31. schôdza

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vidíme, že táto vláda, plná škandálov, eurofondy nevie čerpať bez toho, aby každý druhý deň nevyšla najavo nejaká eurofondová kauza. Videli sme to aj včera pri odvolávaní pani ministerky Matečnej. Ale zdá sa, že vláda nemá chuť tieto problémy riešiť. Už dlhodobo upozorňujeme, že v eurofondoch máme tri také základné problémy.
Prvým problémom je, sú nekvalitne a zle realizované projekty. Či už je to na strane štátu, národné projekty, alebo na strane žiadateľov.
Ďalším problémom sú projekty, kde sa vyskytol klientelizmus alebo korupcia. Tieto projekty nám Európska únia nepreplatí, budeme ich musieť zaplatiť my z našich daní. A to je veľká škoda. Keď si pozrieme, že štatistiky, tak v rokoch 2013 až 2016 Slovensko pochybilo 1360 prípadoch a prišlo tak o 13,14 percenta platieb, čo je najviac zo všetkých krajín v Európskej únii.
Ďalším problémom je zmysluplnosť projektov. Často sa financujú zbytočné problémy. Na mnohé z nich sme už upozorňovali v štádiu výzvy, ako napríklad teleprezentačná národná infraštruktúra, na ktorú sme dali 20 mil. eur, financovanie súkromných penziónov, rybníkov pri nadštandardných luxusných domoch veľkopodnikateľov na úkor konkurencie a podobne. Často je to spôsobené s tým, že peniaze sa čerpajú neskoro. Bude tomu tak v tomto programovom období, bolo tomu tak v minulom. Prvé štyri roky sa v podstate nečerpalo a potom nárazovo sa išla vyčerpať veľká časť finančných prostriedkov na absolútne nezmysly.
Zastavené eurofondy na školstve a nevypísané nové výzvy a možné zastavenie eurofondov na Pôdohospodárskej platobnej agentúre sú veľkým rizikom a bola by škoda, keby čestní farmári a maloroľníci prišli o dotácie kvôli zopár gaunerom.
Posledným problémom v eurofondoch je obrovská byrokracia. Veľmi často sa vládna koalícia vyhovára na to, že však ide o len podľa pravidiel, ktoré tu dala Európska únia. Ale eurofondy sa dajú riadiť oveľa jednoduchšie podľa tých istých európskych pravidiel. Jeden z manuálov na opravu malého námestia školy mal u nás 748 strán a byrokracia odrádza najmä malých žiadateľov, obce, malé podniky, stredné podniky a viete veľmi dobre, že je podhubím pre korupciu.
Ako z iného sveta vyzerá príklad z Estónska. V Estónsku máte inovačné poukážky, keď chcete riešiť menšiu výskumnú úlohu, dostanete odpoveď za 10 dní. U nás tie hodnotiace procesy trvajú mesiace a mesiace. Alebo máte inú, iný projekt, iný program, žiadateľ dostane odpoveď za 20 dní. Malý podnik sa do programu môže prihlásiť tak, že vyplní dvojstranový dotazník a pošle ho e-mailom zodpovednej agentúre. Porovnajte si to s našimi programami, kde prihlášky majú desiatky strán a ich vypĺňanie, na ich vypĺňanie sa musia špecializovať rôzne agentúry, ktoré často špekulujú, často vybavujú a v niektorých prípadoch berú provízie.
Koalícia tieto problémy nevie riešiť. Vidíme, že doteraz nie je vyriešený škandál na ministerstve školstva. Zo 62 zmlúv je stále platných 53. To znamená, že stovky miliónov eur pôjdu čudným firmám, kde boli pochybnosti pri hodnotiacom procese a tieto zmluvy sa pravdepodobne nepodarí zrušiť.
Preto prinášame riešenia my, hoci my sme tieto problémy nespôsobili. A cieľom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, zavádzame štyri veci: zavedenie kritérií na odborných hodnotiteľov, vzdelanie, odborná prax a tak ďalej. Toto nám dlhodobo vyčíta Najvyšší kontrolný úrad. Včera som hovorila o tom, že na ministerstve pôdohospodárstva projekty hodnotil napríklad skladník, na ministerstvo školstva to bolo ešte horšie. Komplikované projekty hodnotila nejaká pani, ktorá učí angličtinu. Valcovanie železných plechov hodnotil lekár. A tak ďalej a tak ďalej. Čiže hodnotitelia.
Druhé opatrenie, ktoré zavádzame, je, že finančný príspevok z eurofondov pre konkrétneho žiadateľa nebude môcť podľa, podľa odskúšaného modelu z Estónska pri projektoch z vedy a výskumu prekročiť sumu 30 % priemernej ročnej tržby vypočítanej z ročných tržieb žiadateľa za obdobie posledných troch rokov pred podaním žiadosti.
Tu vidíte, že aj v rezorte pôdohospodárstva, aj v rezorte školstva sme mali firmy, ktoré sídlili v panelákoch, v polorozpadnutých budovách. Firmy, ktoré mali roky nulové tržby, ktoré mali nula zamestnancov, nič nerobili, a zrazu dostanú dotáciu 7 mil. eur. Povedzte mi, ako takáto firma, ktorá nemá zamestnancov, nič nerobila, dokáže urobiť excelentný výskum, špičkový výskum? Lebo také bolo nastavenie výzvy.
Tak isto riešime konflikt záujmov. Zahrnutie hodnotiteľov medzi zainteresované osoby na strane žiadateľa alebo prijímateľa v rámci uplatňovania zásady zákazu konfliktu záujmov sa, rozširujeme vymedzenie zainteresovaných osôb na strane žiadateľa alebo prijímateľa aj o osobu hodnotiteľa. To je veľmi dôležité. Pri eurofondovom škandále v rezorte školstva sme mali prípady, kedy firma si prihlásila do výzvy projekt a zároveň traja hodnotitelia z danej firmy hodnotili projekty v tej iste výzve. Prosím vás, povedzte mi, čo je toto, ak nie konflikt, jasný konflikt záujmov ako z učebnice?
Ďalší problém, ktorý riešime, je poskytovanie eurofondov v oblasti výskumu a vývoja len tým subjektom, ktoré sa výskumu a vývoju preukázateľne venujú, a len do výšky preukázateľných investícií týchto subjektov v tejto oblasti. Pretože sme mali prípady, kedy v eurofondovom škandále, kedy firmy výskum nikdy nerobili, zapísali si ho pár dní pre skončením výzvy a zinkasovali 7 miliónov. Načo dávame, načo dávame peniaze firmám, ktoré výskum, nikdy s tým nemali skúsenosti, nemajú to zapísané ani v obchodnom registri a my im dávame obrovské peniaze na excelentný výskum?!
Tak isto žiadame, aby posudzovanie veľkých projektov pri eurofondových výzvach sa robilo na základe princípu hodnoty za peniaze a žiadame zverejňovanie výsledkov hodnotenia schválených aj neschválených žiadostí o poskytnutie eurofondov odbornými hodnotiteľmi spolu s odôvodnením, pričom mená hodnotiteľov a ďalšie údaje o schválenej/neschválenej žiadosti sa budú zverejňovať priebežne do 30 pracovných dní od vydania rozhodnutia o žiadosti a ku každej žiadosti zvlášť.
Prečo? Pretože pred eurofondovým škandálom v rezorte školstva bolo, ku každému projektu bol zverejnený hodnotiteľ. Bolo to minimálne opatrenie transparentnosti, na základe ktorého bolo možno vlastne odhaliť tento škandál. Na základe toho, keď sme si pozreli prax hodnotiteľa, tak sme videli, že on absolútne nemá žiadnu prax ani v lekárstve, ani v onkologickom výskume a predsa hodnotil projekty za 7 miliónov eur. Čo urobila vláda? Mená hodnotiteľov ku konkrétnym projektom sa už nebudú zverejňovať. Čiže ak by sme taký škandál aj mali, tak už sa viac nebude dať odhaliť. Vládna koalícia nerieši problémy, ona sa len snaží vymyslieť ako tie problémy zakryť tak, aby sa nedali odhaliť.
To isté, keď sme hovorili o rybníku pána Beljajeva, tak sme žiadali, aby sa zverejnili popisy projektov, bodové hodnotenie, hárky hodnotiace. Pani ministerka zverejnila len bodové hodnotenie a tu v pléne hovorila, že zverejňuje informácie aj nad rámec zákona.
Eurofondy môžu byť obrovským impulzom na rozvoj našej krajiny, ak ich využívame dobre, ak ich využívame transparentne a ak ich využívame hlavne na problémy, ktoré naša krajina má.
Včera sme odvolávali pani Matečnú a ja mám za to, že táto vládna koalícia nám robí hanbu v zahraničí, pretože teraz sa rokuje o rozdelení finančných prostriedkov na nasledujúcich sedem rokov a ak dostaneme menej peňazí na rozvoj našich regiónov, tak to bude v prvom rade chyba tejto koalície, korupcie a škandálov, ktoré ju sprevádzajú.
Ďakujem veľmi pekne. Už som skončila, ale som spravodajca, takže myslím, že by som mala mať neobmedzený čas.

Áno, nech sa páči. Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, Jozefovi Rajtárovi, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor NR SR. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka odišla, takže pán navrhovateľ nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácií v pôdohospodárstve a rozvoja vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 958, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1008. Dávam slovo poslancovi Feckovi, ktorý tu nie je.
Takže, dámy a páni, toto je to, čo sme hovorili na grémiu. Je to v normálnom poradí, navrhovateľ tu nie je. Dobre, preraďujeme to, prepadáva to ako posledný bod programu.
Takže ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 971, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1021.
Dávam slovo poslankyni Anne Verešovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, aj na túto schôdzu prinášame ďalší z návrhov našich prorodinných opatrení, riešení. Prichádzame s návrhom o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
Hlavným cieľom je upraviť jednu z podmienok nároku na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti. Táto podmienka je totiž často nesplniteľná a náhradní rodičia ju nijako nemôžu ovplyvniť. Tá podmienka znie, že v čase zverenia do náhradnej starostlivosti by dieťa malo byť mladšie ako šesť mesiacov, avšak v aplikačnej praxi vzhľadom na dobu trvania súdnych konaní je toto nesplniteľné, a preto navrhujeme, aby dieťa, aby sa upravila podmienka tak, že dieťa, aby dieťa bolo mladšie ako šesť mesiacov v čase podania návrhu na zverenie do náhradnej starostlivosti.
Ďalším naším opatrením alebo zmenou tohto zákona je, aby sa zvýšila suma jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti na koeficient vo výške 9,12-násobku životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ide nám totiž o to, aby to bola približne rovnaká suma, na akú majú nárok rodičia pri narodení dieťaťa podľa zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Naším cieľom je zrovnoprávniť túto výšku príspevkov, pretože máme za to, že pri oboch týchto príspevkoch je ich účelom podporiť základné vybavenie, základné náklady a základné vybavenie na dieťa, ktoré príde do rodiny.
Slovenská republika predsa deklaruje a preferuje osobnú starostlivosť o dieťa pred ústavnou starostlivosťou, a preto je dôležité, aby aj žiadatelia o náhradnú starostlivosť mali reálne umožnený prístup k tomuto príspevku, ktorý zlepší materiálne zabezpečenie dieťaťa po prijatí do rodiny.
Predkladaný návrh zákona má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni Petre Krištúfkovej.
Pán poslanec, nemám poverenie výboru na vás.

Ďakujem. Ja som od pani tajomníčky, pani Blaškovej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nemám to tu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
... dostal informáciu, že mal by som pani Krištúfkovú zastupovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Nemám tu poverenie výboru, takže prerušujem a posúvam tento bod na koniec. A oznamujem, že budem iniciovať, aby body, keď sú neni poslanci alebo nie sú tí spravodajcovia, aby sme hlasovali o tom, že ich presúvame na ďalšiu schôdzu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Veroniky Remišovej, Igora Matoviča, Gábora Grendela a Eduarda Hegera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 972, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1022. Dávam slovo poslankyni Remišovej, aby návrh ústavného zákona uviedla. Nie je v sále, oznamujem to isté, na záver.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 973, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1023. Pani poslankyňa Remišová? Opäť nie, takisto preraďujem na koniec.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 974, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1024. Pán poslanec Matovič by mal uviesť tento návrh zákona. Nie je v sále? Pardon? (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Matovič, bez prívlastku, teraz, samozrejme, hoci teda včera zaviedol novú módu, takže bez prívlastku, nie je v sále ako obvykle, takže posúvame.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 879, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 913 a 942. Dávam slovo poslancovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za pozornosť, aj kolegyniam. Dovoľte, aby som predniesol tento návrh zákona, ktorý sme pripravili SPOLU – občianska demokracia ako nástroj na oživenie investičnej aktivity v našej ekonomike a jej dlhodobé zlepšenie.
Obsahom tohto návrhu je vyriešiť už dlhodobo diskutovanú otázku, ako správne zdaňovať zisku podniku a podnikateľov tak, aby na jednej strane boli motivovaní k podnikaniu, k investíciám, k zlepšovaniu nášho spoločného života, a na druhej strane tak, aby, samozrejme, sme dokázali ufinancovať aj verejné služby.
Vlády Mikuláša Dzurindu zaviedli 19-percentnú rovnú daň ešte v roku 2004. Tá bola za vlády Roberta Fica zrušená a nahradená vyššou daňou v prípade podnikateľských subjektov a v rámci toho sa vykonávajú rôzne konkrétne podkroky, ako ďalej zvyšovať dane podnikateľom. Napríklad sa predĺžila doba odpisov.
Poviem jeden príklad. Včera som hovoril so zástupcami hotelového priemyslu cestovného ruchu, ktorí ma informovali teda, že za vlády Roberta Fica sa predĺžila doba odpisovania hotelov, penziónov a iných zariadení cestovného ruchu na 40 rokov v rámci tých zmien, čo pri miere vyťaženosti a, by som povedal, využívania hotelov a penziónov znamená, že približne v polovici toho obdobia musia zásadne investovať do ich rekonštrukcie, ale odpisovať to môžu až po 40 rokoch. Inými slovami, doteraz sme boli svedkami toho za posledných šesť rokov ako dane podnikateľom zvýšiť a zároveň ako to robiť dnes už nielen cez sadzbu dane z príjmu právnických osôb, ale ako to robiť aj cez rôzne takéto triky na podnikateľov a zamestnávateľov.
My si myslíme, že systém zdaňovania právnických osôb potrebuje jednoduchosť, potrebuje spravodlivosť a potrebuje motivačné prostredie. Preto sme v spolupráci s Inštitútom INESS pripravili návrh, ktorý tu predkladám. Oni sa mu dlhodobo venujú. Oslovili viaceré politické subjekty, ale myslím, že len my sme na to vtedy reagovali a začali sme sa zaujímať pred viac ako rokom a po dlhých diskusiách a analýzach ten návrh tu dnes leží.
Ten návrh spočíva v tom, že daň z príjmu právnických osôb by sa platila len na zisky, ktoré si vlastníci chcú vyplatiť z firmy von. To znamená, že akonáhle či už formou dividend alebo iných platieb, ktoré teda nie sú dividendami, ale ktoré v podstate smerujú k vlastníkom, by si majitelia chceli peniaze vyplatiť, tak sa normálne zdania, ale dovtedy tie nevyplatené zisky by zdaňované neboli, na rozdiel od dnešnej situácie, keď je celý zisk zdaňovaný okamžite na konci každého rozpočtového roka.
Čo by to znamenalo v praxi, prečo by to bola taká zásadná zmena? Je to preto, že dnes rovnako nakladáme s podnikateľom, ktorý celý svoj zisk chce vrátiť späť do podniku, chce ho ďalej investovať, chce zvyšovať zamestnanosť. On musí tiež z celého zisku najprv zaplatiť daň a potom si robiť investície, ktoré sa mu dlhodobo potom odpisujú až vracajú. A rovnako nakladáme s podnikateľom, ktorý si to chce celé vybrať a minúť.
My si myslíme, že štát by mal zvýhodňovať podnikateľa, ktorý investuje do svojho biznisu, ktorý ho ďalej rozvíja, ktorý dáva prácu viac ľuďom, dáva lepšie technológie a buduje budúcnosť, a preto by ho v tej chvíli zdaňovať nemal. Mal by ho zdaňovať až vo chvíli, keď si samozrejme z toho všetkého nakoniec chce úplne legitímne vytiahnuť svoj zisk. Chcem teda zdôrazniť, že zisk podnikateľa a to, aby si ho užil, nie je nič nelegitímne. Je to koniec koncov ten základný motivačný prvok. Myslíme si však, že až vtedy by mal byť ten zisk zdaňovaný, keď dochádza k jeho užívaniu. Naopak, ak niekto päť, desať, pätnásť rokov z firmy zisk v podstate neťahá alebo v malej miere a investuje ďalej, rozvíja sa, tak si myslíme, že by mu štát nemal brať z toho peniaze, ale naopak, ho nechať tak, aby sa rozvíjal sám.
Tento návrh, ako som spomenul, je v slovenských podmienkach spoločným dielom spolu s inštitútom INESS, ale hlavné, a to je dôležité povedať, vznikol a bol zavedený pred skoro dvadsiatimi rokmi v Estónsku. To znamená, nejde o nejaký teoretický nový prístup. Ide o niečo, čo už bolo vyskúšané. V Estónsku tento návrh zaviedli uprostred najväčšej ekonomickej krízy, ktorú oni mali. Tá bola v rokoch 1998, ´99, 2000 po páde Ruska a po ázijskej finančnej kríze. Čo sa stalo, bolo, že Estónsko zaznamenalo jednorazové výpadky z dane príjmu právnických osôb, pretože samozrejme tí podnikatelia, ktorí pred tým platili každý rok, zrazu tí, čo nechávali peniaze vo firme, platiť nemuseli. Zároveň Estónsko bolo, ako som už spomenul, v obrovskej finančnej a ekonomickej kríze, ktorá tiež zásadne znižuje vždy výnosy z dani príjmu z právnických osôb. Ale už po dvoch rokoch sa tá daň zotavila a odvtedy jej výnos stúpa.
Inými slovami to, čo mi navrhujeme, nie je spôsob ako znížiť výnosy štátu dlhodobé. Naopak, je to spôsob ako ich dlhodobo zvyšovať a zvyšovať ich nie cez to, že dnes otrhám dohola podnikateľa a zajtra už sa nestarám, čo bude s ním a čo bude s ekonomikou a čo bude s nami všetkými, a že, naopak, vytváram situáciu, aby on rástol, on sa mal lepšie, jeho zamestnanci sa mali lepšie, a zdaňujem ho až vo chvíli, keď si z toho ťahá peniaze sám pre seba. My tento návrh tým pádom naozaj považujeme aj za spravodlivejší, aj za systémovejší a aj za stimulucejšie investície.
A tu by som možno ešte sa zastavil pred tým, než ukončím uvedenie zákona. My na Slovensku často hovoríme o tom, že mali sme etapu, keď sme stimulovali výrazne zahraničné investície, aby prišli a modernizovali našu ekonomiku. To sa aj podarilo. Máme Volkswagen, máme KIA, máme Peugeot, máme množstvo ďalších stredných podnikov, aj menších na Slovensku, ktoré takto prišli. Ale už dlhé roky, podľa mňa minimálne tak desať, všetci vieme, že treba prejsť do ďalšej etapy, do etapy stimulácie inovatívnych podnikov, domácich podnikov, podnikov, ktoré sa budú vyvíjať a dlhodobo tu zostanú. Všetci o tom hovoria. Nepoznám stranu, ktorá by sa stavala proti tomu, ale zatiaľ to nikto neurobil. Naopak, tie kroky, ktoré som už spomínal, najmä ministra Kažimíra skôr túto skupinu ľudí viac obtrhávajú. To znamená, že Ficova vláda podnikateľov ako celok zdaňuje viac, ťahá im viac peňazí, najmä slovenským, malým a stredným. A naopak, tým veľkým buď ponúka výhody ďalej alebo ich teda, umožňuje im cez rôzne kanály si tie peniaze aj tak vyťahovať do zahraničia s nižšími daňami.
Tento náš krok by bol protikladom k tomu rozdávaniu dotácií vyvoleným, bol by v protiklade k pomoci tým, čo sú veľkí, čo si to vedia s vládou vybaviť alebo ju pritlačiť tým, že povedia, že zavriem fabriku. Toto by bol návrh práve pre všetky tie desaťtisíce až státisíce slovenských podnikateľov a majiteľov firiem, ktorí si nevedia nič vybaviť alebo nechcú, nie sú dostatočne veľkí na to, aby ministri sa im venovali, ale chcú priniesť tejto krajine nové rozvojové impulzy. Takže tento zákon by najviac zo všetkého benefitoval samozrejme slovenskú ekonomiku a benefitoval by malých a stredných slovenských podnikateľov, ktorí chcú investovať, ktorí si necítia potrebu kúpiť po prvom roku bavoráka a po druhom roku luxusné sídlo na Palisádach, ale ktorí chcú naozaj svoj biznis potiahnuť do maximálnej výšky v prospech seba, svojich zamestnancov a celej krajiny.
Takže to je návrh, ktorý sme takto pripravili. A čo chcem naozaj apelovať na vás, je, že tento návrh je vhodné prijať dnes alebo v týchto rokoch práve preto, že, ako som spomenul, on je dlhodobo rozpočtovo neutrálny až pozitívny. To znamená, on peniaze nás nestojí, on peniaze prináša. Je na to konkrétna skúsenosť z Estónska, ale v prvom roku až dvoch má náklady. To treba povedať. Tie náklady tam sú, pretože krátkodobo sa ten výber prepadáva. A kedy taký návrh schváliť, keď nie v čase, keď ekonomika je v rozpočtovo lepšom stave? My sme doteraz ten rozpočtovo lepší stav využili najmä na to, že sa predseda vlády Robert Fico neúspešne pokúša kúpiť si popularitu, neúspešne sa pokúša uplácať všetky možné skupiny obyvateľov a je mu jedno, čo bude zajtra, je mu jedno, z čoho budeme žiť o päť rokov, o desať rokov, z čoho budeme platiť dôchodky. Tento náš návrh je v protiklade k tomu. On hovorí, že využime dnešné dobré časy na to, aby sme zainvestovali do budúcnosti, aby o tri roky, o päť rokov boli ešte lepšie časy. Nie aby sa dneska všetko prejedlo a čo bude o tri roky, nech už rieši niekto iný.
Preto si vás dovoľujem požiadať ešte raz o podporu tohto návrhu v prvom čítaní a tešil by som sa na diskusiu potom.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Rajtárovi. Nech sa páči.