31. schôdza

Natália, vystúpila si neviem už koľkýkrát, ale tvoje vystúpenia sú argumentačné, hodnotné a plné pravdy. Musím povedať, že každá jedna tvoja rozprava ma utvrdzuje v správnosti obmedzenia potratov, aj keď o potrate ako o ohavnom čine som nikdy nepochybovala. Tvoje slová musia osloviť každého, kto má ešte aspoň štipku svedomia a pokory, lebo keď sa k životu a ľudskému životu staviame s láskou a pokorou, žijeme šťastný život. A potrat k šťastnému životu nepatrí. Ešte som nevidela ženu, ktorá by po potrate bola šťastná. Preto potrat nie je šťastím, ale nešťastím v živote ženy, ako som aj včera vo svojej rozprave dokladovala príbehmi zo života žien.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Natálka, spomínala si demokraciu na Slovensku a napriek tomu sa tu úplne bezbreho a na želanie vykonávajú potraty. Umelé ukončenie tehotenstva je najväčšie zlo. Právo na život je to úplne prvé, súčasne i to najdôležitejšie ľudské právo garantované ústavou, bez ktorého všetky ostatné ľudské práva strácajú akýkoľvek zmysel. Preto je veľkým paradoxom, že títo propotratoví tzv. demokrati organizovaní v mimovládkach platených zo zahraničia schvaľujú vraždenie nenarodených detí, a pritom majú plné ústa ľudských právd. Pýtam sa, nie je to farizejské?
Ďakujem.

Ďakujem. Natália, opísala si argumenty, ktoré nemôžu žiadneho poslanca, poslankyňu nechať ľahostajnými. Bolo tu opísané počatie dieťaťa, ako sa vyvíja, a všetko s tým súvisiace, ale bol tu opísaný aj potrat nenarodeného dieťaťa, ako prebieha, ako sa trhá, aby sa vybralo z lona matky. Tak ak to nepohne so svedomím poslancov a poslankýň, tak už neviem, čo by ich presvedčilo. Jedine prosiť Pána Boha, aby im osvietil myseľ.

Ďakujem za slovo. Prihlásila som sa len preto, pretože v rámci tých dvoch minút nebudem vedieť, nedá sa odpovedať.
Chcela by som najprv odpovedať pánu poslancovi môjmu kolegovi Dušanovi Jarjabkovi. Takto, v prvom rade škoda, že ste tu včera neboli, lebo naozaj tu zazneli skutočné argumenty, ja vám môžem tie argumenty poskytnúť, ak budete mať záujem, teda tie vedecké práce a tak ďalej, ale to neskôr, samozrejme. Máte právo na svoj názor a naozaj si neosobujem žiadne právo, aby som vám, vás o toto právo pripravovala alebo aby som vám ho upierala. Každý v tejto Národnej rade, každý poslanec má právo na svoj názor, má právo na svoje presvedčenie, ale spomenuli ste vstupovanie do svedomia žien.
Ja nevstupujem, teda v podstate áno, chcete povedať, že keď nazveme vec pravým menom, je to vstupovanie do svedomia? Keby vám niekto zabil blízku osobu, tak urobil interrupciu, alebo urobil na nej zákrok? Asi by ste to nazvali pravým menom - vražda. A takisto aj to dieťa, tu nejde o to, nikto nechce vyčítať, práve naopak, ja ešte o tom budem hovoriť. Cítim hlbokú ľútosť, pretože tie ženy trpeli, trpeli vtedy, boli v strašnej situácii, pretože nikto si len, áno, sú také ľahkomyseľné osôbky, ktoré si len tak idú na potrat, ako keby si išli vytrhnúť zub, ale mnohé ženy bojujú, plačú, nariekajú, prebdené noci, zúfalé sú, nevedia, čo majú robiť, kým sa, kým sa odhodlávajú, je to strašne ťažké rozhodnutie, čiže ako by som ja mohla túto ženu nejakým spôsobom súdiť. Ja ju nesúdim, ale jednoducho ten potrat, keď je to raz, keď to neni, nie je interrupcia, ale je to zabitie, tak zabitie je raz zabitie. Keď vám niekto zabije syna, dcéru, tak je to zabitie, a nie, nie zákrok. Neurobil mu zákrok.
Ďalšia vec. Hovorili ste, že muži nemôžu rozhod..., tak ja vám teraz niečo poviem, že muži tu rozhodujú o ženách. Ja sa vám priznám, že v našom poslaneckom klube ja som strašne bojovala, bohužiaľ, teda bojovala som za to, za úplný zákaz interrupcie, potratov, zabíjanie detí bez akýchkoľvek výnimiek. To moji kolegovia, ktorí sú muži, a sú to muži, skutoční muži, nie sú to žiadne bábovky ani padavky, a práve títo muži z nášho klubu, ktorí sú predkladateľmi, preto ja nie som ani predkladateľ, pretože som odmietla, lebo ja som chcela úplný zákaz. A títo muži, skutoční muži našli v sebe, jednoducho prejavili ten súcit, prejavili tú láskavosť, tú toleranciu, ten, tú múdrosť a jednoducho tento zákon takto zmiernili. Práve títo muži, ktorí mysleli na tie ženy. Čiže nemožno ani to povedať, že muži sa starajú do žien, pretože naozaj naši muži z našej Ľudovej strany Naše Slovensko, práve títo muži to, čo som ja presadzovala, oni to zmiernili.
Ďalej by som chcela povedať ešte aj to, že nielen žena, aj muž je vinný. Určite hovorím, znova opakujem, keď ste poslali, ja neviem kto, je veľa mužov, ktorí svoje dievča pošlú na potrat, len preto, že nechce sa ženiť alebo je ženatý, alebo ja neviem čo, alebo sa ďalej nestará. Aj muži sú vinní, tu nejdeme pranierovať ženy. Mali by byť aj muži zodpovední, zodpovedne a s úctou pristupovať k tým ženám. Nielen tá žena, samozrejme, na nej je všetka tá ťarcha, ale jednoducho aj tí muži.
Čiže ja nechcem, ja nechcem vstupovať do svedomia žien, práve naopak, ja im chcem vyjadriť súcit, empatiu a ja neviem a znova opakujem, že tým ženám treba pomáhať a treba im pomáhať aj pred tým, keď ešte rozhodujú o tom potrate, keď sú nešťastné, mnohokrát boja sa, hanbia sa, ja neviem, čo všetko, a jednoducho možno vtedy práve nenájdu pomocnú ruku. A týmto ženám treba pomáhať aj potom. A aj tým ženám, ktoré si, ktoré majú tú odvahu a dieťa si nechajú.
Hovorím, česť všetkým slobodným matkám, ktoré si dieťa ubránili napriek tlaku rodiny, napriek ja neviem čomu, že ju muž nechal a tak ďalej. Čiže to sú také, je to, tam máte pravdu, to je strašne zložitý problém, to je jednoducho niečo tak, no je to veľmi zložité, ale my nemôžme, keď je niečo raz vražda, keď je niečo zabitie, a vedecky je dokázané, že to dieťa, ten plod je človek, len je malé, len ho nevidíme, nepočujeme ho plakať, nevidíme ho voľným okom sa brániť, ale zabitie to je. Takže toto k vám, pán poslanec, že nie vstupovať do svedomia, poľutovať, pomôcť. Prípadne aj psychológovia mali by viacej sa zaoberať, lebo naozaj veľa žien má tie problémy. Takže pomáhať im s láskou a láskavosťou, a nie, nikto ich nechce, že jednoducho bičovať. Ja vám, ja vám ešte k tomu poviem, teda ešte v jednej rozprave.
A ešte niečo. Chcem povedať, že, ešte na pána, ďakujem všetkým mojim kolegom za, pánu poslancovi Kecskésovi na to, že ako môže niekto, totižto keď niekto robí, pácha dlhodobé zlo, tak on potom stráca, zahmliezava sa mu rozum. To znamená, on, keď dlhodobe umlčujeme svoje svedomie, robíme proti svojmu svedomiu, napokon ono sa nám prestane ozývať. My to svedomie zahlušíme a ono už potom sa neozýva. Mnohí to robia kvôli peniazom, mnohí to robia z nevedomosti, že veď aj Pán Ježiš na kríži, keď ho križovali, tak povedal: „Bože, otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Možno naozaj niekto nevie, čo činí.
A pánu poslancovi Martinovi Kotlebovi áno na to, či fašizmus, aj nacizmus. Áno. Národný socializmus je ľavicový, bol ľavicový. Internacionálny socializmus, ten boľševizmus v Sovietskom zväze bol ľavicový a fašizmus, to sú ľavicové ideológie, a fašizmus je..., fašizmus je krajne ľavicová ideológia. Jedna z krajných ľavicových ideológií. Čiže toto všetko, nacionálny socializmus, internacionálny socializmus aj fašizmus sú ľavicové ideológie.
Ďakujem. Aj dnešný neomarxizmus.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, dovolím si teda odpovedať.
Je to téma, na ktorú bolo veľmi veľa konferencií, ktoré netrvali ani hodinu, ani dva dni, a ešte veľa konferencií určite bude, hej. Ja by som ale zostal v tej pragmatickej rovine, ak dovolíte. Dohodnime sa na jednej veci – a tam sa určite dohodneme –, že je to, toto všetko je otázka istého, istého hodnotového rebríčka, ľudského hodnotového rebríčka získaného na základe výchovy, histórie, súčasnosti, práce a tak ďalej a tak ďalej. Ten váš je určite iný ako ten môj, ale to ešte neznamená, že ten váš je lepší ako ten môj, a, samozrejme, to neplatí ani opačne.
A to by som vám chcel teda povedať pri všetkej úcte a ďakujem veľmi pekne, že ste na mňa reagovali.

... na vás reagovať, ja verím, ja chcem dúfať a dúfam, že určité hodnoty máme spoločné, a to je zmysel pre česť, pre spravodlivosť. Ja verím, že ja nehovorím o viere v Boha. A v takýchto veciach, toto, na to máte svoj názor. Ale ja si myslím, že zmysel pre česť a spravodlivosť vari, hádam, dúfam a verím, že máme spoločnú. A možno máme spoločný aj zmysel, aj zdravý rozum, takže ja si myslím, že nemáme, nie je toľko odlišností medzi nami. Môžete byť skeptik, môžete byť agnostik, isteže toto je otázka výchovy, ale my nemôžeme počkať, povedzme povedať, že nebude zákaz kradnutia, že budeme ľudí vychovávať. To by sme ich veľmi dlho vychovávali. Nebude zločinom zabitie, my poďme vychovávať ľudí a najprv ich vychovajme. Nie, naozaj nejaká reštrikcia tu musí byť. A zase, znova opakujem, tu nikto nepranieruje, nikto nesúdi, nikto nejde križovať ani upaľovať tie ženy, ktoré sú už dosť nešťastné, pretože podstúpili ten potrat, a naozaj to v nich zanechá, či už si to pripustia, možno to zametú pod koberec, do svojho hlbokého podvedomia. Možno na to myslia, možno, mnohé to oľutovali a tak ďalej a tak ďalej, čiže sú rôzne. Je to od prípadu k prípadu, každý sme iný, ale naozaj je to, musíme pomenovať. Ja hovorím, nemôžme čakať s odsúdením teda kradnutia, kým sa ľudia vychovajú. Ani z mnohých priestupkov a z mnohých zlých vecí.
Ďakujem.

Pán poslanec Kolesár.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, život sa začína počatím, biblická vierouka je náuka o živote, a nie o smrti. Je o záchrane každého, koho je možné zachrániť. Ježiš sám je nazývaný cestou, pravdou a životom a zomrel práve preto, aby iní ľudia mohli žiť. Biblia nás vyzýva, aby sme sa aj my postavili na stranu bezbranných a tých, ktorým sa ubližuje. Súčasná legislatíva umožňuje, aby sa človek správal v tejto oblasti úplne nezodpovedne a je potrebné ju zmeniť. Americký filozof Patrick Lee uvádza proti obhajovaniu morálnosti potratov nasledovné argumenty:
1. Úmyselné zabitie nevinnej osoby, je vždy morálne zlé.
2. Potrat je úmyselné zabitie nevinnej osoby.
3. Potrat je vždy preto morálne zlý.
Interrupcia je zámerným ukončením tehotenstva v ktoromkoľvek štádiu od počatia po narodenie, ktorého následkom je smrť zárodku, resp. plodu. Interrupcie sú rozporuplnou témou, eticky rozdeľujúcou ľudí na dva tábory. Rozpory vyvoláva otázka, či je zámerné ukončenie tehotenstva, ktoré by inak skončilo pôrodom, morálne prípustné, a ak, tak za akých okolností. K umelému odstráneniu plodu z tela matky sa rad historicky známych spoločností staval negatívne a v krajinách so silným katolíckym vplyvom túto činnosť prísne trestali.
Umelé odstránenie plodu z matky, z tela matky je záležitosť veľmi problematická z mnohých hľadísk - zdravotných, psychických, etických. Historicky je predmetom mnohých sporov aj legislatívnych a v mnohých štátoch bolo stále a je protiprávne. Až do prvej svetovej vojny právne poriadky, väčšina krajín potraty zakazovala. Právny štát, ktorý uzákonil umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy, bol Sovietsky zväz 18. novembra v roku 1920. Od polovice 50. rokov minulého storočia bol zákon o umelom prerušení tehotenstva na žiadosť ženy zavedený vo väčšine bývalých socialistických krajín s výnimkou Nemeckej demokratickej republiky, tu nadobudol platnosť až v roku 1965. A ešte Albánska. V Anglicku a vo Francúzsku sa to stalo až v 70. rokoch. U nás v bývalom Československu uviedli potratový zákon do praxe v roku 1957. Jeho vykonávacie predpisy však podmienky na vykonanie potratu rôznymi úpravami obmedzovali.
Od roku 1987 začal platiť zákon, ktorým sa zrušili potratové komisie a rozhodovanie o počte a čase nenarodených detí sa ponechalo na matku. Zároveň sa zaviedla nová technika vykonávania potratov, tzv. miniinterrupcie. V mnohých krajinách sveta je interrupcia ilegálna alebo veľmi problematická a žena musí pre súhlas s výkonom absolvovať schvaľovanie komisiou. Napríklad veľa žien z Poľska dnes podstupuje potraty na klinikách v Českej republike. Aj ženy z Írska cestujú z toho istého dôvodu do Anglicka. Interrupcia je veľmi citlivá téma, s ktorou sa potýkajú ženy nielen na Slovensku, ale po celom svete. Zlá finančná situácia, nízky vek ženy, nevyspelosť partnerov, tlak zo strany okolia, kariéra, zdravotné problémy, násilné trestné činy, to sú najčastejšie dôvody pre dobrovoľné prerušenie tehotenstva.
Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladá zákon, ktorým chce zakázať potraty na vyžiadanie. Absolútny zákaz potratu by mal byť obmedzený v troch prípadoch - ohrozenie života matky bez časového obmedzenia s jej súhlasom, počatie v dôsledku z trestného činu znásilnenia do 12. týždňa alebo tzv. eugenický potrat, čo je nárok na potratenie nenarodeného dieťaťa s genetickou poruchou, do 24. týždňa. Životných princípov nie je až tak veľa, pre kresťana sú zhrnuté v Desatore. Preto chrániť ľudský život je preň základný princíp. Ak berieme svoje kresťanstvo zodpovedne, v tejto veci nemá priestor na uhnutie a na kompromis.
Tento postoj podporuje aj stanovisko cirkvi. Napriek tomu, že ani Starý, ani Nový zákon sa o vyvolanom prerušení tehotenstva nezmierňuje ani ho konkrétne nezakazuje. Cirkev vystupuje proti interrupciám veľmi rozhodne. Stanovisko súčasnej rímskokatolíckej cirkvi je najucelenejšie formulované v Deklarácii k vyvolanému potratu z roku 1974. Vyhlásenie si okrem iného všíma paradox, že tí istí ľudia, liberáli protestujú proti trestu smrti a vojnám a súčasne obhajujú interrupcie. Interrupcie, ako aj antikoncepciu a umelé oplodnenie odsudzoval so všetkou rozhodnosťou aj pápež Ján Pavol II., najkompletnejšie v encyklike o hodnote a neporušiteľnosti ľudského života Evangelium vitae. Dokument opäť zdôrazňuje, že interrupcie priamo porušujú právo na Božie prikázanie - nezabiješ.
Rád by som citoval pasáže z encykliky života pápeža Jána Pavla II., ktoré sa týkajú postoja kresťanských politikov k právnej ochrane života.
Čl. 90
- Politici ako povolaní do služieb človeku zo spoločnému dobrému, zo spoločnému dobrému majú povinnosť odvážne sa vyslovovať za život najmä vo sfére právnych nariadení.
2. V demokratickom systéme, kde sa zákony a rozhodnutia tvoria na základe súhlasu mnohých občanov, vo vedomí osôb, ktoré sú vykonávateľmi moci, môže byť oslabený pocit osobnej zodpovednosti. Nikto sa jej však nemôže zbaviť, najmä keď zastáva funkciu v oblasti zákonodarstva alebo správy.
3. I keď právo nie je jedným nástrojom obrany ľudského života, zohráva veľmi dôležitú, niekedy rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania určitého zmýšľania a určitých mravov.
Čl. 73
Ak nie je možné odmietnuť alebo úplne zrušiť zákon o umelom potrate, člen parlamentu, ktorého osobný absolútny nesúhlas s potratom je jasný a všetkým známy, konal by správne, keby podporil návrh, ktorých cieľom je obmedzenie škodlivosti takého zákona a umenšenie jeho negatívnych dôsledkov na poli kultúry a verejnej nemravnosti. Keď takto koná, robí správny a dovolený pokus obmedziť jeho škodlivé aspekty. Problém potratu je však oveľa komplikovanejší ako len to, či ide o hriech. Potrat predsa nie je vôbec dobrý ani pre matku, ženu, ktorá ho rozhodne, ktorá sa ho rozhodne podstúpiť. Veľa z nich toto svoje rozhodnutie spätne ľutuje, smútia, majú depresie, samovražedné sklony, narušený vzťah k deťom, k mužom, strácajú úctu samé k sebe. To sú vážne veci. Nie každá matka, ktorá bola na umelom potrate, musí mať takýto ťažký osud. Ale som si istý, že ich je veľa a že mnohé z nich toto svoje trápenie dusia vo svojom vnútri. Boja sa, že by boli nepochopené, veď šli na potrat dobrovoľne, tak čo sa teraz sťažujú.
Takáto izolácia ich trápenie ešte viac zosilňuje. Niekto by možno zastával postoj, nech je potrat legálny aspoň v prípade znásilnenia, ťažkej situácie, alebo keď ide o mladú mamičku. Je v tom niečo nepochopiteľné. Veď kto by nechcel takejto zranenej matke pomôcť, ale potrat nie je v tomto prípade dobré riešenie, práve naopak. Ak si matka uvedomuje hodnotu svojho dieťaťa a nechá sa do potratu dotlačiť okolnosťami, partnerom alebo rodičmi, práve u takejto matky je riziko psychických následkov potratu vyššie. Chápem, že pre niektoré ženy je ťažké prijať rolu matky. Musia zabiť kus seba, to, kým sú, to, kým chcú byť, ale ak sú tehotné, už sú mamy. Už to nikdy nebude inak bez ohľadu na to, čo urobia. Naša spoločnosť a kultúra by mala pomôcť prijať tento fakt, lebo ony si to s veľkou pravdepodobnosťou raz uvedomia, len to bolí, ak je to príliš neskoro. Interrupcie je problemat-, interrupcia je problematická nielen z psychického hľadiska a morálnej roviny, mnoho žien sa po prekonanom potrate trápi výčitkami svedomia, sužujú ich pocity straty, smútku. Morálne hodnoty sú pre každého z nás iné a psychické následky sa teda líšia najmä podľa toho, aké hodnoty vyznávame.
Interrupcia prináša aj mnoho zdravotných rizík, hoci medicína je v súčasnosti na veľmi vysokej úrovni, nejaký podob-, nejaký podobný výkon na ľudskom tele sa nezaobíde bez určitých rizík. Stále sa, bohužiaľ, vyskytujú prípady, keď sa žena po interrupcii mala pro-, keď žena po interrupcii mala problém otehotnieť alebo tehotenstvo udržať.
K podpore zákona o ochrane života vyzývajú poslancov tiež slovenskí proliferi. Plná zákonná ochrana nenarodeného dieťaťa ako jedinečnej ľudskej osoby je naším politickým i občianskym dlhom, morálnou povinnosťou a najváženejšou úlohou, uvádzajú proliferi vo svojej výzve, ktorú posielajú členom zákonodárneho zboru. Preto vítame a podporujeme každý rozumný krok k zákonnej ochrane nenarodeného dieťaťa bez ohľadu na politickú príslušnosť predkladateľov či podporovateľov. Každý legitímne zvolený politik má právo na povinnosť navrhovať, podporovať a schvaľovať také zákony, ktoré chránia život a dôstojnosť človeka. Ochrana, ba už aj pokus o ochranu života nevinného človeka, sú správne, bez ohľadu na to, kto ich realizuje. Ak ich treba podporovať, tak ich treba podporovať, píšu signatári. Výzvu podpísali známi slovenskí proliferi: Marek Michalčík, Kanet, Patrik Daniška, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Anton Chromík, Aliancia za rodinu, Tomáš Kováčik, Asociácia za život a rodinu, Jana Tutková, Centrum pre bioetickú reformu, Andrej Ungvarský, Projekt 9 mesiacov za život, Dušan Škrula, Aliancia za život, Jozef Mikloško, Úsmev ako dar, Vladimír Krčméry, Vysoká škola zdravotnícka a sociálnej práce sv. Alžbety, a Juraj Šúst, Bratislava za život, prolife projekt Spoločenstva Ladislava Hanusa.
Bolo tu už viackrát povedané ohľadom, ako ten život vzniká v lone matky, ako sa spojí spermia a vajíčko, ako potom ten človiečik rastie, ako mu rastú a vyvíjajú sa orgány, ako ide, ako rastie ten nervový systém, aké má už genetické kódy od matky a od otca. A matka, ktorá sa rozhodne ukončiť ten život, lebo nevie, či sa oňho postará, alebo takéto veci, nikdy v tom nie je sama, stále sú v tom dvaja, stále je aj tam ten otec, ten partner, ktorý má tiež niečo do toho čo povedať. Stále je voľba výberu, nakoľko nemusí ísť hneď na potrat, môže sa poradiť s partnerom, ako som už povedal, so známymi, s doktorom, aké riziká sú, čo ako. Veľa žien, ktoré boli v mladosti, mali zhýralý život, chodili na výškrab dvakrát-trikrát, potom dospeli v roku nejakých 30, 31, mali už problém udržať ten plod v sebe v lone matky a už nevedia sa s tým zmieriť, lebo im doktor povie, je nám ľúto, ale už nebudete mať môcť deti.
Stále je šanca, máme tu šancu na adopciu, máme tu šancu dieťa dať do centra záchrany, ktoré keď sa rozhodne, že ho tam vloží, tak potom do 30 alebo do 60 dní môže ho, spätne sa oňho priznať a po určitých úkonoch a procesoch jej bude odovzdaných naspäť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Potratová turistika je logický fenomén. Tento fenomén však krásne poukazuje na to, ktorá krajina má ešte aké-také morálne zásady, a tiež ukazuje na krajiny, ktoré už úplne akceptujú neomarxistické liberálne zločinecké kreátry, kreatúry z Bruselu či Štrasburgu. Kreatúry nikým nevolené a presadzujúce svoj satanistický nový svetový poriadok.
Dobre si spomenul aj schizofrenickú skutočnosť, že odporcovia trestu smrti tvrdia, že žena má právo na vlastné takzvané slobodné rozhodnutie, v úvodzovkách je to, to je trest smrti pre maličké dieťatko vo svojom bruchu, schizofrénia.
Ďakujem za slovo.

Áno, ďakujem za slovo. Ďakujem ti Juraj, veľmi citlivo si pristupoval k tejto téme. Naozaj s láskavosťou, citlivosťou, čiže vlastne je to opak toho, ako niekto hovorí, že tí muži sa opovažujú zasahovať do života žien a ja neviem čo všetko. Naozaj vďaka ti za tvoju jemnosť, za tvoju citlivosť, s akou si pristúpil k tejto téme. A za tvoju ľudskosť.