31. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pri tejto téme sprostredkovania mňa vždycky napadá alegória, neviem, či si, určite všetci poznáte film, dobrý český film Ako utopiť doktora Mráčka a tam v pivnici sú také plné poličky hrnčekov plných dušičiek. A sprostredkovanie pre mňa, ja som laik v tejto oblasti, nikdy som sa tomu profesionálne nevenoval, ale je proste zhromažďovanie duší, za čo je proste zaplatené, samozrejme, sprostredkovateľská provízia a je to ale legálny biznis taký ako každý, každý iný. Pracuje v ňom skoro 30-tisíc ľudí a potvrdzujem to, čo hovorí pán Pčolinský alebo Heger, mnohí ľudia to robia ako part time job, v podstate ako na pár hodín v mesiaci, niekedy dokonca za pár sto eur ročne možno, proste kde chytí niekde nejakú dušu, ktorú, ktorú posunie do tej-ktorej poisťovne alebo do tej-ktorej banky.
Počul som, keď sme začali s prípravou tohto zákona, že predstavitelia trhu, hlavne sprostredkovania sa teda chceli dostať k informácii, že kto po nich ide. A pretože toto je úplne nový zákon, tá oblasť regulácie v tejto oblasti nikdy nebola zákonne nejak upravená, nám trochu trvalo, než sme presvedčili predstaviteľov trhu, že nikto po nich nejde, že je to proste, že sú naozaj legitímnou súčasťou fungovania trhu finančných služieb a že to tak má byť a že je to tak obvyklé proste všade na svete, ale že aj v tejto oblasti musí byť poriadok. A nám sa aj pri fungovaní slovenského kapitalizmu proste dostali niektoré fenomény do roviny, ktoré, ktoré nie sú úplne zdravé. Možno, možno; pani Kiššová vystúpi, ja nepoznám jej názor, ale predpokladám, že patrí k skupine politických predstaviteľov, ktoré sú liberálne orientované, to znamená ako keby boli principiálne proti akejkoľvek regulácii.
Len chcem upozorniť, že problém je, problém je v tom, ako sa nám trh vyvinul. Totiž, ak, ak sme mali na začiatku naozaj cieľ dôjsť k nejakému konsenzu so zástupcami, pri rozhovore so zástupcami biznisu, to znamená, to sú banky, poisťovne, sprostredkovatelia v zásade a potom regulátori, štát, NBS a financie, ale toto je, proste berme bokom, čiže ešte raz, poisťovne, banky a sprostredkovatelia, tak najprv ich bol problém vôbec dostať do jednej miestnosti a potom bol vlastne problém od nich dostať jasné, jasné výroky, ktoré by boli, za ktorými by boli schopní si stáť. A ja vám vysvetlím prečo.
Je to preto, že za poslednú dekádu znižovania nákladov v jednotlivých, napríklad v bankách alebo poisťovniach smerovalo tým smerom, že všetky klasické banky, poisťovne sa zbavili vlastných obchodných sietí. Ony nemajú vlastných obchodníkov a to znamená, prešli postupne na externé obchodné kanály. Tie sú reprezentované, tak ako hovorí pán Pčolinský, niekoľkými silnými hráčmi, to sú vlastne multilevelmarketingové firmy, ktoré často, bohužiaľ, okrem sprostredkovania predávajú aj mikro, mikrovlnové látky a pracie prášky a čističe a leštiče a nože a podobné záležitosti. Takže to je ten problém, to sú proste siete, cez ktoré sa dá predať často všetko. No a časom sa vlastne tieto externé obchodné kanály stali akýmsi votrelcom v týchto veľkých firmách. To vám, samozrejme, ani banky, ani poisťovne nikdy nepriznajú. Oni sa ich v podstate boja, tých sprostredkovateľov. Boja sa ich preto, že vo veľkých, aj v najväčších slovenských bankách a slovenských poisťovniach sú nájomní manažéri, výborne platení, tak platení, ako všetkých nás platy dohromady ročne, a títo ľudia, samozrejme, ich platy, tantiémy, podiely na zisku závisia od plnenia obchodných plánov. Čo je to obchodný plán? No, to je nejaká, proste objem predaných úverov, poistiek, proste biznis a podiel na trhu. Na konci dňa je to market share, podiel na trhu.
Samozrejme, toto videnie je veľmi krátkodobé, to je tá životnosť toho manažéra, ktorý proste je opäť niečo okolo nášho funkčného obdobia, možno cez neho. Tým pádom záujem o stabilitu, tú takú tú, makro pohľadu, je relatívne malá, ak neexistuje skutočná regulácia. To znamená, prepoisťovanie, preúverovanie je proste biznis, je to proste biznis. Zobrať tú istú dušu a ešte raz ju proste hodiť do práčky a dostať z nej, dostať z nej, hej, tú províziu a dostať ju na svoju stranu, do svojho market shareu. A to, samozrejme, nie je úplne v pohode. To je v súlade s trhajúcim kapitalizmom, ktorý nie je len, nemá len slovenské, samozrejme, nie je to len made in Slovakia, to je proste naozaj celosvetový globálny problém. Dokonca tento problém je na počiatku veľkých kríz, o tom by sme tu mohli akademicky proste dlho hovoriť, ale na Slovensku to je konkrétny problém ten, že tu sa, tu sa oheň stal pánom. To znamená, naozaj sú tu distribučné kanály predaja jednotlivých finančných produktov, poistiek a úverov, ktoré vládnu vlastne bankám a poisťovniam.
Preto my, ak sme, boli sme naivní, ak sme si mysleli, že ak dáme banky, poisťovne a sprostredkovateľov do jednej miestnosti, že si povedia navzájom pravdu. Nepovedia si pravdu. Dokonca aj medzi bankami a poisťovňami je, samozrejme, bratovražedný boj o ten trhový podiel, ktorý som vám spomínal, to znamená, veľkí chcú stabilitu, nechcú zmeny podielov na trhu, nechcú prepoisťovanie, nechcú proste väčšie pohyby. Malí chcú. Malí sa chcú dostať k ich porcii jedla. Takže nevieme sa vlastne dohodnúť. Vieme dostať z jednotlivých tých skupín priemyslu dostatok informácií, aby sme pochopili, čo by mohlo byť to správne, preto my sme v istom momente skončili tie debaty, naozaj sme ich skončili, pochopili sme, konsenzus nie je možný. Snažili sme sa v zmysle best practices, samozrejme, nevymýšľať koleso a pozrieť sa aj do okolitých krajín a snažíme sa mať aj voskom zaliate uši, lebo, samozrejme, lobing je obrovský v tejto oblasti.
Ako, ja vám poviem historicky len príklad, aby ste pochopili dedičný hriech napríklad v oblasti sprostredkovania a vznik druhého piliera. Vznik druhého piliera v roku 2004, Ľudo Kaník tu už nie je, teraz by som mu takto búchal na čelo, lebo bol pri tom. A dedičný hriech tohto druhého piliera nie je len v tom, že teda vznikol a že teda či má byť len jeden alebo tri piliere, teraz to nechajme proste úplne bokom. Problém ekonomický vznikol v tom, že nikto nezareagoval, nákup duší, a v roku 2004, keď vznikal tento model a sľúbil švajčiarsky dôchodok a viete, že aj dneska sa z toho smejeme, dneska sa z toho smejeme, ale niekto zaplatil 4 mld. korún. Štyri miliardy korún zaplatili súkromné správcovské spoločnosti sprostredkovateľom na to, za to, že im nakúpili market share. A cena za dušu bola, začala na 1 600 korunách a končila, vrcholila na štyroch, šiestich, desiatich tisíc korunách. No a výsledok je ten, že dodnes tieto správcovské dôchodkové proste firmy nemajú proste zaplatené, respektíve návratnosť tých investícií je na 20, 30 rokov, ako sme zmenili, znížili sme napríklad ich poplatky. Preto tak pišťali, preto bol ten proste tento problém. Pretože niekto im nastavil biznis, povedal, nastavil im poplatky, zdieral de facto, týmito poplatkami zdieral tých, ktorí sporili, a povedal im, jasné, môžte minúť aj 12-tisíc korún na dušu, pretože sa vám to za 15 rokov vráti, len zaplatiť to mal, samozrejme, ten klient. Tak to je, to len historická proste cesta niekam nazad, tu si už naozaj môžem bez emócií povedať to, že čo sa stalo, že sa stala chyba, že bola chyba, že niekto dovolil zaplatiť 4 mld. korún za nákup duší. Štyri miliardy korún, ktoré zaplatili, samozrejme, a postupne budú platiť účastníci II. piliera, tak ako to ľudia robia z tohto pohľadu.
Takže téma je to extrémne vážna, je v ňom skoro 30-tisíc ľudí. Hovoril som a budem hovoriť, nemajme krvavé oči, hej, proste tu nie je, proste nikto nikoho nechce proste zlikvidovať ako proste triedu. A, samozrejme, že takýto typ regulácie, ak sa na nejakom modus vivendi dohodneme, bude mať vplyv, však preto to robíme, aby vplyv na trhové správanie tu nejaký bol. Možno, nie je to časté, ale otvorene hovorím, že predpokladám, že tento zákon ešte dozná zmien aj tu v Národnej rade. To nebýva zvykom, aby vládna novela išla sem s tým, že sa tu ešte ako dopečie, ale naozaj si myslím, že nie sme, že proste nespadli sme z Marsu všetci, nevieme všetko, čo máme všetko všetci vedieť.
To znamená, ja som pripravený na debatu na úrovni výboru pre financie a rozpočet a v podstate máme dohodu s jej predsedom Lacom Kamenickým, že bude rozprávať sa aj s jednotlivými predstaviteľmi poslaneckých klubov, ale aj, samozrejme, so zástupcami trhu a podľa najlepšej viery, z hľadiska aj mienky o tom, čo by mohlo byť najlepšie riešenie, to treba prijať. Možno v plánovanom termíne, možno sa rozhodnete to nejako časovo ešte posunúť, tu nič nenaháňame. Treba dvakrát merať a raz rezať aj z hľadiska nastavenia konkrétnych parametrov a treba sa na to dívať naozaj najviac, najviac z pohľadu, podľa mňa, ochrany klienta, ochrany spotrebiteľa. To je proste primárne. Nemá to byť ochrana zisku tej alebo inej skupiny, ale, samozrejme, nemá to byť atak na primárne, na tvorbu zisku, lebo to je proste účel fungovania, samozrejme, tých jednotlivých skupín, ktoré vo finančných službách fungujú, robia to kvôli zisku a je to, je to legitímne.
Takže my sme, samozrejme, rezort financií, k dispozícii so svojím tímom ľudí, aj so svojimi skúsenosťami po roku diskusií. S tým, že my si vážime účasť všetkých účastníkov trhu, rešpektujeme ich a zároveň si dovoľujeme pochybovať o motiváciách alebo, respektíve o verejne deklarovaných motiváciách, ktoré k tomuto zákonu majú, pretože majú vlastné limity a vlastné záujmy.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky. Ešte kým prejdeme k faktickým poznámkam, dovoľte, aby som na balkóne privítal žiakov a pedagógov zo Základnej školy Juraja Holčeka z Dolného Ohaja. Vitajte! (Potlesk.)
Takže, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, že môžme na vás reagovať. Vítam otvorenosť rezortu práve v tejto, v tejto téme a naozaj dovolím si súhlasiť práve v tej veci, že tá prepoisťovanosť je práve ten kľúčový problém alebo to je tá anomália trhu, ktorá tu vznikla a o ktorej sa vlastne bavíme. A predpokladám, že aj toto je vlastne koreňom toho, prečo s týmto zákonom prichádzate, aby sme ochránili spotrebiteľa a aby tie peniaze, ktoré investuje, naozaj investoval a nielen míňal na poplatky. Takže ja s veľkou časťou, čo ste hovorili, súhlasím a som vďačný aj za to, že ste vysvetlili možno, ako vyzeralo samotné rokovanie.
Ja už by som len na záver ešte chcel do tej debaty priniesť, že, aj pre pána Kamenického, čo som predtým nestihol povedať, že ja som bol súčasťou práve jednej takejto sprostredkovateľskej firmy, bolo to síce pred dvadsiatimi rokmi, čiže mám skúsenosť s tým, ako presne sa školia tí ľudia a ako naozaj mnohokrát to školenie nepostačuje na to, aby sa naučili o tých produktoch, aj keď zrejme za tých 20 rokov sa to posunulo ďalej, ale zase vidím aj ľudí z trhu, ktorí tieto produkty dnes poskytujú, vidím ich background, ich vzdelanie a podobne, takže, aj skúsenosti pracovné. Takže naozaj, tak ako povedal aj kolega Pčolinský, že je na trhu viacero sprostredkovateľov, ktorí by tam nemali byť, lebo je to v neprospech klienta tým, že oni tam sú, a to je dôležité, preto aj táto debata je veľmi dôležitá. Riešenia, no, to budeme spolu hľadať.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Pán minister, hovorili ste o prepoisťovaní a štyroch miliardách pri DSS-kách. No, neviem, pán minister, v ktorom roku sa zrušil monopol Všeobecnej zdravotnej poisťovne? 2005, tak nejak? (Reakcie z pléna.) 2005. A ja len chcem povedať, že v tom čase, keď poisťovňa Dôvera a Union dostali možnosť získať nových klientov, tak toto, vážení, bolo eldorádo. Bol to produkt, za ktorý klient neplatil, to znamená, nemusel platiť žiadnu mesačnú platbu, bol to produkt, ktorý ste mohli uzavrieť každému občanovi Slovenskej republiky, každému jednému a tam bol najväčší príklad toho – a to trvá dodnes, ako sa kanibalizuje kmeň klientsky.
Totižto v tom prvom roku poisťovňa Dôvera, myslím, získala najviac nových klientov, druhá bola Union, platilo sa; takto, aby ste, aby ste chápali, sprostredkovateľ dostal asi tisíc korún za dospelého človeka, ktorý podpísal zmluvu, prechod z VšZP do Dôvery, a ja som až, samozrejme, neskôr zistil, že samotná firma, pre ktorú som pracoval, dostala za tú zmluvu nejaké štyri tisícky. Ja poznám osobne človeka, ktorý na DSS-ke a na prepoistení v zdravotných poisťovniach za tri roky – a teraz počúvajte – zarobil jednu miliardu korún! Ja ho poznám osobne. Ten človek dodnes patrí, videl som ho párkrát v rebríčku najbohatších ľudí Slovenska, robí školenia motivačné a tak ďalej. Ale o tom vám ešte niečo poviem podrobnejšie v mojom vystúpení.

Pán poslanec Jurzyca.

Taká technická poznámka, tri budú, technická, pochvalná a kritická. Technická je, že sprostredkovateľ medzi výrobcom ponožiek a mnou sa volá obchodník a chcem tým povedať, že nie celé sprostredkovanie je zlé a nemali by sme k nemu tak pristupovať.
Teraz tá kritická, už ma parlamentná kultúra naučila, že keď sa zaútočí na stredopravé strany a ich históriu, tak by mala byť odpoveď. Čiže k II. pilieru chcem povedať, že no jasné, že správcovské spoločnosti museli z niečoho žiť a patrí im nejaká odmena. A oveľa ľahšie by sa splácala, keby sa neboli strieľali II. pilieru do kolena legislatívne strely a jedna z nich napríklad taká, že pri krátkodobých výkyvoch cien akcií, keď rástli, tak ten nárast prakticky patril sporiteľovi, keď bol pokles krátkodobý, tak ho mala správcovská spoločnosť kompenzovať, kompenzovať tomu sporiteľovi. Čiže viedlo to k tomu, že oni uložili peniaze do bánk v podstate, kde mali istotu, pretože tak bola stanovená regulácia niekedy v roku 2009. Bola to chyba. A inak by sa vyvíjala ekonomika celého toho II. piliera, keby sa tá chyba nestala.
A pozitívna poznámka je k tomu, že, pán minister, povedali ste, že sa ťažko dohadujú tí jednotliví stakeholderi, a to je pravda, súčet záujmov lobistov nie je záujem Slovenska. Verím, že aj vaši kolegovia vo vláde budú postupne prechádzať na tento post... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v prvom rade mi dovoľte tiež poďakovať pánovi ministrovi za to, že reagoval na vystúpenie, že v podstate otvoril dvere na ďalšiu diskusiu a že je priestor sa baviť aj o tom, že či do tohto návrhu prídu nejaké zmeny a či bude realizovaný, resp. bude určený v tom pôvodnom termíne, alebo je priestor ešte posunúť to ďalej tak, aby sa naozaj z tohto návrhu či už odstránili veci, ktoré v ňom dnes prekážajú, alebo aj aby bol priestor na to, aby sa tí, ktorých sa tento zákon dotýka, mali priestor na tieto zmeny pripraviť.
Pán minister povedal, že patrím k tej politickej sile, ktorá je proti akejkoľvek regulácii. Ja by som to teda rada uviedla trošku, trošku na správnu mieru. Ja si tiež častokrát sama sebe kladiem otázku, že aká je výška nášho mandátu a do akej miery sme oprávnení vstupovať do regulácie či už jednotlivých životov, alebo jednotlivých fungovaní niektorých trhových mechanizmov, a v tomto je možno rozdiel. My rozhodne nie sme proti akejkoľvek regulácii, ale tá miera, do akej by mal štát veci a životy ľudí regulovať, tak na to máme zrejme zásadne iný názor.
A teraz dovoľte, skúsim povedať pár slov, ktoré som si poznačila k tomuto navrhovanému zákonu o poisťovníctve. Jeho cieľom je podľa dôvodovej správy zvýšenie transparentnosti a prehľadnosti nákladov spojených s distribúciou finančných produktov, ďalej to má byť regulácia odmien finančných sprostredkovateľov a regulácia stanovenia odkupnej hodnoty v životnom poistení. Okrem iného sa zavádzajú nové druhy informačných formulárov. Zavádzajú sa ďalšie povinnosti pre finančných agentov, čo podľa mňa znamená opätovné zvyšovanie byrokracie, a tiež sa obmedzuje výška odmien finančných agentov, čím podľa môjho názoru dôjde k deformácii konkurencií, ďalej k obmedzeniu voľného trhu a tým príde na koniec toho celého, si myslím, k poškodeniu koncového spotrebiteľa, pretože toto všetko bude mať vplyv aj na kvalitu, aj na ponuku týchto služieb a, samozrejme, aj na cenu týchto služieb. A preto ja sa obávam, že reálny dopad návrhu tohto zákona bude opačný, ako je ten, ktorý je v dôvodovej správe dnes deklarovaný.
Ide o ďalší návrh zákona vládnej koalície, o ktorom budeme v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať aj napriek mnohým pripomienkam odbornej verejnosti, podnikateľských združení a v rozporovom medzirezortnom pripomienkovom konaní, z ktorých mnohé neboli dodnes odstránené. Ale to som už povedala na úvod, že ak tam vidím nejaký priestor v druhom čítaní, tak to len oceňujem a verím, že tomu tak naozaj aj reálne bude.
Podľa môjho názoru tento zákon porušuje pravidlá ducha hospodárskej súťaže, pretože regulácia ceny produktu len jedného z mnohých komerčných produktov na trhu je z hľadiska pravidiel vytvárania rovnakých podmienok pre konkurenčnú súťaž podľa mňa diskriminačné. Nie je možné v trhovom prostredí pre jeden produkt limitovať tvorcu, v tomto prípade napríklad poisťovňu, v celkových nákladoch, konkrétne v prvom roku to má byť 40 %, v druhom 25 a ďalej 10 %, a konkurenčné subjekty ponúkajúce obdobné produkty ponechať bez regulácie.
Poistenia spojené s investičnými fondami sú nevykonateľné, pretože výšku rizikového poistenia nie je možné vopred určiť, keďže závisí od pohybov kurzov fondov počas trvania zmluvy. Ak by poisťovne oddelili rizikové poistenie od investičného poistenia, tak by sa takýto produkt považoval za čistú investíciu, ku ktorej by bolo dojednané rizikové poistenie. Ale čistá investícia nie je poisťovacou činnosťou, a preto by to poisťovne nesmeli vykonávať.
Tento návrh zákona diskriminuje poisťovne v regulovaní nákladov v porovnaní s ostatnými subjektami finančného trhu ponúkajúcich podobné produkty. Regulácia nákladov v poistných zmluvách, ktoré sa uzatvárajú na desať a viac rokov, je nebezpečná, pretože niektoré náklady sú nepredvídateľné a náklady zvyšuje aj regulácia, teda napríklad povinnosť predkladať formuláre napriek tomu, že podobnú informáciu už klient dnes dostáva na základe iných predpisov, napríklad zákon o sprostredkovaní alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z roku 2014. Čiže toto vnímam ako duplicitnú byrokraciu, ktorá, samozrejme, bude mať vplyv aj na cenu.
Ďalej, návrh zákona používa zmätočné pojmy, ktoré nie sú v slovenskej legislatíve známe, napríklad časová hodnota investovaného poistného a podobne. Bez presnej definície týchto pojmov nie je možné zákon aplikovať. Dokonca ani v rozporovom konaní zástupcovia ministerstva financií nevedeli niektoré pojmy jasne vysvetliť a poisťovne tak nebudú môcť aplikovať pravidlá pre výpočet odkupnej hodnoty tak, aby sa nevystavili riziku porušovania zákona alebo porušovania práv spotrebiteľa. A toto je vec, o ktorej hovoríme vždy v súvislosti s akousi právnou istotou, resp. právnou neistotou. To znamená, keď už my dnes do legislatívy zavádzame takú legislatívu, kde nie sú vyjasnené pojmy, kde sú zmätočné pojmy, tak vytvárame v tom naozaj chaos a vytvárame v tom túto právnu neistotu.
Návrh zákona ďalej zavádza ďalší informačný formulár, ktorého znenie je však nejasné, nakoľko používa pojmy nezadefinované platnou legislatívou. Predložený informačný formulár je zároveň nekompatibilný s dokumentom s kľúčovými informáciami a formulárom o dôležitých zmluvných podmienkach podľa zákona o poisťovníctve. Znenie vzorov informačných formulárov je sčasti nevykonateľné, nakoľko finančný agent nebude disponovať takýmito informáciami pred uzavretím poistnej zmluvy. Zároveň po uzavretí poistnej zmluvy môže prísť k takejto zmene poistnej zmluvy s dopadom na poistné, ktoré môže významne ovplyvniť výšku poistného a, samozrejme, aj odkupnú hodnotu. Poskytnuté informácie tak dávajú obraz o predpokladaných, ale nie skutočných nákladoch potenciálneho klienta, ktorý nie je profesionálom. Navyše pridá ďalšiu stranu k desiatkam strán úverových zmlúv, obchodných podmienok, informačných formulárov a ostatnej úverovej dokumentácie, nevyrieši vyššiu informovanosť. Podľa môjho názoru toto opatrenie v skutočnosti nielenže nezvyšuje, ale, paradoxne, možno skôr znižuje informovanosť klienta.
Tu sa už kolega, môj predrečník pán poslanec Heger vyjadril, že problémom je aj relatívne nízka finančná a ekonomická gramotnosť ľudí. Toto je naozaj veľmi ťažká, ťažká situácia. Ja sa obávam, že tento zákon to nerieši a asi by ani nemal mať tú ambíciu to riešiť, ale rieši niečo, čím nesplní cieľ, ktorý si tým riešením dáva. A toto netvrdím len ja, čo sa týka tej informovanosti a tých predchádzajúcich argumentov, ktoré, o ktorých som hovorila, tvrdia to aj odborníci z odbornej verejnosti, napríklad Republiková únia zamestnávateľov, tvrdí to AZZZ a mnohí ďalší.
Vážené dámy, vážení páni, ďalej, zavedenie stropu na provízie v trhovom hospodárstve považujem za absurdné. Tieto pravidlá budú mať negatívny dopad pre odvetvie poisťovníctva, pričom takéto pravidlá komplikujú aj vstup pre kohokoľvek do trhu podnikania. Myslím si, že ide o neprimeraný zásah do zmluvnej voľnosti medzi subjektami trhu, to znamená medzi subjektom, ktorý si službu kupuje, a medzi subjektom, ktorý túto službu ponúka.
Teraz regulujeme odmeny finančných agentov, potom budeme regulovať možno marže iných obchodníkov, možno marže iných poskytovateľov služieb a potom budeme obmedzovať koho všetkého ešte? A toto je to, o čom som možno hovorila aj na úvod, že tá miera koho kedy kde a ako máme obmedzovať a limitovať, je u nás zásadne iná.
Na základe toho, čo som, čo som spomenula, nepovažujeme v tejto fáze, v tejto podobe tento zákon za dobrý návrh zákona napriek tomu, že rozumiem snahe, ktorú si za cieľ dáva, ale obávam sa, že ten cieľ splnený nebude. V takejto fáze, v akej je dnes, bude mať negatívne dopady na podnikanie finančných sprostredkovateľov, ktorí pôsobia v tomto sektore. A rovnako ako môj predrečník pán poslanec Jurzyca povedal, že nepovažuje sprostredkovanie za nič, nič zlé, je to, a dokonca ja nepovažujem ani za zlé, že niekto vyvíja aktivity s cieľom zarobiť, veď asi, asi to by malo byť cieľom každej spoločnosti, aby jej jednotlivci robili aktivity, ktorými, ktorými zarobia, samozrejme, legálnym spôsobom a nie spôsobom, aby niekoho podviedli a podobne, ale legálnym spôsobom. Nevidím na tom nič zlé, ak niekto robí tak, aby zarobil.
Myslím si, že tak ako dnes tento návrh zákona znie, dôjde k zníženiu počtu sprostredkovateľov, ich koncentrácii vo veľkých spoločnostiach a tým podľa mňa k zhoršeniu konkurencie aj k zníženiu dostupnosti finančnej služby a tým, samozrejme, vždy trpí aj kvalita poskytovaných služieb.
Ďalej, pridajú sa ďalšie strany k desiatkam strán úverových zmlúv, obchodných podmienok, informačných formulárov a ostatnej úverovej dokumentácie, čo človeka viac pomýli. Koniec koncov záujem o vstup do tohto podnikania poklesne, čo z dlhého, z dlhodobého hľadiska spôsobí zníženie konkurencie a to je to, o čom som už ja hovorila, zníženie kvality, zvýšenie ceny. A na toto v konečnom dôsledku doplatia ľudia. V tejto fáze preto tak, ako tento zákon znie, pre nás – klub SaS – nie je taký, ktorý by sme dokázali podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť vás, ctení kolegovia, páni poslanci. Verím, že aj pán minister si dobre pokecal počas toho, čo som vystupovala k rokovaniu o tomto návrhu zákona. Mňa to trošku vyrušovalo, ale verím, že to bolo aspoň preňho prospešné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.