31. schôdza

Ďakujem. Natálka, chcem ti poďakovať za tvoje osobné svedectvo a životnú skúsenosť a za to, že si bola ochotná verejne vystúpiť so svojou životnou skúsenosťou, takže vieš, o čom hovoríš, a som ti za to vďačný. Klobúk dolu.
Ďakujem.

Natalka, ja ti ďakujem za tú úprimnosť v tejto tvojej rozprave. A to nielen dnes, ale aj včera v tých nádherných vystúpeniach. Ale dnes si jednoducho vytiahla, ty pomaly vyťahuješ tie naše tajné karty a tú našu motiváciu, prečo sme s týmto zákonom vyšli, aby sme naozaj tie deti ochránili a aby sme zabránili mnohým, mnohým ženám, ktoré sa z nevedomosti a pod tlakom rozhodujú pre to najrýchlejšie a zároveň aj najhoršie riešenie. Ty si to veľmi pekne povedala.
Ja si myslím, že po tomto už ani takí odborníci, ktorí sa tu v tomto pléne jednoducho snažia nás obviňovať z akýchkoľvek iných bočných úmyslov a hovoriť o tom, že kto má a kto nemá právo sa tých deti zastávať, jednoducho nebudú mať čo povedať. Nebudú mať čo povedať, lebo s tým, čo si povedala, s tým sa nedá nesúhlasiť.
Natália, tie obete, tie obete, ktoré sme pri tvorbe a predkladaní tohto zákona aj pri jeho obhajovaní, sú obrovské. Však aj včera, viete veľmi dobre, že ani ja to nemám ľahké v tejto chvíľach, ale sme tu, stojíme tu, sedíme tu, ostali sme tu, aby sme proste bojovali, aby sme sa nenechali odradiť od toho, že je potrebné, je potrebné ďalej na Slovensku túto tému živiť, aby sa čo najviac ľuďom otvorili oči, a aj keď možno nielen tu v tomto parlamente, kde dnes okrem nás sedí možno 5 poslancov, ale na celom Slovensku všetkým ľuďom, lebo keď všetci ľudia pochopia, aké je to veľké zlo, keď tie dievčatá a ženy chodia na potrat ako naozaj na nejaké Tic-Tac, tak potom tí ľudia donútia aj tých poslancov, ktorí dnes odhlasovali odloženie hlasovania o tomto návrhu, aby sa k tomu postavili zodpovedne ako chlapi s odvahou čelom voči zrkadlu a aby hlasovali za to, že spoločne tie deti zachránime.
Čiže, Natália, ešte raz ďakujem.

Ja vám všetkým mojim kolegom ďakujem za vašu podporu. Nebolo to ľahké takto verejne, pretože toto je vlastne verejne pred..., sa odhaliť, o svoj hriech takto pred celou, celým Slovenskom. Ale chcem znova apelovať, potrat je zlo, potrat nie je prerušenie čohosi, potrat nie je zákrok. Potrat, umelý potrat je zabitie a je to úkladná vražda nevinného dieťaťa. Znova, nechcem, nepranierujem tie ženy, ktoré mnoho raz o tom nevedia, ktoré si to neuvedomujú. Ony možno nevedia, že je to zabitie.
Ale opakujem, potrat je zlo, potrat je vražda.
Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, vážená verejnosť, ktorú zaujíma náš návrh zákona, náš návrh zákona, ktorý bol dnes procedurálnym návrhom, ja sa ho znova dotknem, odložený v tom takom optimistickom meradle o 15 dní.
Ja len pripomeniem, že za týchto 15 dní na Slovensku môže zomrieť ďalších 300 detí. 300 detí, ktoré nedostanú šancu žiť, rozvíjať sa, nedostanú šancu tešiť svojich rodičov, svojich starých rodičov a všetkých ostatných.
Ja si dnes vo svojej rozprave dovolím prečítať dva články. Dovolím si svoje slovo prenechať JUDr. Chromíkovi, ktorého pozná asi veľmi široká verejnosť. JUDr. Chromík vedie alebo spoluvedie Alianciu za rodinu, ktorá má na zodpovednosti pochody za život, najmasovejšie pochody, ktoré sa diali od revolúcie na Slovensku. JUDr. Chromík, a teda ľudia okolo neho, aktivisti, ktorí sa zaoberajú prolife aktivitou, sú dnes, v dnešnej dobe, ako ich nazývam, liberálnymi fašistami nazvaní ako ľudia, ktorí sú poloblázni a ktorí asi nechápu modernú dobu. Nechápu modernú dobu, v ktorej je dobré a normálne, aby sa zabíjali nevinné deti na Slovensku. Nechápu modernú dobu, v ktorej zviera nie je vec, ale plod, embryo, živý tvor a boží dar je len niečo, čo sa zákrokom odstraňuje. Bežná rutina a svet sa nezrúti, poďme ďalej.
JUDr. Chromík napísal článok, ktorý sa volá Viac ako milión nevinným obetí, lebo kresťania zlyhali. 188-tisíc, 102-tisíc a 1 360-tisíc, toto nie sú čísla, sú to ľudské životy, 188-tisíc.
Dnes som sa rozprával so svojím bratrancom z druhého kolena. Podľa rozprávania, ktoré sa zachovalo v rodine, môj dedko prešiel štyri, štyrmi koncentrákmi. Nebol Žid, ale bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Celkovo bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných 68 – 71-tisíc Židov. Spolu s osobami deportovanými z území obsadených Maďarskom ich počet môže dosahovať až na 100-tisíc ľudí, teda asi 75 % ich predvojnového počtu. Z nich sa nevrátil skoro nikto. Môj dedko mal šťastie, vrátil sa živý, hoci nie zdravý z vojny, v ktorej Československu padlo 25-tisíc vojakov a v ktorej okrem obetí holokaustu zahynulo v Československu aj ďalších 63-tisíc civilných obetí. Fašizmus či nacizmus neľudskou ideológiou zabíjal nevinné ľudské bytosti na základe rasy, pre politické presvedčenie, národnosť, ale aj propagoval eutanáziu pre zdravotne postihnutie. Havran hovorí správne, že Židov zo Slovenska vyviezli katolíci a evanjelici. Prosby o odpustenie šoa sa musia stať z našej strany úprimné, plné skutočnej bolesti a ľútosti.
Odmietam však princíp kolektívnej viny, neúprimné sebabičovanie, pri ktorom sme schopní nenávisť pľuvať na ostatných, dehumanizovať katolíkov a evanjelikov, podobne ako sa odľudšťovali Židia, a tak vlastne opakovať chyby fašistov. Lebo rovnako väčšina tých, ktorí pomáhali Židom, boli katolíci a evanjelici, väčšina tých, ktorí bojovali v SNP proti Hitlerovi, boli katolíci, evanjelici. Máme svojich zradcov, hrdinov a svätcov, taká je pravda.
Ja sa dovolím vstúpiť do tejto prvej, tohto prvého, tejto prvej stane článku. Zrejme pán JUDr. Chromík nemá s nami, alebo resp. minimálne so mnou a s mojimi kolegami, nemám vere..., nemám vedomosť, že by mal s nami priamy kontakt, a preto mu nemám za zlé, keď túto tému sa snaží nejakým spôsobom rozoberať s naším spojením.
Je jasné, že liberálne, liberálne plátky ako SME, Denník N a v podstate všetky médiá na Slovensku, počínajúc Aktualitami a končiac Topkami, nás označujú ako fašistov, neonacistov, xenofóbov a podobne. Samozrejme, neprávom. Žiaden z nás nebol za takéto podobné činy odsúdený.
Ale vráťme sa k článku a pokračujeme. 102-tisíc, po tejto ideológii nastúpila druhá, ktorá napriek koncu vojny vraždila a utláčala svojich vlastných občanov. Konečné číslo obetí komunistického režimu nie je dodnes známe. Autori knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989, ktorá získala cenu Dominika Tatarku, zhromaždili zoznam 102-tisíc obetí komunizmu. Nebola vojna, priamo zavraždených bolo oveľa menej ľudí, presné číslo je veľmi ťažké určiť. Zasiahnutých životov je však oveľa viac kvôli dĺžke trvania. Mnohí obyčajní ľudia sa museli vyrovnávať s úskaliami, ktoré komunizmus zabezpečil. Môj pradedko zabil celý život v baniach v Amerike, aby sa potom vrátil na Slovensko a kúpil role a kone. Kone ho zabili, role zobrali zakrátko komunisti, tým kuľačiskovým potomkom vymenili pozemky meter za meter, teda meter štvorcový dobrej zeme za meter štvorcový v stráni, na ktorej sa dnes rodí iba praslička a vzdialené..., a borovice, vzdialené hodinu od dediny. Z tejto pôdy bolo treba odovzdávať kontigenty, čiže zrno, vajcia, mäso, zemiaky a podobne v stanovenej výške a za stanovenú smiešnu cenu. Babka sa však zaťala a povedala, že takým zlodejom nikdy role do družstva nedá, a tak komunisti chodili a brali, čo videli. Mama a jej sestry a bratia spomínajú, že nemali ani čo jesť. Neboli by to uniesli, ak by dedko nechodil na týždňovky a nezarobil na jedlo a kontingenty. Mali sme šťastie, že sme sa narodili a zažili pád komunizmu a návrat slobody. Komunizmus zabíjal a týral pre príslušnosť k triede či náboženské, alebo politické presvedčenie.
1 360-tisíc. Každá ideológia a genocída začína tým, že obete sa dehumanizujú. Nazývajú sa švábmi, špinami, bigotmi či embryami, proste to nie sú ľudia. A až potom ich možno zabiť. Ale aj v nich, Židoch, Rómoch, černochoch, nenarodených alebo v katolíkoch koluje rovnaká červená ľudská krv. Majú ľudský mozog, ľudské srdce a cítia bolesť ako my. Nenarodí sa iný človek ako ten, ktorý bol počatý. Nezomrie iný človek ako ten, ktorý bol počatý. Ľudská dôstojnosť nezávisela nikdy od toho, či ťa matka a otec chceli na svete, alebo nechceli. Raz dieťatko a iný raz embryo?
Najvražednejšou ideológiou na Slovensku nebol ani fašizmus, ani komunizmus. Najvyšší počet nevinných obetí spôsobil nový výhonok predchádzajúcich ideológií, ideológia liberalizmu, ktorá zaútočila na najnevinnejšie detské životy. V tomto besnení za 50 rokov legálnosti potratov zomrelo na Slovensku viac ako 1 360-tisíc detí, teda asi každé štvrté dieťa. Tieto deti by už dnes mali vnukov. Je ich však omnoho viac, pretože v týchto zoznamoch nie sú deti, ktoré zomreli v dôsledku abortívnej antikoncepcie. Najkrutejšia vojna prebieha v našich srdciach, ktorí už nemáme lásku pre vlastné deti. Najkrvavejšími bojiskami na svete sa stali loná matiek, v ktorých umiera najviac nevinných obetí pre sebectvo a slepotu. Tieto bojiská ostávajú spáleniskami, v ktorých sa ťažko rodí nový život.
Na rozdiel od Poliakov sme si my Slováci po revolúcii povedali, že slovenské deti si slobodu nezaslúžia. Máme jeden z najhorších potratových zákonov v Európe. Spájanie sa s liberálnymi spôsobilo, že sme prestali vidieť najkrutejšiu vojnu a jej obete. Zastrel sa nám zrak. Videli sme dôležitejšie témy. Téma ukončenia vražednej vojny proti deťom to nebola. Aj vďaka tomu sa stala vojna neviditeľnou. Kam by sme dali 1 360-tisíc krížov? Raz však tieto kríže niekde dať musíme, lebo potrebujeme pokánie. Potrebujeme žiadať o odpustenie rovnako, ako by sme mali žiadať o odpustenie holokaustu. Vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky odsúdilo celé Slovensko. Budú médiá ochotné vidieť aj toto zabíjanie? Len preto, že je potrat legálny, už nie je vraždou?
Podľa viacnásobných prieskumov agentúry Focus až 70 % populácie na Slovensku pripúšťa potrat len z veľmi vážnych dôvodov alebo ich nepripúšťa vôbec. Ide o veľmi citlivú tému, ktorá dokázala na Slovensku zmobilizovať najmasovejšie zhromaždenia od revolúcie, konkrétne dva národné pochody za život s viac ako 70 tisícmi ľuďmi. Za 25 rokov sme mohli v parlamente, sme sa zmohli v parlamente na veľmi málo aktivít, môžeme byť však radi, že sme ich mali. Nebudem spomínať všetky súvisiace návrhy, napríklad úspešné zavedenie utajených pôrodov a výhrady vo svojom vedomí, teda svedomí v zdravotníckych zákonoch, ale iba tie, ktoré sa priamo dotkli potratového zákona.
Návrh zákona liberálov zo strany ANO, ktorý potrat ešte zhoršoval, bol prijatý a nie je účinný len vďaka vráteniu zákona prezidentom Schusterom. Nasledovalo podanie konzervatívnych poslancov na Ústavný súd, ktorý nás sklamal a situáciu svojím rozhodnutím ešte viac zhoršil. Návrh poslanca za KDH Gaburu na úplne zrušenie potratov nemal širokú podporu. Opozičný návrh Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského a Ľudmily Muškovej, ktorý riešil informovanie pred potratom, neprešiel. Rovnako dopadol podobný návrh Pavla Minárika a Rudolfa Bauera. O milimeter vpred sme sa posunuli vďaka úspešnému návrhu pani poslankyne Muškovej a Zelníka o informovanom súhlase žien pred potratom. Návrh vychádza z myšlienky Lipšica na zakotvenie lehoty medzi informovaným súhlasom a výkonom potratu. Bohužiaľ, vyhláška, ktorú mohol za dva roky vylepšiť minister zdravotníctva za KDH Uhliark, ostáva naďalej úplne vykastrovaná. Každá žena má právo aj na vizuálne informácie o svojom dieťati a zatiaľ ich nedostáva.
Zákaz chemického potratu bol predložený poslancami Škripekom, Vašečkom a Jurinovou. Išlo o vhodnú snahu vyjasniť znenie zákona vzhľadom k vtedy aktuálnej situácii registrovania chemických abortívnych prostriedkov, hoci chemicky sa dnes potrat nevykonáva a ani to zákon neumožňuje. Návrh neprešiel.
Návrh poslanca Kuffu, Kvasničku a Mikloška mieril správnym smerom, ale netrafil, lebo sa celá debata sústredila úplne zbytočne na trestnoprávnu zodpovednosť žien. Na to, aby sme zachránili životy detí, nepotrebujeme hľadať či trestať vinníkov. Ženy, ktoré podstúpia potrat, sa stávajú druhými najväčšími obeťami potratu. Nesúdime, pomáhame. Návrhy Gaburu a Kuffu, Kvasničku a Mikloška, ktoré priamo zlepšovali potratovú legislatívu, neboli prednesené straníckymi vedeniami. Škoda. Vedenia strany ich mohli pripraviť tak, aby sa vyhlo zneužitiu debaty a správne otvorila debata, ktorá je potrebná. Neviem, prečo to nebolo tak. Videl som v KDH mnohokrát vyplakávanie, že vďaka postoju k potratom strácajú hlasy. Nemyslím si to. Poslancov si volíme nie preto, aby sa modlili, ale preto, aby nás zastupovali a prednášali návrhy zákonov, ktoré považujeme za dobré. Nechápte ma zle, som ten posledný, ktorý by chcel podceňovať modlitbu, ale Ježiš rozmnožil chleby až potom, ako mu priniesli, čo mali. Aj politici majú úlohu formovať svedomie a prinášať návrhy zákonov, nech sa nevyhovárajú na ľud a podobne. Kresťanov v parlamente nevolili sulíkovci a kresťania chcú zlepšenie zákona o potratoch.
Vďaka kresťanským politikom, ktorí sú pasívni a boja rozhádať si to s úhlavnými nepriateľmi slobody detí, čiže liberálmi, predkladajú teraz návrh tí, od ktorých by to nikto nečakal. S návrhom prišiel predseda strany Kotleba a jeho kolegovia poslanci. Jeho návrh nezabraňuje vykonávaniu potratov zo zdravotných dôvodov postihnutia dieťaťa a pri znásilnení či iných trestných činoch, ale ruší potraty bez uvedenia dôvodu. Je to návrh, ktorý je v zhode s väčšinovou mienkou Slovákov v prieskumoch. Nie je to katolícky ideál, ale je to úplne jasné zlepšenie potratovej legislatívy v prospech dieťaťa, ktoré je povinný každý katolík podporiť.
Benedikt XVI. ako kardinál Ratzinger za Kongregáciu pre náuku viery v doktrinálnom usmernení o niektorých otázkach angažovania sa a postojov katolíkov v politickom živote napísal: „Ak politická činnosť smeruje ku konfrontácii s princípmi mravnosti, ktoré nepripúšťajú odchýlky, výnimky alebo kompromisy, potom sa stáva úloha katolíkov ešte očividnejšia a ich zodpovednosť ešte väčšia.“ Toto je prípad občianskych zákonov týkajúcich sa potratu a eutanázie, ktoré by mali chrániť prednostné právo na život od jeho počatia po jeho prirodzený koniec.
Zákon o zlepšení potratovej legislatívy mohli za 25 rokov existencie Slovenskej republiky, technicky vzaté, kresťanskí politici predložiť aspoň 50-krát. Minimálne raz za pol roka im to umožňuje legislatíva. Nerobili to. Mali isté svoje dôvody. Chce to riadne spytovanie svedomia, lebo keď prídeme k Bohu, nebudeme sa pýtať poslancov na výhovorky, ale na skutky. Čo si urobil alebo neurobil mojim najmenším, keď boli zabíjaní? Aj keď na to neboli politické podmienky, bolo ich potrebné vytvárať, kvapkajúca voda rozbije aj kameň svojou vytrvalosťou. 1 360 000 slovenských detských obetí liberalizmu si to zaslúži. Počet obetí stále rastie. Niekto mávne rukou, veď potraty sa budú robiť aj tak. Ten nemá úctu ani k obetiam trestných činov. Zrušíme zákazy vraždenia a kradnutia, lebo sa vraždiť a kradnúť neprestane? Na potratoch vidíme, ako by to dopadlo. Kresťanski politici nech preto ani neskúšajú hľadať dôvody, prečo a ako nepodporiť návrh. Tu nemáme právo hľadieť na osoby, vlastné antipatie či sympatie. Zahoďte politikárčenie. Ide o otázku života a smrti, ktorá sa nepredáva a s ktorou sa nehandluje. Kardinál Ratzinger dodal: „Pacifistická a ideologická predstava sa snaží neraz sekularizovať hodnotu mieru.“ „Mier je vždy plodom spravodlivosti a účinkom lásky,“ podpísaný Anton Chromík.
Ja tu mám ešte jeden článok od liberálnych autorov, ale pre krátkosť času ho nestihnem prečítať celý, tak sa vyjadrím alebo prednesiem svoj pohľad na náš návrh zákona a na diskusiu, ktorá tu pred prázdnymi, takmer prázdnymi poslaneckými lavicami včera odznela a dnes pokračuje.
Samozrejme, liberálna loby na Slovensku podľa môjho názoru nemá miesto a svojím zákonom sme ukázali, že sme odhodlaní ukončiť zabíjanie nenarodených detí, nenarodených detí, ktorých sa nikto nepýtal na to, či chcú byť splodené, ale boli splodené svojimi rodičmi. Ostatných poslancov žiadam o podporu nášho návrhu zákona. Teraz nepozerajme na stranícke tričká a nepozerajme na to, či sa nám niekto páči, alebo sa nám nepáči, ale pozerajme na to, čo svojím návrhom zákona, čo teda týmto návrhom zákona sledujeme. Ide nám o to, aby Slovensko prosperovalo a Slovensko bolo krajinou, kde chceme slušne žiť my všetci slušní občania. Ale nové trendy alebo nové prieskumy, alebo výskumy ukazujú, že Slovensko vymiera. Slovensko má čoraz staršiu populáciu aj vďaka tomu, že sme za existenciu svojho vlastného druhého slovenského štátu, Slovenskej republiky zabili prakticky štvrtinu svojich ľudí, len preto, že niekto obetoval, alebo teda mu bolo ľúto obetovať celý život svojim deťom. Ja by som nikdy nad takouto otázkou ani sám nerozmýšľal len preto, lebo vlastné pohodlie a tá sprostá ideológia liberalizmu je viac ako, ako život nenarodených detí.
Ďakujem vám za podporu. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Nino, ty si na začiatku porovnával socializmus, fašizmus, nejaké ďalšie ideológie a s liberálmi. V podstate mňa tak napadlo pri tých tvojich slovách, že ten liberalizmus bezbrehý západného typu je presne to, pred čím nás varoval už aj Ľudovít Štúr, a vlastne ten liberalizmus, keď sa tak nad tým zamyslíme, tak on si berie tie najhoršie prvky, najhoršie prvky každého jedného toho režimu, to znamená, to najhoršie zo socializmu, to najhoršie z fašizmu, zo sionizmu a zo všetkých tých kadejakých rôznych režimov, tak to všetko sa skry..., sa nejako spája v tom liberalizme, ktorého výsledkom je teda tá degenerácia a likvidácia tradičných hodnôt kresťanských, národných a tak ďalej.
Ale čo je zaujímavé v kontexte týchto režimov alebo týchto, týchto hodnôt, týchto politických presvedčení, je to, že my tu v Národnej rade máme extrémnych liberálov, ktorí sú tu zastúpení stranou SaS, a oni sa na rozdiel od napríklad konzervatívnej alebo tzv. konzervatívnej SNS, Slovenskej národnej strany, nenechali zneužiť na to hlasovanie o odložení hlasovania o našom návrhu zákona. To znamená, ešte aj tí liberáli, ktorí hlboko nesúhlasia s tým, aby sme tie potraty obmedzili, tak ešte aj oni mali v sebe toľko tej parlamentnej kultúry, že sa nenechali zneužiť a nehlasovali za odloženie toho hlasovania. A na druhej strane Slovenská národná strana, ktorá sa hrá na národnú a hrá sa na konzervatívnu, tak svojimi hlasmi toto absolútne podporila a jednoducho sa na tom podieľala.
Čiže toto je ďalší z paradoxov tejto našej politickej scény a parlamentnej demokracie na Slovensku.

Ďakujem za slovo. Nino, hovoril si o zákone č. 73/1986 Zb., ktorého vlastne novelu predkladáme. Ja som v tom zákone našla niekoľko per..., našla niekoľko periel. Tak počúvajme:
- V súčasnej dobe nie je potrebné udávať dôvod, predpokladá sa, že žena sa dostala nechceným počatím. - O čom predpokladáme? Nerozumiem tomu.
- O prerušenia tehotenstva požiada svojho obvodného gynekológa, ak zistí, že podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva sú splnené, oznámi žene, v ktorom zdravotníckom zariadení sa umelé prerušenie tehotenstva vykoná.
A teraz poďme k tým podmienkam:
- Podmienkou je, že v posledných šiestich mesiacoch žena nepodstúpila umelé prerušenie tehotenstva, čiže zo zákona má nárok na interrupciu. - Čo je to nárok na interrupciu, pre boha živého?! Máme nárok na stravný lístok, máme nárok na, na stravu, na vodu, na bývanie. Ako môže mať žena nárok na interrupciu? A dvakrát do roka!? Veď je to niečo ohavné, že žena, ktorá by mala spĺňať posolstvo matky na tejto zemi, má nárok na dve interrupcie do roka.
Ale počúvajme ďalej:
- Ak má viacej ako 35 rokov a má dve žijúce deti, potom toto časové obmedzenie odpadá a ak má viacej ako 40 rokov, nemusí spĺňať ani podmienku o počte porodených detí.
Tak teraz neviem, to je niečo hrozné. Ako môžme takúto ženu nazývať ženou? To je žena hyena, lebo žena matka k danému riešeniu nikdy neinklinuje a nikdy nepristúpi a nikdy by svoje dieťa neodsúdila na potrat.
Preto sme museli predložiť novelu tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Na Slovensku je to, žiaľ, tak, že akosi sa nejako ľahko nachádzajú príčiny, nachádza sa ix príčin, prečo obmedziť či zakázať potraty je nemožné. Potraty sú de facto vraždenie. Tvoj historický exkurz bol veľmi poučný, je zlé, keď umožnenie potratov je nanešťastie de iure uzákonené. Dobre, že si pripomenul akože kresťanstvo, kresťanov v rôznych stranách, že doteraz mlčali, a teraz my sme dokonca, naša strana Kotleba - Ľudová naša strana, strana Naše Slovensko, my sme obviňovaní, že chceme zabrániť trhaniu, mixovaniu ručičiek, nožičiek či štikanie hlavičiek v maternici, aby sa to následne vysalo preč z maternice.
A čo sa týka toho liberalizmu, tak ten bezbrehý liberalizmus spôsobil marazmus, ktorý je najlepšie vidieť v krajinách, ako je Anglicko, Švédsko, Nemecko či Francúzsko. Sú mnohé štvrte v Štokholme, kde nestretnete Švéda, v centre Londýna takisto nestretnete Angličana. Kostoly sú prázdne, ale mešity plné. Toto spôsobil ten bezbrehý liberalizmus a teraz my ešte ďalej chceme dovoliť, aby sa, brutálne poviem, vyjadrím, vyškrabávali deti z maternice ďalej. S týmto súhlasiť nebudem a, samozrejme, musí sa to dať nejako zastaviť a návod na to je náš zákon.
Ďakujem.

Jano, ďakujem ti, samozrejme, za tvoj prejav, hovoril si o tom, že, alebo čítal si články v ktorých sa spomínalo, že existujú rôzne protiargumenty proti napríklad tejto novele alebo proti samotnej myšlienke, že by sme interrupcie, ako ich volajú, obmedzili alebo zakázali, no a jednou z nich je napríklad to, že keď interrupcie na Slovensku takýmto výrazným spôsobom obmedzíme týmto naším zákonom, že vznikne tzv. potratová turistika, nelegálne potraty a tak ďalej a tak ďalej.
Samozrejme, samozrejme, toto riziko tu existuje. Samozrejme, si uvedomujeme, že potratová turistika vznikne a že bude aj niekoľko čiernych potratov, ale uvedomme si, že každé kladenie prekážok do cesty je spôsob, ako zabrániť čo najväčšiemu množstvu týchto potratov, to znamená, určite bude nejaká potratová turistika, ale omnoho, omnoho, v ďaleko menšej miere, než je to vykonávané dnes, lebo neverím tomu, že z tých 5-tisíc Sloveniek, ktoré chodia ročne na potrat, že všetci, všetky odídu do zahraničia a nechajú si ten potrat jednoducho po tejto našej novele urobiť. To je proste holý nezmysel. A už jeden jediný zachránený ľudský život, ktorý môžme dosiahnuť týmto zákonom, nám stojí za to, aby sme to prijali. Jeden jediný, to znamená, že keby sme ich zachránili 3 000-4 500, tak to je tak obrovský úspech, ktorý v histórii druhej Slovenskej republiky nemá žiadnu obdobu, to znamená, potratová turistika nie je vôbec žiaden argument, pretože tu nehovoríme o, ja neviem, o čom, o nejakých finančných výdavkoch alebo o čomkoľvek inom, hovoríme o ľudských životoch, o tisícoch ľudských životoch za každý jeden rok, to proste nemôže nechať nikoho chladného.

Ďakujem, kolegovia, za faktické poznámky. A nadviažem na teba, Miňo, spomínal si nejakú finančnú stránku v tejto veci, ja len pripomínam, že bavíme sa tu o nenarodených deťoch, ktorým je odopreté právo žiť, a pritom táto, táto naša úprava, toto zrušenie absurdného zákona, ktorý je v platnosti, ako spomínala kolegyňa Nehézová, od ’86. roku, nebude stáť štát, nebude stáť Slovenskú republiku ani jedno euro. Práve naopak, veď z každého, z každého počatého dieťaťa vyrastú daňoví poplatníci, ktorí budú nejakým spôsobom do budúcna prispievať na chod a fungovanie štátu. Na druhej strane tu máme liberalizmus, ten bezbrehý liberalizmus, ktorý, ktorý propaguje homosexualitu, LGBTI, transgender, gender, ja neviem, čo všetko ostatné, a to je v poriadku a zároveň obhajuje aj potraty. Hej? Obhajuje interrupcie, ale to je všetko v poriadku, takýmto štýlom sa má uberať nasledujúce storočie, nasledujúci svet, ale ja voči tomu som ohranený a myslím si, že aj my v Ľudovej strane Naše Slovensko jasne vidíme, že toto nie je cesta nielen pre Slovensko, ale pre celý svet.
Áno, a sme tu dnes na to, aby sme akúkoľvek možnú prekážku proti interrupciám, proti zabíjaniu nenarodených detí kládli, a tento náš návrh zákona to umožňuje. Prekazuje zabíjanie malých detí nenarodených.
Ďakujem. (Potlesk.)