31. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani predsedajúca, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 922.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je poslancom zrejmý návrh navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím Národnej rady potom navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady, ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory by mali návrh zákona, odporúčam teda ctenej snemovni, aby návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Ako som povedala, písomne je prihlásená pani poslankyňa Zemanová za klub SaS, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Otázka dňa je: pijú obyvatelia Žitného ostrova znečistenú vodu? Predáva im dodávateľ pitnej vody čistú a zdravotne nezávadnú vodu? Sú biozeleniny zo Žitného ostrova naozaj bio?
Čo je vlastne Žitný ostrov? Je to najväčšia zásobáreň podzemnej vody na Slovensku. Ale pitnej? Svojho času sa o nej hovorilo ako o zásobárni pitnej vody. Kedysi. Sú to, vlastne obrovská vaňa štrkov a pieskov, ktorá má hrúbku od Bratislavy zhruba 14 až 20 metrov, postupne tá hrúbka sa zvyšuje a má 300 až 400 metrov v centrálnej časti a potom smerom ku Komárnu sa hrúbka tých nánosov znižuje na znovu na tých 15, 20 metrov.
V roku 2012 bola využiteľné množstvo zásob tejto podzemnej vody využiteľnej pre pitné účely vypočítaných na 20 500 litrov za sekundu. Je to takmer 1/3 všetkých celkových využiteľných množstiev podzemnej vody na Slovensku.
Čo spôsobuje najväčšie dopady na jej kvalitu? No okrem povrchového znečistenia a znečistenia, ktoré prichádza ako taký toxický mrak z územia Bratislavy, zo znečistenia, ktoré sa tam kumuluje a ktoré sa kumuluje z rôznych čiernych skládok na samotnom Žitnom ostrove, je to aj Hrušovská zdrž Vodného diela Gabčíkovo. Toho práve, ktoré bolo postavené na to, aby sa Žitný ostrov ochránil. Avšak nestalo sa tak, pretože Hrušovská zdrž, ktorá bola postavená na podvihnutie hladín podzemných vôd, aktivizovala toxickú skládku vo Vrakuni, ktorá, ktorá sa teraz šíri podzemím do Žitného ostrova. Ale aktivizovala aj ďalšie skládky a samotná Hrušovská zdrž, v ktorej sa usadzujú sedimenty, ohrozuje tiež kvality podzemnej vody.
Žitný ostrov svojím potenciálom je schopný zásobiť vodou prakticky celé Slovensko. A v súvislosti so zmenou klímy je možné aj obnovenie plánov na realizáciu vodovodného privádzača od vodárenského zdroja Gabčíkovo až po Košice na východné Slovensko. Podľa dostupných údajov kapacita vody je dostatočná až pre 13 miliónov ľudí v Európe. Už len tieto údaje, o ktorých hovorím, by mali byť mementom pre zachovanie ich maximálnej ochrany. Maximálnej ochrany nielen legislatívnej, ale skutočnej, takej, ktorá saj v praxi realizuje.
Hovorím tu o tom preto, aby sme si, aby ste si uvedomili obrovský význam tohto územia, a chcem poukázať týmto zákonom aj na trestuhodnú ľahostajnosť štátnej a verejnej správy voči tomuto pokladu, ktorý máme v podobe podzemnej vody na Žitnom ostrove.
Žitný ostrov to nemal v minulosti ľahké. V krátkosti spomeniem históriu znečistenia a legislatívnej ochrany Žitného ostrova. Možno si pamätáte viacerí, že v rokoch 1960 až 1971 sa stala ropná havária rafinérie Slovnaft v Bratislave. Mala trvalé, nieže mala, má trvalé negatívne dôsledky a v tom čase 120-tisíc obyvateľov Bratislavy prišlo o pitnú vodu. Došlo k rozsiahlemu znečisteniu podzemných vôd a odstaveniu konkrétnych vodárenských zdrojov. Voda sa nemohla používať na pitné účely a osem mesiacov sa vozila voda ľuďom v cisternách.
Bol vybudovaný náhradný dočasný vodný zdroj, pretože vodárenský zdroj v Podunajských Biskupiciach musel byť odstavený. Ekologickú katastrofu za socializmu nebolo možné utajiť, ako to bolo bežné, pretože ľuďom z vodovodu tiekla smradľavá voda. To znamená, museli ju priznať. A priznali ju a od roku 1973 boli prijaté opatrenia na ochranu tejto lokality a po štyridsiatich piatich rokoch tieto opatrenia sú ešte stále platné a aktuálne.
Ale to, že vodárenský zdroj Podunajské Biskupice so svojou výdatnosťou 1 100 litrov za sekundu bol odstavený a zrejme už nebude môcť byť obnovený, z tejto havárie sme sa nepoučili, pretože samotné vodné dielo, ktoré bolo spustené do prevádzky v roku 1992, spôsobilo, že vrakunská skládka napriek tomu, že toto riziko, o tomto riziku sa vedelo, táto vrakunská skládka naozaj sa zaktivizovala. Plechové sudy sa prederavili a prvýkrát v roku 2002 ľudia videli, ako vyteká z brehov malého Dunaja smradľavá toxická kvapalina, ktorá sa šíri do dnešného dňa do Žitného ostrova. Podľa posledných údajov už je päť kilometrov od kraja malého Dunaja.
Nuž ale toto neni jediné riziko. V roku 2009 bolo prvýkrát zverejnené, že sa v strede Žitného ostrova nachádza jedovatý pesticíd atrazín. Atrazín, ktorý sa od roku 2004 nemôže používať. Atrazín je látka, ktorá veľmi poškodzuje zdravie ľudí, spôsobuje sterilizáciu u mužov a ďalšie ochorenia a v dôsledku požívania tejto vody. Nuž a koncom minulého roka v 2017 bola medializovaná informácia, že niektoré obce zostali na Žitnom ostrove, zostali bez pitnej vody z dôvodu toho, že sa v pitnej vode v kohútiku objavil atrazín. To znamená, regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal rozhodnutie o zákaze, o zákaze používania pitnej vody pre viaceré obce v strednej oblasti Žitného ostrova. Ale je tu otázka, ako sa ten atrazín tam mohol dostať, pretože to nie je niečo, čo sa dostane z povrchu, keď to bolo v studniach 80 metrov hlboko? Aj vďaka tejto situácii, ale aj situácii, ktorá predchádzala, vrakunská skládka, bola diskusia v rámci novely zákona o verejných vodovodoch. Na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme v tom čase predkladali s kolegyňou Cigánikovou, minister Drucker, vtedajší minister zdravotníctva prisľúbil, že sa bude téme venovať. Bol zvolaný mimoriadny zdravotnícky výbor, kde sme o problematike vrakunskej skládky a ohrozenia zdravia ľudí z dôvodu požívania toxickej vody hovorili. Následne situácia, ktorá sa objavila cez vianoce minulého roka ohľadom atrazínu vo vodovode, tak naozaj nenechala už ľahostajnú ani verejnosť. Oznam o tom, že voda je nepožívateľná, je do dnešného dňa na stránke RÚVZ v Dunajskej Strede. Do dnešného dňa niektoré obce nemajú túto pitnú vodu. Ale niektoré sa snažia získať výnimku, aby tú vodu naďalej mohli poskytovať ľuďom ako pitnú, že tie limity nie sú až také závažné.
Alarmujúce na tom je to, že v roku 2009, kedy prvýkrát boli zverejnené výročné správy o kvalite podzemnej vody Žitného ostrova na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu, prvýkrát sa objavili údaje o tom, že v podzemnej vode sa nachádza atrazín v hlbokých monitorovacích vrtoch. A toto je to trestuhodné, že sa nezačalo konať, pretože ten atrazín sa tam mohol dostať len dvoma dôvodmi. Buď ho tam niekto úmyselne cez vrt nalial, alebo sa tam dostal z nejakého iného veľkého zdroja znečistenia. Do dnešného dňa ani súčasný minister, ktorý o tom má informáciu, nekoná. Neurobila sa plošná snímka, neurobilo sa nič pre to, aby sa dohľadal zdroj, pôvod tohto atrazínu. Namiesto toho sa tu pripravujú miliónové štúdie na rozširovanie monitorovania a iných štúdií a správ a neurobí sa to, aby obyvatelia získali aktuálnu, korektnú a správnu informáciu o tom, akú vodu pijú a akú vodu čerpajú zo svojich studní na Žitnom ostrove. Pán minister sa vyviňuje zo situácie ohľadom vrakunskej skládky a prezentuje, že má účinné opatrenie na zastavenie znečistenia, tzv. projekt kapsulácie vrakunskej skládky. Projekt za 35 miliónov eur, ktorý nerieši situáciu a ktorý je veľmi tenkou náplasťou na obrovskú dieru.
Táto situácia, keďže my, na ňu upozorňujem už dlhodobo, na to, že sa aj slovenský ochranársky snem, ale aj iné občianske združenia, ochranári apelujú na to, aby sa s týmto niečo robilo, tak som pripravila návrh zákona o Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktorý bol predložený vo februári tohto roku do rokovania parlamentu. Dostal sa na program Národnej rady teraz.
Čo hovorí náš zákon a aká bola tá legislatívna, legislatívny vývoj a prečo predkladám takýto návrh zákona? Je to preto, lebo Chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je vyhlásená nariadením vlády. A ako opozičný poslanec nemám možnosť dať návrh na zmenu alebo zrušenie nariadenia vlády inak ako len prostredníctvom návrhu zákona. No však minister životného prostredia túto možnosť má, aj mal a nevyužil ju. Namiesto toho dva mesiace po predložení návrhu, ktorý máme dnes v parlamente, prichádza s veľkým píár, že predkladá takzvaný Lex Žitný ostrov, kde ide zachrániť všetky, nielen Žitný ostrov, ale všetky chránené vodohospodárske oblasti. A ten zákon neprináša nič nové. Ten zákon len vyťahuje platné ustanovenia z viacerých zákonov a dáva ich do jedného, že aby sa ľahšie dodržiaval. Nuž, keď nefunguje štátna správa, nefungujú kontrolné inštitúcie, žiaden zákon nepomôže, práve naopak, ešte skomplikuje situáciu.
V dôsledku nefunkčnej štátnej správy sme prišli o viacero vodárenských zdrojov, v dôsledku nekoncepčnosti plánovania a ich ochrany. Veľmi v krátkosti poviem. Náhradným zdrojom za stratený zdroj, vodárenský zdroj Podunajské Biskupice je vodárenský zdroj Šamorín, ten, ktorý má kapacitu až dva až tri tisíc litrov sekundových pitnej vody pre zásobovanie celej Bratislavy, ale ešte aj časti západoslovenského kraja. No namiesto toho, aby tam naozaj bola účinná ochrana, tak sa tam ide v pásme 2. stupňa ochrany postaviť 350 bytových jednotiek. Tak isto v tesnej blízkosti tohto vodárenského zdroja Vodohospodárska výstavba predložila návrh ukladania znečistených sedimentov z Hrušovskej zdrže vlastne takmer do ochranného pásma. Tie sedimenty, ktoré sú kategorizované v rámci svojej analýzy ako nebezpečný odpad.
Takúto strategickú ochranu robíme vodárenským zdrojom, takúto ochranu robíme tomu, čo tu bola veľká deklarácia, že dáme do ústavy, že ochrana vody je ústavou a kvalita vody je ústavou chránená.
Ďalšou zmenou zákona bol rok 2004, kedy prestali platiť tie pôvodné zákony zo sedemdesiatych rokov a bol vyhlásený nový zákon, aj nové vyhlášky. Avšak načo sú nám nové zákony a vyhlášky, keď sa nedodržujú? Poviem vám najväčšie problémy, ktoré ohrozujú kvalitu podzemných vôd nielen vodárenských zdrojov, jednotlivých, ale aj vodohospodárskych oblastí. Čiže sú to nedodržiavanie obmedzujúcich a zakázaných činností majiteľmi nehnuteľností, podnikateľmi, nekompetentné rozhodnutia orgánov miestnej samosprávy a verejnej správy, ktoré nerešpektujú platné vodoprávne rozhodnutia, prírodné zákonitosti, ekologické riziká a umožňujú presadzovať osobné, prípadne skupinové záujmy na úkor verejných, verejného záujmu. Je to, žiaľ, pomenovať treba aj agresivitu nových majiteľov, ktorí proste nechápu a presadzujú si svoje záujmy v rámci využívania pozemkov. Ja si ctím vlastníctvo a títo ľudia, ak majú obmedzené vlastnícke práva z titulu obmedzenia hospodárenia alebo využívania pozemkov z titulu všeobecného záujmu ochrany zdrojov pitnej vody, majú byť odškodnení. Avšak tu by jednoznačne mala byť priorita to, bez čoho nemôžme žiť. Nemôžme žiť bez pitnej vody. Bývať môžme o sto metrov ďalej, ale pitnú vodu potrebujeme všetci k existencii.
Vymenujem ešte zopár, zopár vodárenských zdrojov, ktoré sú z dôsledku týchto okolností ohrozené a hrozí im zatvorenie. Napríklad, síce z druhej strany Dunaja, vodárenský zdroj Čuňovo v druhom stupni ochrany, obytná zóna Mladé Čunovo. Vodárenský zdroj mal byť odstavený v roku 2013. Ďalší vodárenský zdroj Maruša. Účelovo upravené hranice, aby z dôvodu územného plánu. Vodárenský zdroj Rybníček, postavená rezidencia v ochrannom pásme. Vodárenský zdroj Vajár, ťažba spoločnosti Holcim nad úroveň záchytného prameňa. A tak ďalej a tak ďalej. Ďalších 15 zdrojov, ktoré nebudem tu menovať, len v Bratislavskom samosprávnom kraji museli byť vyradené z prevádzky z dôvodu nadlimitne zhoršenej kvality podzemných vôd.
Mobilizuje sa verejnosť a odvoláva sa na ústavu, pretože ústava hovorí o tom, že štát má povinnosť zabezpečovať pre občanov priaznivé životné prostredie a poskytovať verejnosti včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Napriek tejto deklarácii sa stalo, že časť podzemnej vody Žitného ostrova ako zdroja pitnej vody je preukázateľne znečistená. Šesť obcí v okolí Dunajskej Stredy koncom roka pilo vodu z vodovodu, v ktorej bolo niekoľkonásobne prekročené povolené množstvo pesticídu atrazín. A jasnou, aj keď pretrvávajúcou kauzou s devastačným účinkom na Žitný ostrov, je skládka chemického odpadu vo Vrakuni v Bratislave a ďalšie skládky v jej blízkosti.
Občianska iniciatíva nedávno spustila iniciatívu, dobre počúvajte, Tú vodu nepi! Pamätáte si, keď bola nedávno alebo pred rokmi iniciatíva Pite vodu z vodovodu? A dnes, aby mal človek obavu, čo mu z vodovodu tečie. A tu sa otvára nový pohľad ešte na túto pitnú vodu z vodovodu. A je to ochrana a práva a pohľad spotrebiteľa. Pretože ja ako spotrebiteľ, ktorý kupujem pitnú vodu od vodárenskej spoločnosti, nemám informácie o rozbore, o kvalite tejto vody, pretože tá vodárenská spoločnosť nemusí, nemá povinnosť robiť, ani ma informovať o kvalite vody, ktorú ja si kupujem, ktorú pijem, dávam svojim deťom.
Európska únia má desať bodov ochrany spotrebiteľa. Keď si kupujeme nejakú konzervu, máme tam presný rozpis látok, ktoré sa tam nachádza. Ale čo máme v pitnej vode, to nevieme. A keď sa nejaký občan, si dovolí urobiť rozbor, zistí tam niečo a zverejní túto informáciu, je ťahaný po súdoch, po polícii, obvinený z trestného činu. Si uvedomme túto absurdnú situáciu.
Takže rýchlo sa vrátim k návrhu zákona. Čo vlastne náš zákon navrhuje? Ide o zrušenie nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení neskorších predpisov. Prečo? Nuž, lebo rezort nekoná. A tento minister namiesto úpravy nariadenia pripravuje nadbytočnú legislatívu, ktorá okrem jeho píár nemá iný význam.
V ďalšej časti zákona sa definuje územie chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd, sa tam definuje a v ďalších častiach sa navrhujú na splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvá. A to ministerstvo životného prostredia a ministerstvo zdravotníctva. Je dôležité, aby informácie, ktoré sa získajú o kvalite podzemných vôd, sa dostali k tomu občanovi, k verejnosti, aby bola povinnosť informovať nielen, ak niekto zváži, že túto informáciu niekde niekedy posuniem, ale by malo byť, pravidelný monitoring zverejňovaný na verejne dostupných miestach, ľahko dohliadateľný pre každého občana, ktorý má záujem.
Záverom by som chcela apelovať na pána ministra. Nie oficiálnymi verejnými zdrojmi sa mi dostal návrh zákon, ktorý predkladá, tzv. Lex Žitný ostrov. Pretože zatiaľ je dostupná zverejnená len predbežná informácia o tom, že takýto zákon pripravuje a ktorý chce už predložiť na júnovú schôdzu, hoci ešte oficiálne nikto tento návrh zákona nevidel. A preto chcem na to poukázať, že je to poľutovaniahodné, že takto silno chce zapôsobiť na ľudí a dopúšťa sa v týchto návrhoch nepresností a neurobí to, čo by mal urobiť, reagovať v prvom rade na tú výzvu, aby aktualizoval a informoval o plošnej kvalite podzemných vôd Žitného ostrova, aby ľudia vedeli, čo pijú, čím polievajú a čo dávajú svojim deťom.
Verím, že tých argumentov na to, že so Žitným ostrovom niečo nie je v poriadku, a toto je cesta, aspoň legislatívna cesta, ako na to poukázať a situáciu zlepšiť. Verím, že toto posolstvo, ktoré tu dávam do tejto sály, sa dostane aj ku poslancom koalície, ale aj opozície, a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa pán poslanec Budaj a pán poslanec Pavelka.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, máte slovo.

Začnem tým, že z územia súčasnej Slovenskej republiky pochádzalo, pred istým časom každý, pochádzal každý druhý zlatý toliar alebo zlatý peniaz na území vtedajšieho sveta. Na pohľad začínam trochu zďaleka, ale nebude to dlhé. Týka sa to práve návrhu a to veľmi bezprostredne. Každá druhá zlatá minca až do 15., 16. storočia sa vyťažila v slovenských horách. Tak isto obrovské množstvo striebra, ba môžme ísť aj dozadu, keď archeológovia skúmajú bronzové predmety, tak od Mezopotámie až po keltské Írsko nachádzajú zloženie prvkov, ktoré poukazuje na pôvod medi alebo aj cínu z územia dnešnej Slovenskej republiky. Zdá sa, že toto územie sa aj zato veľmi silne rozvíjalo a často menilo a transformovalo, lebo bolo úžasným eldorádom starovekého a stredovekého sveta.
Slovenská republika, moderná Slovenská republika ale dnes má už len tri zdroje bohatstva. Tým najväčším, samozrejme, a najvzácnejším sú občania, ich rozum, ich schopnosti, ich talenty, ich zdravie, ich energia, ich vôľa budovať si krásne, šťastné životy práve na Slovensku. Musím, hoci to nesúvisí priamo bezprostredne s týmto návrhom povedať, že často ich od toho odrádzame práve my politici, ktorí nespravujeme toto vzácne a úžasné územie tak, aby tu túžili budovať svoje životy, zakladať si svoje rodiny, budovať svoje domovy. To je na margo predchádzajúceho bodu o predčasných voľbách, pretože ak nepočujeme hlas tých tisícov a státisícov mladých ľudí, ako by sme im ukazovali päsť a vyháňali ich von odtiaľto.
Ďalšou vzácnou komoditou, chvalabohu, do istej miery obnoviteľnou a ktorá je naším veľkým pokladom, sú slovenské lesy a na prvom mieste pitná voda.
Dámy a páni, Slovensko je Kuvajtom alebo mohlo by byť Kuvajtom Európy, pokiaľ ide o poklad pitnej vody. Jednak sme strechou Európy, čiže z nášho územia odtekajú rieky. Tu začínajú pramene a odtekajú do troch rôznych morí, čiže v tomto zmysle sme rozvodím Európy a máme horné toky, ktoré sú spravidla, a tak to bývalo kedysi aj u nás, doslova prameňmi čistej životodarnej pitnej vody, ale to najvzácnejšie, čo máme, je pod Bratislavou smerom na Žitný ostrov, a je to až 300 metrov rozsiahle územie štrkopieskov, ktoré vznikli v praveku, v predchádzajúcich etapách vývoja zeme, a touto vzácnou anomáliou, táto vnútrozemská delta Dunaja, ako sa jej hovorí, spôsobili, že ukrývajú obrovské milióny, ak nie miliardy litrov pitnej vody. To vyvolávalo a vyvoláva aj podnes obzeranie susedov, aj preto sú neraz aj otázky o tom, kde vlastne tá hranica cez Dunaj preteká. Pod Dunajom, ktorého často mútne a nie veľmi lákavé vody vidíme zhora tiecť takým dravým prúdom, pod ním je toto bohatstvo, je táto obrovská zásobáreň vody.
Treba povedať, že mnohé územia Dunaja, ktoré sú na sever aj na juh od nás, takého zásobárne nemajú, že najmä na juhu od nás sú ílovité pôdy, cez ktoré sa ten Dunaj prevalí a odtečie, ale u nás vytvára a neustále obnovuje, neustále refrešuje a neustále zásobuje vzácny areál pitnej vody, z ktorej, do ktorej je treba len málo zasahovať, ktorá je skutočne použiteľná bez nejakých veľkých chemických úprav a ktorá je aj blízka, je dosažiteľná. Mnohé veľké mestá sveta si dovádzajú svoju vodu z hôr dlhými vodovodmi, dlhými potrubiami. My ju máme pod svojimi nohami. A toto je situácia, v ktorej si Slováci a národnosti žijúce na tomto území založili svoju republiku, a už štvrťstoročie ľahostajne chodia okolo toho, že tento jediný poklad, to zlato, striebro, meď, toto všetko sa dnes pretavilo do jediného prírodného pokladu, ktorý máme, pitná voda pod Žitným ostrovom, tento jediný poklad sa postupne špiní.
Postavili sme tam petrochemický priemysel. Ešte aj komunistická vláda ho po postavení považovala za nebezpečný, lebo je to jedna z mála takýchto petrochemických, takýchto kombinátov, ktorý nie je postavený v tzv. betónovej vani. Už ako ochranári v osemdesiatych rokov sme varovali, žiadali sme ochranu Podunajska. Spomeniem Mikuláša Hubu, Pavla Šremera a ďalších, ktorý sa roky zaoberali a navrhovali už terajšej vláde. Bili na poplach za ochranu Podunajska. Jednak aj krásnych lužných lesov na povrchu, ku ktorým sme sa zachovali macošsky na úkor nášho turistického ruchu, rybárstva, vodáctva a tak ďalej. Ale stále sme zdôrazňovali hlavný prírodný poklad Slovenskej republiky – pitnú vodu pod Žitným ostrovom. Tú vodu, o ktorej ochrane hovorila moja kolegyňa Zemanová.
Spomenula aj ten zákon, ústavný zákon o ochrane pred predajom vody. Vodu teda my nepredáme nikomu, my si ju znečistíme sami. Až ju nikto nebude ani chcieť, samozrejme. Nerozumel som síce veľmi zmyslu, prečo nepredávať vodu, keď priteká s Dunajom, v tejto obrovskej zásobárni sa prečisťuje, filtruje a pokiaľ ju neťažíme, tak, tak či tak odteká. Teraz sa mi zdá, že akoby v súvislosti s týmto špinením sme mali s touto vzácnou vodou nejaký patologický zámer. My si ju teda necháme a zašpiníme.
Špina tečie do našich studní. Toto je hrozivý poetický obraz, vážení. Symbolický obraz, ktorý ilustruje nekompetentnú, neslušnú dobu a neschopnosť, našu neschopnosť vládnuť v tejto krajine a chrániť si to, čo sme zdedili od svojich otcov a od všetkých tých predchodcov, ktorí tu žili pred nami. Ak teda už aj do studní tečie špina a ak je z politiky potok, ako sme tu počuli od jedného člena vládnej koalície, čo necháme našim deťom a o čom budeme hovoriť ako o poklade Slovenska?
Kolegyne a kolegovia, poprosím vás podporte tento zákon, ktorý nerieši to, či aj morálne bude do našich studní, tých duchovných studní ďalej tiecť špina, ale aspoň prejavíme rešpekt k obrovskému prírodnému pokladu a k veľkému bohatstvu, ktorí sme povinní chrániť pre seba, pre našich potomkov, k pokladu, ktorý máme pod Žitným ostrovom.
Ďakujem.

Ďakujeme veľmi pekne. A teraz ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pavelka, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Anka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár slovami priblížil dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli predložiť tento zákon o Žitnom ostrove a ktorým by sme chceli vyhlásiť túto oblasť ako chránenú vodohospodársku oblasť.
Medzi najväčšie dôvody patria predovšetkým pretrvávajúce ekologické hrozby na území Žitného ostrova z minulosti, ako aj závažnosť niektorých udalostí, ktoré sa na tomto území zaznamenali v poslednom období. Mám na mysli predovšetkým situáciu ohľadom zistenia toxických pesticídov a to najmä nepovolené množstvo atrazínu vo verejnom vodovode, ktorá vyvrcholila tým, že niektoré obce museli byť odstavené od pitnej vody a túto im následne museli voziť cisternami.
Aby sme pochopili, prečo je práve táto oblasť pre nás taká dôležitá, treba si niečo o nej povedať bližšie. Podzemná voda je nenahraditeľnou zložkou prírodného prostredia, keď predstavuje z kvantitatívneho, kvalitatívneho aj ekonomického hľadiska najvhodnejší dostupný zdroj pitnej vody. Slovenská republika má veľmi dobré podmienky z hľadiska tvorby akumulácie prírodných zdrojov a zásob podzemných vôd. Najväčšie množstvo podzemných vôd je viazané na kvartálne sedimenty v oblasti Dunaja s vodohospodársky najvýznamnejšou oblasťou v strednej Európe, a tou je práve Žitný ostrov. Na tomto území sa nachádza také množstvo podzemnej vody, ktoré má podľa výpočtov odborníkov potenciál zásobiť kapacitou už spomínaných až 13 miliónov ľudí v Európe, pričom je možné obnoviť plány na realizáciu vodovodného privádzača od vodárenského zdroja Gabčíkovo až na východ Slovenska.
Už v súčasnej dobe sa zo zdrojov v Jelke napájajú viaceré oblasti, ako sú napríklad Nitra, Galanta, Sládkovičovo, Sereď, Šaľa, Zlaté Moravce a mnohé iné obce v okolí týchto miest. Zo zdroja v Gabčíkove sa napájajú okrem iných aj Nové Zámky, Kollárovo, Štúrovo či Levice. Z týchto jednoduchých údajov je teda zrejmé, že zachovanie maximálnej a dostatočnej kvality ochrany tohto územia a vody na ňom nachádzajúcej by malo patriť medzi priority každej vlády. Nevraviac o tom, že právo na zdravotne nezávadnú pitnú vodu je jedno zo základných ľudských práv. Naviac Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu podzemných vôd ako hlavného zdroja pitnej vody.
Vráťme sa však k histórii. Ekologický problém Žitného ostrova. Prvým úderom pre ekológiu Žitného ostrova bola už spomínaná ropná havária z rokov 1960 až 1971 z rafinérie Slovnaft. Z dôvodu úniku vody a ropných produktov vznikla na niektorých miestach vrstva ropných usadenín, ktorá je pod územím Slovnaftu uvádzaná dnes až na výšku dvoch metrov. Takáto katastrofa mala trvalé negatívne následky až pre 120-tisíc ľudí. Všetky tieto skutočnosti viedli vtedajšie vlády k realizovaniu viacerých opatrení na obmedzenie vplyvov tejto katastrofy, ako aj riešenie celkovej ochrany územia, čo vyvrcholilo k vyhláseniu Žitného ostrova za chránenú vodohospodársku oblasť v roku 1978, ktorého ustanovenia sú platné až po dnes.
No aký je najväčší problém v súčasnosti? Pravdepodobne ste zachytili v médiách informácie o prekročení limitov látky atrazín na niektorých miestach Žitného ostrova. Len pre informáciu. Karcinogénny pesticíd atrazín, ktorý sa už mimochodom 14 rokov nemôže v poľnohospodárstve využívať, môže mať podľa vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva negatívny vplyv na hormonálny systém a na vývoj a rast živých organizmov už pri nízkych koncentráciách. Novorodenci žien, ktoré boli vystavené pitnej vody kontaminovanej atrazínom, môžu mať nízku pôrodnú hmotnosť a tiež môže hroziť poškodenie ich srdca, vylučovacej sústavy a končatín. Prvé nepriaznivé zistenia ohľadne nadmerného množstva atrazínu uviedla v mesiaci december 2017 na základe svojich meraní Západoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá následne túto skutočnosť oznámila Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Dunajskej Strede. Prekročené limity boli namerané u skupinového vodovodu Trstená na Ostrove a Jurová. V obci Baka boli hodnoty atrazínu prekročené až päťnásobne. Hodnoty, ktoré sú nad povolené limity, boli zistené aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove. Tieto údaje mali za následok konanie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý vydal zákaz používania pitnej vody z týchto skupinových vodovodov na pitie, na výrobu aj prípravu potravín. Pre úplnosť treba pripomenúť, že k obnoveniu dodávky pitnej vody došlo po niekoľkých týždňoch po inštalácií technologických opatrení na zdroji. Atrazín však šarapatí aj naďalej, keď hygienici namerali jeho hraničné množstvo aj v ďalších dvoch obciach na Žitnom ostrove, vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo o niekoľko týždňov neskôr.
V uvedených obciach sa na tento problém prišlo vďaka tomu, že v nich fungujú verejné vodovody. Ale čo v prípade obcí, kde takýto vodovod nie je? Príkladom je obec Kvetoslavov, kde regionálny úrad verejného zdravotníctva nemá v zmysle zákona povinnosť monitoring vykonávať. Táto povinnosť je na pleciach obce. No občania nechcú čakať a niektorí si sami dávajú robiť rozbory vody. Dokonca vznikajú občianske iniciatívy, ktoré zbierali finančné prostriedky na to, aby sa mohli vykonávať pravidelné merania kvality vody. Takýto stav však nemôže byť trvalým a štát musí prebrať zodpovednosť za pravidelné a kvalitné monitorovanie vody v tejto oblasti. Žiaľ, v súčasnej dobe nie je taxatívne vymedzené, kto má vlastne potrebné merania realizovať a ako má následne s týmito informáciami pracovať.
Aby sme tento stav zmenili a aby merania neboli na pleciach radových občanov, predkladáme tento návrh zákona, ktorý má zabezpečiť pravidelné a dôsledné monitorovanie uvedenej oblasti.
V našom zákone sa v prvom rade určuje územie, ktorú chránená vodohospodárska oblasť vytyčuje. Toto územie sa rozprestiera na území ohraničeného riekou Dunaj na úseku medzi Bratislavou, obcou Palkovičovo, kanálom Palkovičovo a tak ďalej.
Hlavnou ambíciou tohto zákona je zaviesť povinnosť ročného monitoringu kvality podzemnej vody s jedno- až šesťúrovňových vrtov v základnej pozorovacej siete Slovenského hydrometeorologického ústavu a všetkých jednotlivých vodárenských zdrojov na vymedzenom území. V prípade výskytu nadlimitných hodnôt sa početnosť monitoringov zvyšuje štyrikrát ročne a o nameraných nadlimitných hodnotách je povinné ministerstvo životného prostredia alebo ním poverená organizácia ihneď informovať ministerstvo zdravotníctva alebo ním poverenú organizáciu.
Náš návrh zákona ďalej určuje zodpovedného za plnenie environmentálnych cieľov a tým je ministerstvo životného prostredia. Za veľmi dôležitý bod zákona považujem zavedenie komplexného systému kontroly a včasného varovania, vďaka ktorému sa ukladá povinnosť po a), tu budem citovať, "poskytovať príslušným verejným orgánom rýchle a jasné informácie o znečistení podzemnej vody; po b) v prípade ohrozenia verejného zdravia ochorením súvisiacim s vodou poskytnúť verejnosti, ktorá by mohla byť ovplyvnená, všetky informácie, ktoré má k dispozícii verejný orgán, a ktoré môžu verejnosti pomôcť vykonávať opatrenia zamerané na zabráneniu škodám alebo na ich zmiernenie; a po c) poskytovať príslušným verejným orgánom a v prípade potreby aj verejnosti odporúčania súvisiace s preventívnymi a nápravnými opatreniami".
Náš návrh zákona takisto určuje zodpovedného za plnenie komplexného systému kontroly a včasného varovania verejnosti o nameraných nadlimitných hodnotách. Túto povinnosť určuje ministerstvu zdravotníctva.
Na záver mi dovoľte požiadať poslancov Národnej rady, aby sa na tento zákon nedívali ako na zákon, ktorý predkladajú opoziční poslanci, ale ako zákon, ktorý umožní lepšie, presnejšie a najmä pravidelnejšie testovanie kvality vôd Žitného ostrova, ako je tomu v súčasnosti. Ako som spomínal, toto územie je zásobárňou vody pre početnú časť nášho územia a priamo sa dotýka mnohých občanov Slovenska. Je preto v záujme nás všetkých zabezpečiť, aby tieto zdroje pitnej vody boli v súlade s platnými normami a aby neohrozovali na zdraví žiadneho občana našej krajiny.
Ďakujem za vašu podporu.

Ďakujem, pán poslanec, boli ste posledným rečníkom prihláseným do rozpravy. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, ak máte záverečné slovo, bude to až zajtra. Chcete vystúpiť v rámci záverečného slova? No ale je 19.00 hodín, takže končíme pre dnešok.
Vážené dámy, vážení páni, zajtra o deviatej budeme pokračovať v tomto prerušenom bode. (Reakcia z pléna.) Máme termínované body, takže pokračovať budeme po nich.
Ďakujem pekne. Želám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Siedmy deň rokovania
31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. mája 2018 o 9.00 hodine

(Neverejná časť rokovania o bodoch programu: Správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2017 a Správa o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2017.)

(Po skončení neverejného rokovania a po prestávke pokračovalo verejné rokovanie o 13.00 hodine.)


Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať verejnou časťou 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Antošová, pani poslankyňa Cigániková, pán poslanec Krajčí, pani poslankyňa Pčolinská, pani poslankyňa Sárközy, pani poslankyňa Smolíková, pán poslanec Suchánek, pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Žarnay.
Pokračovať budeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Zemanovej, Pavelku a Cigánikovej na vydanie zákona o Žitnom ostrove pod tlačou 922.
Včera bola rozprava vyhlásená za skončenú, ale viem, že o záverečné slovo požiadala pani navrhovateľka, nech sa páči, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Tak poďme bez spravodajcu.
Nech sa páči, pani poslankyňa Anna Zemanová so záverečným slovom.

[Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Radoslava Pavelku a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa vyhlasuje Chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (zákon o Žitnom ostrove), tlač 922.]

Ďakujem pekne. Ja by som chcela tak zhrnúť vystúpenia, ktoré boli odzneli k tomuto bodu. Vystúpil pán kolega Pavelka a pán poslanec Budaj. Takže dá sa povedať tak, že uplynuli mesiace od zverejnenia informácie o znečistení vody atrazínom vo vodovodoch v strednej časti Žitného ostrova, a musím konštatovať, že ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa nekoná niekoľko mesiacov od zistenia atrazínu vo vodovodoch, ale viac ako 16 rokov od preukázania šírenia toxického mraku do Žitného ostrova. Táto situácia, ktorá sa teraz deje v aktuálnom čase na Žitnom ostrove ohľadom zistenia toxických látok a toxických pesticídov vo verejnom vodovode na Žitnom ostrove, mi pripomína obdobie z čias havárie Slovnaftu pred 40 rokmi. Žitný ostrov svojím potenciálom je schopný zásobiť vodou prakticky celé Slovensko a podľa dostupných údajov kapacita vody je dostatočná až pre 13 mil. ľudí v Európe.
Tieto požiadavky pre použitie podzemnej vody na Životnom ostrove boli pôvodne použitím pitnej vody bez potreby akejkoľvek úpravy a tieto informácie o znečistení by mali byť vážnym mementom pre zachovanie jej maximálnej ochrany. V súčasnosti je Žitný ostrov legislatívne chránený, a to nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky z roku 1978.
Takto pred rokom som v rámci prerokovania vládneho návrhu zákona poukázala na fatálne zlyhanie ministerstva životného prostredia a ministerstva zdravotníctva pri ohrození zdravia ľudí na Žitnom ostrove v dôsledku pitia, ale aj používania vody s toxickými látkami, o ktorých neboli informovaní. Nasledoval vtedy mimoriadny zdravotnícky výbor a prísľub ministra zdravotníctva, že bude nápomocný, ak sa preukážu moje zistenia na fatálne zlyhanie ako pravdivé. Netrvalo dlho a škandál s atrazínom v pitnej vode vo vodovodoch nenechal na seba dlho čakať, bolo to len niekoľko mesiacov po konaní mimoriadneho výboru. V plnej nahote sa vtedy ukázalo zlyhanie systému. Stretla som sa preto s ministrom zdravotníctva a jeho tímom a vyzvala som ministra životného prostredia, aby urýchlene konal, aby preveril aktuálnu kvalitu podzemnej vody so zameraním sa na vybrané znečisťujúce látky a bezodkladne informoval obyvateľstvo s poučením o používaní vody a prípadných rizikách, a odporučila som mu, aby zvolal verejné konzílium odborníkov, ktorí navrhnú postup na zistenie a elimináciu zdrojov znečistenia s konkrétnymi návrhmi opatrení.
Čo bolo výsledkom? Namiesto hľadania príčiny a zdroja znečistenia atrazínom vodárne požiadali o výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Obec Veľká Paka, ktorá používa zdroj pitnej vody vlastnú studňu, som sa dočítala, a ide investovať kapitálové výdavky na úpravu vody pred znečistením atrazínom.
Na tieto informácie sa zobudila aj verejnosť, ktorá žiada vládu, aby zabránila hroziacej devastácii Žitného ostrova a zabezpečili ochranu ľudského zdravia pred kontamináciou vody určenej na ľudskú spotrebu. Aj to bol dôvod, že následne po rozhovore s tímom ministra zdravotníctva Druckera v tom čase som pripravila návrh zákona o vyhlásení chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktorý má ambíciu pomôcť odstrániť systémovú chybu, avšak nemôže realizovať okamžité opatrenia.
Prečo zákon? Je to preto, lebo nariadenie vlády môže zmeniť len príslušná vláda alebo ho môže zrušiť zákon. Ono totižto nestačí natlačiť do ústavy formulku, že voda je strategickou surovinou, ale v prvom rade sa k tejto surovine ako k strategickej musíme chovať.
Pán minister životného prostredia namiesto reálnych krokov, aby nariadil svojim odborným organizáciám, a to v prvom rade Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ale aj geologickým, Geologickému ústavu, prípadne Vodohospodárskej výstavbe, ktorá monitoruje Žitný ostrov z dôvodu vodného diela, tak sa nechal počuť o preinvestovaní do budúcnosti 10 až 17 mil. eur do budovania nového monitorovacieho systému, ktorý je mimochodom vybudovaný, len sa nevyužíva na tie účely, na ktoré by sa mal, a dôvod je, že nedostatok prostriedkov. A nechal sa počuť o legislatívnej iniciatíve tzv. lex Žitný ostrov, ku ktorému už mal dvakrát tlačovú besedu, avšak návrh zákona do dnešného dňa nebol zverejnený odbornej ani širokej verejnosti na pripomienkovanie. Dostal sa mi bokom, nie z oficiálnych zdrojov, a keď som si ho prečítala, tak som vlastne zistila, že ten návrh zákona nie je žiadna prevratná zmena, je vlastne len potvrdením zlyhaní celého systému v súčasnosti výkonu štátnej správy, Štátnej vodnej správy a inšpekcie, pretože preukázali týmto návrhom zákona, že vlastne tie zákony príslušné, ktoré majú chrániť vodárenské zdroje a chránené vodohospodárske oblasti, že tieto kontroly absolútne zlyhávajú, dochádza k zneužívaniu toho, že zákony sa nekontrolujú a stav, kvalita podzemnej vody pre tieto chránené vodohospodárske oblasti, ale vodárenské zdroje katastrofálne ide dolu.
Už dnes je jasné, že ekologický dlh, ktorý bol spôsobený na Žitnom ostrove v dôsledku zanedbania monitoringu, v dôsledku zanedbania včasného varovania, je obrovský, a nielen na životnom prostredí, ale dovolím si tvrdiť, že keď sa urobia príslušné analýzy poškodenia zdravia ľudí, ktorí pijú túto vodu alebo používajú ju na rôzne iné účely, napríklad na závlahu svojich biozáhradok, že sa preukážu aj zdravotné poškodenia.
Môj zákon hovorí o Žitnom ostrove, avšak takáto situácia nie je len tam. Na Slovensku to nie je ojedinelé, týka sa to aj iných oblastí, kde dochádza k znečisteniu vodárenských zdrojov a podzemnej vody. A chcem zdôrazniť, nie je to nedostatok legislatívy, je to dôsledok nedodržiavania zákona a nevymožiteľnosti práva.
Na záver chcem ešte raz zdôrazniť, pretože sa ma to pýtalo viacero ľudí, že prečo predkladám návrh zákona, keď Žitný ostrov je v súčasnosti chránený nariadením vlády. Takže opakujem, že návrh zákona je tu z toho dôvodu, že vláda nekonala a nevyužila svoje možnosti v rámci úpravy nariadenia vlády a predložiť návrh zákona je moja jediná legislatívna možnosť, ako nariadenie vlády zrušiť a navrhnúť nové opatrenia.
Tento návrh zákona je prvým, ku ktorému bude potrebné doplniť vykonávacie predpisy alebo ešte aj doplnenie samotného zákona, kde budú presne definované spôsoby informovanosti, ako aj úpravu práv spotrebiteľa vo vzťahu k dodávke pitnej vody verejnými vodovodmi.
Chcem poprosiť ctené plénum o podporu tohto zákona a dať mu šancu do druhého čítania, prípadne uvítam aj doporučenia na jeho vylepšenia, takže verím, že nájdeme spoločnú podporu a ochranu tejto strategickej suroviny vody, podzemnej vody na Žitnom ostrove.
Ďakujem pekne.