej.
Vážený pán poslanec, hlavným cieľom koncepcie revitalizácie hydromelioračných sústav na Slovensku, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky dňa 20. 11. 2014, je podpora preventívnych opatrení pred negatívnymi dôsledkami prírodných katastrofických udalostí a nepriaznivých zrážkových pomerov na potenciál poľnohospodárskej výroby, predovšetkým výskyt prívalových dažďov a sucha.
Z hľadiska zmiernenia dôsledkov sucha na poľnohospodársku výrobu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci s PPA pripravilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka Slovenská republika 2016 - 2020 pre opatrenie č. 4, investície do hmotného majetku, podopatrenie 4.1, podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov so zameraním na zavlažovanie. Týka sa to investícií v súvislosti s využívaním závlah, revitalizáciou investícií do existujúcich a nových závlahových systémov, infraštruktúry, ako aj koncových zariadení s cieľom ich výstavby, rekonštrukcie, modernizácie a efektívnejšieho nakladania so závlahovou vodou a energiou obmedzením ich strát, všetko s cieľom zvýšiť produkciu a jej kvalitu.
Zároveň štátny podnik Hydromeliorácie v zriaďovateľskej pôsobnosti MPRV SR eviduje stav závlahových systémov na území Slovenskej republiky, ktoré predkladá každoročne či už v rámci koncepcie rozvoja podniku v zmysle § 19 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ale aj vo výročnej správe štátneho podniku. V neposlednom rade by som poukázala aj na pripravovaný rizikový fond, ktorého jedným z cieľov je pomôcť poľnohospodárom zmierniť preukázané škody spôsobené suchom.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Ja pred tým ešte, než prečítam celý zoznam opatrení, ku ktorým sme pristúpili, by som chcela uviesť také zaujímavé informácie o pozadí stretnutia s pani eurokomisárkou Jourovou, keďže to bolo moje prvé stretnutie s ňou na tému infringementu a teda potencionálnej segregácie rómskych detí. Toto stretnutie sa konalo v Bruseli okolo 17. hodiny s kabinetom pani komisárky, mala som aj kolegov zo slovenskej ambasády, zo zastúpenia.
Pred tým, než sa to stretnutie uskutočnilo, mal už kabinet pani komisárky Jourovej pripravené tlačové vyjadrenie, ktoré bolo absolútne negatívne a odkazovalo do Bratislavy, že slovenské autority majú zabudnúť na stratégiu obviňovania, vyhovárania sa a bolo to spísané pred tým, asi to bolo preto, že to už bolo o sedemnástej, nechcem to ďalej komentovať, než vôbec došlo k nášmu stretnutiu. Čiže komuniké o našom stretnutí bolo pripravené pred tým, než sme sa vôbec stretli. Toto o mnohom vypovedá.
Potom, keďže mali sme asi hodinovú diskusiu, ktorá bola naozaj veľmi, si myslím, ústretová, pozitívna, konštruktívna, ku koncu tejto diskusie, a v ktorej som absolútne naozaj nezadala žiaden dôvod na to, aby sme boli my klasifikovaní, že sa vyhovárame, obviňujeme, naopak, rozprávala som o tom, že máme úprimný záujem zlepšovať situáciu, že chystáme komplexné opatrenia v rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a tak ďalej, pani komisárka povedala, že oni teda to svoje negatívne stanovisko zmenia a že teda budú komunikovať o tomto stretnutí v pozitívnom duchu. Napriek tomu jej kancelária rozoslala do médií to pôvodné negatívne stanovisko, ktoré bolo napísané bez toho, aby sme vôbec mali šancu sa stretnúť a rozprávať sa. Potom oni síce ešte k večeru poslali také akoby opravné stanovisko, ale už len na ambasádu, čiže do TASR a do všetkých slovenských médií sa dostalo toto vopred pripravené negatívne stanovisko.
Je to poľutovaniahodné, ja som sa snažila potom s pani komisárkou teda nejakým spôsobom docieliť nápravy, sľúbila mi, že pred slovenskými médiami sa potom vyjadrí v pozitívnom duchu, aby to uviedla na pravú mieru. K ničomu z tohto nedošlo.
Teraz by som chcela teda okomentovať, o čom sme sa rozprávali. Podľa môjho názoru jediné, čo nám pomôže odvrátiť proces infringementu, je ukázať, že máme komplexnú stratégiu, ktorá sa v dlhodobom výhľade venuje integrácii.To znamená niečo podobné, ako urobila Česká republika, nie ukazovať separované opatrenia, to znamená, že urobili sme nejakých pár parciálnych úprav, ale ukázať, že máme komplexnú víziu, komplexnú stratégiu, do ktorej sa tieto opatrenia preklikávajú, pretože mnoho opatrení, ktoré sú zamerané práve na marginalizované komunity, sa týkajú systému ako celku, ale svojím charakterom majú najväčší záber pre tie marginalizované komunity.
To znamená, že som dôvodila tým, že predložíme tento národný program a potom sa spolu pozrieme na to, či je teda dostatočne komplexný a dostatočne dlhodobý, aby teda Slovenská republika bola vyhodnotená, že má seriózny záujem dlhodobo a strategicky pôsobiť v tejto línii. S ohľadom na to teda pani komisárka, ktorá sa príde na Slovensko pozrieť v júni, tak sme sa dohodli aj teda prostredníctvom stáleho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, že jej táto návšteva nebude ešte cielene venovaná tejto problematike segregácie, že v rámci tejto návštevy, ktorá bude prioritne venovaná problémom spotrebiteľských práv, sa my stretneme a dojednáme si ďalšiu návštevu, ktorá sa uskutoční koncom tohto roka alebo na jeseň a tá už bude venovaná cielene týmto problémom segregácie a že medzitým budeme sa spolu rozprávať o tom národnom pláne a o opatreniach, ktoré sú v ňom obsiahnuté.
Takže ten národný program, ako viete, je reformovaný na najbližších desať rokov, ktorý sa bude realizovať prostredníctvom dvojročných akčných plánov, ktoré opatrujú; ktoré obsahujú konkrétne opatrenia, časové rámce aj rozpočet. To, čo my vieme garantovať, je ten akčný plán 1, to znamená roky 2018, ´19, prakticky kúsok roku 2020.
Všetky ostatné opatrenia naozaj už budú na politickej zodpovednosti vlád, ktoré tam budú tie ďalšie dve funkčné obdobia, pokiaľ teda rátame so štvorročným funkčným obdobím, pretože ten program má teda časový horizont 2027.
Ja som veľmi rada, že už v školskom roku 2018/´19 sa nám darí realizovať prvé pozitívne kroky a začínať tak zlepšovať podmienky pre deti a žiakov všetkých druhov škôl a školských zariadení a vrátane podpory inkluzívneho prístupu vo vzdelávaní. Ako viete, nosným pilierom toho národného programu je inklúzia inšpirovaná fínskym modelom. Fínsky model, to je naozaj model, ktorý absolútne sa nedá spochybňovať na báze inklúzie, a práve tento model je založený na premise, že najlepšia škola je najbližšia škola, ktorá poskytuje kvalitné vzdelávanie.
Ubezpečujem vás, že v aplikačnej praxi školského a antidiskriminačného zákona v oblasti vzdelávania znevýhodnených skupín sa intenzívne a trvale venujeme tejto téme a naším cieľom je aj rómskym deťom vytvoriť vhodné podmienky pre ich kvalitné vzdelávanie a zavádzať úplne adresné opatrenia. Uvedomujeme si, že potrebné reformy nie je možné robiť od stola, ale, naopak, v úzkej súčinnosti s ľuďmi z praxe.
Pokiaľ ide o tie konkrétne kroky, ktoré ministerstvo urobilo v tomto roku v prospech toho, aby diskriminácia a segregácia rómskych detí neprevládala a nerástla, tak štátna školská inšpekcia v rámci... myslím, že už mám...
Môžem vám poskytnúť alebo zverejniť celý rad opatrení, je to na šesť strán, inšpekcia, hlavné úlohy metodicko-pedagogického centra, môžem vám to poskytnúť. Alebo to nejakým spôsobom zverejňujete na... (Ministerka sa obrátila na predsedajúceho.)

Ďakujem, pani ministerka. No, myslím si ale teda, že nemožno to celé váľať iba na nejaké komunikačné nedorozumenie na sekretariáte pani komisárky, lebo tak ona nie je jediná, ktorá v súvislosti s touto témou vyjadruje znepokojenie, a teda napríklad nedávno tu bol komisár Rady Európy pre ľudské práva, podľa ktorého je tiež Slovensko problém, lebo nemá konkrétny plán na boj proti segregácii na národnej, regionálnej či miestnej úrovni. A zároveň opakovane poukázal na potrebu systematickej podpory škôl, žiakov vrátane rozšírenia počtu asistentov učiteľov a na potrebu ďalšieho vzdelávania učiteľov a na to, že by takýto systém nemal byť financovaný z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu.
Európska komisia tiež nedávno zverejnila pravidelné hodnotenie politík členských krajín, pričom v správe o Slovensku sa okrem iného konštatuje, že segregácia Rómov je naďalej kľúčovým problémom a miera zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl a škôl je mimoriadne vysoká a spojená s diskriminačnými praktikami. Čiže tých signálov je oveľa viac a nie je to len nejaké nedorozumenie alebo nedovysvetlenie podľa môjho názoru.
A teda ďakujem za tú odpoveď, ale teda dozvedel som sa, že koncepcia, stratégia, akčné plány, a ja chápem, že v tej päťminútovej odpovedi nie je asi dostatočný priestor na konkrétnosti, ale teda žiadnu konkrétnu som nezaregistroval, preto by som teda uvítal, ak by som buď mohol dostať zoznam tých opatrení, alebo aj ak by bol zverejnený, lebo to je asi vec, ktorá zaujíma nielen mňa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, môžem reagovať. Ja by som tak začala, že ako ste povedali, že netreba to celé váľať. To ste mi vložili do úst, ja absolútne nič celé neváľam, ja som vás chcela uviesť do kontextu, v akom sme vnímaní v zahraničí, že do istej miery sme predurčení na ten proces a naozaj budeme radi, keď to nebude potupným štýlom, ale bude to tým, že my sami si prijmeme stratégiu opatrení, ktoré si my sami budeme financovať.
Dnes som bola svedkom toho, že keď Slovenská republika, ktorá, tak ako vy vravíte, bola skritizovaná, že používa europrostriedky na to, aby plnila základné funkcie štátu v oblasti vzdelávania, keď Slovenská republika urobí to, že podporí proces duálneho vzdelávania zo štátneho rozpočtu, tak je kritizovaná, že príliš veľa peňazí sa plytvá zo štátneho rozpočtu na proces vzdelávania a že prečo sa to neurobí z eurofondov. To znamená, my budeme bití, či urobíme A, tak budeme bití, že sme neurobili B, ale nie je to absolútne koncepčné.
Podľa môjho názoru, áno, treba dávať najmä z prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo to je gro toho fínskeho modelu inklúzie. A keďže mám len päť minút, považujem si za potrebné uviesť to najprv takto koncepčne aj s tým, že aké je teda to celkové vnímanie Slovenska, a tie opatrenia vám teraz rovno môžem odovzdať.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ďakujem za otázku, pán poslanec.
Ja musím povedať, že vzhľadom na to, že ten spoločenský vývoj si troška vyberal iné priority, priznáme sa, že čo sa týka návrhu zákona o potláčaní kriminality v rómskych osadách, je taktiež jednou z priorít môjho ministrovania, ale skutočne poviem, je možno na druhej úrovni a resp. tá prvá úroveň je menovanie dočasného policajného prezidenta a vlastne dokončenie legislatívneho procesu novely zákona o Policajnom zbore, ktorá vlastne pojednáva o spôsobe voľby tohto policajného prezidenta. A to je vlastne aj môj najbližší čas, ktorý chcem dedikovať tejto téme, ale hneď za touto témou sa skutočne chceme venovať problematike potláčania kriminality v rómskych osadách.
Ako dobre viete, aj bývalý minister vnútra Kaliňák avizoval, že je pripravený zákon. Tento zákon je momentálne, nazvime to, vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní a skutočne si chceme na základe diskusie či už s krajskými riaditeľmi, alebo inými vedúcimi predstaviteľmi Policajného zboru prediskutovať veľmi citlivé témy, aby sme nezasiahli nejakými ustanoveniami do práv občanov, a preto chceme všetky zmeny, ktoré tento zákon v sebe má, veľmi opatrne a veľmi citlivo zvážiť.
Máme však za to a musím pripomenúť, že vlastne pod gesciou ministerstva vnútra je aj úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. A tam pokračujeme na veľmi veľa projektoch, môžem spomenúť, je to výstavba alebo rekonštrukcia materských škôlok, výstavba komunitných centier, budujeme prístupy k pitnej vode, ďalej kanalizácie a iné projekty, ktoré sú sponzorované Európskou komisiou. A taktiež môžem povedať, že aj z týchto prostriedkov eurofondov sme už začali s opatreniami, ktoré vlastne v osadách, kde je stagnujúca alebo narastajúca rómska kriminalita, sme začali s opatreniami vytvorenia občianskych hliadok. To znamená, že sú to hliadky dvojčlenné alebo až osemčlenné, podľa jednotlivých požiadaviek daných starostov a primátorov, a tieto financujeme z prostriedkov Európskej únie vo výške približne 17 mil. eur. Spolu s tým kontribučným, s ostatným rozpočtom je to zhruba 19 mil. eur a predpokladáme, že vytvoríme asi 150 týchto hliadok, niektoré už sú vytvorené a v niektorých mestách ich tvoríme. Dokonca v niektorých mestách, ako napr. v Krompachoch, kde tie osady sú dve, musíme vytvoriť dve hliadky a tú druhú už musíme vlastne financovať z dotačného mechanizmu ministerstva vnútra.
Ale ešte raz opakujem, hneď druhá priorita po novele zákona o Policajnom zbore je vlastne legislatíva, ktorá bude riešiť kriminalitu v rómskych osadách. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani ministerka. Možno došlo k drobnému nedorozumeniu, ja som v žiadnom prípade svojou otázkou nechcel apelovať na to, aby ste urýchlili práce na príprave zákona o kriminalite v rómskych osadách, práve naopak, myslím si, že by bolo lepšie, keby ste tento zámer úplne vyradili zo svojich priorít.
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné slobody a práva na území Slovenskej republiky sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný a sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Takže nemyslím si, že toto je dobrá cesta. Kriminalitu, samozrejme, treba riešiť, ale postaviť kriminalitu na etnický alebo rasový základ je ústavne sporné a je to podľa môjho názoru populistické riešenie, ktoré neslúži na reálne riešenie toho problému.
Pán váš predchodca, pán minister Kaliňák bol desať rokov ministrom a na sklonku svojho funkčného obdobia chodil v uniformách pred rómske osady a búchal sa do pŕs, ako on bude tento problém riešiť, hoci je zodpovedný za to, že kriminalita je, aká je, to je jeho zodpovednosť. A reálne riešenie nie je prijímanie populistických zákonov, ktoré smerujú k vyvolávaniu vášní a napätí, takže myslím si, že by ste v tomto mohli opustiť tú doterajšiu tradíciu a keď chcete byť hrádzou proti extrémizmu ako vládna koalícia, tak tento zákon určite nie je dobrou cestou k tomu.

Ďakujem veľmi pekne za reakciu. V žiadnom prípade my nechceme porušovať ústavu. Ako som spomínala, pri prijímaní a tej legislatíve, ktorá je vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní, dbáme na to, aby skutočne sme nijakým spôsobom nezasiahli do práv občanov. To môžem povedať k tej legislatíve.
Ale na druhej strane treba pripomenúť jednu vec, že možno to nie je téma pre Bratislavu, ale skutočne je to téma pre zbytok Slovenska, kde skutočne, pardon, teda kde naozaj tá rómska kriminalita alebo kriminalita v rómskych osadách má narastajúci trend. Nehovoríme, že je to vo všetkých rómskych osadách, ale v niektorých rómskych osadách má narastajúci trend a možno to treba začať riešiť. Neberieme to ako populistické riešenie, ale berieme to ako spätnú väzbu, ktorá vlastne tu existuje prevažne teda v strednom a východnom Slovensku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, v mene podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorú dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky Gabriely Matečnej:
Vážený pán poslanec, v prvom rade je potrebné uviesť, že zverejňovanie informácií o podporách poskytovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa riadi ustanoveniami lex specialis v rámci príslušnej sektorovej legislatívy Európskej únie. Zároveň nie je potrebné pripomínať, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľným pohybom takýchto údajov sa uplatňuje právo Európskej únie, najmä príslušné smernice o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ako aj nariadenia o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov v rozsahu príslušnej sektorovej legislatívy Európskej únie. V tejto súvislosti v procese prípravy právneho rámca vykonávania podoby Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020 zorganizovala Komisia konzultácie zainteresovaných strán, na ktorých sa zišli zástupcovia profesijných poľnohospodárskych alebo obchodných organizácií, zástupcovia potravinárskeho priemyslu a pracovníkov, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti a inštitúcií Únie. V tomto rámci sa navrhli rôzne možnosti, pokiaľ ide o zverejňovanie údajov, ktoré sú prijímateľmi pomoci z poľnohospodárskych fondov Únie a dodržiavanie zásady proporcionality pri zverejňovaní dotknutých informácií.
Na uvedenej konferencii sa diskutovalo o potrebe zvýšenia transparentnosti pri poskytovaní verejných statkov, ako aj súčasne zabezpečenia, aby uvedené zverejňovanie neprekračovalo rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto legitímnych cieľov. Diskutovalo sa tiež, že cieľ posilniť verejnú kontrolu v súvislosti s jednotlivými prijímateľmi by sa mohol alternatívne dosiahnuť aj prostredníctvom ustanovenia povinnosti členských štátov zabezpečiť verejný prístup k príslušným informáciám na požiadanie a bez zverejňovania. Výsledkom však bolo, že by to bolo menej účinné a riskovalo by sa vytváranie neželaných rozdielov pri vykonávaní.
Výsledky uvedených konzultácií boli zohľadnené pri tvorbe novej sektorovej legislatívy a vykonávania Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020. Vnútroštátnym orgánom sa preto v zmysle príslušnej sektorovej legislatívy EÚ nariadilo zverejňovanie určitej miery informácie o prijímateľoch. Sektorová legislatíva stanovila, že členské štáty zabezpečia, aby sa každoročne následne zverejňovali prijímatelia pomoci z fondov, pričom takéto zverejnenie obsahuje údaje o totožnosti prijímateľa, poskytnutú sumu a fond, z ktorého sa poskytuje, ako aj účel a povahu daného opatrenia. Tieto informácie sa musia zverejňovať takým spôsobom, aby to spôsobilo čo najmenší zásah do práva prijímateľov na rešpektovanie ich súkromného života vo všeobecnosti a najmä práva na ochranu ich osobných údajov, čo sú práva uznané v príslušných ustanoveniach Charty základných práv Európskej únie.
Uvedené informácie sa majú sprístupniť na jednej webovej stránke a zostať dostupné počas dvoch rokov od dátumu ich pôvodného uverejnenia. Ako uvádza príslušná sprievodná dokumentácia príslušnej sektorovej legislatívy EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby bola uvedená úprava v súlade so zásadou proporcionality, zákonodarca preskúmal všetky alternatívne prostriedky dosiahnutia cieľa verejnej kontroly využívania peňazí z fondov a zvolil ten, ktorý by spôsoboval čo najmenší zásah do dotknutých jednotlivých práv.
S cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi sledovaným cieľom verejnej kontroly využívania peňazí z fondov na jednej strane a právom prijímateľov na rešpektovanie ich súkromného života vo všeobecnosti a na ochranu ich osobných údajov na druhej strane príslušná sektorová legislatíva EÚ zároveň stanovuje prahovú hodnotu vyjadrenú z hľadiska sumy prijatej pomoci, pod ktorou by sa meno prijímateľa nemalo zverejňovať. Uvedené znamená, že v prípade, že výška pomoci, ktorú prijímateľ dostane v jednom roku, je rovnaká alebo nižšia ako 1 250 eur, sa meno prijímateľa nezverejňuje.
Za určitých okolností sa členské štáty môžu od tejto prahovej hodnoty odchýliť. Sprístupnenie uvedených informácií verejnosti má za cieľ zvyšovať transparentnosť, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie v rámci SPP, čím prispieva k zviditeľneniu a lepšiemu chápaniu tejto politiky. Preto príslušná sektorová legislatíva EÚ bola nastavená spôsobom, aby ustanovenie všeobecného zverejňovania príslušných informácií neprekračovalo rámec toho, čo je potrebné v demokratickej spoločnosti vzhľadom na potrebu chrániť finančné záujmy Únie, ako aj na prvoradý význam cieľa verejnej kontroly a využívania peňazí z fondov.
V nadväznosti na uvedené PPA zverejňuje informáciu o prijímateľoch pomoci z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s legislatívou EÚ, konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1306/2013 zo 17. 12. 2013 a vykonávacím nariadením Komisie EÚ č. 908/2014 zo 6. 8. 2014. Údaje sú sprístupnené na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry. PPA spravila od roku 2016 ďalšie systémové opatrenia na zvýšenie transparentnosti v oblasti informovania verejnosti o podaných žiadostiach a podporách.
Ďakujem za pozornosť. Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pani ministerka, za prečítanie odpovede pani ministerky. Napriek tomu, že tu máme teraz takú živšiu hodinu, živšiu hodinu otázok, asi nemôžem veľmi očakávať, že mi odpoviete na prípadnú doplňujúcu otázku, keďže je to iný rezort, ale myslím si, že je úplne bizarné a absurdné, ak tu operujeme s nejakou zásadou proporcionality, ktorá sa týka ochrany osobných údajov, zoči-voči tomu, čo sme sa o priamych platbách a ich zneužívaní dozvedeli v uplynulých týždňoch. Dozvedeli sme sa to od novinárov, počuli sme to, myslím, včera od generálneho prokurátora pána Čižnára.
To, že nie je dostatočne informovaná verejnosť, to, že nie je dostatočne, dostatočná kontrola využívania priamych platieb, je evidentné. A ja chápem, že tri mesiace nazad alebo pol roka nazad ešte bolo možné hovoriť niečo o tom, že musíme tu chrániť osobné údaje, aj keď teda, keď sa to týka právnických osôb, tak o akých osobných údajoch, preboha, je reč, keď sa to pere cez firmy. Takže my sme sa o to usilovali formou hromadnej pripomienky minulý rok. Teraz si podrobné údaje od pani ministerky Matečnej vyžiadal aj pán premiér Pellegrini. Tak ja len pevne dúfam, že nastane zásadná zmena v tom, čo sa zverejňuje ohľadom priamych platieb, pretože ten systém, ktorý tu dnes máme, je doslova kriminálny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ja ešte môžem možno v rámci rozpravy, lebo mám ďalšie informácie o tom, že pokiaľ ide o konkrétne kroky, že od roku 2016 PPA z vlastnej iniciatívy zverejňuje informácie na webovej stránke aj nad rámec legislatívnych požiadaviek. V roku 2017 zorganizovali workshop pre novinárov, kde im vysvetľovali, akým spôsobom identifikovať, aké informácie o podporách žiadateľov nájdu na tom webe PPA-čky a vysvetliť, aké informácie o žiadateľoch PPA môže poskytovať a prečo. A od začiatku roka 2018 zverejňujú aj bodové hodnotenie na projekty aktuálnych uzavretých vyhodnotených výziev PRV SR. Čiže v súčasnosti je to podopatrenie 6.1. Tak dúfam, že aspoň ešte pár konkrétnych vecí som vám vedela týmto vysvetliť.
Ďakujem.