31. schôdza

Jani, spomínala si to vyprázdňovanie pojmu, že sa to teda už nevolá vražda, ale volá sa to umelé prerušenie tehotenstva, abort, interrupcia, skrátka kadejaké je to vyprázdňovanie pojmu, nahrádzanie, to sprofanovanie toho slova, akési, alebo zneuctenie, znevážnenie, vyprázdnenie, len aby si ľudia proste mali pocit, že sa to, že nejde o nič vážne, že sa jedná o nejakú bežnú vec. To je, samozrejme, dôsledok, už to tu bolo spomínané, tej, jednak tej boľševickej ideológie, ktorá sa stavala k životu len čisto materialisticky, a potom ale aj následok toho neomarxizmu alebo súčasného liberalizmu, ktorý to berie tiež tak. To znamená, že pretláča tie práva egoistov namiesto práv nenarodených detí.
Je pravda, že to, čo si hovorila, že nič vzácnejšie ako ľudský život neexistuje, a človek si to uvedomí niekedy, že aké vyslovene banality sa riešia tuto v Národnej rade Slovenskej republiky, keď sa tu riešia nejaké debyrokratizácie verejnej správy a podobné veci. Akože to sú všetko, samozrejme, fajn, užitočné a praktické návrhy zákonov, nápady, ale realita je taká, že sú oveľa závažnejšie témy, ktoré sú nad rámec všetkých politických tričiek, nad rámec akýchsi malicherných politických bojov, ktoré by mali zjednotiť, myslím si, že všetkých konzervatívne zmýšľajúcich a racionálne zmýšľajúcich politikov skrz celé politické spektrum.
A je tiež ako smutné pozorovať, sledovať, ako tu nakoniec sedíme prakticky sami, sem-tam sa tu striedajú nejakí opoziční alebo nejakí koaliční poslanci, ale naozaj že sme v tom boji v podstate sami a ostatní sa tvária, ako by sa to, ako by sa ich to netýkalo, ako keby to vôbec nebola spoločenská téma, ako by to vôbec nikoho netrápilo. Je to naozaj na zamyslenie, že kam to celé speje nielen na Slovensku, ale celkovo s hodnotami ľudstva ako takého.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Človek by si pomyslel, že keď sa legálne môže na Slovensku vykonávať potrat do 12. týždňa, že ten plod je akýsi zhluk pár buniek v tvare nejakej maličkej guličky. Ale vypočuli sme si od pani poslankyni Nehézovej, čo sa vlastne do toho 12. týždňa v maternici deje, že sa tomu dieťatku už vyformuje miecha, mozog, začne mu biť srdce, vyformujú sa mu oči, narastú mu končatiny. Po deviatom týždni sa už pohybuje, má tvár, ovláda ústa, vyvinie sa chrbtica, už zíva, cmúľa si prsty. A ja si myslím, že po tvojom príspevku už nemôže nikto pochybovať o tom, že plod si od počatia zaslúži našu ochranu.
Ďakujem.

Ďakujem, Jani, za tvoj príspevok. Mali sme tu príspevok od Natálky Grausovej, ktorá svoju rozpravu poňala z toho lekárskeho hľadiska, ty z toho sociálneho hľadiska a v podstate si nám potvrdila to konštatovanie, že aj plod je v tomto prípade len vývojové štádium človeka. Čiže má rovnaké, má rovnaké, rovnako žije ako dospelý človek alebo, či adolescent. Je to boží dar, veď to už sme hovorili. A kto hovorí, že necíti bolesť, že počas toho zákroku necíti bolesť, ako povedal predrečník Beluský, že je to len zhluk nejakých buniek, tak odporúčam mu pozrieť to video Tichý výkrik, kde ozaj sa každý jeden plod, každý jeden malý človiečik zvíja, a teda bráni sa tým nástrojom, ktoré ho doslova zaživa nejakým spôsobom rozkúskujú a vytiahnu, ako keby to bolo, ako keby to bolo nič, nejaké slepé črevo, ktoré treba vyoperovať.
A čo sa týka traumy žien, tak jasné, po tom, po tomto zákroku, po tej interrupcii, po tej vražde malého človeka je, každá žena sa inak s tým vysporiada. To je úplne bežné. My v tomto návrhu zákona alebo, respektíve my tu dnes nesúdime tie ženy, ktoré interrupcie absolvovali, to je na ich svedomí a vedia, prečo to spravili, ale častokrát sú to interrupcie, ktoré boli absolútne zbytočné a dnes sme prišli, dnes Slovensko prišlo o skoro 1,5 milióna ľudí v aktívnom veku, ktorí by teda prispievali do štátu a aktívne by tu žili a boli by určite nápomocní tejto spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, Janka, je to vražda a ja by som povedal, je to brutálna vražda s prvkami mučenia. Každý lekár vie, čo robí, keď prevádza potrat, výškrab. Vie, ako to vyzerá, keď kusy toho dieťatka odsávačka odsaje, nakoniec sú kusy pomiešané. Neviem pochopiť pocity lekára, ktorý prevedie výškrab, že ničí dievčine kvôli takej banálnosti, ako je postava či kariéra, a či vôbec má nejaké pocity, keď príde domov a hrá sa so svojím dieťaťom, so svojím dieťaťom nejaké hry na počítači, alebo či ide napríklad na večer, večer na rande so svojou milenkou a nežne jej hladí rúčku s tými prstami, ktorými pred nejakou, nejakou chvíľou vyškrabal nejakého budúceho človeka. Toto nepochopím, to je pre mňa iná galaxia, iný vesmír. A nepochopím tiež tých ľudí, ktorí to schvaľujú, totálne nechápem. A koniec-koncov v tele matky ostávajú bunky každého počatého dieťaťa, tuším mikrochimérizmus alebo ako sa to volá.
Ďakujem za slovo.

Janka, ďakujem ti. Bolo to veľmi dobré, ako si to opísala, ten vývoj dieťaťa, ako sa vyvíjajú orgány a všetko s tým súvisiace, kedy čo ako robí v ktorom týždni, ako si cmúľa palec, ako klipká očami a takto, ale tak isto si pekne aj opísala; pekne, to sa nedá povedať, že je to pekne; opísala, ako sa robí ten potrat, ako trhajú to telíčko malé a tieto veci. Tak dúfam, že to počujú aj ostatní poslanci a po tomto zmenia názor. A necháme sa prekvapiť, ako budú hlasovať aj poslanci, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, lebo to, čo dnes zaznelo, ich nemôže nechať ľahostajnými.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja úplne súhlasím s vaším názorom, že termín umelé prerušenie tehotenstva nie je vôbec presný termín, lebo keď sa niečo preruší, tak sa očakáva, že to bude pokračovať. Žiaľ, v tomto prípade ak hovoríme o prerušení, tak to nie je pravda, pretože nedávame šancu na život človeku, aj keď nenarodenému ,a to prerušenie v tomto prípade znamená smrť, takže tiež by som uvítal zmenu legislatívy, keby sa slovo "prerušenie" nahradilo slovom "ukončenie tehotenstva".
Priznám sa, že tak isto sa veľmi pohrávam s myšlienkou, že podporím tento návrh zákona napriek tomu, že môj svetonázor a moje hodnotové videnie sveta je častokrát úplne odlišné ako videnie sveta poslancov politickej strany, ktorí sú predkladateľmi tohto návrhu zákona, ale napriek tomu si myslím, že filozofia zákona je veľmi dobrá. A aj preto, lebo si myslím, že človek v politike má byť konzistentný, a ja som pred istým časom v tomto pléne podporil návrh zákona, ktorý predkladali poslanci Kuffa, Mikloško, Kvasnička, aj keď mal veľké nedokonalosti, pretože hovoril o sankciách pre ženy, ktoré podstúpia umelé prerušenie tehotenstva alebo umelé oplodnenie, nebola šanca v prvom čítaní to zmeniť, a preto sme si vyslúžili veľkú mieru kritiky. Napriek tomu sa za to nehanbím, ale chcem povedať, že nikdy nebudem hlasovať a nebudem súhlasiť s tým, aby ženy boli trestané za to, ak sa rozhodnú podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva. Ale som tu za to, aby som hlasoval za zákony, ktoré majú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Janka, ja som ťa počúval, aj keď nie celú tú tvoju, tvoj príspevok do rozpravy. Zaujali ma dve také, dva také momenty. Jeden moment, keď si hovorila o tom, že kto je oprávnený rozhodovať o živote a či teda tí, ktorí sú za potraty, chcú rozhodovať o živote alebo o bytí, nebytí tých detí. V tom je, v tom je vlastne to úskalie a tá tenkosť toho rozhodovania v tejto otázke, že nie sú to tí, ktorí chcú potraty obmedziť, ktorí by rozhodovali o živote, pretože my len chceme dať tým deťom šancu na život. Ale, naopak, rozhodovať o živote chcú tí, ktorí tie potraty propagujú, ktorí chcú, aby boli dostupné, aby sa tie deti mohli absolútne bezdôvodne zabíjať, tí chcú rozhodovať o živote, pretože tí chcú, aby právo zobrať život bolo ako právo si ísť kúpiť tiktaky, absolútne bežná záležitosť, naopak, my sme tí, chcú to právo na život chrániť.
Keď si opísala tie príhody a tie pocity tých žien a dievčat, ktoré boli na tom potrate, tak bolo to maximálne autentické z tvojich úst, pretože, to možno mnohí kolegovia nevedia, si dlhoročná sestra z ára, kde si zažila tie najťažšie prípady polytraumy ľudí, ktorí neprežili svoje úrazy, a veľmi osobne si vnímala, aký je ten život krehký a ako veľmi jednoducho sa vie z toho človeka jednoducho vypariť a stratiť. A práve preto si vážim, že si to povedala tak, ako si to povedala.
Ďakujem pekne.

Myslím si, že bojovať za bezbranné nenarodené dieťa je boj, ktorého sa my nikdy nevzdáme. A spolu to dotiahneme do víťazného konca. A prihováram sa svedomiu všetkých poslancov, ktorí svedomie majú, aby tento návrh podporili.
A osobne vám ďakujem, pán poslanec Kéry, za podporu nášho návrhu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa opäť, znova naozaj s veľmi krátkym príspevkom zapojil do tejto debaty. Veľmi sa mi páči, že každý ďalší príspevok otvára túto oblasť z novej a z novej témy a že jednoducho tí, ktorí majú chuť počúvať, tak naozaj sa môžu dozvedieť informácie a pohľady, ktoré nie sú celkom bežné a ktoré sa ani veľmi nevyskytujú, no, v mainstreamových médiách takmer vôbec.
A zvlášť chcem v tomto mojom vystúpení sa poďakovať pánovi poslancovi Kérymu zo SMER-u – sociálnej demokracie ako predstaviteľovi vládnej strany za to, že povedal to, čo si myslí, to, čo vníma, to, čo cíti ohľadom tejto témy, a ja s ním musím súhlasiť na 100 % aj v tom, že naozaj máme odlišné, veľmi odlišné mnohokrát pohľady na svet, na základné ekonomické, sociálne otázky, možno aj na otázky etické v politike ako v samotnom tom nástroji na ovládanie štátu, ale veľmi kvitujem a aj obdivujem tú odvahu, že ako poslanec najväčšej vládnej strany sa prihlásil a povedal, že keď ide o takúto zásadnú vec, tak jednoducho nemôžme si zo svedomia robiť trhací kalendár a nemôžu tí ľudia v pondelok rozhodovať alebo myslieť a rozprávať inak ako v utorok a potom úplne inak ako napríklad v piatok.
Takže, pán poslanec, z mojej strany veľká poklona vašej odvahe a ja verím tomu, že aj vďaka takýmto odvážnym lastovičkám a jednotlivcom, ako ste vy, sa podarí posunúť tento návrh naozaj, neviem prečo, ale si myslím, že naozaj sa to podarí posunúť do druhého čítania a potom sa môžme rozprávať o tom, čo by doňho ešte malo ísť alebo čo by z neho malo vypadnúť.
A musím povedať, že ja sa tiež stotožňujem s tým, čo vy ste povedali, že nechcete, aby boli ženy trestané a nejako postihované, tie, ktoré sa rozhodnú pre interrupciu. A si myslím, že každý, tak vy určite, ale každý, kto si pozrie ten náš návrh legislatívny alebo to programové znenie, teda paragrafové znenie nášho návrhu, tak bude jasne vidieť, že presne tak to tam je aj zakomponované, že nechceme, aby sa ženy stávali terčom nejakých stíhaní alebo odsudzovaní alebo niečoho takého podobného, ale naopak, snažíme sa, snažíme sa tú legislatívu upraviť v takom duchu, aby ten priestor na tie pochybenia a hlavne na tie neskoršie výčitky a na tú veľmi smutnú a negatívnu sebareflexiu, o ktorej tu viackrát už hovorila pani doktorka Grausová alebo aj Janka Nehézová ako dlhoročná sestra pri tých najťažších, naozaj najťažších prípadoch v Rooseveltovej nemocnici, aby sa jednoducho nestávali a aby sme ten priestor obmedzili tak, aby nakoniec tí, ktorí dnes nás kritizujú, že chceme veľmi sprísniť v ich očiach tú potratovú legislatívu, aby nakoniec možno niektorí z nich, aj keby len jedna tá mamička prišla a povedala, že ďakujeme za to, že vďaka vašej úprave zákona som na potrat nešla, lebo keby to tak nebolo, tak dnes nemám tohto pekného syna alebo túto peknú dcéru, ale namiesto nich mám len tie výčitky.
Takže ďakujem veľmi pekne a ešte raz poklona za tú odvahu.

Ja sa pripojím k tebe, pán predseda, ohľadne poďakovania pánovi Kérymu, že sa takto ozval. Jedna vec je naozaj smutná, čo ma mrzí teda, že dneska tu nie je viac poslancov či už z vládnej koalície, alebo opozície. Možno sa boja toho mediálneho lynču, ktorý prenasledujú všelijaké tieto protislovenské denníky, pretože si myslím, že keby tu boli, tak možno, možno, určite zmenia názor na náš návrh, ktorý predkladáme, a potom by sme si mohli byť istí, že minimálne do druhého čítania by tento zákon išiel. No, ostáva len dúfať, že nás počúvajú niekde zo svojich kancelárií.
Ďakujem pekne.