31. schôdza

Pán spravodajca, máte možnosť vystúpiť v rámci záverečného slova, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, premýšľajúc nad slovami predkladateľky, dodám iba to, že snažíme sa spoločne a verím, že aj s väčšinou vás, za pomoci väčšiny vás nahradiť to, čo zanedbali vlády Slovenskej republiky, ochrániť naše prírodné zdroje, vyzdvihnúť ochranu Žitného ostrova na úroveň zákona. Napĺňame aj víziu dávnych ochranárov, ktorí o Podunajsku a o Žitnom ostrove dlho pred nami hovorili, a či to bol Mikuláš Huba, alebo Pavel Šremer, navrhovali špecifické režimy.
Chránená vodohospodárska oblasť a ešte k tomu na chvoste záujmu vlády a príslušných orgánov zlyhala. Studne na Žitnom ostrove sa napĺňajú škodlivinami, a preto verím, že toto vyburcuje vládnu koalíciu k tomu, aby začala chrániť tento majetok Slovenskej republiky.
Minister životného prostredia zatiaľ berie podľa mňa riziká, ktoré s týmto plynú, s tým znečistením, na ľahkú váhu. Osobne som ho žiadal, aby zmeral, aby dal merať studne všetkých občanov, ktorých sa tento mrak podzemných exhalátov alebo podzemných škodlivín týka. Bol toho názoru, že nie je to také akútne a že tie škodliviny, nie je ich tam tak veľa. No tak naozaj je otázne, čo by na to povedali ľudia, lebo tak veľa, aby rovno od toho umierali, tam asi nie sú, ale tak dosť, aby to bolo možné považovať za ohrozenie zdravia, tak niektoré prvky sa určite vyskytujú. Myslím si, že jeho počínanie bolo prejavom neskúsenosti aj ľahkovážnosti. Žiaľ, ľahkovážnosti na takom mieste, kde ľahkovážnosť nesmie byť, a to je ochrana zdravia a bezpečia občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledovať by mal môj bod, ktorý ja predkladám spolu s pani poslankyňou Renátou Kaščákovou, ale teda z príčin, že ja vediem schôdzu, nie je tu pani Kaščáková, nie je tu ani náš spravodajca, Jozef Mihál to mal spravodajcovať, tak ho presúvame na záver, vlastne stráca poradie.
Teraz bude nasledovať prvé čítanie o návrhu poslancov Branislava Gröhlinga, Jozefa Rajtára a Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 933, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 974.
Poprosím pána poslanca Gröhlinga, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga, Jozefa Rajtára a Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 933.)

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, predkladáme novelu zákona 596/2003 Z. z., je o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá má riešiť ten systémový problém komplikovaného prerozdelenia financovania v školstve na dva zdroje, jeden zdroj z ministerstva školstva a jeden zdroj z ministerstva vnútra. Neprehľadnosť tohto modelu v podstate vyvoláva potrebu potencionálneho zjednotenia financovania školstva, kde rozpočet verejnej správy na roky 2017 - 2019 ukazuje, že v 2017 dosiahli výdavky na vzdelávanie na ministerstve školstva 1,24 mld. eur a výdavky na vzdelávanie z ministerstva vnútra 1,1 mld. eur.
V rámci reformy, resp. projektu ESO (Efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa) ministerstva vnútra došlo okrem iného aj k zmene spôsobu financovania regionálneho školstva. Prostriedky do roku 2013 boli pre školy a školské zariadenia poskytované ich zriaďovateľmi výlučne z kapitoly ministerstva školstva prostredníctvom krajského školského úradu podľa sídla, samozrejme, zriaďovateľa. Výnimky tam predstavovali školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľmi boli samosprávne kraje. Tým boli finančné prostriedky posielané priamo ministerstvom školstva.
Projektom ESO od 2013 sa zrušil tento model financovania a aj metodiky určitým spôsobom a začalo sa uskutočňovať prostredníctvom jednej kapitoly ministerstva školstva, ako aj prostredníctvom druhej kapitoly ministerstva vnútra a tento spôsob financovania slovenského školstva platí doteraz. Môžme povedať, že logicky sa teda financuje z ministerstva školstva, nelogicky je to z ministerstva vnútra.
Po piatich rokoch od zavedenia projektu ESO môžme reálne skonštatovať v oblasti školstva, že tento systém ukazuje, že tok, finančný tok prostriedkov plynúci predovšetkým z ministerstva vnútra je veľmi náročné sledovať a tento spôsob sa javí ako absolútne nesystematický a neprehľadný, v dôsledku čoho vzniká naozaj priestor na absolútne neefektívne míňanie financií v prvom rade v oblasti školstva.
Naším cieľom je, samozrejme, otvoriť túto diskusiu, aby zjednotenie financovania bolo prioritou, samozrejme, aj metodika riadenia školstva, lebo sme to zažívali v ostatnom období pri rozdeľovaní alebo pri určovaní plánu výkonov pre 8. ročné gymnáziá, kde dve ministerstvá v rámci metodiky svojich kompetencií si posúvali jednotlivé rozhodnutia a stále sa naťahovalo, kde v prvom rade ten dopad bol na mladých ľudí a žiakov v jednotlivých školách.
Takže cieľom je zjednotiť financovanie školstva a my sa môžme potom ďalej rozprávať o tom, že či by to mal byť naozaj ten model s krajskými školskými úradmi, tak ako ich poznáme spred roku 2013, alebo pôjdeme ešte ďalej a toto financovanie by mohlo prejsť kľudne na vyššie územné celky, alebo poďme tým spôsobom, ak budeme mať funkčný systém, že by sme platby a jednotlivé veci a finančné záležitosti mohli posielať priamo na školy, na vybratú skupinu škôl a metodicky budeme posúvať jednotlivé školy v rámci ich kompetencií, aby rozhodovali o tom, čo budú učiť.
Ďakujem veľmi pekne za podporu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Sopkovi. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, ctení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 933). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Poprosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa pán spravodajca, pán poslanec Sopko.
Nech sa páči.

Len veľmi krátko.
Vážení kolegovia, nedá mi to, naozaj mi to nedá, ospravedlňujem sa, ale keď sa preberajú školské veci, vždy sme v komornej atmosfére. Neviem, či to budeme parafrázovať Cata seniora ohľadom Kartága, ale jednoducho toto už začína byť pomaly pravidlo.
Každopádne k samotnému návrhu zákona. Ja osobne vítam, že je tu návrh zákona, ktorý chce dať financovanie školstva pod jednu strechu, pretože toto financovanie pod jednou strechou napriek diskusiám, ktoré môžu byť rôzne naprieč rôznymi skupinami, ktoré v spoločnosti fungujú, v odbornej verejnosti aj medzi rodičmi, toto financovanie pod jednou strechou má nesporne svoje výhody.
Veď napokon, ak sa pozrieme spätne dozadu, čo som si dal tú námahu, samotná zmena presunu tohto spôsobu financovania do tej dvojkoľajnosti, ktorú máme v súčasnosti, nebola úplne samozrejmá. Veď samotné ministerstvo školstva uverejňovalo aj argumenty, keď si pozrieme predchádzajúci legislatívny proces a rôzne pripomienkovania, kde uvádzalo vážne argumenty, že sa jej nezdá tento spôsob, aby takto prišlo o túto kompetenciu. Konkrétne z týchto argumentov, ak z nich môžem zacitovať, sa uvádzal aj hneď prvý, že by sa stratila autonómnosť riadenia školstva, čo je presun informácií medzi ministerstvom a zriaďovateľmi, možnosť vypracovať operatívne podklady, komunikácia s odbornými zamestnancami. Bolo tam upozorňované na neefektívnosť medzi stupňom riadenia, ktoré sa týmto spôsobom môžu vytvárať, a tiež aj strata vplyvu na výber odborných zamestnancov. Takže napriek týmto výhradám došlo k zrušeniu krajských školských úradov a je to naozaj, momentálne je to naozaj veľmi dobrý čas na to, aby sa otvorila odborná debata o tom, akým spôsobom chceme riadiť školstvo.
Práve my z pozície opozície môžeme, keďže poznáme parlamentné počty, byť tými otváračmi tém. Tými, ktorí tú diskusiu budú rozvíjať, trošku až možno aj v rámci polemiky a budú hlasným uchom hlasov, ktoré zaznievajú zdola, pretože v súčasnosti si povedzme, aký je stav aj v názoroch, ktoré prevládajú nielen medzi učiteľmi, ale, ako som už spomínal, rôznymi aktérmi, ktorí majú čo povedať do vzdelávania.
Učitelia často spomínajú s nostalgiou na stavy školských správ, kedy ktoré, kedy sme tu mali špecializovanú školskú správu, ktorá bola podľa mnohých aj v rámci nich, tých spomienok, ktoré mali, tým najideálnejším spôsobom. Ale dnes sme už v súčasnosti kamsi sa posunuli inam, dnes už školy majú svoju právnu subjektivitu, dnes už vykonávajú množstvo ďalších funkcií, ktoré na nich boli delegované, a treba sa nám pozerať dopredu.
Takže jedna z mojich takých drobných výtok je, že naozaj tie krajské školské úrady a ten spôsob návratu k nim v pôvodnom, ak by to malo ísť podľa toho pôvodného modelu, ktorý tu kedysi bol, by mohol byť vnímaný ako krok späť. Správne však pán predkladateľ v svojom úvodnom slove poznamenal, že je tu priestor na to, hľadať to najlepšie a najvýhodnejšie riešenie, akým chceme zabezpečiť čo najefektívnejšie riadenie škôl.
Efektivita je podľa mňa slovo, ktoré by malo zaznievať veľmi často, možno častejšie ako spomínaná, veľmi často opakovaná mantra o kvalite, pretože tá efektívnosť nevychádza len zo záverov, ktoré poznáme všetci z dokumentov, ktoré vychádzajú z hodnoty za peniaze, ale je hlavným predpokladom, aby každé jedno euro, ktoré ideme dávať do vzdelávania, bolo využívané k tomu, k čomu je určené a nestrácalo sa v rôznych iných kanáloch. Ako už bolo tu spomínané aj v tých argumentoch zásadných pripomienok, k vytváraniu rôznych neefektívnych medzistupňov riadenia.
Úprimne povedané, sme niečo vyše 5-miliónová krajina, a pokiaľ si by sme dokázali zmanažovať spôsob tohto riadenia, pretože mnohí odborníci na oblasti riadenia hovoria, že pokiaľ veci nefungujú, na 80 až 90 % za to môžu práve nedostatky v riadení. Pokiaľ vieme nájsť mechanizmus, ktorým by dokázalo ministerstvo priamo riadiť finančné toky tak, aby išli priamo do škôl, tak by to bola vec, ktorú by veľmi pozitívne vnímala väčšina. Pretože v rámci organizácií, v ktorých som pôsobil a pôsobím, vždy táto požiadavka zaznievala asi najhlasnejšie. Ľudia žiadajú, ktorí sú v školstve, aby tie peniaze, ktoré majú ísť do škôl, naozaj skončili v školách, aby sa nestrácali niekde inde.
Ale popravde spôsob financovania je len jedna strana mince. Povedzme si ešte o druhej, ktorá je rovnako dôležitá. Na čo sa absolútne zabudlo, je, že nám tu chýba metodika riadenia, resp. metodika ako taká. Úprimne poviem, že podľa mňa súčasnosť v nastavení metodické centrá, tak ako ich poznáme, neplnia svoju funkciu. Metodika, pomoc, servis, o ktorom sa často v minulosti hovorilo, sa školám nedostáva. Nepomôžu k tomu ani stovky rôzne pekne napísaných opatrení, ak nedokážeme zabezpečiť to, že učitelia na školách budú mať ten servis zabezpečený a naozaj sa môžu sústrediť iba na samotný proces vyučovania.
A rovnako je podstatné aj to, aby sme mali jasnú a čistú legislatívu, aby školská legislatíva, o ktorej sa hovorilo aj v programovom vyhlásení tejto vlády, že sa má zabezpečiť jej sprehľadnenie a akosi momentálne asi všetci, ako sme tuto, nevidíme až tak ružovo, pokiaľ nemáme jasné zákony, ktoré školskej legislatíve majú jasne stanovovať pravidlá hry, tak nám nepomôže ani dôkladne prepracovaná reforma ďalších priamo riadených inštitúcií alebo spôsobov toho stredného vstupu riadenia v rámci školstva.
Musíme spoločne tlačiť na túto vládnu koalíciu a mať pripravený dobrý plán, ako urobíme zásadné veci práve v školskej legislatíve, aby ten proces bol jasný a nestávalo sa, že riaditelia nevedia, čo konkrétne, náhle zmenené opatrenie so sebou prináša, pretože oni majú podstatne iné veci na práci, ako neustále sledovať meniacu sa legislatívu, prípadne - ak sú organizovaní v rôznych druhoch združení - aby mali niekedy 24 alebo 48 hodín na to, aby sa vyjadrovali k rôznym legislatívnym námetom a nápadom ministerských úradníkov. Podľa mňa jednou z vecí, ktorá by tu dnes mala zaznieť, je aj tá, že celé ministerstvo školstva ako organizácia potrebuje zásadnú zmenu svojej štruktúry a nastavení, ktoré by tam mali byť.
Takže vítam, že sa táto diskusia otvorila, ale paradoxne v predchádzajúcich dňoch napriek tomu, že som sa snažil pôsobiť optimisticky, v tomto prípade, keďže poznáme parlamentné počty, som skeptický a my sa tu dobre môžeme porozprávať, prípadne si po skončení rokovania dať kávu a debatovať o tom. Pokiaľ odborné hlasy, ktoré hovoria o zásadných zmenách v školstve, nebudú zaznievať i v médiách častejšie a vzdelávanie sa nestane naozaj dôležitou témou spoločenských diskusií, tak nás to bude asi podstatne všetkých frustrovať, pretože toto je vec, na ktorú sa dlhodobo zabúda. Ale som rád, že tento návrh zákona tu je, tak poďme o ňom diskutovať aspoň tí, ktorí sa o to zaujímajú.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Gröhling.

Slovo efektívne si používal, pán kolega, veľmi často a je to slovo, ktoré sa objavuje v našom materiáli systémových zmien v školstve, kde v prvom rade hovoríme o väčšej slobode a zodpovednosti pre školy, hovoríme o kvalitnejšom systéme vzdelávania a hlavne o efektívne fungujúcom rezorte. A toto by naozaj spôsobilo a prispelo k tomu efektívnemu fungujúcemu rezortu, ktorý by okrem toho, že bude aj rozpočtovať a určovať, tak bude potom aj vplývať na školy.
Hlavnou výtkou alebo hlavným ospravedlnením z ministerstva vnútra ohľadom reformy ESO je, keď sme sa pýtali pani ministerky Sakovej, ja budem teraz citovať ohľadom reformy ESO, že ako bola úspešná, tak povedala, že: "Vieme deklarovať, že namiesto sľúbených 700 mil. eur sme ušetrili ďaleko viac, približne ide to do výšky sumy až 1 mld. eur, zároveň aj počty pracovníkov sme ušetrili." Následne na to NKÚ vydalo správu, kde hovorí: "Deklarovaná úspora vo výške 1 mld. nebola preukázaná, a to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dosahu implementácie programu ESO."
Nevidím absolútne žiaden dôvod a ospravedlnenie na to, aby nemohlo byť zjednotené financovanie školstva.
Ďakujem.