31. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Tento príspevok bude pre mňa trošku zvláštny, lebo mnohé z vecí, o ktorých v ňom budem hovoriť, budú technické, takže budú trošku aj pre mňa predstavovať španielsku dedinu, ale sú to poznámky a pripomienky, s ktorými sa na mňa obrátili odborníci a z ktorých som vyčítala, že digitálny zákon a vôbec vysielanie retransmisie tiež nie je zrovna oblasť, kde by všetko fungovalo dobre a s kostolným poriadkom a považujem za svoju povinnosť tlmočiť tieto pripomienky v nádeji, že zaujmú aspoň odborníkov.
Spočiatku sú len také dve, dva postrehy takého technického charakteru, je to skôr taká otázka na strane 43, je taká zvláštna tabuľka, kde sa v texte spomína vlastne jediná firma Towercom, ktorá šíri televíziu cez terestriál, čiže vzduchom a nespomenuli sa menšie lokálne firmy, ktoré majú vysielače, pričom najväčšia je nitrianska firma AVIS, potom sú tu GeCom a ďalšie menšie firmy, ktoré majú lokálne vysielače, ale v tabuľke to číslo vlastne sa len odhaduje a tak isto v tabuľke vraj nie je uvedená technológia DVB-S, čiže satelitný prenos, ktorý je prakticky lídrom na Slovensku. Takže tie čísla by mali vraj byť tiež okolo jeden milión a chýbajú. Takže je tu taká otázka, že či nemá Skylink na Slovensku registrovanú retransmisiu, azda. Alebo teda ho Rada neeviduje. Ale sú tu aj iní poskytovatelia satelitu ako freeSAT, Telekom, Digi, Pantelio a ďalší.
A potom na strane 170, tam, kde začínajú štatistiky ohľadom pokrytia územia signálom, sú tam uvedené najprv rozhlasové služby a neskôr televízne služby od strany 183. A je zaujímavé, že pri rozhlasových službách, ktoré sú z hľadiska biznisu nie až také zaujímavé, sú informácie celostné. Ale k televízii chýba tabuľka s pridelenými frekvenciami. Akoby na tej strane 195 je nejaká diera a začína nová kapitola. Rada síce asi nerieši frekvencie. Má to na starosti Telekomunikačný úrad, teleoff. Ale možno je to len nejaká teda chyba.
Celkovo teda, ako sme počuli, tie informácie sa väčšinou týkajú pokút, podnetov občanov, problémov v reklamách a podobne. Takže ono tie technické veci, ktoré teraz budem spomínať, sú možno nie až tak na mieste, ale využijem túto príležitosť, lebo si uvedomujeme, že problémom bude zrejme skôr ten Telekomunikačný úrad, ktorý má všetky kompetencie a rozhodovania. Ale teda tým jadrom môjho príspevku je to, že ľudia z branže, vlastne vysielatelia, odborníci, upozorňujú, že celý digitálny zákon je písaný pre Towercom. A táto firma rozhoduje, aké frekvencie sa budú využívať a aké televízne stanice sa na Slovensku pozerať. O vlastníckej štruktúre Towercomu sa verejnosť dozvedela z rozhovoru bývalej šéfky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej s Jaroslavom Haščákom v spise Gorila. V roku 2006 sa podľa tohto spisu rozprávalo o predaji Rádiokomunikácií, čo bol vtedy odštepný závod pološtátneho Slovak Telekom-u. A po predaji sa premenovala na Towercom, čo je firma, ktorá dodnes zarába na šírení televízneho a rozhlasového vysielania.
Je aj verejným tajomstvom, že za Towercomom stojí J&T. Tvrdí to teda spis Gorila. Ale tvrdil to napríklad po niekoľko rokov aj bývalý šéf Telekomunikačného úradu, ktorý sa opieral o osobné rozhovory s manažérmi firmy, a to už citujem z vtedajšej tlače z roku 2012, že "ide o zverejnené informácie, ktorý tvrdil, že mu to povedal aj partner J&T Martin Fedor, ktorý je teda iba menovcom nášho kolegu poslanca Martina Fedora, vtedy z SDKÚ. Ale tento pán Martin Fedor bol zaťom poslanca SMER-u Dušana Muňka. Najviac pripomienok k digitalizácii podľa vyjadrení pána riaditeľa Telekomunikačného úradu, vtedajšieho, pána Máčaja, mal v tom čase envirorezort, vraj, ktorý s tým síce nič nemal, no štátnym tajomníkom tam bol práve pán Muňko. Pripomínal tiež, že podľa zákona nesmie byť medzi šíriteľom signálu a televíziou majetkové prepojenie, pričom J&T má podiely v TV JOJ.". Toľko citácia.
Tieto citácie som uviedla len pre osvieženie pamäte, ktorá je na Slovensku naozaj krátka, ale tie hlavné zákony, teda problémy, ktoré má odborná obec, ktorá ma na toto upozornila s digitálnym zákonom, sa týkajú hlavne toho, že digitálny zákon vlastne poveruje jedinú firmu, a to Towercom, aby riešil svojvoľne prechod z analógového vysielania na digitálne vysielanie na Slovensku. Po druhé, ten zákon je napísaný tak, že nepredpokladal, aby vznikali malé lokálne konkurenčné firmy. Za ďalšie, ten zákon je písaný s ohľadom, že nebudú existovať kódované televízie, teda komerčné poskytovanie programovej ponuky, ktorú by si platili klienti abonenti. Je písaný tak, že štát si určí firmu a štát bude podľa požiadaviek a určení platiť prostredníctvom RTVS určenej firme. Ďalej upozorňujú, že vo všetkých kultivovaných krajinách tento prechod reguloval štát a aj technologicky navrhoval štát, ktorú technológiu a kódovanie si vyberie, ale na Slovensku toto rozhodnutie ponechal na Towercom.
No a tu sa stretávame s problémom, že Towercom si vybral z obchodného hľadiska tú najhoršiu a najstaršiu technológiu. Z pohľadu Towercomu síce najvýhodnejšiu, pretože táto najstaršia technológia má najväčšie pokrytie a funguje aj na televíznych prijímačoch, obrazne povedané z čias Márie Terézie. Ale tým pádom ju môže sledovať štatisticky to najväčšie možné množstvo ľudí. Pre štát je to však to najhoršie riešenie, pretože frekvencie, ktoré pridelil Towercomu, boli prakticky okamžite vyčerpané a takto Towercom zabránil vstupu aj alternatívnych poskytovateľov alebo vstupu menších televízií do terestriálu.
Mám tu na to aj konkrétne paragrafy, ktorými to dokazujú, ale v podstate tá otázka toho najhoršieho možného technického riešenia, tak tu budú práve tie technické údaje, ktoré dúfam, že vás neunudia, ale prečítam ich. Doslova sa píše, že použitá technológia Towercomu DVB-T šírka pásma 20 megabitov za sekundu používa najstaršie kódovanie MPEG-2, pričom do jednej frekvencie jedného toho multiplexu sa zmestí len päť televízií, a to v štandardnom rozlíšení. Už keby sa použilo to staré DVB-T, ale s novšou technológiou MPEG-4, tak už vtedy by sa do jednej frekvencie zmestilo osem kanálov v tomto rozlíšení. Napríklad v Českej republike štát určuje postup prechodu na najnovšie systémy a koordinuje dátumy a technológie. Tak je to aj v Rakúsku, Maďarsku a Ukrajine. Používa sa najnovšia technológia DVB-T2, šírka pásma už 35 megabitov plus 50 % a najnovšie kódovanie H.265, pričom v tejto kombinácii je na jednu frekvenciu a jeden multiplex možné umiestniť až 20 televíznych kanálov na jeden multiplex. Čiže ak Towercom disponuje štyrmi frekvenciami, dokázal by teoreticky distribuovať až 80 kanálov v štandardnom rozlíšení. A pri takejto efektivite by bolo Slovensko lídrom televíznym v regióne, ale nestalo sa tak, pretože Towercom nepotreboval byť líder a nepotrebuje robiť veci pre ľudí. Towercom potrebuje štátu ukázať, aké je to drahé, náročné a vytiahnuť čo najväčšie poplatky zo štátu cez RTVS, aby RTVS platilo práve jemu a už nikomu inému. Ten digitálny zákon totiž prikazuje tú frekvenciu využívať povinne na 60 %, inak o ňu firma príde, preto zvolili tak staré kódovanie, aby čo najrýchlejšie vyčerpali všetky, všetky frekvencie. Tie frekvencie sa musia ďalej koordinovať s okolitými krajinami, čiže je ich nedostatok a je to veľmi veľká devíza Slovenska, ale ten, kto sa k frekvencii dostane, je v podstate, v podstate hrdina.
Takže toto sú také postrehy z pohľadu lokálnych poskytovateľov, ktorí fungujú často na hrane zákona, pretože ten zákon im okrem iného hádže aj mnohé iné polená pod nohy. Sú držaní vlastne pod krkom, obrazne povedané, cez tento zákon, ktorý je vyslovene šitý na jedného monopolného poskytovateľa. Z pohľadu toho monopolu sú to možno malichernosti, ale z pohľadu práve lokálnych poskytovateľov, ktorí podnikajú v tejto oblasti, sú to veľké veci, otázky prežitia a podmienok, ku ktorým ich zákon tlačí. Nie je zdravé, aby tu bol na jednej strane jeden obrovský štátom a zákonmi zaštítený monopol a na tej druhej strane drobní lokálni poskytovatelia, ktorí stále musia balansovať na hrane zákona. A keď sa ozvú, tak musia byť vlastne poľahky zašliapnutí.
Takže záverom len toľko. Ja som chcela, aby tu odzneli tieto pripomienky, aby tu odznelo, že netreba zabúdať na to, že aj v tejto oblasti, ktorej väčšina smrteľníkov, ako ja, nerozumie a možno práve preto je obrovský priestor na to, aby sa obohacovali len niektorí jednotlivci na úkor občanov.
Takže aby som to len zhrnula, sú to také otázky, resp. skôr výkričníky, ako sa vôbec J&T dostali k celému biznisu, aké polená sú hádzané pod nohy súkromným poskytovateľom a konkurencii, aké prostriedky sa na to používajú, zastaralá technológia, ktorá vyhovuje monopolu, lebo priam technicky bráni tomu, aby sa táto konkurencia zabezpečila? Úprimne povedané neviem, čo s tým vlastne z tohto miesta. Chcela som len, aby to tu odznelo pre pamäť, aby sa na to nezabudlo. A verím, že raz keď nastane priaznivá situácia, zmení sa vláda, tak sa zmenia aj podmienky pre fungovanie aj lokálnych poskytovateľov.
Ďakujem.

Ak dovolíte, naozaj, len krátko zareagujem, pretože to sú tak výsostne technické veci, že naozaj k tomu sa neviem vyjadriť, ako majetkové pomery, ako sa kto dostal k biznisu. Ale určite naši v kancelárii na rade si prepíšu celé vaše vystúpenie, čo je v našich silách, určite posunieme, aj keď sa bude teraz tvoriť nový zákon. Niektoré veci sa tam môžu posúdiť. To, že upriamujete, aby sme venovali väčšiu pozornosť lokálnym a regionálnym vysielateľom, robíme to, my sa s nimi naozaj často stretávame a práve dnes sme mali verejné vypočutie dvadsiatich dvoch na pridelenie voľných frekvencií, o ktorých my vieme, len keď nám úrad dá zoznam, že tieto sa uvoľnili, buď sme odňali licenciu alebo sa sami vzdali, alebo iné problémy. My neskúmame dôvody, prečo sa vzdávajú licencií, frekvencií. Už je ich naozaj tak málo, že majú čo robiť, aby sa k tým, v tom frekvenčnom pásme už toho nie je veľa. Ale vždy na tom vypočutí sa prikláňame k lokálnym vysielateľom, pokiaľ je to možné, pretože ľuďom je to vysielanie, ten obsah v tom regióne veľmi blízky, dožadujú sa ho. A myslím si, že aj dosť úzko spolupracujeme. Ale vždy pri prideľovaní frekvencií napríklad vychádzame z toho, aký je prínos do vysielania. Že aj keď povedzme koľkokrát sa stalo, že sme frekvenciu nepridelili, pretože žiadny žiadateľ nás nepresvedčil, že bude prínosom vo vysielaní, že bude tam len hrať hudbu. No takých programov je veľa. Ale ten prínos vo vysielaní, to nám ukladá aj zákon, takže k tomu sa prikláňame. No a zajtra budeme rozdeľovať frekvencie, takže neviem ako vypočutie dopadlo. Takže to k tým frekvenciám.
Ale to, čo ste spomínali, aj Towercom a RTVS, to necháme na posúdenie odborníkom. Ale som vďačná za tie podnety, ktoré určite rozanalyzujú naši odborníci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja veľmi oceňujem obsiahlu správu Rady pre vysielanie a retransmisiu nielen z hľadiska kvantity, ale predovšetkým z hľadiska obsahu. A veľmi by som v pozitívnom zmysle chcel poukázať na vyváženie práve tej represívnej zložky, ktorá prináleží pri posudzovaní sťažností a programov, a zároveň aj edukatívnej zložky, ktorá je vlastne takou novinkou v činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu a myslím si, že veľmi perspektívnou, lebo len tou edukatívnou časťou alebo edukatívnou prácou môžeme očakávať priame výsledky a počet znížených sťažností hlavne.
Činnosť rady je nezastupiteľná a extrémne dôležitá pre zdravé mediálne prostredie na Slovensku, ale v širšom kontexte aj pre zdravie medziľudských vzťahov, zdravú spoločenskú klímu, ktorú médiá veľmi výrazne ovplyvňujú. Oceňujem aj našu spoluprácu s Radou pre vysielanie a retransmisiu, myslím spoluprácu poslancov a členov mediálneho výboru Národnej rady. Vždy sa stretávame s ústretovosťou, s pochopením a s veľmi dobrou súčinnosťou. Určite táto spolupráca bude ešte intenzívnejšia aj po korekcii európskej legislatívy. A určite budeme spolupracovať aj v súvislosti s prípravou legislatívy, ktorá bude zameraná na kontrolu krížového vlastníctva médií na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, virtuálni prítomní prostredníctvom digitálnych technológií, povinnosťou verejného ochrancu práv, ale nielen povinnosťou, ale predovšetkým cťou je podať správu Národnej rade Slovenskej republiky o činnosti za predchádzajúce kalendárne obdobie, teda kalendárneho roka. Rok 2017 bolo takpovediac striedaním stráží vo funkcii verejného ochrancu práv. Tri mesiace vykonávala túto funkciu pani doktorka Jana Dubovcová, ja som sa ujala funkcie zložením sľubu 29. marca 2017. Pokračujem v činnosti, ktorú vykonávala pani doktorka Jana Dubovcová napriek tomu, ako poslanci ste, dúfam, zaregistrovali, že správa je koncipovaná čiastočne odlišne, pretože sme sa to snažili v kancelárii spraviť spôsobom, aby bola prehľadnejšia, čitateľnejšia a aby dávala plastickejší obraz o našej činnosti. Preto je zoskupená do šiestich základných balíkov, ktoré cez príklady, cez upozornenie na základnú misiu relevantnej národnej teda vnútroštátnej európskej alebo medzinárodnej úpravy až po prípadne súvisiace aktivity, ktoré boli tou-ktorou oblasťou. Ja tu nebudem vymenuvávať tie numerácie alebo teda jednotlivé časti, pretože by som veľmi stručne chcela prejsť obsah jednotlivých častí a tým len zvýrazniť v podstate niektoré body a teda priviesť vašu pozornosť k nim. Nepochybujem o tom, že pravú správu teda máte, máte detailne preštudovanú.
V prvej časti alebo v prvej kapitole - právo na život, osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť - sme sledovali dodržiavanie základných práv a slobôd v situáciách, v ktorých dochádza ku stretu občana a donucovacej moci štátu. Patria sem príklady obmedzenia osobnej slobody, primeranosť zákrokov zo strany polície, nečinnosť, prieťahy v konaní polície, podmienky výkonu väzby a trestu, primeranosť zákrokov príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a podobne. Tie konkrétne príklady, ktoré máte vymenované v správe, nebudem tu uvádzať. Bol tam neprimeraný posun vo vzťahu k maloletým, policajný zásah v Zborove.
Potrebujem upozorniť na to, že vo všetkých týchto prípadoch je mimoriadne dôležité, aby príslušníci polície pri vykonávaní svojej misie "pomáhať a chrániť", vedeli zdokumentovať priebeh zásahu a použitie donucovacích prostriedkov predovšetkým prostredníctvom funkčných kamerových systémov, pretože sú to oni, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach. Zároveň musím pripomenúť, že sekcia kontroly inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá vedie vyšetrovanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, nespĺňa požiadavku nezávislosti obsiahnutú v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd, čím dochádza k porušovaniu jeho procedurálnej stránky. Na toto bola Slovenská republika viackrát a veľakrát upozorňovaná. Naposledy to zaznelo na fóre k Rámcovému dohovoru práv národnostných menšín, ktoré nám odporúča, odporúčanie č. 44, poradný výbor odporúča slovenským orgánom, aby zriadili nezávislý špecializovaný orgán pre vyšetrenie všetkých prípadov údajného zneužívania právomocí polície a jej pochybení a pre informovanie verejnosti o dostupných opravných prostriedkoch.
V druhej časti - súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov - tu sa zaoberáme oblasťou sociálno-právnej ochrany detí a mládeže, zariadeniami pre deti. Rozhodovanie o právnych pomeroch v oblasti školstva a vzdelávania, vrátane témy desegregácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Spadá sem problematika vedenia matrík, evidencie obyvateľstva, ochrana súkromia, sloboda pohybu a pobytu. V posledných rokoch výrazne narastá zložitosť prípadov, v ktorých sú deti vystavené komplikovaným až kritickým situáciám ako dôsledok konfliktu ich rodičov.
Viaceré podnety poukazujú na nedostatočnú činnosť úradov práce v oblasti sociálno-právnej ochrany detí. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zohráva pri ochrane základných práv a najlepšieho záujmu dieťaťa významnú nezastupiteľnú úlohu. Plní niekoľko funkcií, ktoré pomáhajú dieťaťu a chránia ho v rôznych situáciách. V každej z nich by mali byť subjektom, ktoré vždy podá pomocnú ruku dieťaťu a bude pôsobiť ako megafón, ktorý zosilnie hlas detí, keď samotné deti vzhľadom na svoje závislé postavenie od iných nevedia presadiť alebo ochrániť seba samé. Ak sú však úrady práce z rôznych objektívnych, prípadne subjektívnych príčin v týchto situáciách neschopné splniť svoju úlohu, prípadne samotné deti prepočujú, prispievajú tým k ešte väčšiemu poškodzovaniu dieťaťa. Konkrétne prípady sú uvedené v správe.
Tu potrebujem dodať, že vo februári 2017 bol ukončený prieskum a vydaná správa predchádzajúcej verejnej ochrankyne práv o uplatňovaní základného práva dieťaťa byť vypočuté a v konaní, ktorých sa ho týka, osobitne teda v trestných konaniach. Na základe zistení z prieskumu bolo konštatované, že dieťa je často vnímané ako objekt, nie ako subjekt trestného konania a to ovplyvňuje aj úroveň napĺňania jeho práv. Dieťa je používané ako zdroj dôkazov, kontakt s nimi je obmedzený na minimum, a to nielen za účelom jeho ochrany, ale podľa našich zistení aj na úkor aktívnej realizácie jeho práv. Chýbali, bolo poukázané na to, že chýbali špeciálne výsluchové miestnosti.
S potešením je možné konštatovať, že v októbri 2017 došlo k prijatiu zákona o obetiach trestných činov a tým pádom k splneniu jedného z dôležitých odporúčaní verejnej ochrankyne práv a posilnenie právneho postavenia obetí trestných činov, osobitne zraniteľných skupín, teda vrátane detí. Na základe informácií Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky má v priebehu roka 2018 prebehnúť niekoľko krokov v implementácii zákonov o pomoci obetiam trestných činov, vrátane špeciálnych výsluchových miestností. Zostáva dúfať, že tempo prijímania týchto zmien bude adekvátne závažnosti a dôležitosti problematiky.
V roku 2017 som uložila kancelárii verejného ochrancu práv vykonať zhodnotenie opatrení v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu s cieľom zlepšovania ochrany a dodržiavanie základných práv a slobôd príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín a osôb pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o opatrenia navrhované v rokoch 2013, ´14, ´15, predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv. Po oboznámení sa s balíčkom konkrétnych opatrení Ministerstvo školstva, vedy a športu Slovenskej republiky, ktoré mali napomôcť k celkovému zlepšeniu stavu v školstve, a ich porovnaní s opatreniami navrhovanými bývalou verejnou ochrankyňou práv konštatujem, že reformy zavedené ministerstvom školstva neviedli k badateľnému pokroku. K tomu, aby sa ich sľubovaný účel naplnil, vláda musí pristúpiť k ich implementácii prostredníctvom maximálne konkrétnych a predovšetkým trvalo udržateľných desegregačných opatrení.
Tretia kapitola - právo na prácu, sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť. V rámci tejto oblasti sa najčastejšie občania obracajú na kanceláriu verejného ochrancu práv pri problémoch s dávkami sociálneho poistenia, dôchodkové, nemocenské, úrazové, v dávkach v nezamestnanosti, v dávkach garančného poistenia, pri pomoci v hmotnej núdzi, v príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, podnety súvisiace so vznikom, zánikom, trvaním sociálneho či zdravotného poistenia, s úhradou poistného, či úhradou zdravotnej starostlivosti poskytnutej v Slovenskej republike alebo v zahraničí. Rovnako sem patrí poskytovanie sociálnych služieb, opatrovateľská služba, osobná asistencia či dodržiavanie základných práv v zariadeniach sociálnych služieb a zdravotníckych zariadeniach. Kvôli času nebudem vymenovávať tie prípady, ktoré sú osobitne zaujímavé a nájdete ich v správe.
To, čo potrebujem uviesť, je, že vo vzťahu k priorite, ktorú som určila na rok 2017, bol vykonávaný prieskum úrovne kontroly dodržiavania základných práv a slobôd v špecifických typoch zariadenia sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia a domovy sociálnych služieb. Na dodržanie základných práv a slobôd klientov v týchto zariadeniach by mali v prvom rade dohliadať samotné zariadenia, ich zriaďovatelia, následne vyššie územné celky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a špecifické aspekty by mal kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, regionálne úrady verejného zdravotníctva a okresné a krajské riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru. Je teda zrejmé, že orgány kontroly sú rôznorodé, čo do hierarchie i typológie. Navyše zákonná úprava je v tomto prípade roztrieštená, neurčitá, napríklad pri vymenovaní toho, čo sa myslí pod úrovňou poskytovania sociálnych služieb. Vzniká preto otázka, do akej miery a ako v praxi funguje systém kontroly dodržiavania základných práv a slobôd klientov vo vyššie menovaných zariadeniach? Aké časté sú tieto kontroly? Ako prebieha ich plánovanie? Na čo sa jednotlivé orgány a úrady zameriavajú? Aké metódy používajú? Ako postupujú v praxi? Aké sú výstupy kontrol a zistenia za uplynulé roky? Syntetická analýza na túto tému nebola zatiaľ spracovaná.
Cieľom v prvej fáze bolo primárne zmapovať kontrolnú činnosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré nad poskytovaním sociálnych služieb vykonáva dohľad a v druhej fáze kontrolnú činnosť ďalších orgánov. Predbežné závery ukazujú, že v uplynulých rokoch sa vykonal dohľad priemerne zo 750 poskytovateľov približne v ôsmich. Z týchto ôsmich približne v šiestich boli vykázané nedostatky. Je skutočnosťou, že maximálne ak boli uložené, tak boli uložené peňažné pokuty. Ďalšie pokračovania ohľadne teda správnych deliktov neboli vo vzťahu k týmto zariadeniam vykonávané a predbežné analýzy ukazujú, že je to v dôsledku slabého personálneho zabezpečenia odboru dohľadu, keďže tento odbor má v súčasnosti päť zamestnancov.
Štvrtá kapitola - vlastnícke právo, právo na priaznivé životné prostredie. Predmetom tejto časti správy sú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, navrátenie vlastníckeho práva v reštitučných konaniach, zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, územné plánovanie, stavebné konanie, starostlivosť o životné prostredie. Mimoriadna správa bola prezentovaná plénu Národnej rady v marci 2018 a preto na to odkazujem.
Je potrebné povedať, že v spolupráci s ministerstvom dopravy a výstavby v súčasnosti sa snažíme odstrániť nedostatok, ktorý sme zistili v stavebných konaniach a to v súvislosti s preskúmavaním podnetu vo veci stavebného konania a zrušenia parkovacích miest na Židovskej ulici, kedy sme zistili porušenie petičného práva a práva na inú právnu ochranu. Petícia nebola vybavená v relevantnom čase a zodpovedný orgán sa nedostatočne zaoberal jej podstatou. Na stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, bola realizovaná iba v režime ohlásenia. Stavebný úrad bol súčasne stavebníkom aj správnym orgánom, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého konania. Zistili sme, že v dôsledku nesprávneho usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky ide o rozšírenú nesprávnu prax, preto sme ministerstvo dopravy a výstavby požiadali o zmenu zákona, ktorá by tejto praxi a obchádzaniu zákona zabránila. Konštatovali sme tiež porušenie princípov dobrej správy pri zrušení o rozhodovaní, pri rozhodovaní o zrušení parkovacích, parkovacích miest.
V marci 2017 uskutočnila predchádzajúca verejná ochrankyňa práv prezentáciu zistení z prieskumu dodržiavania ochrany životného prostredia a práva na priaznivé životné prostredie pri povoľovaní výstavby malých vodných elektrární. Konštatovalo sa v nej, že pri konaní a rozhodovaní orgánov verejnej správy v povoľovacích procesoch týkajúcich sa malých vodných elektrární dochádzalo k porušovaniu základných práv a slobôd týkajúcich sa práva na priaznivé životné prostredie, práva na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia, o príčinách a následkoch tohto stavu, ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu. V konkrétnych prípadoch najčastejšie dochádzalo k porušeniu práv účastníkov konaní nesplnením požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nesplnením povinnosti vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu a porušenie povinnosti svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou. Ochrana životného prostredia ako dôležitý záujem spoločnosti sa v konaniach často vybavila formalisticky a bez skutočného naplnenia zmyslu, na ktorý bola príslušným orgánom zverená právomoc. Absolútnej väčšine prípadov chýbalo pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie posúdenie kumulatívnych vplyvov viacerých malých vodných elektrární na tom istom vodnom toku alebo na jeho úseku. Zásadný vplyv na budúce rozhodovanie o malých vodných elektrárňach má dokument Aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý je v súčasnosti predmetom preskúmania zákonnosti na základe žaloby podanej na Krajskom súde v Bratislave. Po jeho skončení budeme môcť pokračovať vo vyhodnocovaní postupov.
Piata kapitola - sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo, volebné veci, zhromažďovanie a združovanie. V tejto časti správy sa venujeme dôležitým otázkam z hľadiska transparentnosti verejnej správy, účasti občanov na rozhodovaní, verejnej kontrole, nakladania s majetkom štátu. Súčasťou kapitoly sú petičné právo či volebné veci, príklady z podnetov právo na informáciu o nákladoch na slovenské predsedníctvo Rady EÚ. Na základe podnetu mimovládnej organizácie sme preskúmali postupy ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí vo veci žiadosti podávateľa o sprístupnení informácií podľa infozákona. Spoločným znakom nedostatkov, ktoré podľa môjho názoru spôsobili, že ministerstvo porušilo základné práva a slobody podávateľa, bolo nedostatočné vysporiadanie sa s okolnosťami, za ktorých boli žiadosti o sprístupnení informácií ministerstvu podané a nedostatočné vysporiadanie sa s otázkou proporcionality, odmietnutia sprístupnenia informácií ako celku. To znamená, že vyriešenie otázky či, v akom rozsahu a na ktoré požadované informácie sa vzťahujú zákonné dôvody nesprístupnenia a naopak, či požadované dokumenty, zmluvy a faktúry po vylúčení chránených informácií neobsahujú aj ďalšie informácie, ktoré je potrebné podávateľovi sprístupniť. V súčasnosti sa ohľadne týchto otázok vedie takisto správna žaloba, takže bude sa môcť postupovať ďalej v zmysle zákona po ukončení tohto súdneho konania.
Právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Vo februári 2016 predchádzajúca verejná ochrankyňa práv podala na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade zákona o podmienkach výkonu volebného práva účinného do 30. 5. 2017 ústavou a medzinárodnými dohovormi. Podľa tohto ustanovenia sa za prekážku práva voliť považoval výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Ústavný súd 22. marca 2011 rozhodol, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade s uvedenými právnymi predpismi a vyhovel tým návrhu verejnej ochrankyne práv z februára 2016. Napadnuté ustanovenie stratilo účinnosť od 1. 6. 2017.
Právo na súdnu ochranu. Ústava garantuje právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne Slovenskej republiky. V uplynulom roku sme konštatovali 33 porušení tohto práva. Každý má tiež právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Porušenie práva spôsobeného prieťahmi v konaní sme konštatovali v 67 prípadoch. V uvedených prípadoch išlo o rôznu dobu trvania nečinnosti súdu a týkali sa rozhodovania na všetkých stupňoch.
Vzhľadom k tomu, že tvoria kvantitatívne tieto prípady najväčšiu skupinu porušení, verejný ochranca práv aktívne pristúpil k využívaniu svojho oprávnenia podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi, ktorý mu vyplýva z článku 151 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa verejný ochranca práv v zákonom ustanovených prípadoch môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb patriacich, pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné práva alebo slobodu fyzických alebo právnických osôb. Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sudca svojím postupom porušil základné právo alebo slobodu fyzickej alebo právnickej osoby a verejný ochranca práv má dôvod predpokladať, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia.
V roku 2017 bolo využité toto oprávnenie v dvoch prípadoch, v treťom prípade bolo podané odvolanie voči rozsudku disciplinárneho senátu, ktorý sudkyňu oslobodil spod disciplinárneho návrhu, ktorý podala predchádzajúca verejná ochrankyňa práv.
Dámy a páni, všetky ostatné podrobnosti sa nachádzajú v písomnom vyhotovení správy. Ja na záver len teda dodávam, že mojou ambíciou bolo zosilniť hlas fyzických a právnických osôb tak, aby rezonoval v činnosti orgánov verejnej správy a snažila som sa dôsledne zastávať princíp, že verejná moc musí byť vykonávaná v dobrej viere, spravodlivo, múdro a s ohľadom na jej skutočný účel a dúfam, že tieto, tieto aspekty sú zo správy čitateľné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejná ochrankyňa práv, dovoľte, aby som z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu o prerokovaní uvedeného materiálu, tlač 899, v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady. Gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval správu o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 40. schôdzi a svojím uznesením č. 82 odporúčal Národnej rade zobrať správu na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady máte v prílohe k tlači 899a.
Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani Patakyová, verejná ochrankyňa práv v Slovenskej republike, som rád, že mám možnosť vystúpiť k tejto vašej správe ako prvý, pretože vzhľadom na to, akí ostatní poslanci sú prihlásení do tejto rozpravy, tak verím tomu, že budete počúvať prevažne chválu, súhlasné argumenty a budú vás prakticky vychvaľovať až do nebies, ako sme si už od poslancov či už OĽANO, alebo tej, ako ju nazývam Slovenskej arabskej strany, jednoducho zvykli.
Ja vám nechcem upierať mnoho dobré, mnoho dobrého, ktoré ste vykonali počas tohto ani nie roku, ktorý, počas ktorého pôsobíte na úrade verejného ochrancu práv, ako je napríklad vaša mimoriadna správa o tých absurdne dlhých reštitučných konaniach, ktoré v normálnej demokratickej spoločnosti 21. storočia jednoducho nemajú žiaden význam, alebo aj snaha o ochranu práv seniorov a ľudí, ktorí ten životný osud nemali veľmi jednoduchý. No každopádne vo vašej správe nachádzam toľko neuveriteľných absurdít a vecí, s ktorými sa nielenže nemôžem stotožniť, ale absolútne odporujú úplne základným reálnym vnímaniam tohto sveta pri všetkých ľuďoch, ktorí žijú v prevažných častiach východného a stredného Slovenska, kde je problém s obyvateľmi, o ktorých ste hovorili aj tu pri predkladaní tejto správy. To znamená s obyvateľmi prevažne z asociálnych cigánskych komunít, ale nielen z tých.
Keď človek začne čítať túto vašu správu, tak okamžite narazí na to, že prakticky v každej druhej vete, týkajúcej sa tejto témy narážate na prácu policajného zboru, ale nie na vedenie policajného zboru, na Kaliňáka napríklad, alebo na Gašpara z tej bývalej bandy, ktorá to tu viedla, celého toho skorumpovaného vedenia zlodejov a zločincov, ale na radových príslušníkov policajného zboru, ktorí majú tú smolu, že musia zasahovať, riskovať svoje životy a zdravie v oblastiach, ktoré sú plné asociálnych kriminálnikov, ktorí sa jednoducho nevedia zmestiť do kože a páchajú najrôznejšie formy kriminality a neštítia sa dokonca ani len toho, aby týchto policajtov brutálnym spôsobom napadli.
No a práve v tejto vašej správe sa neustále opakovane zastávate takýchto kriminálnych živlov na úkor toho, že haníte prácu slušných radových príslušníkov policajného zboru, ktorí sú tu na to, aby chránili slušných ľudí. Určite, keď si vezmeme celkový policajný zbor, nájdete, nájdeme tam množstvo skorumpovaných, zlých ľudí. Nájdeme tam ľudí, ktorí si uniformou kompenzujú svoje osobnostné problémy a snažia sa takto vybúriť z nejakých svojich problémov a podobne. Ale väčšina príslušníkov, tých radových príslušníkov policajného zboru sú dobrí, slušní chlapi a takouto správou a činmi, ako je táto správa, len napomáhate k tomu, aby títo radoví príslušníci policajného zboru úplne stratili aj tie posledné zvyšky vôle zasahovať voči asociálnym kriminálnikom, aby náhodou neboli zo strany vás, zo strany médií, zo strany mimovládnych organizácií, zo strany politikov, ako je táto SaS alebo OĽANO, obviňovaní z rasizmu.
Už od začiatku sa zastávate rôznych alkoholikov, agresívnych, nebezpečných kriminálnikov, ľudí, ktorí odmietli spolupracovať s príslušníkmi policajného zboru, ľuďmi, ktorí boli v takom alkoholickom opojení, že sa s nimi ani nedalo komunikovať a napádali príslušníkov polície a vy týmto príslušníkom polície vyčítate, že s takýmito asociálnymi kriminálnikmi v podnapitom stave, nieže podnapitom, ale úplne opití na mol, nezaobchádzali v rukavičkách, že ich nedali pekne do cely predbežného zadržania, že im neustlali postieľku, že im nepriniesli teplú večeru, neuvarili čajíček, nepohladkali ich po hlavičke a nenechali sa, nenechali ich pekne vyspinkať, kým náhodou sa neukľudnia a nebude sa s nimi konečne dať hovoriť ako s normálnymi ľuďmi.
Viete, pani Patakyová, vy si ani len neviete predstaviť, čo musia radoví príslušníci policajného zboru zažívať niekde na východe alebo na strednom Slovensku, kde musia pracovať s takýmito kriminálnymi živlami. Vy si neviete predstaviť, čo je to dávať do poriadku takéhoto opitého kriminálnika, ktorý nerešpektuje vôbec nič, s ktorým sa nedá absolútne rozprávať a ktorý nemá problém toho policajta kľudne aj podrezať, ak k tomu bude mať príležitosť. A vy týmto policajtom vyčítate, že chudáčikom nevytvorili podmienky pomaly ako v hoteli. Ja naozaj, naozaj hľadám zmysel v tomto celom a snažím sa prísť na to, prečo namiesto toho, aby ste sa zastávali slušných ľudí a pochválili tých policajtov, ktorí musia v takýchto podmienkach, bohužiaľ, pracovať, tak sa postavíte na stranu takýchto asociálov, takýchto kriminálnikov, alkoholikov a neviem ešte, akých iných ľudí, ktorí so slušnými ľuďmi nemajú naozaj vôbec nič spoločné.
Potom keď postupne aj človek číta túto vašu správu, tak sa dopracuje aj napríklad k tomu prípadu v obci Zborov, ktorý ste spomínali aj tu pri predkladaní tohto, tejto vašej výročnej správy, a naozaj musím konštatovať, že vy jednoducho vôbec, ale vôbec nemáte kontakt s realitou bežného obyvateľa východného Slovenska. Ja vám poviem prečo. Pretože s osadou v obci Zborov mám osobné skúsenosti. Viem, akí ľudia tam žijú. Ešte na začiatku roka 2016 štyria mladíci z tejto osady, ako médiá hovoria "mladíci", dokopali dôchodcu len kvôli 5, piatim eurám. Dobili ho tak brutálne, že následne na tieto svoje zranenia podľahol. A viete, koľko ľudí v tejto osade, v tejto obci podobného charakteru žije? Viete, ako sa správajú občania Zborova? Doslova prosia o pomoc. Tí policajti, ktorí tam sú, neustále musia zasahovať voči rôznym kriminálnikom, asociálom a živlom z tejto osady, kde naozaj väčšina ľudí sa nedokáže zmestiť do kože a páchajú najrôznejšie formy kriminality.
A v tomto prípade, kedy koľko bolo tých príslušníkov polície? Piati? Šiesti? Zasahovali voči stovkám rozzúrených asociálov, ktorí ich napádali zo všetkých strán. Kričali, boli opití, útočili na nich a títo policajti si obuškami v podstate razili cestu von a snažili sa tú situáciu nejak ukľudniť a z rôznych strán na nich útočili, dokonca ešte aj ženy, tak ich týmito obuškami zasiahli, no a vy v tejto správe konštatujete, že policajti nemali dostatočný stupeň profesionality, že to boli v podstate asi amatéri a že, bohužiaľ, udreli dokonca aj tehotnú ženu, ktorá na nich zaútočila, ale to už vám jednoducho nevadí a že títo policajti nerešpektovali nejaké odporúčania z nejakého seminára, ktorý mal za cieľ navrátiť dôveru asociálov v políciu.
To znamená, týmto zásahom policajti v obci Zborov, kde sa bránili útoku stovkám asociálov, podnapitých asociálov, zdrogovaných, sfetovaných asociálov, ktorí na nich útočili zo všetkých strán, nerešpektovali nejaké výsledky dohovoru, aby náhodou nestratili dôveru asociálov v policajný zbor.
Vy si naozaj, pani Patakyová, myslíte, že účelom policajného zboru je získavať si dôveru u asociálov? Účelom radových príslušníkov policajného zboru je budovať si rešpekt u týchto asociálov. Účelom radových príslušníkov policajného zboru je budovať v týchto asociáloch strach z toho, aby neporušovali zákon. Títo asociáli sa musia báť porušovať zákon. Musia sa báť na policajtov zaútočiť a nie, že policajti si majú v asociáloch budovať dôveru.
Ja naozaj, naozaj sa snažím prísť na princíp alebo na pôvod všetkých týchto konštelácií, lebo ja, ktorý žijem na východnom Slovensku celý svoj život, pravidelne zažívam takéto situácie. Viem, ako sa správajú asociáli, poznám tieto osady v bežnom, bežnom živote a nedokážem si predstaviť, ako môže niekto, kto v podstate celý svoj profesný život, ako napríklad vy, strávil v Bratislave a nemá žiaden, žiaden reálny kontakt s týmto problémom, napísať, že policajti sú povinní, alebo že by policajti mali sa snažiť budovať si dôveru u asociálov. Veď to musí byť úplne naopak. Takýmto prístupom dosiahnete akurát to, že už aj tí poslední príslušníci policajného zboru, ktorí ešte budú mať aspoň trošku vôle zasahovať voči takýmto kriminálnikom, úplne stratia nádej na to, že sa to tu niekedy môže zlepšiť a úplne rezignujú.
Ako to poznáme z toho prípadu, kedy asociáli dobili, brutálne dobili vlakvedúcu zároveň so, zároveň s rušňovodičom na tej trati Banská Bystrica - Červená Skala v okrese Brezno a policajtom to trvalo koľko? Viac než hodinu, kým došli na toto miesto. A viete, prečo? Pretože okamžite ako radový príslušník policajného zboru zasiahne voči takémuto asociálnemu kriminálnikovi, ktorý sa nevie zmestiť do kože, je zo všetkých týchto strán obviňovaný z rasizmu a je naňho vyvíjaný tlak, aby bol suspendovaný, prepustený, nálepkujete ho ako rasistu, extrémistu, fašistu a on si už nabudúce dvakrát rozmyslí, či vôbec pôjde voči takýmto asociálom zasahovať. A to vám nehovorím opäť z nejakých, z nejakých vymyslených nezmyslov, ale hovorím vám to na základe osobných skúseností a rozhovorov s radovými príslušníkmi policajného zboru. Ja sa pravidelne s nimi stretávam, pravidelne s nimi debatujem a viem, ako to je. Naozaj, radoví príslušníci policajného zboru sú absolútne demotivovaní voči tomu, aby zasahovali voči takýmto kriminálnikom.
A vy práve takouto správou, takýmito konštatovaniami iba podporujete to, aby títo policajti úplne stratili vôľu a vykašľali sa na ochranu života a zdravia slušných ľudí.
Ale poviem vám pravdu, ja sa tým policajtom ani nečudujem. Viete, za koľko oni robia? Za menej než 600 eur. Za menej než 600 eur zasahujú v takýchto oblastiach, ako je osada v Zborove, riskujú tam svoje zdravie a životy, nevedia, z ktorej strany môže priletieť nejaký kameň, ktorý ich trafí do hlavy, nevedia, z ktorej strany ich nejaký asociál bodne do chrbta, podreže im krk, ako ten Ind tu v Bratislave, a následne, keď voči takýmto asociálom zasahujú, ešte sa vyrojí verejná ochrankyňa práv a skonštatuje, že títo policajti mali nedostatočnú mieru profesionality, že pristupovali nejak rasisticky, extrémisticky a neviem, čo všetko iné, lebo chudáčikov udreli obuškom aj napriek tomu, že na nich útočili zo všetkých strán.
Toľko asi k tomu, akým spôsobom pristupuje táto správa voči príslušníkom policajného zboru. Naozaj mi je ľúto, že niečo také vôbec vzniklo.
Ďalší taký prípad, zaujímavý, kedy neustále zvýhodňujete asociálov nad slušnými ľuďmi, je váš prístup k tomu prípadu z mesta Žilina. Neviem, to bola bytovka asi na Bratislavskej ulici, tak sa mi zdá presne, ktorú obývalo množstvo rodín týchto asociálov, tejto etnickej minority, ktorí dlhodobo za svoje byty neplatili nájom podľa vyjadrení mesta Žilina, ktorí túto bytovku zdevastovali a skončilo to až tak, že túto bytovku nakoniec podpálili, mesto im poskytlo náhradné ubytovanie v unimobunkách. Vy v tejto správe konštatujete, že chudáčikovia museli v tých unimobunkách niektorí bývať aj dvanásti, trinásti, lebo je to asi vina mesta Žilina, že títo asociáli majú takéto mnohopočetné rodiny a dokonca, že chudáčikovia museli za jednu túto unimobunku platiť 200 eur mesačne. Štyridsať eur z toho bol nájom za túto unimobunku a 160 eur za energie, čo je podľa mňa úplne legitímne, lebo 12 - 13 ľudí asi spotrebuje tej vody a elektriky dosť veľa na to, že ešte tých 160 eur môže byť považované za relatívne nízku sumu.
No a vy v tejto správe konštatujete, že mesto urobilo chybu, respektíve porušilo právo dotknutých osôb na neoprávnený zásah do súkromného a rodinného života tým, že týmto ľuďom neoznámilo, že majú nárok na akýsi jednorazový finančný príspevok na náhradu škôd, ktoré im vznikli s vypálením tejto bytovky. Potom neskôr konštatujete aj to, že takýto príspevok môžu dostávať len ľudia, ktorí si ten nájom poctivo platili a ako som spomínal vyjadrenie mesta Žilina, tak nikto z týchto ľudí si ten nájom neplatili, ale naozaj, naozaj ma to udivuje. Tak skupina ľudí nelegálne, načierno, neoprávnene obýva nejaký bytový objekt, devastuje ho, ničí ho, následne ho podpáli, mesto im poskytne náhradné ubytovanie a nakoniec je ešte mesto to zlé a tí chudáčikovia mali porušené svoje práva. Ja obdivujem takýto prístup a snažím sa pochopiť, kam sa s takýmto prístupom snažíte dostať.
Okrem toho konštatujete to, že ministerstvo školstva urobilo veľkú chybu, keď zrušilo elokované pracovisko istej základnej školy, na ktorú chodili deti všetkých týchto asociálov, čo spôsobilo, že množstvo z týchto detí muselo do škôl dochádzať, pretože mesto zabezpečilo to, aby boli rozdelení do deviatich základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Čo je ale chyba, čo tam konštatujete doslova s ľútosťou, že niektorí museli mestskou hromadnou dopravou dochádzať do tých škôl až neuveriteľných 5 km. No chudáčikovia, to je niečo strašné. Päť kilometrov museli dochádzať do školy.
Okrem toho zároveň konštatujete ďalšie, ďalšia diskriminácia, ďalší rasizmus, na ktorý ste asi narazili, a to je to, že síce mesto poskytuje mestskú hromadnú dopravu zadarmo, ale problém je ten, že rodičia týchto asociálov, ako sme si zvykli, neplatili za odvoz odpadu, tým pádom voči mestu mali pozdĺžnosti a na ich deti sa nevzťahovala tá možnosť využívať mestskú hromadnú dopravu zadarmo, čím sa v podstate narušilo ich právo na školskú dochádzku, právo na vzdelanie a tak ďalej a tak ďalej.
Mňa sa, mňa len zaráža jedna vec. Kedy sa ktokoľvek, napríklad verejná ochrankyňa práv alebo ktokoľvek iný zastal slušných pracujúcich ľudí? Kedy ste sa starali o to, či slušná pracujúca rodina má na to, ako platiť svojim deťom na dopravu do školy. Kedy ste sa starali o to, že slušná pracujúca rodina nemá peniaze na to, aby mohla platiť za odvoz odpadu? Kedy ste sa starali o to, že v slušnej pracujúcej rodine, ktorá si platí nájom, ktorá platí dane a ktorej vyhorí ten dom, tá bytovka úplne náhodne, nie ako títo proste na svoju, že si ju jednoducho svojím správaním, svojou absolútnou nezodpovednosťou podpálili, kedy ste sa starali o takýchto ľudí? Nie, neustála podpora asociálov na úkor slušných pracujúcich ľudí, ktorí zo svojich daní financovali úplne celý život týchto ľudí, ktorí nepracovali, financovali ich následne, aj to školstvo, následne aj tú dopravu zadarmo, jednoducho úplne všetko a ešte nakoniec tí sú vinní, pretože sú asi zrejme rasisti a extrémisti, ako sme si zvykli.
Prejdem k takej poslednej veci, aby som nehovoril zbytočne dlho (reakcia z pléna), a to je, pán Poliačik, ja viem, že drogy sú silná vec, ale správajte sa normálne, prosím vás. (Reakcia z pléna.) No ale nevyzeráte tak a nesprávate sa tak. (Reakcia z pléna.) To je váš súkromný názor, ale ja som drogy nebral.
Keď prejdem k tej poslednej veci, a to je to, že ste vykonali akýsi audit opatrení zameraných na odstránenie diskriminácie na Slovensku, pretože vy v tej správe normálne legitímne tvrdíte, že na Slovensku existuje diskriminačný systém, ktorý znevýhodňuje predovšetkým nielen deti, ale aj celkovo obyvateľov týchto asociálnych komunít, týchto asociálnych osád a že normálne sa štát podieľa na tom, že diskriminuje týchto ľudí. A to myslíte normálne vážne. Po všetkých tých príspevkoch, po všetkých tých stá miliónoch eur, ktoré boli do tejto komunity naliate, po všetkých tých domoch, bytoch zadarmo, po všetkej tej zdravotnej starostlivosti pre ľudí, ktorí si nikdy v živote zdravotnú starostlivosť neplatili, a mohol by som takto pokračovať do nekonečna vo všetkých tých obrovských projektoch podpory a financií, vy skonštatujete, že táto skupina je vlastne diskriminovaná a normálne inštitucionalizovane diskriminovaná zo strany systému. Už tu naozaj existuje rasizmus. Naozaj možno rasizmus existuje, ale voči slušným pracujúcim ľuďom, nie voči tým, ktorí nerešpektujú zákony, ktorí sa správajú asociálne, ktorí neplatia dane a ktorí páchajú kriminalitu.
No a práve v rámci tejto kapitoly konštatujete napríklad aj to, že množstvo detí z týchto komunít končí v špeciálnych základných školách, čo ale nie je, samozrejme, spôsobené ich napríklad vývojom alebo čímkoľvek podobným, ale zlým sociálnym prostredím a samozrejme rasistickým diskriminačným systémom, ktorý im nedáva možnosti. Ja vám chcem len povedať, len jednu vec, pretože mňa sa táto téma bytostne dotýka a uvedomujem si, čo by znamenalo, keby došlo ku takejto inklúzii, o akej vy hovoríte, a to znamená, došlo by k tomu, že deti z týchto asociálnych komunít, ktoré neprejdú zápisom do normálnej základnej školy, dáte do triedy s normálnymi deťmi zo slušných pracujúcich rodín a bez ohľadu na to, či sú zo slovenských rodín, cigánskych rodín, maďarských rodín, to je úplne jedno, či sú slušní, snažia sa a sú vychovávaní normálne.
Ja som chodil do triedy, kde bola väčšina žiakov z prostredia asociálnych cigánskych osád. Naozaj, chodil so do takej triedy. Bolo to doslova peklo. Neustále násilie, problémy, neustále spomaľovanie toho vyučovacieho procesu, tí asociáli tam mali o 3 - 4 roky viac ako ostatní žiaci, ktorí išli normálne, pretože ostávali v tej piatej, šiestej triede a mohol by som vám tu hovoriť obrovské príbehy, aké problémy spočívali v tomto spolunažívaní v takýchto triedach. Ale čo je dôležité, títo žiaci prešli zápisom do normálnej základnej školy. Viete si predstaviť tých, ktorí neprešli zápisom do normálnej základnej školy a vy ich dáte do triedy s deťmi zo slušných rodín, zo slušných rodín, ktoré platia dane, ktoré sa starajú, ktoré vychovávajú štátu deti, normálne vychované deti, vy naozaj chcete trestať slušných pracujúcich ľudí tým, že ich deti dáte do jednej skupiny s týmito asociálmi len preto, že sú slušní?
Viete, napríklad pani poslankyňa Nicholsonová, ktorá sa častokrát zastáva takýchto opatrení, tu minule hovorila v parlamente o tom, ako musela dať svoje dieťa do súkromnej školy v Bratislave, pretože úroveň štátnych škôl v Bratislave je jednoducho zlá. Takto pristupujete k svojim deťom. Súkromné školy, jednoducho špeciálne prostredie, nech to majú pekné, nech to majú fajn. Ale deti na východe Slovenska zo slušných pracujúcich rodín nie. Tých šupnete medzi asociálov, medzi tých, ktorí neprešli zápisom do základnej školy a už sa nestaráte, čo bude. Nestaráte sa o to, že ten vyučovací proces pôjde nesmierne rapídne dole, že úroveň tých vedomostí, ktoré si tie deti získajú, bude prakticky nulový oproti tomu dnešnému. Nestaráte sa o to, že môžu byť terčom šikany, násilia, že tam budú musieť sedieť v neuveriteľne zapáchajúcom prostredí, to by som vám mohol hovoriť, ale naozaj, to si nevymýšľam. Ale je to všetko v poriadku, pretože je to boj proti diskriminácii.
Ja by som chcel vidieť, pani Patakyová, či by ste dali svoje dieťa do takejto školy. Či by pán Poliačik poslal svojich synov do školy medzi takéto deti. Veľmi rýchlo by ste pochopili, o čom to celé je. Ja nehovorím, že týmto deťom nemáme pomôcť, že sa im nemajú zlepšiť podmienky, ale nie na úkor toho, že budete trestať slušných ľudí tým, že ich hodíte do triedy ku nim a budete sa tváriť, že je to všetko v poriadku. Viete, čo to bude nasledovať? Všetci rodičia tie deti z tej školy automaticky stiahnu a dajú ich do školy niekde ďalej, kľudne aj keď budú musieť dochádzať, len aby neboli v tej triede s nimi. A tým nevyriešite žiadnu diskrimináciu alebo žiadnu segregáciu, ako tomu hovoríte, pretože nikto ani z komunity slušných Slovákov, ani z komunity slušných Cigánov jednoducho nebude chcieť, aby jeho deti chodili do triedy s takýmito ľuďmi.
Toto si uvedomte, priznajte si to a začnite tie veci riešiť úplne inak a nevyhovárajte sa stále len na nejaký rasizmus, diskrimináciu a čokoľvek iné, ale práve naopak, pozrite sa na túto komunitu, na jej zodpovednosť za to, v akom stave je, pretože za to, ako sa majú tieto asociálne cigánske komunity na východnom a strednom Slovensku, si môžu predovšetkým sami. Pretože nie je chybou tých slušných pracujúcich ľudí, že keď ten asociál dostane na pošte prídavky, že prvé, čo si kúpi, sú losy, že rovno ide do herne, že nakúpi alkohol, že to všetko prepije a že potom jednoducho nevie, čo bude zajtra a ide páchať kriminalitu len preto, aby mohol žiť ďalej akýmsi spôsobom, že nerozmýšľajú nad tým, čo bude zajtra, ale len žijú dneškom. Naozaj začnite prevychovávať ich a netrestajte slušných ľudí tým, že ich dáte, že ich deti dáte do školy s takýmito asociálmi.
Mohol by som hovoriť ešte veľmi dlho o tom, čo všetko je obsahom tejto správy, ale myslím si, že tých 21 minút bude stačiť a naozaj, poprosím naozaj poslancov zo slovenskej arabskej strany, aby... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pšššt, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Rešpektujme, že má teraz priestor tento pán, aj poslanec a dovypočujme si ho do konca, on ešte má niečo povedať.
Nech sa páči.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem pekne za možnosť vyjadriť sa. Ďakujem, pani Patakyová, za to, že ste v rámci toho roku, teda menej než roku na svojom úrade vykonali mnoho dobrého pre seniorov, že ste poukázali na tie chyby v reštitučnom konaní, ale v týchto témach diskriminácie, rasizmu a asociálov ste jednoducho úplne mimo, rovnako ako v témach porušovania právomocí policajtov voči týmto ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ombudsmanka, vážené dámy, vážení páni, veľmi pekne ďakujem týmto pani ombudsmanke za správu, ktorú sme si mohli preštudovať. Obsahuje veľa smutných zistení, ale aj veľa inšpiratívnych podnetov.
Správa sa zaoberá okrem iného aj neprimeranými postupmi polície, mučenie, bitie, zlé zaobchádzanie, zneužívanie právomocí. Je smutné, že štát uprostred Európy musí riešiť policajnú brutalitu. Šokujúce sú činy, ale aj trestnoprávne dohry týchto prípadov. Napríklad minulý týždeň padol rozsudok v prípade policajtov, ktorí na zemi dokopali postrelenú vodičku auta. Predpokladám, že mnohí z vás si na nechválne známe video spomínajú. Skupina policajtov bezbrannú zranenú ženu ležiacu na zemi surovo kopala do brucha, do chrbta, do hlavy. Toľko bezdôvodnej surovosti a agresivity, že až mrazí. Minulý týždeň súd rozhodol. Všetci aktéri tejto bezbrehej násilnosti vyviazli len s podmienkou. Zostala som šokovaná druhýkrát mierou tolerancie násilia.
Aj spomínané prípady, ktoré sú v správe ombudsmanky, sú šokujúce. Obávam sa, že súvisia s tým, že rezort vnútra bol dlhodobo zanedbávaný. Absentujú tréningy, školenia, psychohygiena, odborný saport, vybavenie, vedenie, ale aj vedúce osobnosti s vysokým morálnym kreditom.
Nieže by to bolo mojím koníčkom, ale už som za svoj život absolvovala desiatky policajných výsluchov. Preto viem, že v policajnom zbore pracuje veľa skvelých vyšetrovateľov, ktorí sa vo veľmi ťažkých podmienkach snažia vykonávať svoju prácu poctivo. Ale tie podmienky, v ktorých pracujú, sú naozaj dehonestujúce. Napríklad keď vyšetrovateľ musel odpratať zo stoličky kopy spisov, aby sa dalo v prehriatej miestnosti vôbec sadnúť. Keď iný zas štvrťhodinu behal po budove a hľadal jednu fungujúcu tlačiareň, aby mohol vytlačiť výpoveď. Iný zas mal namiesto zámkov na skriniach lepiacu pásku, aby sa mu neotvárali. Raz som bola na výsluchu, kde policajtovi na klávesnici nefungoval medzerník a viete si predstaviť tie útrapy, kým sme sa dostali k záveru zápisnice. Analogicky teda predpokladám, že ak takéto podmienky majú vyšetrovatelia, tí zásahoví budú na tom podobne alebo ešte horšie. Psychické skraty, frustrácia ústiaca do násilia môžu byť teda dôsledkom oveľa širšieho problému. Rezort vnútra však stále čaká na riadenie, ktoré by sa polícii začalo konečne venovať so všetkou zodpovednosťou.
V ďalšej kapitole správa pojednáva o právach detí a o rodine. Správa kritizuje aj zlyhania úradov práce pri ochrane detí. Hovorí, že ak sú úrady práce neschopné splniť svoju úlohu, prípadne samotné dieťa prepočujú, prispievajú tým k ešte väčšiemu poškodeniu jeho záujmov a zdravému vývinu. V texte je jedna otázka. Ak si so situáciou nevie poradiť úrad práce, súd a štát, ako si s ňou vo svojom dennodennom živote má poradiť dieťa? Obavám sa, že tak ako v prípade zlyhaní polície, nesie za zlyhanie sociálnoprávnej ochrany detí prvoradú zodpovednosť systém a riadenie rezortu. Ochrana detí je často vnímaná len ako formalita a byrokratická náležitosť, pritom kolízny opatrovník je jediným prostredníkom dieťaťa pri súdnych konaniach. Ak si svoju prácu vykonáva len formálne, dieťa zostáva bez akejkoľvek pomoci. Rezort je podvyživený odborne, personálne, materiálne, aj finančne. Obrovská fluktuácia má vážne dôsledky na kvalitu práce. Tí, ktorí pri tejto práci vytrvávajú, sa boria s náročnými situáciami, v ktorých sú odkázaní len na svoju vlastnú invenciu. Vyčerpanie a vyhoretie smeruje k ochabnutiu pracovného nasadenia, bez pomoci, bez podpory, bez vedenia. Výsledkom môžu byť zlyhania s nedozernými následkami. Obeťami sú deti a ich rodiny.
V prípade polície aj sociálnych pracovníkov ide o štátnych zamestnancov, ktorým sa zjavne nikto dôsledne nevenuje a neprináša im nič, čím by ich prácu posunul na vyššiu úroveň. Či už ide o ich finančné ohodnotenie, skvalitnenie podmienok práce, starostlivosť o ich psychickú vyrovnanosť. Čo teda vlastne od nich očakávame? To, že trvale zlyháva kontrola, treba pripomínať neustále. Kontrolné orgány nie sú nezávislé, preto ich hlavným záujmom je kontrolné zistenia minimalizovať, bagatelizovať, aby svojmu rezortu nepriniesli verejný pranier.
Takýmto postupom si však zničili svoju dôveryhodnosť v očiach občanov, ktorí od nich očakávajú a potrebujú službu. Preto v tomto čase, keď štátne orgány zlyhávajú, považujem za veľmi dôležitý úrad verejného ochrancu práv, lebo on by mal byť tým, ktorý nastaví zrkadlo, bárs by bolo aj nemilosrdné.
Ak nie sú štátne orgány schopné sebareflexie, treba ich na vážne zlyhania dôrazne upozorňovať. Múdri sa z chýb učia a len hlúpi ich prehliadajú a zakrývajú.
Problémy súdnictva sú dlhoročným evergreenom a opäť bez patričnej pozornosti. Problémy sú neobsadenosť súdov a prieťahy v súdnych konaniach. Dúfajme, že tento stav budeme môcť raz aj v správach verejného ochrancu práv hľadať márne.
V správe oceňujem povzbudenie pre zákonodarcov, aby do legislatívy zapracovali právne uznanie spolužitia párov rovnakého pohlavia. Zacitujem: "Absencia uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia, takpovediac právne nevidenie týchto párov nerešpektuje ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky." Očakávam teda od kolegov z vládnej koalície, že budú rešpektovať odporúčania ombudsmanky a v dohľadnej dobe predložia návrh zákona o registrovaných partnerstvách. SaS má návrh pripravený a v blízkej budúcnosti vás bude zrejme žiadať o jeho podporu.
V správe sa tiež dočítame o tom, že úrad verejného ochranu práv kvôli neadekvátne stanoveným, stanovenému a nevhodne nastavenému financovaniu nemôže svoju činnosť realizovať tak, ako by si predstavoval a požadoval. Som presvedčená o tom, že monitoring dodržiavania ľudských práv a pomoc konkrétnym ľuďom v ich boji proti systémovým zlyhaniam si zasluhuje pomoc a plné nasadenie. V stave, keď predstavitelia vládnej moci za desaťročie prešustrovali miliardy, prichodí mi až signifikantné, že na financovanie úradu verejného ochrancu práv nie sú peniaze. Žiadame teda v mene všetkých občanov, aby vláda v plnej miere akceptovala odporúčania zo správy a prijala okamžité opatrenia. Aj tie k fungovaniu úradu, aj tie týkajúce sa samotných zistení o dodržiavaní práv občanov na Slovensku.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem, pani ombudsmanka, za vašu správu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážené dámy a páni, aj ja chcem poďakovať pani komisárke za predloženú správu, ktorá ukazuje na jej činnosť a na to, že sa naozaj nasadila do tej úlohy ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv.
Všimla som si v správe, že tretina porušení ľudských práv sa týkala zbytočných prieťahov. Píšete tam, že boli porušené v 67 prípadoch. To je teda naozaj na zamyslenie, a teda aj vyvodzovanie nejakých náprav a dôsledkov, náprav. Všimla som si tiež, že ste si všimli aj v roku 2017, ešte v októbri, že ste žiadali, aby sa čo najskôr vyvodili dôsledky vo vzťahu k akreditácii resocializačného centra Čistý deň. Je dobré poukazovať, každý, kto na túto kauzu poukázal, bolo to dobré hovoriť o porušovaniach týchto práv týchto detí. Hovorili ste, píšete v správe aj o reštitučných nárokoch, aj to oceňujem, uplatnených podľa zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. V súčasnosti píšete, že správne orgány rozhodujú o samotných reštitučných nárokoch približne 25 rokov. A je tam veľa, veľa podnetov, len naozaj otázkou je, že čo ďalej s nimi. No, budeme si len nejak tajne želať a dúfať, že niečo sa môže naozaj zlepšiť.
Ja by som sa chcela dotknúť, a to som už vám hovorila aj na zasadnutí výboru, že ma zaujali vaše závery analýzy vo vzťahu k výstave Body the Exhibition. Vy ste zistili, že medzinárodný dohovor o ľudských právach a o biomedicíne nezaväzuje Slovenskú republiku, aby predmetnú výstavu zakázala, resp. jej zákaz upravila legislatívne.
Ja som sama osobne s kolegami ešte v minulom roku tu predstavila novelu zákona o pohrebníctve a ktorá sa dotýkala aj ďalších zákonov, pretože bolo zrejmé, že slovenská legislatíva je nedostatočná. Odvolávali sme sa práve na čl. 21 tohto dohovoru, ktorým sa výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela. Túto výstavu kritizovali všetky profesijné združenia, mimovládne organizácie a boli aj podnety na políciu a prokuratúru. Navyše boli podozrenia, že vystavované ľudské pozostatky pochádzajú od politických väzňov, kresťanov, či podľa režimu iných nepohodlných ľudí, a táto téma, a to je na tom to strašné, že ešte poukazuje na ešte oveľa závažnejší problém, ktorému súčasný civilizovaný svet čelí, a je ním nelegálny obchod s orgánmi mŕtvych ľudí za účelom transplantácie, ktorý môže mať naozaj najstrašnejšie podoby.
Ja som si dovolila alebo chcela by som vám citovať, prečítať správu, stanovisko k výstave Body the Exhibition Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, etickej komisie pri ministerstve zdravotníctva. Totižto viackrát som interpelovala aj bývalého ministra zdravotníctva a aj súčasnú ministerku zdravotníctva pani Kalavskú a aj z odpovedí na interpelácie aj osobných rozhovorov mám za to, že hovorili mi o tom, že analyzujú a naozaj aj pripravujú na ministerstve právne úpravy práve vzhľadom k tejto výstave. A dovolím si prečítať tretí bod tohto stanoviska tejto etickej komisie ministerstva zdravotníctva:
"Snaha o finančný prospech z prezentácie ľudského tela na výstave je neetická. Zákaz zisku z využitia ľudského tela sa stal jedným z hlavných princípov medzinárodných dohovorov v oblasti bioetiky", a poukazujú práve na čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne z roku 1997. "Hoci sa tento princíp často nedarí v praxi presadiť, je jedným z hlavných pilierov koncepcie ľudskej dôstojnosti a úcty k mŕtvemu ľudskému telu. Výstava Body the Exhibition vyvoláva oprávnené pochybnosti, či hlavnou motiváciou jej usporiadania je deklarovaná edukácia verejnosti a nie spomínaný finančný prospech organizátorov.".
Na základe tohto uvedeného si teda myslím, že minimálne by sme mohli teda polemizovať spolu o tom, že či je naozaj faktom, že tento dohovor, ako ste napísali, nezaväzuje Slovenskú republiku a môžeme o tom, budem rada, keď mi aj na to odpoviete. To je zatiaľ z mojej strany všetko.
Ďakujem vám pekne.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja mal zhruba tri poznámky k správe verejnej ochrankyne práv o činnosti za rok 2017.
Ako prvé by som chcel oceniť kontinuitu s vašou predchodkyňou Janou Dubovcovou, ktorá je zreteľná aj z tejto správy. Je to zreteľné z tém, ktorým sa, ktorým sa nová verejná ochrankyňa práv venuje. Zvlášť by som zdôraznil, že dôležité je to, čo by som nazval starostlivosť o slabších, starostlivosť o ľudí, ktorí častokrát nedokážu svoje práva obhajovať, obhajovať sami. Samozrejme, že ľudské práva majú rôzne dimenzie, týkajú sa, týkajú sa množstva, množstva ľudí, mnohí z ľudí dokážu svoje práva chrániť aj sami ako účastníci konaní alebo prostredníctvom iných nástrojov právnej ochrany, vrátane, vrátane súdov. Ale sú potom skupiny, ktoré častokrát to nedokážu samé a keď sa stanú predmetom porušovania základných, základných práv, tak často nie je nikto, kto by sa ich zastal. Preto je veľmi dôležité, aby inštitúcia, ako je úrad ombudsmanky, tieto prípady sledoval. A mám teraz najmä na mysli, najmä skupiny, ako sú deti a ochrana práv detí a ako je, ako sú príslušníci segregovaných rómskych, rómskych komunít.
Aj v tejto správe ombudsmanky dôležitú úlohu zohráva téma porušovania práv detí v súvislosti s činnosťou sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, téma, téma resocializačného zariadenia Čistý deň alebo teda, čo sa týka rómskej menšiny, zásahy v rómskej osade Zborov, alebo teda riešenie situácie občanov po požiari v Žiline, alebo otázka segregovaného vzdelávania a toho, akým spôsobom Slovenská republika pristupuje k tejto téme.
Kontinuitu napríklad vidno aj v tom, že jedna z prvých vecí, ktorú správa spomína, je tá téma vyhradených priestorov na policajných staniciach, ktoré nespĺňajú, nespĺňajú parametre ciel predbežného zadržania, teda to, čo vyžaduje zákon. To bola jedna z prvých vecí, ktorú sme v súvislosti s vašou predchodkyňou riešili v tomto volebnom období v parlamente. Boli tam aj legislatívne odporúčania, ktoré, samozrejme, že sa nenaplnili. Čiže áno, nie je asi zdrojom všeobecnej popularity na Slovensku zastávať sa Rómov z osád, upozorňovať na to, že aj väzni alebo zadržané osoby majú svoje práva, ale je to potrebné a máme tu úrad ombudsmanky práve z tohoto dôvodu, aby sa týmto témam venoval, čo ešte raz hovorím, že oceňujem a ak na vás za to huláka fašistický poslanec, tak je to len potvrdenie toho, že to robíte dobre a môžte byť s tým spokojná.
Ako druhé, druhú poznámku by som chcel, by som chcel si všimnúť prístup opozície a vládnej koalície. Iste viete, že ste boli zvolená do úradu najmä hlasmi poslancov vládnej koalície. Demokratická opozícia mala alebo podporovala inú kandidátku. Napriek tomu, keď sa teraz pozriem po sále, tak je tu poloprázdno, tak ako častokrát bývalo počas vystúpení vašej predchodkyne. A je to opäť aj tak, že traja koaliční, štyria koaliční poslanci sú, boli tu tak aj pri prednášaní vašej správy. Opozičných poslancov tu tiež nie sú, nie sú masy, ale predsa len je nás trochu viac. Čo ma teda teší, že demokratická opozícia má intenzívnejší záujem o tému dodržiavania ľudských práv, ako vládna koalícia. Ale zároveň ma mrzí, mrzí prístup, prístup vládnej koalície k tejto dôležitej, dôležitej téme. A tu by som dal do pozornosti opäť legislatívne odporúčania, s ktorými sa verejná ochrankyňa práv zvykne obracať na parlament, ktoré, bola taká tradícia, že parlament s tým nič nerobí. No tak sme sa to pokúsili zmeniť. A či už išlo o tie cely alebo teda vyhradené priestory na policajných staniciach, ktoré nespĺňajú parametre stanovené zákonom a nie sú to cely predbežného zadržania alebo policajného zaistenia, alebo pokiaľ ide o tú správu o porušovaní práv detí v zariadeniach sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately a teda fakt, že pri postupoch týchto orgánov nie vždy je zohľadňovaný najlepší záujem dieťaťa, tak práve na základe vašich odporúčaní, alebo odporúčaní vašej predchodkyne sme spolu s kolegyňami a kolegami z opozície prišli s nejakou legislatívnou iniciatívou, s ktorou v normálnej krajine by mal prísť príslušný rezort, ale teda neprišiel. A teda v trochu menej normálnej krajine by parlament sa mal vážne zaoberať podnetmi opozičných poslancov, ktoré sú spracované na základe odporúčaní verejnej ochrankyne práv. Tuto k tomu bola diskusia opäť najmä za účasti zopár opozičných poslancov, maximálne prizerania sa niekoľkých koaličných poslancov. Čiže v tomto ohľade nie sme celkom normálnou krajnou.
A posledná, tretia poznámka sa týka dôležitosti alebo významu základných práv a slobôd, ktorých dodržiavanie kontroluje, sleduje, monitoruje úrad verejnej ochrankyne práv. Základné práva a slobody sú dôležité samy o sebe. Sú podstatou liberálnej demokracie, slobodnej demokratickej spoločnosti a zasluhujú si ochranu ako také. Ale niektoré z týchto práv zároveň plnia úlohu akéhosi lakmusového papierika, ktorý upozorňuje na zlyhávanie demokracie a právneho štátu nielen tým samým, čo, čo oni predstavujú, teda konkrétny problém porušenia konkrétneho práva, ale aj tým, že signalizujú, že niekde sa niečo deje a v dôsledku toho, že sa niekde niečo deje, myslím, niečo nekalé deje, potom to vedie k tomu, že sú porušované, porušované niektoré základné práva.
A opäť to možno nájsť vo vašej, vo vašej správe, kde právo na informácie, ktoré je veľmi často porušované práve vtedy, keď orgány verejnej moci, štátnej správy, samosprávy, robia niečo nekalé a nechcú sprístupniť tú informáciu. Vy na to upozorňujete v súvislosti s porušovaním práva na informácie, ktoré sa týkalo slovenského predsedníctva, činnosti ministerstva zahraničných vecí. Keď orgány verejnej moci postupujú korektne, nič nezatajujú, nikomu nič nedohadzujú, nemajú žiadne agentúry Evky, tak nemajú problém odpovedať na položené otázky novinárov alebo na žiadosti o informácie, ktoré si niekto vyžiada prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ale pokiaľ, pokiaľ sa tam nejaké agentúry Evky objavia, tak je problém a teda lakmusový papierik, podľa ktorého to zistíme, je, že sú odmietané infožiadosti alebo teda odmietané je sprístupnenie informácií, na ktoré nie je zákonný dôvod, aby boli, aby boli odmietnuté. A teda vy tam spomínate tento prípad v súvislosti so slovenským predsedníctvom, ale takýchto prípadov aj v samospráve, aj teda v štátnej správe takýchto prípadov je obrovské, obrovské množstvo.
Ďalšie, ďalší prípad, spomínate prieťahy v reštitučných konaniach, ktoré jednak narúšajú vlastnícke právo, keď ste minule v parlamente informovali, tak bolo to až neuveriteľné, koľko na niektorých úradoch trvajú reštitučné konania a koľko by trvali ešte desiatok rokov, pokiaľ by nenastalo nejaké zásadné, zásadné zrýchlenie. A ako sú porušované aj práva účastníkov konania v súvislosti s reštitučnými konaniami. Ale samozrejme, že aj toto je problém sám o sebe, ale je to aj problém, a o tom sme sa dozvedeli v uplynulých týždňoch v súvislosti s tým, čo sa deje na Slovenskom pozemkovom fonde, ako sa vypočítavo odďaľujú nároky reštituentov a potom to dobre informovaní a vplyvní jednotlivci a firmy dokážu, dokážu zobchodovať. Častokrát tie informácie vyznievajú ako činnosť, činnosť organizovaného zločinu a áno, sprievodným znakom toho je aj porušovanie vlastníckych práv neúmernou dĺžkou reštitučného konania alebo iným narušením procesných práv účastníkov.
Alebo, a tým už skončím, malé vodné elektrárne zdanlivo, zdanlivo pozitívna vec. Ideme chrániť životné prostredie, ideme bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Ale aj v súvislosti s výstavbou malých vodných elektrární dochádza k porušovaniu práv účastníkov konania, ako konštatovala jedna zo správ verejnej ochrankyne práv, dochádza k porušovaniu v širšom slova zmysle práva na životné prostredie. A opäť to nie je len tak, opäť to nie je len, že sa to stalo, ale že sú za tým nekalé záujmy a biznisy konkrétnych ľudí a konkrétnych firiem, ktorí boli vopred informovaní o tom, že aj na takejto veci sa dá urobiť biznis, pretože my sme v tomto smere veľmi, veľmi zaujímavá krajina, kde sa dá robiť biznis takmer so všetkým. A sprievodným javom robenia pochybných biznisov, teraz nemyslím podnikanie, ale myslím biznis, ktorý niekto robí prostredníctvom napojenia sa na štát alebo na samosprávu, je aj porušovanie základných práv a slobôd. A na viaceré z takýchto porušovaní upozorňuje aj správa verejnej ochrankyne práv. Takže ja sa tiež chcem pripojiť k tým hlasom, ktoré vám ďakujú za túto správu a zaželať vám veľa odhodlania do ďalšej činnosti. Určite ho budete potrebovať.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec. Zhrnul si to tak presne, ako aj ja mám rovnaký dojem z tejto správy. Chcem pri tej príležitosti ešte spomenúť jednu vec, ty si sa dotkol vo svojom úvode toho, že pani verejná ochrankyňa práv chráni najmä práva tých slabších, tých, ktorí nemajú ten hlas v spoločnosti dostatočne silný, alebo sa nevedia sami chrániť. Patrí to teda naozaj, do týchto skupín patria aj deti, najmä deti a mňa veľmi teší, že pani, pani ombudsmanka si vzala za svoju úlohu pokračovať a prešetriť tie fakty a situácie, ktoré popísala pani ombudsmanka Dubovcová vo svojich mimoriadnych správach, týkajúcich sa diskriminácie rómskych žiakov v našich školách a že neostala iba pri tom, že to preverila, ale urobila si zoznam. Ak sme sa teda rozprávali na výbore, pani verejná ochrankyňa práv, som sa vás na to pýtala a vy ste mi povedali, že ste urobili zoznam opatrení, ktoré by mohli túto situáciu zlepšiť. A pri nástupe pani novej ministerky na ministerstvo školstva ste sa s ňou stretli a ste vyslovene ponúkali aj spoluprácu, aj možnosti riešení v tejto oblasti. Takže ja veľmi kvitujem, že nielen konštatujete ten stav, ale naozaj robíte všetko preto, aby sa to napravilo a nielen v tejto oblasti. Takže aj ja vám veľmi pekne ďakujem.