31. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jediná pani poslankyňa Macháčková. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať pánovi kolegovi, pánovi poslancovi Dostálovi za veľmi kvalitné vystúpenie. Ja ako primátorka sa teda tiež stretávam s týmito problémami a teda v samospráve, však aj predkladateľ. Pán poslanec Dostál veľmi dobre zhrnul a poukázal na tie problémy, ktoré naozaj s týmto zákonom sú a zostávajú aj po tejto navrhovanej zmene. Predovšetkým aj ja chcem zdôrazniť tú vymožiteľnosť práva, pretože keď k takému priestupku aj dôjde, tak pokiaľ tam prídu mestskí policajti, tak buď sa tam tí obyvatelia už, tí občania, ktorí to urobili, nenachádzajú alebo veľmi ťažko sa identifikujú. Takže naozaj by sa bolo treba zamyslieť nad tým, že ako toto zabezpečiť.
Ďalšia vec je, že presne aj u mňa vznikla tá otázka, že keď bude teda starosta povoľovať tie ohňostroje, tak ak ozaj povolí, kde si to tí ľudia potom kúpia, keď ten predaj nebude povolený, že vlastne kam tých ľudí smerujeme, že asi to je tiež taká otázka, ktorá zostáva nevyriešená.
A potom, aj keď teda ja sama som primátor a mohla by som v podstate teda svojvoľne rozhodovať, tiež si myslím, že by bolo treba dať určité limity, kedy ten orgán samosprávny, v tomto prípade primátor alebo starosta bude môcť povoliť, ja neviem, že to nebude v rozpore s niečím, alebo v nejakom teda rozsahu, akej techniky a kedy nie, aby naozaj tam bol určitý ten legislatívny rámec.
Ale určite inak je fajn a ja určite tento návrh zákona podporím, je dobre, že sa to rieši, len teda treba ešte doplniť tieto veci. Ďakujem veľmi pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Dostál, môžte reagovať.

Ďakujem pani poslankyni Macháčkovej a teda som rád, že vidíme, vidíme veci podobne, aj keď teda dospievame asi k rozdielnym zákonom, lebo náš poslanecký klub v tejto podobe ten návrh nepodporí. Ale, ale naozaj tie problémy, ktoré tam sú, vyžadujú si nejaké odpovede a zrejme možno aj úpravy v druhom čítaní. A zvlášť ma teda zaujalo to, čo ste povedali o probléme vymožiteľnosti práva, lebo naozaj mnohé problémy, ktoré máme v reálnom živote, a teda nechcem teraz hovoriť o veľkej politike, aj tam to súvisí, mnohé, s vymožiteľnosťou práva a teda o korupcii a podobne, ale aj v úplne bežnom živote veci, ako, ako je rušenie nočného kľudu, prílišný hluk z prevádzok, častokrát nie sú vecou toho, že sú zlé nastavené pravidlá, ale že tie pravidlá nedokážeme vynucovať, že samospráva, mestská polícia, polícia nedokážu konať. Otázka je potom, že kde tie pravidlá sú nastavené tak, že sú ani nevynútiteľné, a kde, naopak, nejaká intenzívnejšia snaha orgánov, či už mestských alebo štátnych, by mohla zabezpečiť, že tie pravidlá, ktoré sú nastavené, či už zákonom alebo všeobecným záväzným nariadením, sa budú dodržiavať, budú sa kontrolovať a bude sa ich plnenie aj nejako efektívne vynucovať.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.
Ako jediný pán poslanec Budaj.
Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, predkladatelia, chcem oceniť váš záujem o všedný život obyčajných ľudí. Naozaj popri rôznych konfrontačných, ideových sporoch tu máme úsilie poslancov napraviť dosť neúnosný stav. Ako komunálny poslanec, dlhoročný, absolútne rozumiem predkladateľa pána Antala a jeho kolegov, ktorí vnímajú, že pokusy samosprávy obmedziť obťažovanie, obťažovanie touto pyrotechnikou sú zatiaľ zväčša márne. Kolega Dostál už spomenul úsilie Bratislavy. V Bratislave je veľa solventných ľudí, ktorí si poriadajú aj vlastné súkromné ohňostroje, a, veru, ani zákaz, prakticky plošný zákaz na tom nič nezmenil. Ten ohňostroj trvá krátko, zdokumentovanie toho prečinu je diskutabilné, problematické, ľudia to nemôžu preukázať a neviem o tom, že by sa bolo prišlo k nejakému postihu.
Ja si v tomto prípade práve preto nemyslím, že je len problémom nejakých donucovacích nástrojov, pretože dobrá legislatíva, dobrý zákon by mal byť taký, že už tu na tomto mieste predkladateľ uvažuje o jeho uplatňovaní, pochopiteľne, a tým pádom aj o vynútiteľnosti. Zákony, ak by Národná rada prijímala zákony, ktoré znejú pekne, ktoré ľuďom sľubujú nejakú nový benefit, v tomto prípade povedzme nerušenie svojho súkromia a súkromného priestoru, neplašenie svojich detí alebo aj domácich zvierat, to je pekný benefit, ale v prípade že už teraz, keď ten zákon navrhujeme, je zreteľné, že vynútiť to nevieme a ten zákon ani nepredpokladá žiadne nástroje, ktoré by na tom niečo zmenili, tak, tak to môže vyznievať ako márne úsilie.
Obmedzenie predaja F3 a F4, F2 a F3 považujem za márne, pretože vášnivci, ktorí v tejto oblasti sa už vypestovali, vznikli nadšenci alebo zanietenci pyrotechniky, tak tí sa predzásobia, dovezú a naozaj, samozrejme, že internetovým obchodom úplne bez problémov zásobia celoročne a kedykoľvek. Keby nie z územia Slovenska, tak z územia Moravy alebo iných susedných krajín. Čiže čelíme naozaj na zdanlivej banalite celému radu otázok ako zabezpečovať občanom ochranu ich súkromného priestoru.
A ja by som tu chcel predkladateľovi aj z tohto miesta takto verejne navrhnúť, aby sme začali diskusiu, tí, ktorí žijeme s komunálnou politikou a ktorí vnímame tieto každodenné problémy ľudí, ktorí žijú v našich obciach a mestách, aby sme začali diskusiu o legislatívnej úprave pojmu, ktorému sa v Európe hovorí "obytné prostredie". Obytné prostredie nepoznajú naše zákony, nepoužíva sa tento pojem. Je to dedičstvo z čias, ako sa vtedy vzletne hovorilo, povedzme direktívne riadeného štátu, totalitného štátu, ktorý si nemienil obmedzovať právomoc posadiť nejaké zariadenie aj doprostred obytnej zóny, dať tam trafostanicu, ktorá vám celú noc bude bzučať, dať tam prevádzku, ktorá bude mať 24-hodinovú pracovnú dobu, alebo dať tam prevádzku, kde budú dochádzať kamióny. A stávalo sa to a toto je dedičstvo a trochu to berieme aj ako samozrejmosť, lebo sme sa do takého sveta zväčša narodili, že sa nad tým súkromím občanov, proste nad týmto súkromím občanov má moc niekto, nejaký úradník, ktorý mu môže to súkromie celkom zmeniť. Áno, najčastejšie sú zmeny územných plánov a výstavba nejakých budov, ale obťažovanie a zaťažovanie obytného prostredia rôznymi technickými prvkami a jeho ničenie exhalátmi, ale najčastejšie hlukom, je, je notoricky rozšírené a legislatíva ho ignoruje.
Navrhujem vám, pán Antal, bez ohľadu na osud tohoto zákona, ktorý zrejme máte v koalícii dohodnutý, a ja napokon sa s tým zámerom predkladaného zákona stotožňujem, len vám a tomu zákonu vyčítam, že v tých pravidlách, tak jak je to dnes stanovené v mestách, sa nám ho nepodarí postihnúť. Museli by sme kráčať smerom celkom iným a vytvoriť nejaké priestory, kde platí naozaj ochrana občana pred obťažujúcimi prvkami bez diskusie a trvalo, ktoré budú potom rešpektovať aj starostovia a primátori, a občan, ktorý si kúpi rodinný dom alebo byt v obytnej zóne si bude istý určitými zárukami, určitými istotami, že niektoré veci sa tam nikdy diať nebudú. V takomto rámci si viem predstaviť aj definovanie zákazu narušovania obytného prostredia aj s akýmisi postihmi a reálnou vynútiteľnosťou.
Znovu opakujem, že ak koalícia chce, mala by si uvedomiť, že v komunálnej oblasti už veci za tie roky neriešenia a len plátania problémov dospeli do situácie a všetci, čo ste v komunálnej politike, to viete, kedy počnúc mestskou políciou a končiac územným plánovaním, alebo hoci aj pyrotechnikou už de facto sa nedá zatvárať oči, že je potrebné revízia celého systému, celého vnímania komunálnej sféry, komunálnej politiky, urobiť jednu inventúru a urobiť nie už iba záplaty zákonov, ale celkom iný prístup, novší prístup k ochrane občanov v tom priestore a kvality ich obytného prostredia, ich životného prostredia v tom priestore, kde ľudia žijú.
Práve, práve tá nevynútiteľnosť, ktorú, sa obávam, že ani tento dobre myslený návrh neprinesie, tak tá ho odsudzuje, žiaľ, na jeden z tých pokusov vyriešiť problém iba, iba čiastkovými záplatami. Tak či tak oceňujem zámer predkladateľov z toho hľadiska, že vnímajú problémy, riešenie ale je zásadný pohľad na celý systém ochrany jednotlivca v priestore jeho obytného života, jeho každodenného sveta v obciach a mestách Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem reagovať na kolegov. Ďakujem za vaše príspevky k tejto téme a v podstate tak ako som si to vyhodnotil, že vnímate rovnako tento problém a že niektorí aj oceňujete alebo teda, že si myslíte, že je potrebná táto právna úprava.
Aby som vysvetlil, filozofia tohto zákona, alebo to, čo je na Slovensku dnes. Nemáme obmedzené ničím používanie zábavnej pyrotechniky, ak teda nemyslíme všeobecne záväzné nariadenia, ktoré mnohé mestá majú prijaté, avšak vieme dobre, že všeobecné záväzné nariadenie ako norma nižšej právnej sily je svojím spôsobom, mnohí o nej ani netušia, z obyvateľov toho konkrétneho mesta, a zákon je predsa len trošku väčšia právna norma a ľudia, aspoň chcem veriť, že väčšina obyvateľov Slovenska si ctí a rešpektuje stále zákon, ktorý poznajú alebo by mali poznať.
Filozofia vychádza z toho, že dajme plošný zákaz používania vo väčšiu časť roka a teda aby sa len používala zábavná pyrotechnika v ten jeden jediný deň v roku. Pravdaže aj tu môže ešte mesto alebo obec všeobecne záväzným nariadením povedať, že ani cez Silvestra nie, čo už je zase svojím spôsobom pritiahnuté za vlasy, ale viem si to predstaviť niekde v chránenej krajinnej oblasti, kde je malá obec, a tak tak ďalej a tak tak ďalej. Čiže viem si to predstaviť. Ale rozdiel medzi tým, že sa bude používať len ten jeden deň a kupovať bude možné len po pár dní, je v tom, že ľudia na toho Silvestra sú na to nejako akoby nastavení, že teda tá zábavná pyrotechnika bude používaná, je používaná, a viem sa chrániť. Proste viem chrániť detí, viem chrániť svoje domáce zvieratá, atď., a väčšina sa to aj tak snaží aplikovať.
Čiže tá vynútiteľnosť tu bude a bude vždy, pokiaľ bude k dostaniu zábavná, alebo problém vynútiteľnosti bude, pokiaľ sa bude dať kúpiť zábavná pyrotechnika. Rozdiel je v tom, že dnes prídete do obchodu na začiatku novembra, čo ešte o Vianociach alebo teda o Silvestri ani nesnívame, a kúpite si, vo všetkých obchodoch od potravín cez veľkoobchody si kúpite, akú chcete zábavnú pyrotechniku a pravdaže to láka detí a najmä mládež, však si to kúpme a je to lacné a hrajme sa s tým, lebo pre nich je to zábava, že hádžu tú pyrotechniku už od pomaly novembra, kedy sa dá v podstate kúpiť.
Čiže tu ide o reguláciu používania, reguláciu predaja. A tá vynútiteľnosť alebo tá sankcionovanosť, áno, zostane aj naďalej svojím spôsobom problémom, avšak ak to bude niekto používať v novembri, tak väčšina obyvateľov bude vedieť, je to zákonom zakázané. To znamená, že keď niekto na mobilný telefón natočí človeka, čo to používa, už je to dôkazový prostriedok pre priestupkové konanie na obci, na meste. A to je ten rozdiel, že všeobecná vzdelanosť ľudí alebo teda všeobecná vedomosť ľudí v tom, že je zákaz, mnohých práve primä v tom, že budem svojím spôsobom bonzovať tých, ktorí tento zákaz akoby nerešpektujú.
Ja som presvedčený o tom, že dôjde k obmedzeniu obťažovania obyvateľov a teda aj zvierať, keď bude takáto právna úprava prijatá, preto lebo nie všetky budú teraz kupovať v novembri cez e-shopy a nepôjdem predsa do Česka, Maďarska a neviem, kde to je ešte akoby voľne predajné. A som presvedčený, že aj tam príde k regulácii. Čiže nebudeme teraz utekať všetci, aby sme si kúpili dve krabičky petárd a mohli od novembra hádzať. Toto si myslím, že tento zákon zabezpečí. Preto som povedal, bavme sa o tom, koľko dni sa to bude predávať.
Pravdaže, myslíme aj na obchodníkov a mali sme aj rokovanie s asociáciou, ktorá zastrešuje týchto. Tiež sa zhodujú v tom, že je v tom problém, zároveň poukazujú na problém e-shopov, akým spôsobom ten e-shop kontroluje, kontroluje, či som predal 18-ročnému alebo 21-ročnému, ale túto debatu sme mali presne, ak si pamätáte, aj pri hazardných hrách, že teda sú tu takéto, takéto problémy. A pravdaže asi na to bude musieť byť, bude asi reagovať aj legislatíva Európskej únie, lebo neni možné len tak, ak máme smernice, ktoré hovoria o niečom, sú e-shopy, ktoré keď si odkliknete, mám 18 plus a kúpim čokoľvek, viete. Takže na tomto princípe funguje.
Ale chcem povedať to, že si myslím, že väčšina ľudí bude rešpektovať takýto zákaz. A hlavne to, že sa to nebude dať kúpiť kdekoľvek a kedykoľvek, bude smerovať k tomu, že bude obmedzený predaj tejto pyrotechniky.
Čo sa týka, čiže čo, dopadov na predajcov, áno, vravíme, bude to mať určitý negatívny dopad. Neviem o tom, že by to boli akoby samostatné prevádzkové jednotky, ktoré by predávali po celú dobu, po celý rok iba túto pyrotechniku, skôr je to vždy doplnkový tovar popri niečom.
Čo sa týka toho súhlasu obce alebo súhlasu starostu. Mali sme aj túto debatu, akým spôsobom by to malo byť. Ak to dáte rozhodnutím a teda správnym konaním, tak pravdaže tam môže byť odvolanie a tak ďalej, ja to chcem, a teraz akým spôsobom by odvolací orgán postupoval. Áno, bude to vždy na subjektívnom posúdení starostu, primátora o tom, aká tá žiadosť je a hlavne čo bude v tej žiadosti napísané, kde to chcem robiť, teda oslavu nejakú alebo ja neviem čo, v akom čase to chcem robiť, a starosta má vyhodnotiť, či táto oslava alebo toto používanie zábavnej pyrotechniky nebude nejakým spôsobom nadmieru obťažovať ostatných obyvateľov obce. Ale bavme sa o tom možno, že si môžu prijať VZN-ka v tom, že za akých podmienok bude môcť byť udelený takýto súhlas. Preto vravím, že sú tu otvorené otázky, ten zákon nie je až tak komplikovaný, aby sa nedal aj v druhom čítaní vylepšiť, a očakávam aj takéto, takéto postrehy alebo teda návrhy od vás, kolegovia.
Myslím, že som zodpovedal. Áno, pán poslanec Budaj, to obytné prostredie alebo to, čo trápi starostov, primátorov, ja sa snažím to sem prenášať postupne v návrhoch zákonov a áno, tieto problémy, ktoré vnímate vy, vnímam aj ja, to znamená hluk z prevádzok a tak ďalej a tak ďalej, a musí sa, malo by sa nejakým spôsobom na to reagovať a môže to byť aj diskusia na pôde národnej, alebo mala by to byť diskusia na pôde Národnej rady. Myslím, že som odpovedal asi na, na všetky vaše otázky.
Chcem vás poprosiť preto o podporu a posunutie zákona do druhého čítania, kde ho môžme spoločne vylepšiť.
Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť v rozprave? No zbytočne ukazujete, lebo na záverečné slovo sa nedá reagovať. Takže chcete sa vyjadriť v rozprave? Áno. (Reakcie z pléna.) Pýtať sa nemusíte, stačí počúvať.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som sa pýtala, či to bolo záverečné slovo predkladateľa, nakoľko som videla, že pán Budaj je prihlásený s faktickou poznámkou.
Takže ďakujem za možnosť vystúpiť ako spravodajkyňa. Ja veľmi pekne ďakujem za čulú diskusiu. Chcem oceniť aj vystúpenie pána Budaja, aj vystúpenie pána Dostála, ale chcem povedať jednu vec, že tento zákon ja nevnímam ako zákon, ktorý sa má prijímať vyslovene za účelom sankcionovania. Ako veľmi dobre viete, právne predpisy majú aj výchovný charakter a majú pôsobiť aj preventívne. A skôr toto vnímam, keď ste narážali napríklad na nariadenie hlavného mesta Bratislavy o tom, že sú zakázané tie ohňostroje, petardy a tak ďalej. Ja som tu bola minulý rok a respektíve na sklonku roka a videla som, že naozaj je menej tých ohňostrojov, menej tých výbuchov, menej tých petárd, aj keď možno ľudia ešte nie sú celkom, nie celkom vedia o tom, že tento zákaz existuje. Takže to je možno tá edukatívna úloha aj týchto právnych predpisov. A vieme veľmi dobre, že vynútiteľnosť práva je všade veľký problém. Je to veľký problém nielen pri nariadeniach, pri všeobecne... (Reakcia z pléna.) Vynútiteľnosť práva, vymožiteľnosť práva nie je veľký problém len pri všeobecne záväzných nariadeniach, ale aj pri zákonoch, a vieme o tomto probléme dokonca aj pri Trestnom zákone a nesmieme preto rezignovať na to, že keď vieme, že napríklad preukazovanie spáchania trestného činu je obtiažne, je to problematické, tak to z toho dôvodu len škrkneme z Trestného zákona. Práve toto nesmieme urobiť a musíme ďalej vzdelávať tú spoločnosť, ako by sa mala správať.
Takže ja ďakujem veľmi pekne každému, kto k tomuto návrhu vystúpil a chcem poprosiť, aby sme predmetný návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.