31. schôdza

Ešte pre istotu sa opýtam pána spravodajcu, či je niečo, čo by chcel dodať. Nie, nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Máme dve minúty dokonca, ak dovolíte, ak je všeobecný súhlas, tak by som to ukončila dnes, prerušila do utorka.
Chcete mi niečo povedať, pán poslanec? Ja veľmi týmto posunkom nerozumiem. Keď je niečo, čo chcete povedať, tak to povedzte. (Reakcia z pléna.)
Viem, že tu máme pána ministra. Pán minister, ako to vidíte? Keď to za dve minúty stihneme, tak nech sa páči. (Reakcie z pléna.)
No to je pravda. Nie, veď to spravodajcuje pán Šuca, tak? No tak potom môžme.
Dobre, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 844, spoločná správa výborov má tlač 844a.
Nech sa páči, pán minister obrany svoj návrh zákona uvedie.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 844.)

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého účelom je vytvorenie legislatívnych podmienok súvisiacich s prijatím na pobyt do penziónu pre vojnových veteránov a ukončením pobytu v penzióne pre týchto veteránov.
Návrh zákona bol spracovaný s cieľom vymedziť právomoci ministerstva obrany zabezpečovať vojnovým veteránom ubytovanie v penzióne pre vojnových veteránov a tým realizovať úlohu, ktorá vyplynula z programového vyhlásenia vlády a z jeho rozpracovania na podmienky nášho rezortu ministerstva obrany, v zmysle ktorej je potrebné zabezpečiť zlepšenie starostlivosti, zvýšenie kvality života a spoločenskej prestíže vojnových veteránov v súlade s koncepciou starostlivosti o týchto veteránov.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Všetky pripomienky legislatívno-technického charakteru boli zapracované.
Vážená pani predsedkyňa, pani poslankyne, páni poslanci, týmto si dovoľujem požiadať o prerokovanie a schválenie zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Šucovi, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto bodu.

Ctená pani predsedníčka, ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 844), druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1092 z 13. marca 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 844), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
III. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 354 z 2. mája 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 106 z 9. mája 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 124 z 24. apríla 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 5 spoločne a tieto schváliť.
IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 844), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 128 na svojej 49. schôdzi.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto.
Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že nie je k čomu, čo k čomu to dodávať. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pre dnes týmto končíme. Vidíme sa v utorok o deviatej. A chcem vás upozorniť, že tam máme termínované body a sú to body 84 až 86 ministra zahraničných vecí.
Pekný víkend.

(Prerušenie rokovania o 14.05 hodine.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, v prvom rade sa veľmi ospravedlňujem, že meškám 4 minúty. Naozaj bola neuveriteľná zápcha na Palisádoch, takže prijmite moje ospravedlnenie.
Otváram týmto štvrtý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, pani poslankyňa Katarína Macháčková a pán poslanec Richard Vašečka.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 84 až 86 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava.
Prvým bodom je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie, máte to pod tlačou 901.
A druhým bodom bude Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a jej zameranie na rok 2018, správu máte uverejnenú ako tlač 897.
Tretím bodom je správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za roky 2016 až 2017 (pod tlačou 855).
Teraz už odovzdávam slovo pánovi ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi, aby prvé dve správy, teda tlače 901 a 897, uviedol.
Nech sa páči.

[Rokovanie o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie (tlač 901)

a o Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a jej zameraní na rok 2018 (tlač 897)

a o Správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za roky 2016 a 2017 (tlač 855).]

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme pravidelne. Materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky 7. marca 2018 a prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti dňa 11. apríla 2018.
Cieľom správy je poskytnúť prehľad aktivít a činností Slovenskej republiky v kontexte členstva v Európskej únii v roku 2017 a zadefinovať priority Slovenskej republiky vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2018. Správa bola vypracovaná na základe podkladov dodaných rezortami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Jej súčasťou sú taktiež prílohy k Pracovnému programu Európskej komisie, v ktorých vecne príslušné rezorty určili prioritu iniciatív a návrhov spolu so stručným odôvodnením.
Z obsahového hľadiska možno konštatovať, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu významný z viacerých dôvodov. V roku 2017 sme oslávili 60. výročie podpisu rímskych zmlúv, ktoré sú významným medzníkom európskej integrácie. Pri príležitosti tohto jubilea sme si zároveň pripomenuli, že hodnoty mieru, bezpečnosti a stability sú stále základnými kameňmi spolupráce európskych štátov.
Ďalším medzníkom, hoci s negatívnou konotáciou, bolo aktivovanie čl. 50 zo strany Spojeného kráľovstva. Po prvýkrát v histórii sa začali rokovania o vystúpení členského štátu z Európskej únie. V decembri 2017 bola ukončená prvá fáza rokovaní, v ktorej sa podarilo dosiahnuť dohodu v troch kľúčových oblastiach - v právach občanov, v írskej otázke a finančnom vyrovnaní.
V súčasnosti prebiehajú rokovania o dohode o vystúpení, dohodnutých je už približne 80 % jej znenia. Citlivou otázkou zostáva pretavenie politickej dohody o írskej hranici do technického a praktického riešenia. Európska rada na konci marca schválila usmernenia na začatie rokovaní o rámci budúcich vzťahov so Spojeným kráľovstvom. Kľúčovými témami budú obchodné vzťahy a spolupráca v oblasti bezpečnosti, obrany a zahraničných vecí.
Brexit ako dezintegračný faktor taktiež prispel k naštartovaniu diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorá bola jedna, jednou z hlavným tém minulého roka. Jej význam neklesá ani v súčasnosti, práve naopak, budúcnosť Európskej únie sa stala plnohodnotnou agendou.
Z hľadiska plánovania Európska komisia predložila na rok 2018 vo svojom programe len limitovaný počet nových iniciatív. Dôraz je kladený na uzatvorenie už zverejnených návrhov. Tento postup je potrebné vnímať najmä v kontexte končiaceho mandátu Komisie a nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu. Nové iniciatívy v rámci Pracovného programu Európskej komisie sú rozdelené do dvoch kategórií. Prvou sú návrhy v súvislosti s veľkými projektami Európskej únie, druhou iniciatívy s perspektívou do roku 2025.
Vývoj a diskusia budú taktiež formované v rámci agendy lídrov, ktorej hlavnými témami v roku 2018 sú nový viacročný finančný rámec, reforma hospodárskej a menovej únie, jednotný digitálny trh či migrácia a vnútorná bezpečnosť. Na konci júna 2018 Európska rada taktiež rozhodne o novom zložení Európskeho parlamentu.
V neposlednom rade bude jednou z dôležitých výziev zvýšiť záujem občanov o európske témy aj v kontexte nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019. Vysvetľovanie zmyslu a podstaty Únie a zdôrazňovanie výsledkov, ktoré nám Európske spoločenstvo prináša, je jediná cesta, ako reagovať na rastúci euroskepticizmus v Európe. Zároveň je potrebné podnecovať občanov, aby sa zúčastnili volieb do Európskeho parlamentu a vybrali si v ňom svojich zástupcov. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v tomto kontexte v roku 2017 iniciovalo sériu diskusných podujatí, ktoré sa transformovali do podoby Národného konventu. Po úvodnom februárovom podujatí na Hrade za účasti najvyšších ústavných činiteľov sa naše aktivity presunuli do regiónov. Práve dnes prebieha diskusia na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na vzatie na vedomie. Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za spoluprácu a konštruktívne diskusie v uplynulom období. Verím, že v podobnom duchu budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Teraz mi, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky Správu o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a jej zameranie na rok 2018. Ide o hlavný krátkodobý politický plánovací dokument zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky. Nadväzuje na rozpracovanie relevantných častí programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Sústreďuje sa na kľúčové momenty a dynamiku v plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a stanovuje priority pre rok 2018. Tie na jednej strane flexibilne reagujú na dynamický vývoj a nové vonkajšie podnety, na strane druhej zachovávajú kontinuitu, a teda predvídateľnosť zahraničnopolitického pôsobenia Slovenskej republiky.
Dôraz na prioritizáciu úloh sa prejavil v posilnení hodnotiaceho charakteru priorít zahraničnej a európskej politiky na úkor plošnej deskripcie výkonov diplomacie. Oproti predchádzajúcemu obdobiu je vyšší podiel realizovaných priorít na poli multilaterálnej diplomacie v celkovom súčte vykonaných aktivít v zahraničnej politike. Slovensko si aj v bilaterálnej diplomacii v uplynulom roku zachovávalo svoju výraznú dynamiku, avšak multilaterálna oblasť nadobudla mimoriadny význam. Je to dôsledok riešenia aktuálnych vonkajších výziev, kríz a hroziacej nestability. Preto sa efektívny multilateralizmus stal pre Slovensko aj vnútropolitickou prioritou. V jej rámci sme dokázali úspešne realizovať svoje ambície.
Rád by som tiež pripomenul, že dokument pri charakterizovaní ťažiskových bodov pôsobenia zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky zohľadňuje dosiahnuté výsledky ďalších rezortov a ústredných orgánov štátnej správy za koordinácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou slovenskej diplomacie v uplynulom roku bolo zodpovedne pokračovať v začatej reflexii o Európskej únii a dôsledne implementovať závery Bratislavského vyhlásenia a Bratislavského plánu. Aktívne sme pokračovali v integračných procesoch v rámci Európskej únie tam, kde to bolo a je pre Slovenskú republiku prospešné a v súlade s jej záujmami. Príkladom toho je pristúpenie k stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany PESCO i ambícia dobudovania hospodárskej a menovej únie Európskej únie. Prirodzene, aj v tomto roku dominujú zložité témy migrácie i brexitu, pričom Slovenská republika uplatňuje svoje profilované pozície, či už v otázke ochrany vonkajších hraníc Európskej únie, riešenia problémov v krajinách vzniku alebo na ochranu vlastných občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
Ďalším momentom, na ktorý sa v tomto roku 2018 zameriavame, je praktická realizácia komplexného programu komunikácie európskych tém, najmä v rámci Národného konventu o Európskej únii. Národný konvent využíva jednotnú značku strategickej komunikácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o Európskej únie pod názvom #My sme EÚ. Intenzívny a obsahovo bohatý kontakt s domácou verejnosťou, tretím sektorom o euroatlantických hodnotách a záujmoch našej spoločnosti ostáva našou prioritou aj v dlhodobom horizonte.
Rok 2017 bol kľúčový aj z hľadiska bezpečnosti. V rámci aktualizácie triády národných strategických dokumentov vláda Slovenskej republiky 4. októbra 2017 prijala novú bezpečnostnú stratégiu. Poskytla tak novú strednodobú víziu vnímania bezpečnosti, ktorej súčasťou ostáva modernizácia Ozbrojených síl Slovenskej republiky, plnenie spojeneckých záväzkov i aktívny národný príspevok pre potreby medzinárodného krízového manažmentu. V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky očakávame, že tento materiál bude prerokovaný a schválený v Národnej rade Slovenskej republiky.
Medzinárodné pomery sú dynamické, rýchlo sa menia a v niektorých oblastiach vidíme aj prvé náznaky stabilizácie v krízových oblastiach. Mám na mysli nedávne uskutočnenie historického stretnutia juhokórejského prezidenta Mun Če-ina so severokórejským vodcom Kim Čong-unom a prijatie spoločnej deklarácie mieru a prosperity, ktorej cieľom je deeskalácia napätia na poloostrove. Zlepšovanie medzikórejských vzťahov s cieľom zabezpečenia trvalého mieru a stability na Kórejskom poloostrove je nesporne dobrou správou, od ktorej očakávame konkrétne kroky smerujúce k úplnej a overiteľnej denuklearizácii Kórejského poloostrova.
Nehľadiac na tieto dobré správy efektívny multilateralizmus čelí čoraz väčším výzvam, a preto musíme nachádzať odpovede na nové, nepredvídané podnety, ktoré situáciu komplikujú. Intenzívna aktivita slovenskej diplomacie priniesla v tomto procese viacero pozitívnych momentov. Ja ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky som bol zvolený za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov.
V zmysle dlhodobej podpory efektívneho multilateralizmu Slovenská republika v roku 2017 taktiež odštartovala prípravu na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorú budeme vykonávať v roku 2019.
Významným úspechom Slovenskej republiky v systéme OSN bolo v roku 2017 aj zvolenie Slovenskej republiky do najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN, Rady OSN pre ľudské práva, na obdobie rokov 2018 až 2020.
Predsedníctvo Slovenskej republiky vo Vyšehradskej skupine, ktoré sa začne 1. júla 2018, bude súčasťou snahy o koordináciu postupov v medzinárodných organizáciách i integračných zoskupeniach práve v kontexte vzťahov Slovenskej republiky so susedmi.
A najnovšou správou je, že Slovenská republika má ambíciu predsedať Rade OECD na ministerskej úrovni v roku 2019.
V čoraz nestabilnejšom medzinárodnom prostredí bude našou prioritou riešiť problém migrácie implementáciou konceptu flexibilnej solidarity a s tým súvisiacou stabilizáciou južného a východného susedstva Európskej únie. Budeme sa usilovať udržať pozitívnu integračnú dynamiku na západnom Balkáne.
Rok 2018 je aj rokom spomienkových podujatí. Mám na mysli koniec 1. svetovej vojny, vznik Československej republiky, 50 rokov od Pražskej jari v roku 1968, 25. výročie vzniku Slovenskej republiky. Všetky tieto podujatia si v rámci prezentácie Slovenskej republiky pripomíname veľmi intenzívne aj v zahraničí.
V roku 2018 zostáva prioritou ochrana občana v zahraničí a poskytovanie pomoci v núdzi, ako aj uzatváranie ďalších dohôd o zastupovaní vo vízovom konaní. Nové investície, tvorba nových pracovných príležitostí, podpora slovenského exportu budú aj naďalej prioritami našej ekonomickej diplomacie. Osobitný dôraz budeme klásť na energetiku, diverzifikáciu trás a dodávateľov vrátane dobudovania severojužného plynovodného koridoru Eastring a na zachovanie ukrajinskej prepravnej trasy. Rezort diplomacie bude naďalej presadzovať uľahčovanie prístupu slovenských tovarov a služieb na zahraničné trhy v prostredí medzinárodnej konkurencie, vrátane podpory diverzifikácie proexportnej politiky.
Našou dlhodobou prioritou zostáva efektívnejšie prepojenie zahraničnej spolupráce a domácich politík. Ak chceme naplniť heslo brandingu Good Idea Slovakia, bude potrebné sústrediť sa na zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom získať nových investorov.
Slovenská republika sa v roku 2017 na medzinárodnopolitickej scéne profilovala ako zodpovedný, dôveryhodný a solidárny partner. Potvrdila svoje renomé dôležitého, spoľahlivého a rozhodného člena regionálnych zoskupení i medzinárodných organizácií. V tejto súvislosti chcem poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky za spoluprácu, bez ktorej by nebolo možné efektívne realizovať zahraničnopolitické úlohy, a to aj vo svetle rastúcej úlohy parlamentnej diplomacie.
V roku 2018 bude Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ďalšími relevantnými rezortmi a ústrednými orgánmi štátnej správy pokračovať v asertívnom presadzovaní zahraničnopolitických priorít a ochrane záujmov Slovenskej republiky. Tu by som chcel zdôrazniť, že zahraničná politika Slovenskej republiky sa nás, sa týka nás všetkých. Ide o spoločnú prezentáciu Slovenskej republiky navonok. Jej výkon možno do istej miery plánovať, potrebná je však aj flexibilita, súčinnosť a schopnosť spoločne, pružne, adekvátne a promptne reagovať na nepredvídané faktory a tiež mať vízie a prichádzať s novými myšlienkami. Národnú radu Slovenskej republiky v tomto procese vnímame ako rozhodujúceho aktéra a strategického partnera aj do budúcna.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho sa predmetného materiálu si vás dovoľujem požiadať, aby ste materiál prerokovali a vzali na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Veľmi pekne ďakujem, pán minister.
Teraz poprosím predsedu pre európske záležitosti poslanca Ľuboša Blahu, aby uviedol tretiu správu zlúčenej rozpravy (tlač 855) a aby súčasne informoval Národnú radu o výsledku prerokovania obidvoch správ vo výboroch.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu o prerokovaní tlače 901.
Predsedo, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. marca 2018 č. 946 pridelil výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že uvedený výboru podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza výboru pre európske záležitosti bola zvolaná na 11. apríla 2018. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 127 odporúčal Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade túto správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Dovoľte mi zároveň, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní tlače 897. Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením z 11. apríla 2018 č. 126 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 11. apríla 2018 č. 88 odporúčajú Národnej rade vziať predmetnú správu (tlač 897) na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade zobrať predmetný materiál na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy, tlač 897a bola schválená vyhlásením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti z 11. apríla 2018 č. 128. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Výbor pre európske záležitosti zároveň, a teraz prechádzam k tlači 855, podáva v zmysle § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rade správy o svojej činnosti. Predkladaná správa zahŕňa obdobie rokov 2016 až 2017. Správu výbor schválil na svojej 41. schôdzi 31. januára 2018 uznesením č. 110. Týmto uznesením zároveň výbor odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a poveril mňa ako predsedu výboru podať správu o činnosti výboru a návrh na uznesenie Národnej rade. Predkladaná správa obsahuje nasledujúce informácie v zmysle rokovacieho poriadku:
1. informáciu o prerokovaných návrhoch právnych aktov Európskej únie, návrhoch na postup podľa zmluvy o Európskej únie, návrhoch legislatívnych iniciatív Európskej únie a návrhoch na postup podľa zmluvy o fungovaní Európskej únie, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,
2. informáciu o schválených stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom podľa bodu 1 § 58a ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku,
3. informáciu o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity,
4. informáciu o prerokovaných návrhoch žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie a
5. informáciu o prerokovaných správach a informáciách predkladaných Národnej rade vládou a členmi vlády o aktoch predkladaných Národnej rade orgánmi Európskej únie a ešte
6. informáciu o návrhoch stanovísk k návrhom podľa bodov 1 a 2, o ktoré požiadal ostatné výbory Národnej rady.
Správa ďalej stručne informuje o najvýznamnejších legislatívnych návrhoch a súvisiacich kľúčových témach, ktorým sa výbor venoval na svojich schôdzach, pričom tieto sú zoradené podľa jednotlivých politík Európskej únie.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, zlúčenú rozpravu k všetkým trom správam a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Ďakujem pekne. Otváram teda všeobecnú rozpravu. Predtým, než vám udelím slovo, pán poslanec Blaha, chcem vymenovať tých, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy. Za klub SaS je to pán poslanec Klus, za klub OĽANO je to pani poslankyňa Remišová a potom ako jednotlivci pán poslanec Ondrej Dostál a pani poslankyňa Katarína Cséfalvayová.
Nech sa páči, pán poslanec Blaha, máte slovo.