31. schôdza

Dobrý deň, ešte raz. Dnes ideme skrátiť funkčné obdobie Národnej rade, ktorá si tou koaličnou väčšinou už druhýkrát vybrala vládu kontinuity. Z môjho pohľadu je to ale najmä vláda kontinuity káuz, hádok, naťahovačiek a hlavne zlých zákonov. Janka už spomenula, že Robert Fico aj Robert Kaliňák sú síce už minulosťou, ale, bohužiaľ, iba naoko. Stále sa snažia tie nitky ťahať. Videli sme to, keď tu bola pani ministerka Saková, ako si ju pán Kaliňák strážil. No a čo sa týka pána, pána Roberta Fica, poslanca Národnej rady, ktorý sa stal predsedom klubu, tento na výbory nechodí, v rozprave nevystupuje, zákony neprekladá, takže otázka je, čo vlastne robí.
Človek by čakal, že po tom, ako táto koaličná časť poslancov dala dôveru tejto novej vláde Petra Pellegriniho, tak nastane nejaký reštart. No ale toto sa nestalo a tomuto divadlu neuverili ani len ľudia na uliciach. Kauzy pokračujú, či už je to obrana, školstvo, poľnohospodárstvo. K tejto poslednej oblasti by som priložil jednu spiacu kauzu, ktorá sa ale ťahá už 25 rokov. Ide o reštitúcie vo Vojenskom obvode Javorina. Dnes to tu už dokonca dvakrát zaznelo. Napriek požiadavkám reštituentov na vydanie svojho vlastníctva ministerstvo ani počas tejto vlády stále nekoná. Ľudia 25 rokov čakajú. Na budúci týždeň pán poslanec Fecko pozval zástupcov reštituentov na stretnutie so zástupcami ministerstva, budeme riešiť aj túto otázku a touto cestou si vás dovoľujem všetkých pozvať. Ale nič to nemení na tom, že títo ľudia 25 rokov čakajú a stále v rukách nemajú nič. Bol pre nich zavedený tzv. zjednodušený register, ale slovo zjednodušený, paradoxne, prinieslo iba ďalšie, ďalší chaos a prieťahy.
Bola to práve vláda Ivety Radičovej, kedy Ľubo Galko zrušil tento vojenský obvod k 1. 1. 2011, no a reštituenti sa tomu tešili presne dva roky, kým zase druhá vláda Roberta Fica nezaviedla tzv. Chránené vtáčie územie Levočské vrchy, no a teda o nich bez nich, o týchto ľuďoch sa opätovne rozhodlo, že budú mať nejakú ťarchu. A vláda, ako hovorím, sa neponáhľa ani v tomto volebnom období s riešením tejto problematiky.
Ja som ale v prvom rade energetik a tých káuz, ktoré tu máme od začiatku tohto volebného obdobia práve v energetike, bolo naozaj neúrekom. Začnem takou pomerne zložitou kauzou, ktorá sa volá kauza Gabčíkovo. Táto sa ťahá od prvej vlády Roberta Fica, ale teraz, za tieto dva roky tam nastala mimoriadna eskalácia. Hovoríme o anexii Vodného diela Gabčíkovo, túto vec riešil dokonca odvolací súd a senát pod vedením predsedníčky Andrey Hajtovej a ten v roku 2015 rozhodol o tom, že všetko je v poriadku, celá anexia je v poriadku a jednoducho Slovenská republika nikdy nič neporušila. Voči tejto osobe bola vznesená aj námietka zaujatosti, pretože pani Andrea Hajtová je sestrou Moniky Jankovskej, vtedajšej a, žiaľ, aj dnešnej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti. Áno, tej istej pani Jankovskej, ktorú sa napriek odporu pani exministerky Žitňanskej snažila strana SMER – SD pretlačiť do Súdnej rady. Vtedy tá námietka nebola akceptovaná a keďže Slovenské elektrárne vyšli zo sporu ako poškodené štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, rozhodli sa nárokovať si odškodné. No a potom bol ten slávny arbitrážny súd vo Viedni minulý rok, možnože si spomeniete, ten sa oprel o toto rozhodnutie krajského súdu a povedal, že áno, zmluva o odškodnení, ktorá je naviazaná na zrušenú zmluvu o prevádzke, je takisto neplatná.
No a čo nás to všetko stálo? K dnešnému dňu to bolo 13 miliónov eur, to bola Vodohospodárska výstavba, akciovka. MH Manažment, tých to stálo 12,5 milióna, no a vo vzduchu visí podielová odmena právnikovi Bžánovi, jej základ, to stomiliónové odškodné pre Slovenské elektrárne bolo pritom slovami Roberta Fica, nášho kolegu v Národnej rade, ešte v roku 2015 označené za "vycucané z prsta". To znamená, že my sa tu bavíme o nejakej odmene, ktorá nemá vôbec žiaden základ pre svoj výpočet. Dokonca aj nový predseda Úradu pre verejné obstarávanie pán Hlivák skúmal túto zmluvu a našiel tam sedem porušení zákona. No a čo je to, celého tohto chaosu, ktorý sa rozbehol okolo vodného diela, výsledkom? Zrušená zmluva o prevádzke, o odškodnení a dokonca aj dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou. A my vďaka konaniu vlády, aj tejto vlády, vlády, ktorá má poverenie koaličných poslancov tejto Národnej rady, tak táto vláda spôsobila to, že my dnes vôbec nevieme, komu toto Gabčíkovo vlastne patrí.
Potom tu máme ďalšiu veľkú energetickú kauzu, ktorá sa ťahá už mnohé roky, a to je práve kauza alobal. Tejto sa venujeme veľmi intenzívne s mojimi kolegyňami Renátkou Kaščákovou, Ankou Zemanovou, Jankou Kiššovou. Jedná sa o tzv. dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto zaviedol ešte v roku 2005 Mikuláš Dzurinda, čiže paradoxne malo by sa jednať o kauzu Dzurindovej vlády. Ale vtedy to bolo zavedené na to, aby sa tá podpora zamestnanosti a tá situácia na tej Hornej Nitre zastabilizovala a aby sa našli nejaké alternatívne programy. Od dvetisíc piateho ubehlo 13 rokov a paradoxne tá podpora, ktorá mala niečo riešiť a ktorá mala proste priniesť riešenie do tohto regiónu, nielenže postupne klesala, ale ona, naopak, narástla a má trvať až do roku 2030.
Hornonitrianske bane Prievidza dokonca hovoria o otvorení nového ťažobného poľa a pritom my tam máme obrovské množstvo ďalších investorov, ktorí klopú na dvere, ktorí majú záujem o aj týchto baníkov. Ale nie, nám je, bohužiaľ, prednejší alobal. Hovorí sa o rekultivácii, na ktorú musia Hornonitrianske bane vytvárať rezervný fond. No ale keby sme začali čerpať rezervný fond a prišli by k rekultivácii, tak celý alobal skončil. No a potom je tu zastrašovanie baníkov tým, že prídu o prácu, tým, že ich nikto nezamestná, a keď nepodpíšu petíciu za zachovanie baníckych pracovných miest, tak prídu o robotu.
Potom je tu teplárenské nevoľníctvo. Toto sme v tomto volebnom období predkladali už dvakrát. Chceli sme dosiahnuť, aby si ľudia mohli vybrať, akým spôsobom budú mať doma vykurované a akým spôsobom si budú riešiť prípravu teplej vody. Toto bolo takisto riešené aj v minulom volebnom období. Paradoxne, táto Národná rada sa absolútne, postavila k všetkým týmto spotrebiteľom tepla absolútne macošsky. S vami o tomto probléme sa tu v Národnej rade okrem opozície v koalícii jednoducho nikto nebaví a ľudia trpia. Neexistuje tu žiadna konkurencia, ceny tepla rastú, máme tu monopoly teplárenské, ktoré toto svoje postavenie zneužívajú. Výsledkom, vysoké ceny tepla.
A mali sme tu aj inú kauzu, ktorá sa týkala cien energií, cien energií tepla, vody, plynu a elektriny. Minulý rok to bolo za tie ističe, vtedy sa hovorilo o tom, alebo teda pán Robert Fico hovoril kedysi o stabilných cenách energií, ale zabudol podotknúť, že sa jedná o stabilne vysoké. Chvalabohu, bol tu nátlak opozície, vďaka čomu došlo k trhaniu faktúr a návratu k tým minuloročným vyhláškam. Ale paradoxne máme tu novú vyhlášku z dielne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá opätovne hovorí o tom, že väčšina cien v elektroenergetike by sa opätovne mala presunúť do fixu. Toto opätovne môže spôsobiť ďalšiu novú kauzu vysokých cien energií. Našťastie, zatiaľ je to v MPK-čku, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Uvidíme, ako to celé dopadne.
A toto priamo súvisí aj s regulačným úradom. Máme tu nového predsedu regulačného úradu, ktorého si zvolila táto vláda alebo vybrala táto vláda. Ale my v Národnej rade sme im to umožnili, aby si ho vybrali a aby ho nemusel schvaľovať prezident, pretože v minulosti to tak bolo. Skrátka, akousi účelovou zmenou zákona si tu vláda dosadila svojho nominanta na úrad, ktorý má rozhodovať o cenách energií tak, aby ho mohla neskôr ovplyvňovať. A to sa koniec koncov aj deje, mali sme tu nedávno jeden návrh zákona, našťastie, bol stiahnutý, ale ktorý prišiel práve z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Nebudem už hovoriť o tom, že na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví nastali tzv. druhé Komjatice. Pán Jahnátek si tam naťahal opäť svojich, ale to už, chvalabohu, s týmto Národná rada nemá nič spoločné.
Ale potom tu máme G-komponent, tzv. poplatok za prístup, ktorý sa opätovne snaží práve pán Holjenčík a práve cez ministerské zákony prepašovať pozmeňujúcim návrhom do našej legislatívy.
Toto je iba zopár tak narýchlo tých káuz, ktoré sa dotýkajú priamo energetiky. Tieto vznikli vďaka tichému súhlasu Národnej rady, ktorá dala dôveru vláde, ktorá koná, ako koná, nerobí pre ľudí, a keď, tak robí iba pre tých svojich. Aj z tohto dôvodu podporím návrh na skrátenie volebného obdobia Národnej rade, ktorá vyslovila takejto vláde dôveru, pretože túto dôveru nemá, ani moju a ani tých ľudí na námestiach.
Ďakujem. (Potlesk.)

Žiadna faktická poznámka, ale je 11.59, takže, takže myslím si, že môžme vyhlásiť, môžem vyhlásiť obedovú pauzu. Budeme pokračovať poobede.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny 30 otázok na predsedu vlády a 26 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Peter Pellegrini sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní budú: podpredseda vlády pre investície na informatizáciu Richard Raši, zastupuje ho minister hospodárstva Peter Žiga; a potom medzi nami nie je momentálne podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos, zastupovať ho bude minister dopravy a výstavby Arpád Érsek; medzi nami dnes nezavíta ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, ktorú bude zastupovať minister dopravy a výstavby Arpád Érsek. Na ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú a na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, nie sú na týchto dvoch členov otázky, tak nie sú ani prítomní.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Emila Ďurovčíka a znie: "Pán premiér, v poslednom období sa uskutočnili výjazdové zasadnutia vlády v okresoch východného Slovenska zamerané hlavne na plnenie akčných plánov. Ako ste spokojný s ich realizáciou?"

Ďakujem. So všetkou pokorou pripomínam, že od vzniku Slovenskej republiky sa nepodarilo koncipovať a realizovať regionálnu politiku, ktorá by účinne odstraňovala regionálne rozdiely. Preto vláda pristúpila k predmetnej téme ako k výzve, ktorej sa nemôžeme ďalej vyhýbať. Podľa programového vyhlásenia si je vláda vedomá nevyhnutnosti zabezpečovať podmienky pre lepší výkon a koordináciu územného rozvoja so špeciálnym zreteľom na najmenej rozvinuté okresy. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov umožňuje koncentráciu nástrojov, opatrení a finančných zdrojov na rozhýbanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti. Zároveň predpokladá podporu lokálnej iniciatívy motivácie pre spoločný postup miest, obcí v okrese kombinované s opatreniami na úrovni samosprávneho kraja a na centrálnej úrovni. Realizácia uvedeného v praxi je pomerne komplikovanou prierezovou problematikou. Pri podpore najmenej rozvinutých okresov je preto vidieť aj rôzne tzv. detské choroby, ktoré odstraňujeme za pochodu.
Ďakujem, že v januári tohto roku ste schválili novelu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. Záväznými dokumentmi zameranými na odstraňovanie sociálno-ekonomického zaostávania sú akčné plány prijaté vládou Slovenskej republiky. Predstavujú systematický prístup k riešeniu problematiky zaostávania regiónov, integrujú existujúce rezortné i prierezové programy a obsahujú odporúčania pre monitorovacie výbory pre operačné programy financované z európskych fondov vo vzťahu k poskytovaniu pomoci pre najmenej rozvinuté okresy.
Onou ambíciou vlády je akčnými plánmi vyrovnávať rozdiel medzi východom a západom. Určite budete so mnou súhlasiť, že silné a vnútorne integrované Slovensko bude iba vtedy, keď sa budú znižovať sociálne rozdiely medzi jeho východnou a západnou časťou.
Vláda Slovenskej republiky uskutočnila v poslednom období štyri výjazdové rokovania do okresov Sabinov, Trebišov, Vranov nad Topľou a do Gelnice, kde všetky tieto stretnutia boli zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov v súlade so zákonom 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov. V okrese Gelnica bol schválený 5. apríla akčný plán na obdobie rokov 2018 až 2022. Jeho hlavným cieľom je do roku 2022 podporiť rast zamestnanosti a vytvorenie podmienok pre tvorbu ďalších vyše 900 nových pracovných miest. Hodnotenie jeho plnenia v tejto fáze je preto predčasné. V ďalších troch okresoch, v okrese Sabinov, Trebišov a Vranov nad Topľou, bolo hlavným cieľom zhodnotiť plnenie akčných plánov schválených vládou už v roku 2016 za účasti prizvaných zástupcov z okresu. Hodnotenie bolo zamerané najmä na počet vytvorených pracovných miest v jednotlivých okresoch, čo je hlavným cieľom akčných plánov. Z plánovaného počtu 5195 vytvorených pracovných miest v týchto troch okresoch východného Slovenska bolo k marcu roku 2018 vytvorených 2915 pracovných miest, čo predstavuje 56 percent. V okrese Trebišova je plnenie tohto cieľa až na úroveň 87 percent. Z tohto pohľadu plnenia akčných plánov možno hodnotiť naozaj pozitívne.
Prínosom výjazdových rokovaní bola aj priama komunikácia členov vlády s ľuďmi, ktorí žijú, pôsobia alebo sa priamo zapájajú do rozvoja daného okresu vrátane realizácie akčného plánu okresu. V nadväznosti na túto komunikáciu boli operatívne prideľované aj ďalšie úlohy jednotlivým ministerstvám, ktoré môžu podporiť rýchlejší rozvoj toho-ktorého okresu. Pripomienky zo strany prizvaných hostí boli najmä k pomalému či zložitému čerpaniu verejných zdrojov, ktoré komplikujú realizáciu akčného plánu a jeho pružnú adaptáciu k meniacim sa podmienkam v rámci okresu. Ľudia z okresu Vranov nad Topľou napríklad bojujú za prinavrátenie lodnej dopravy na Domašu už niekoľko rokov. Vláda požiadala ministerstvo financií, aby do 30 dní pripravilo informáciu akým spôsobom bude možné zabezpečiť financie na nákup lode, jej dopravu a opravu brehu a prístaviska, kde by mala táto loď kotviť. Myslíme si, že prostriedky, ktoré na tento účel požaduje samospráva, sa nájdu, keďže región má veľký potenciál práve v oblasti turizmu a cestovného ruchu.
Jedným z opatrení, ktoré by malo zlepšiť situáciu pri čerpaní verejných zdrojov, je aj vytvorenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov, ktorej predsedom je od 9. mája 2018 podpredseda vlády pre investície a informácie Richard Raši. A dokazuje to, že podpora regionálneho rozvoja s dôrazom na najmenej rozvinuté okresy je prioritou vlády a verím, že rada pomôže pri lepšom prepojení potrieb okresov s verejnými zdrojmi, či už ide napríklad o európske štrukturálne a investičné fondy alebo regionálny príspevok.
Ďakujem, skončil som.

Máte doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie.
Takže otázka č. 2: "Vážený pán predseda, na vašom poslednom rokovaní s rektormi Slovenskej republiky ste prisľúbili prvých 20 miliónov na rekonštrukciu internátov vysokých škôl. Aký bude ďalší postup v nasledujúcich rokoch financovania rekonštrukcií a obnovy mobiliárov internátov?"

Ďakujem, pán poslanec. Dámy a páni, na Slovensku je podľa štatistickej ročenky školstva 84 vysokoškolských internátov, ubytovaných je v nich vyše 41-tisíc študentov. Internáty sú začlenené do troch kategórií, do tzv. kategórie A, B a C, pričom až 90 % z nich je začlenených do tej najhoršej kategórie, kategórie C. Z toho vyplýva, že drvivá časť je v zlom stave, a preto peniaze na obnovu vysoké školy naozaj súrne potrebujú.
Ako ste určite postrehli, 11. mája tohto roku sme spolu s predsedom vlády Slovenskej republiky a s ministerkou školstva, vedy, výskumu a športu, opätovne sme sa stretli s prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie a s rektormi jednotlivých univerzít. Máme za sebou veľmi konštruktívne a pozitívne rokovanie. Na spoločnom stretnutí sme sa zhodli, že citlivo vnímame trend, kedy sa absolventom stredných škôl zdá, že by si mali pre svoje vysokoškolské vzdelanie vybrať školy a univerzity predovšetkým v zahraničí. Ten trend sa prejavuje už niekoľko rokov. Diskutovali sme spoločne, prečo je tomu tak, pretože na Slovensku sú naozaj aj univerzity, ktoré vedia poskytnúť skutočne kvalitné vzdelávanie, a nevidíme dôvod, aby študenti opúšťali našu krajinu.
Pravdou ale je, že štúdium na vysokej škole nie je len o kvalite našich profesorov a docentov a nie je len o kvalite technického vybavenia v laboratóriách a v centrách, ktoré boli vybudované na jednotlivých univerzitách, ale je to naozaj aj o prostredí, v ktorom naši študenti žijú a v ktorom sa pripravujú na vzdelávací proces. A preto sme sa vrátili k sľubu predchádzajúcej vlády vyčleniť na obnovu internátov v našich univerzitách sumu 50 mil. eur, a za vládu Slovenskej republiky chcem uviesť, že som veľmi rád, že sa nám tento sľub darí plniť.
V týchto dňoch by už mali mať vysoké školy na svojich účtoch finančné prostriedky v celkovej výške 20 mil. eur, ktoré predstavujú prvú tranžu z toho prisľúbeného 50-miliónového a dohodnutého balíka. Teda ďalších 30 mil. eur budú môcť využiť univerzity v najbližších dvoch rokoch, v rokoch 2019 až 2020 a začne sa tak najrozsiahlejšia rekonštrukcia ubytovacích kapacít v histórii našej krajiny.
Od uvedenej veľkej finančnej injekcie očakávame, že väčšina internátov sa posunie do vyšších kategórií, do kategórií A a B a myslíme si, že sú to peniaze, ktoré vysoké školy, slovenské vysoké školy naozaj potrebujú. Financie na rekonštrukciu internátov budú prerozdelené podľa kľúča, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach so zástupcami rektorskej konferencie, a prostriedky budú rozdelené tak, ako navrhli samotní rektori. Vláda Slovenskej republiky rešpektuje uvedené rozdelenie. Rektori počas stretnutia prijali konsenzus, že tie najproblematickejšie objekty sa nachádzajú v Bratislave, v Bratislave, ktorá nemohla, v ktorej vysoké školy nemohli čerpať európske fondy na obnovu ubytovacích kapacít.
Zo spomenutého dôvodu pristupujeme k Bratislave s osobitou pozornosťou a až 51 % prostriedkov by preto malo zostať v Bratislavskom kraji. Účel použitia peňažných prostriedkov je v kompetencii verejných vysokých škôl, ide o kombináciu kapitálových prostriedkov aj bežných nákladov, či už na nákup vybavenia alebo obstarania vyššej kvality služieb. Pri distribúcii peňažných prostriedkov sme prihliadali na mieru pripravenosti jednotlivých vysokých škôl, pretože mnohé z nich už v predchádzajúcom období veľa investovali z vlastných zdrojov do lepšieho ubytovania a v podstate pôjde v ich prípade o dovybavenie týchto zariadení.
Súčasťou peňažných prostriedkov sú aj zdroje na obstaranie tzv. energetických posudkov, pretože chceme kombinovať prostriedky z klasických grantov s použitím európskych zdrojov, ale aj úplne nové, moderné formy tzv. EPC kontraktov, kde má celé úsilie smerovať k lepšej energetickej efektívnosti.
Vláda je pripravená v najbližších dvoch rokoch vyčleniť ďalších 30 mil. eur. Práve v druhej etape realizácie obnovy vysokoškolských internátov by sa malo uskutočniť rozsiahle zateplenie budov prostredníctvom vyššie spomínaných tzv. EPC projektov, ktoré spočívajú v uzavretí zmluvy medzi vybraným poskytovateľom energetických služieb a vlastníkom budovy, pričom náklady na modernizáciu sa splácajú z financií ušetrených za prevádzku. Táto previazanosť sa týka najmä energetických častí budov, kde sa dajú využiť spomínané ďalšie zdroje. V nasledujúcich dvoch rokoch chceme vysoké školy motivovať k využívaniu aj týchto ďalších dostupných zdrojov.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Otázka č. 3, poslanec Juraj Blanár sa pýta: "Pán predseda vlády, aký je váš názor na vstup kandidátskych krajín do Európskej únie a schengenského priestoru?".

Slovenská republika ako člen Európskej únie dlhodobo podporuje procesy modernizácie, transformácie a integrácie týchto krajín, ktorým Európska únia ponúkla víziu členstva v Európskej únii a ktoré prejavili o členstvo záujem. Sme presvedčení, že rozšírenie priestoru, v ktorom sa rešpektujú hodnoty a princípy, na ktorých je Európska únia budovaná, ako aj jej legislatíva a právne prostredie, je priamym a životným záujmom Slovenskej republiky aj občanov. Rozširovaním tohto priestoru, teda vstupom nových krajín do Únie sa rozširuje priestor mieru, stability a prosperity. A Slovensko uvedené procesy podporuje nielen politicky, ale aj konkrétnou technickou pomocou a zdieľaním našich skúseností z reformných a integračných procesov.
Krajina, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie, musí úspešne prejsť transformačným procesom, splniť známe kodanské kritériá, dohodnúť podmienky členstva a uzavrieť zmluvu o vstupe krajiny do Európskej únie. Takýto proces úspešne absolvovala aj naša krajina, Slovenská republika, pred tým ako, sa v roku 2004 stala členom Európskej únie. Najnovším členom je Chorvátsko, ktoré vstúpilo do Únie v roku 2013.
V súčasnosti sú kandidátskymi krajinami pre vstup do Európskej únie Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Macedónsko a stále aj Turecko. Prístupové rokovania prebiehajú s Čiernou Horou a so Srbskom. Hoci prístupové rokovania s Tureckom boli otvorené ešte v roku 2005, v súčasnosti sú de facto zastavené z dôvodu politického vývoja po pokuse o štátny prevrat v lete roku 2016.
Sedemnásteho apríla tohto roku Európska komisia prijala svoj každoročný balík týkajúci sa rozširovania. Obsahuje aj sedem osobitných správ, ktoré hodnotia vykonávanie politiky rozširovania Európskej únie na základe stanovených kritérií a spravodlivej a prísnej podmienenosti. A jednou z najdôležitejších správ je, že odporúčanie začať rokovania s Albánskom a s Macedónskom je naozaj reálny odkaz o tom, že tieto krajiny sa približujú. Správa hodnotí vykonávanie politiky rozširovania na základe stanovených kritérií vo všetkých šiestich krajinách západného Balkánu a v Turecku. O otvorení rokovaní budú rozhodovať členské krajiny Európskej únie. Správy detailne hodnotia dosiahnutých pokrok vo všetkých oblastiach, ktoré sú podstatné z hľadiska európskej integrácie a slúžia ako základ pre rozširovanie krajín na základe ich úsilia a aj dosiahnutých výsledkov.
Vláda Slovenskej republiky preto vníma uvedené hodnotenie predovšetkým v kontexte nedávno zverejnenej stratégie Európskej komisie západného Balkánu a k rozširovaniu Európskej únie. Sme presvedčení, že rozširovanie Únie na základe plnenia stanovených kritérií je strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a zjednotenej Európskej únie, založenej na skutočných spoločných hodnotách. Jedno musí byť jasné, a to platí pre všetky krajiny západného Balkánu, cesta do Únie nepozná žiadne skratky. Pokrok na ceste do Európy je objektívny proces. Objektívny proces založený na zásluhách, ktorý súvisí od konkrétnych výsledkov dosiahnutých každou jednotlivou krajinou. Prístupové rokovania vnímame ako súčasť procesu modernizácie a reforiem týchto krajín a veríme v prijatie skorého rozhodnutia Európskej rady o ich otvorení. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)