31. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré platia, pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, zároveň sa hlásim do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, pán minister, návrh zákona o rybárstve a živnostenskom podnikaní kladie dôraz na ochranu predovšetkým pôvodného genofondu rýb, dbá na ochranu vôd a vodných ekosystémov. Návrh zákona spresňuje existujúce pojmy a zavádza nové pojmy, ktoré v súčasnom platnom právnom predpise upravujúcom rybárstvo absentujú. Napríklad spomeniem: bočná vodná nádrž, začiatok lovu, prerušenie lovu, ukončenie lovu, rybársky čln, osvetlenie miesta lovu a lov pod ľadom a iné.
Návrh zákona naďalej zachováva koncepciu subjektov oprávnených na pridelenie rybárskeho práva podľa súčasne platného právneho predpisu. V tejto súvislosti však došlo k významnému posunu, ktorý oprávňuje ministerstvo odobrať výkon rybárskeho práva na rybárskom revíre užívateľovi pri jeho opakovaných závažných porušeniach na úseku rybárstva a prideliť tento revír správcovi vodných tokov Slovenskej republiky. Toto ustanovenie zakladá predpoklad na ešte vyššiu kvalitu hospodárenia v rybárskych revíroch a taktiež garantuje, že sa z rybárskeho revíru nestane vodná plocha bez akéhokoľvek režimu hospodárenia.
V súvislosti s deklarovanou ochranou pôvodného genofondu rýb návrh zákona upravuje, že zarybňovacie plány pre rybárske revíry v štvrtom a piatom stupni ochrany ministerstvo schváli až po prerokovaní s ochranou prírody.
Návrh zákona umožňuje ministerstvu efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou v Slovenskej republike. V prípade, že dôjde k prekročeniu limitných hodnôt zdraviu škodlivých chemických látok vo svalovine rýb, bude za účelom ochrany zdravia obyvateľstva vydaný zákaz konzumovania rýb ulovených v danom rybárskom revíre, o čom budú rybári prostredníctvom rybárskych poriadkov a informačných tabúľ v danom revíre informovaní.
Osobitnou úpravou prešli aj ustanovenia týkajúce sa spôsobu lovu rýb na pstruhových vodách, lipňových vodách a na vodách kaprových. V pôvodných v súčasnosti platných ustanoveniach zákona sú niektoré spôsoby lovu, lov na živú rybku alebo mŕtvu rybku, vybraných druhov rýb, napríklad pstruh, hlavátka, zubáč, šťuka, väčšou časťou rybárskej verejnosti považované za neetické. Príkladom navrhovaných zmien je zákaz používať živú alebo mŕtvu rybku pri love hlavátky. Pri pstruhových vodách sa zaviedol zákaz používať najrôznejšie rybie pasty, alebo pri kaprových vodách z dôvodu ochrany nielen zubáča, ale aj iných dravých druhov rýb sa zaviedol zákaz používať ako nástrahu živú rybku, mŕtvu rybku, alebo jej časti s celkovou dĺžkou menšou ako 15 cm.
Pri používaní menších nástrahových rybiek sa pri love dravcov nezriedka stáva, že dochádza k ich hlbokému nasatiu spoločne s háčikom, k poraneniu tráviaceho traktu a následne hynutiu jedincov nedosahujúcich lovnú mieru.
Nový zákon zároveň rozlišuje pôsobnosť oprávnení držiteľov osobitných povolení na rybolov na vedecko-výskumné úlohy a prieskumné úlohy a tým im umožňuje efektívnejšie plniť úlohy potrebné pre vedu a výskum, ako aj úlohy potrebné pre štát. Významný posun je tiež zavedenie povinnosti pravidelného monitoringu migračnej priechodnosti rybolovov, nakoľko mnohé druhy rýb migrujú za účelom reprodukcie.
Zásadné zmeny sa týkajú povinnosti a oprávnení rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ktoré neboli v súlade s Trestným poriadkom. Zároveň došlo k sprísneniu podmienok, za akých sa možno uchádzať o vymenovanie za člena rybárskej stráže.
Návrh zákona upravuje podmienky organizovania rybárskych pretekov ako športovej rybárskej činnosti, nakoľko za súčasne platnej legislatívy takmer nebolo možné ani pri nadnárodných majstrovstvách zabezpečiť adekvátne podmienky, vymedziť priestor a zabezpečiť plynulý chod podujatí.
Návrh zákona zároveň na kaprových vodách upravuje aj doposiaľ zakázaný lov rýb pod ľadom, a to za účelom zatraktívnenia rybárstva. V tejto súvislosti treba poznamenať, že takýto lov bude možný iba na ostatných vodných plochách, ktoré budú pre tento spôsob lovu určené ako plochy, ktoré sú na to vhodné.
Posun nastal aj v prípade podnikania v osobitnom režime a na ostatných vodných plochách. V tejto súvislosti bol stanovený termín podávania žiadostí do 30. 9. Pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime ministerstvo pridelí k 1. 1. tak, aby nedochádzalo k odoberaniu rybárskych revírov v priebehu celej rybárskej sezóny.
Dôležitá zmena nastala aj v potrebe predĺženia dohody o finančnom vysporiadaní medzi doterajším užívateľom a žiadateľom. Významný posun oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a za neoprávnené podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách.
Na záver by som chcel ešte pre ozrejmenie pamäti podotknúť, že Slovenský rybársky zväz je záujmová skupina, je to združenie, ktoré v podstate zahŕňa dokopy zhruba 200-tisíc rybárov, z ktorých, z tohto čísla 200-tisíc rybárov, je 99 % rekreačných rybárov a 1 % je rybárov športových. Na základe tohto by som chcel pripomenúť, že niektoré veci možno bude potrebné, pretože väčšina týchto ľudí chodí k tej vode relaxovať s rodinami, atď., neni to za účelom voľakéhosik úlovku a vyriešiť niektoré veci, ktoré sa mi zdajú z môjho pohľadu veci na doriešenie, hlavne čo sa týka § 4 o výkone rybárskeho práva, ďalej na lovy v lipňových vodách, kde sa týka použitie určitých druhov na dohodenie na väčšiu diaľku, a tak ďalej atď. Chcem vás informovať, že ja osobne som na tieto témy hovoril s generálnym riaditeľom pánom Dobiašom, kde sme sa dohodli, že po prvom čítaní, medzi prvým a druhým a tretím čítaním, kde máme rozmedzie tých 30 až 31, 32 dní, ešte by sme sa k tomuto stretli, zavolali by sme si aj zástupcov Slovenského rybárskeho zväzu, kde by sme niektoré veci ešte upravili tak, aby sme mohli na základe tohto rybárskeho zákona, ktorý teraz prijímame, si povedať ozaj, že sme odviedli kus dobrej roboty, ktorý je v prospech ľudí, ktorí majú záujem o toto rybárstvo, ktorých baví rybárstvo a ktorí chcú sa v týchto veciach ďalej angažovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda a pán minister, kolegyne, kolegovia, rada by som sa vyjadrila k novému návrhu zákona o rybárstve.
V dôvodovej správe čítam, že predkladaný návrh zákona oproti predchádzajúcej právnej úprave má ambíciu na kvalitatívne lepšiu právnu normu, ktorá zodpovedá súčasným spoločenským pomerom a záujmom Slovenskej republiky ako na ochranu rýb a rybárskeho práva ako prirodzeného bohatstva štátu. Návrh zákona sa venuje vo významnej časti ochrane rýb, rybárskeho práva, čo súvisí s pytliactvom, ale aj zároveň vymedzuje širšie kompetencie rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ale aj podmienok, za ktorých sa takýto rybársky, člen rybárskej stráže môže stať v podstate verejným činiteľom.
Chcem sa venovať niektorým plusom, ale aj rizikám, ktoré vidím v tomto návrhu zákona. Ako plusy vnímam napríklad vymedzenie príbrežného pozemku, ktorý je nevyhnutný pre výkon rybárskeho práva, pretože dnes, v súčasnosti je to nedostatočne zadefinované, avšak pýtam sa, že ako je to zosúladené s vlastníckymi právami majiteľov pozemkov? Pretože príbrežný pozemok je aj časť pozemku na hranici brehu vodnej plochy rybárskeho revíru, ktorý je nevyhnutný na výkon rybárskeho práva.
Čiže je, sa pýtam, ako toto je doriešené v situáciách, kedy vodné plochy v minulosti vznikli na súkromných pozemkoch, ktoré do dnešného dňa napríklad sú vedené v katastri ako lúky a pasienky, ale pritom sú to bagroviská a vodné plochy, ktoré ich pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb? Čiže tu tieto veci nie sú dotiahnuté a myslím si, že malo by to byť aj predmetom rokovania ohľadom zosúladenia tých pozemkových povinností, o ktorých tu hovoríme už niekoľko týždňov, ako sú vlastne neusporiadané pozemky na Slovensku a týka sa to aj takýchto vodných plôch, ktoré boli, dá sa povedať, vytvorené, umelo vytvorené na súkromných pozemkoch a do dnešného dňa nie sú usporiadané.
Ústava hovorí, že rybárske právo patrí štátu, ale vychádza z toho, že podzemné vody, ale aj vodné toky sú vo vlastníctve štátu, a to v podstate ide aj prirodzene o to, že tie ryby, ktoré tam žijú, sú nedeliteľnou súčasťou tohto vlastníctva. Čiže v dôsledku tohto je to štát, ktorý spolu s vlastníctvom preberá zodpovednosť za ochranu, chov a lov, lov rýb. Základným ale administratívnym článkom, ktorému štát zveruje dispozíciu s rybárskym právom, je ministerstvo a toto ministerstvo vlastne deleguje výkon rybárskeho práva na obce alebo respektíve mestské časti Bratislavy alebo hlavného mesta, ktoré proste určujú, potom vydávajú tieto rybárske, rybárske povolenia. Niektoré, niektoré činnosti k oprávneniu udelenia rybárskeho práva si ministerstvo ponecháva a je to vlastne na vodných tokoch pretekajúcich cez lesný majetok štátu alebo vo vojenských obvodoch a tuná ministerstvo môže prideliť toto rybárske právo organizáciám, ktoré spravujú tieto vodárenské nádrže. Taktiež niektorým aj ustanovizniam ako odborným, odborným školám. Pritom platí pravidlo, že môže byť len jednej organizácii určené to rybárske právo. Tuná vidím trošku aj komplikáciu práve s tými miestami, kde vodný tok prechádza napríklad lokalitami, kde je lesný majetok štátu a ako tam bude organizovaný tento, tento výkon.
Bolo tu spomenuté, Slovenský rybársky zväz. Ja viem, že je to rokmi zaužívané, že na Slovensku to takto fungovalo a že členmi tohto rybárskeho zväzu sú tisíce ľudí, ale treba si uvedomiť aj to, že naozaj je to vlastne ako keby delegovanie výkonu štátnej správy alebo záujmov štátu mimovládnej organizácii, združeniu právnických, ale aj fyzických osôb a je toto nový zákon, že či úplne je to, je to takto dobré, aj keď viem teda to zvykové právo tuná, tuná je, ako bolo povedané, že naozaj sú to veľké množstvá ľudí. Ale v podstate nútime nejakého človeka, ktorý chce sa stať rybárom, byť členom nejakého združenia a len prostredníctvom takéhoto členstva môže dostať napríklad povolenie na chytanie rýb.
To znamená, že ešte je tam teda možnosť, že oprávnenie alebo výkon rybárskeho práva môžu získať vlastníci pôdy, avšak ide len o právnické osoby. Takže pýtam sa v súvislosti s tým, čo som povedala v úvode svojho, svojej, svojho príspevku, a čo tie fyzické osoby, vlastníci, ktorí vlastnia tieto pozemky, na ktorých si štát ide vykonávať svoje ústavné právo, kde je ich ústavné právo, aby napríklad oni mali právo tam mať to oprávnenie osobitné, ktoré by ministerstvo životného prostredia im podľa mňa malo vydať takéto, aj bez toho, aby museli byť členmi nejakého rybárskeho združenia? Myslím si, že to by bolo spravodlivé a minimálne táto krivda by im bola odstránená, aby ak nechcú byť členmi nejakého rybárskeho združenia a sú vlastníkmi takéhoto pozemku, aby mali možnosť získať toto rybárske oprávnenie aj mimo tých ostatných povinností. Čiže navrhujem, aby medzi tie oprávnenia ministerstva vydať ten rybársky lístok diplomatickým zborom a iným osobám, ktoré sú tam zadefinované v zákone, aby sa tam priradili aj títo vlastníci pozemkov pod takýmito vodnými plochami, ktoré nie sú majetkoprávne usporiadané a na ktorých štát si ide uplatňovať svoje ústavné právo k rybárstvu.
Taktiež sa tu hovorí o tom príbrežnom pozemku. V dôvodovej správe uvádzate, že v prípade, že je vlastník prípadne nájomca príbrežného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, má právo náhrady od užívateľa. Navrhuje sa otázku tejto náhrady riešiť dohodou. Pokiaľ k nej nepríde, rozhoduje o nej súd. Tak je to tiež v rámci tých nejasných vlastníckych vzťahov, ktoré v súčasnosti máme. Myslím si, že tento bod by si asi zaslúžil trošičku lepší výklad, respektíve úpravu v nejakom vykonávacom predpise, pretože tu už vlastne dopredu sa prejudikuje, že zrejme k takýmto dohodám nedôjde a bude tam, budú tieto situácie riešiť sa súdom. Čiže dávame tuná do zákona čosi, kde sa už predvída, že bude, budú súdne spory.
Taktiež v súvislosti s týmito príbrežnými pozemkami sa hovorí, že je, ustanovuje sa vlastne 5 metrov, kde je právo prístupu na výkon rybárskeho práva. Myslím si, že toto je správne, rozumné, platí to aj pri moriach alebo podobne, kde teda prístup k vode má byť zabezpečený. Avšak pýtam sa, čo s tými, s tými chatármi, čo s tými hausbótmi, ktorí v súčasnosti majitelia majú urobené oplotenia až do vodnej plochy, majú prenajatú časť vodnej plochy napríklad na zdrži na Dunaji alebo na iných vodných plochách a majú svoje stavby, rôzne móla a iné až do vodnej plochy? Tu mi chýba v návrhu zákona vlastne úprava, čo s týmito stavbami a by som navrhla, pán minister, aby ste sa zamysleli nad tým, ako to doplniť a zosúladiť možno aj so stavebným a vodným zákonom, aby bolo v prechodných ustanoveniach doplnené nejaké prechodné obdobie, dokedy budú musieť títo majitelia týchto stavieb, ak to tak môžem povedať alebo prekážok, tieto prekážky odstrániť tak, aby vlastne tá príbrežná zóna bola naozaj otvorená a ten prístup k vode umožnený. Sú to rôzne jazerá, pôjdete na Senecké jazerá alebo na Košariská v Dunajskej Lužnej, tak ako nemusíte ani veľmi hľadať a budete vidieť, o čom, o čom hovorím.
Takže čo sa týka následne ešte toho § 8, kde sa uvádza pojem "lovný rybársky revír". Hovorí sa tu o tej svalovine, že môže byť napadnutá rôznymi chemickými alebo nejakými inými ďalšími nebezpečnými látkami, ktoré, ktoré môžu poškodzovať zdravie, keď sa bude toto mäso rybie konzumovať, avšak čo ja teda ako považujem za správne, že konečne toto sa dostáva do zákona.
Avšak nevidím to úplne dobre dostatočne zadefinované. Pretože tuná aby len tabuľkou bolo niekde označené, že lovný rybársky revír a treba ho označiť dodatkovou tabuľou, na ktorej je uvedený dôvod, že sa zakážu ryby pochádzajúce z príslušného rybárskeho revíru konzumovať, sa mi zdá nedostatočné vzhľadom na to riziko, ktoré môže spôsobovať konzumácia takýchto rýb, pretože už často len malé množstvá takýchto nejakých ťažkých kovov alebo nebezpečných látok môže spôsobovať ťažké ujmy na zdraví. Taktiež ten mechanizmus, ktorý tuná je navrhnutý, myslím, že by mal byť trošičku prísnejší, mala by to byť striktne uvedená povinnosť minimálne raz za rok, aby ten správca toho rybárskeho revíru vykonával proaktívne túto kontrolu, nielen náhodne Štátna veterinárna a potravinová správa, ktorá keď zistí prekročenie limitných hodnôt, tak oznámi to ministerstvu životného prostredia. To sa mi zdá veľmi kostrbaté a na to, o aké riziká naozaj v našich vodách, žiaľ, ide, tak je to nedostatočné.
Čiže navrhujem, aby bolo to povinnosťou toho správcu rybárskeho revíru pravidelne robiť tieto analýzy a tieto analýzy musia byť verejne dostupné. Musia byť verejne dostupné automaticky minimálne na stránke príslušnej obce, ktorá vydáva tieto rybárske, rybárske lístky, aby každý jeden, ktorý si aj zakúpi jednodňový lístok, vedel, že keď pôjde na Malý Dunaj alebo pôjde na Hornú Nitru alebo pôjde chytať kapry na Zemplínsku Šíravu, že tieto, tieto ryby sú nekonzumovateľné. Ja mám, dneska to takto nie je a môže sa stať, že naozaj aj pri predaji cez ulicu si ľudia vlastne v domnienke, že majú zdravú, čerstvú rybu, konzumujú nebezpečné látky.
A v tejto súvislosti, pán minister, by som vás naozaj chcela požiadať, aby ste hlavne v lokalitách, kde sú známe environmentálne záťaže, ktoré znečisťujú podzemné vody, aby boli stanovené tie zoznamy znečisťujúcich látok, ktoré sa môžu dostávať do sedimentov tej, sedimentov rieky, respektíve môžu sa nachádzať aj rozptýlené v tej vode a tieto ryby, nielen tie kaprovité, ktoré žijú v bahne, ale možno, nie som v tomto zas taký úplný špecialista a možno aj nejaké tie dravé ryby môžu obsahovať tieto znečisťujúce látky.
Čiže nikde v zákone nie je odkaz na to, že čo sú to tie limitné hodnoty, čo sa budú, aké ukazovatele kontrolovať. Aby to neskončilo ako pri pitnej vode, že budú len päť ukazovateľov a síce v podzemnej vode máme toxický kokteil, ale tých päť ukazovateľov je v poriadku a tvárime sa, že všetko je v poriadku. Takže toto by som vás chcela poprosiť, aby ste naozaj upravili, to znamená, aby boli jasne špecifikované, aké látky sa v kde-ktorom vodnom revíre budú kontrolovať a aby automaticky sa robili tieto minimálne ročné kontroly a aby tieto kontroly, výsledky analýz boli dostupné a povinne zverejňované na stránkach obce a ministerstva.
Ďalšie, máme tuná v § 12, sa hovorí o love rýb v rybárskych revíroch a v odseku 12 sa to týka chránených území. V texte zákona, návrhu zákona sa hovorí, že ten odsek 12, že ak sa rybársky revír alebo jeho časť nachádza v chránenom území s piatym stupňom ochrany, musí mať užívateľ pre potreby výkonu rybárskeho práva udelenú výnimku podľa osobitného predpisu. Tu chcem poukázať na rozpor so zákonom o ochrane prírody, pretože v tomto zákone už od tretieho stupňa ochrany je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, ale aj táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb a tak ďalej. Čiže to sú činnosti, čiže ten rybár určite ide mimo náučného chodníka, určite tam táborí a niekedy stanuje alebo bivakuje a často si robí aj ohník.
Čiže ja viem, že to v tom pôvodnom návrhu to bolo už, od tretieho stupňa sa to v rámci rozporového konania, neviem z akého dôvodu ste akceptovali túto zmenu na piaty stupeň, ale momentálne tak, ako je to znenie, je to v rozpore s platným zákonom o ochrane prírody, takže toto rozhodne treba dať do súladu.
Otázny bod je aj § 23, rybárska stráž. Rybárska stráž fungovala za podobných, v nejakom podobnom režime, ako to navrhujete teraz, avšak tak ako to je, možno sme sa s tým v minulosti, ono to fungovalo nejako, ale teraz, keď predkladáte nový návrh zákona, tak, samozrejme, si tie ustanovenia čítame, ako keby to bola nejaká nová vec. No nezdá sa mi celkom úplne v poriadku, aby v rámci jedného rezortu boli dva druhy stráže. Máme stráž ochrany prírody a teraz sa zavádza rybárska stráž, kde člen rybárskej stráže v postate má definíciu verejného činiteľa, pritom tohto člena rybárskej stráže navrhuje užívateľ, to znamená ten, kto užíva ten revír, má navrhovať členov toho, tej rybárskej stráže a navrhuje teda okresnému úradu, ktorý následne teda týchto, za istých podmienok, za istých podmienok menuje členov rybárskej stráže. Sú tam povedané, že musia byť skúšky a tak ďalej, nikde nie je povedané, aké skúšky, kto ich bude robiť, kto bude ten, kto ich bude skúšať a následne dávať potvrdenku o tom, že je preskúšaný.
Avšak čo ma zarazilo, že sú tam zadefinované diagnózy, ktoré nesmie, ktorými nesmie trpieť ten člen rybárskej stráže. Napríklad člen rybárskej stráže nesmie mať epilepsiu, nesmie trpieť záchvatmi alebo inými konkrétnymi nejakými duševnými ochoreniami. Ako verím, že by to mohla byť komplikácia pri výkone takejto rybárskej stráže, len mi to príde dosť neštandardné. Takéto povinnosti nemáme ani u policajtov explicitne v zákone vymenované, nemáme to pri stráži ochrany prírody alebo ani iných strážcov, tak toto mi príde trošku cez čiaru, ak by ste takéto nejaké možno veci dali do vyhlášky, nepoviem, ale v zákone podľa mňa je to dosť, dosť nepríslušné.
Taktiež ma zarazilo, aj keď som si to porovnávala s pôvodným zákonom, aj tam je to uvedené, že rybárska stráž má právo používať donucovacie prostriedky, hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok, putá, služobný pes. Ako žiadna iná stráž (povedané so smiechom) toto nemá, ale rybárska stráž takúto, takéto možnosti má zadefinované v zákone. Tak sa mi to zdá trošku, trošku, neprimerané. Buď teda dajme aj teda stráži ochrany prírody možno vyššie kompetencie a možno ich aj teda, ako v rámci jedného rezortu takéto rozdiely, je to ťažké. Vy ako keby ste si dávali od toho ruky preč, že to vlastne užívateľ a okresný úrad a vy to dávate len do zákona, ale predkladateľom a garantom zákona ste vy. Pretože je to zákon z rezortu životného prostredia.
Tuná v rámci § 35 až 37 sa hovorí, kto je vlastne, kto vykonáva štátnu správu na úseku, úseku rybárstva a tu by som navrhovala doplniť (zaznievanie gongu), to, čo som uviedla v tej časti ohľadom informovania o závadnosti, o závažnosti teda tohto prekonzup, že napríklad v tom § 36 by malo byť explicitne uvedené, lebo to tam chýba, že čo má ministerstvo urobiť s tou informáciou, keď ju dostane od štátnej veterinárnej správy, že tie ryby sú tam závadné. Čiže v rámci tej mojej pripomienky rozhodne aj tu, aj pri obciach treba tú informovanosť explicitne uviesť, aby sa na to nezabúdalo a aby každý rybár mal právo vedieť a kedykoľvek, akékoľvek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, je 19.00 hodín. Ak budete pokračovať, ešte máte osem minút, tak zajtra ráno.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
183.
Nie, mám dve vety ešte.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak dve vety, nech sa páči.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
185.
Ďakujem pekne. V podstate takto, čiže to som povedala a v podstate už iba v § 42, čo je vlastne jeden z tých posledných, z posledných paragrafov, chýba splnomocnenie pre všeobecne záväzný predpis, ktorý teda určí rozsah skúmaných škodlivých a nebezpečných látok, aj tú početnosť, ako často ju treba robiť. A úplne na záver, že v tých prechodných ustanoveniach by som vás požiadala, aby ste doplnili lehotu na odstránenie prekážok prístupu do príbrežnej zóny.
Ďakujem pekne.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode...

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
187.
Faktickú ešte nedáme?

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali, požiadal poslanec Ján Marosz. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom dopoludňajšom rokovaní požiadala pani podpredsedníčka Národnej rady Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o rybárstve (tlač 937).
Pán podpredseda vlády a minister životného prostredia je tu, takisto pán spravodajca.
Takže s faktickou poznámkou na včerajšie vystúpenie poslankyne Zemanovej je prihlásený pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

[Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 937.]

Ďakujem pekne. Ja som si pozorne vypočul včerajšie vystúpenie pani poslankyne Zemanovej a, samozrejme, s niektorými vecami tam súhlasím, na niektoré veci mám troška iný názor. Ale chcel by som do pozornosti dať pani poslankyni, pretože vy ste viackrát spomenuli vo svojom vystúpení, poviem, choroby, ktoré sa môžu nachádzať u rýb a tak ďalej a o tom zverejňovaní, aby nedochádzalo potom k poškodzovaniu zdravia. A ja vo svojom vystúpení, ktoré som mal, tak som tam uviedol aj stať, ktorá sa tohto zaujíma. Tak aby som bol presnejší, ja si to dovolím vám raz ešte prečítať, že v tomto zákone sa na toto pamätá: "Návrh zákona umožňuje ministerstvu efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou..." (Rečníkovi prestal fungovať mikrofón, vstup predsedajúceho.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, zapnite pána poslanca!

Kvorka, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Tak ešte raz: "Návrh zákona umožňuje ministerstvu efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky. V prípade, že dôjde k prekročeniu limitných hodnôt zdraviu škodlivých chemických látok vo svalovine rýb, bude za účelom ochrany zdravia obyvateľstva vydaný zákaz konzumácie rýb ulovených v danom rybárskom revíre, o čom budú rybári prostredníctvom rybárskych poriadkov a informačných tabúľ v danom revíre informovaní." Čiže toto som chcel ako zdôrazniť, že tu sa pamätá na toto v tomto zákone. A v podstate niečo podobné beží aj teraz, keď zoberieme, poviem, takú Šíravu. Vy ste spomínali aj lov rýb na Šírave, tak tam tiež boli tie ryby napadnuté určitým druhom choroby, kde boli upozornení tí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reakcia na faktické, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne. Ja som si, samozrejme, pozerala tieto pasáže aj medzirezortné pripomienkovacie konanie, avšak stále sa mi tam zdá nedostatočná tá informovanosť. Myslím si, že obce by mali byť proaktívne informovaní aj ľudia, ktorí možno nie sú rybári, aby vedeli, že tie ryby, ktoré tam sú, nie sú vhodné na konzum. Nemyslím tým, že aby ich nechodili pytliačiť, ale v každom prípade táto úprava by mala byť striktnejšia. A ešte mi tam dodatočne napadá, že nie je tam upravené vzťah štátnej veterinárnej, teda z Úradu verejného zdravotníctva, kde vlastne by sa mala táto povinnosť taktiež zakomponovať do tohto zákona, aby vlastne, prepáčte, nie Úrad verejného zdravotníctva, ale Štátna veterinárna a potravinová správa, kde by sa to malo zakomponovať tiež do ich povinností, a toto tam taktiež chýba.
Takže, pán minister, dávam do pozornosti. Zrejme by mala byť v tomto zmysle novela nielen živnostenského zákona, ale aj zákona veterinárneho. Máme ho otvorený, takže kľudne môžte tam pozmeňovacím návrhom túto povinnosť zakomponovať.
Ďakujem pekne.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Pavelka.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, páni kolegovia poslanci, poslankyne, chcel by som sa venovať dvom častiam tohto zákona. Jednak je to § č. 5 tohto zákona, kde ukladá vlastníkovi a nájomcovi pribrežného pozemku umožniť užívateľovi riadny výkon rybárskeho práva prístupom alebo umožnením prístupu na pribrežný pozemok.
V dôvodovej správe sa k tomuto uvádza nasledovné: "Ak je vlastník pribrežného pozemku, nájomca pribrežného pozemku alebo správca vodného toku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckych alebo užívacích práv, má právo na náhradu od užívateľa; ak sa o náhrade nedohodnú, na návrh vlastníka pribrežného pozemku, nájomcu alebo správcu vodného toku alebo užívateľa rozhodne súd."
Podľa mňa v tomto zákone nie je určené, aká má byť vlastne forma náhrady od užívateľa, teda či sa myslí finančná náhrada alebo iný druh náhrady, čo môže celú dohodu skomplikovať. Ustanovenie o tom, že v prípade nedohody rozhodne súd, navyše dáva výhodu užívateľovi, ktorý môže opakovaným odmietaním dohody užívať pribrežný majetok bez náhrady pomerne dlhú dobu, keďže vlastník alebo nájomca sa svojho nároku pri nedohode musí dožadovať až na súde, čo môže byť opäť pomerne dlhý čas. Vzhľadom na to, že v dôvodovej správe sa o takýchto prípadoch vraví, že budú ojedinelé, tak by bolo možno spravodlivejšie zvoliť opačný postup, teda že by užívateľ nemohol uvedené pribrežné pozemky užívať až do konečnej dohody.
Ďalšia vec sa týka rybárskej stráže. Rybárska stráž má pomerne silné možnosti, ako môže realizovať výkon rybárskej stráže, a medzi nich patrí aj použitie – aby som presne citoval – donucovacích prostriedkov, ktorými sú: hmaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok, putá a dokonca služobný pes, služobný pes s náhubkom alebo aj bez náhubku. V tomto ja osobne vidím problém, pretože toto sú veci, ktoré sú pomerne náročné a pri nesprávnom využití týchto donucovacích prostriedkov môžu človeku, voči ktorému sú použité, spôsobiť aj nemalú ujmu na zdraví, čo určite nie je cieľom tohto zákona.
A keď som pozeral, čo všetko členovia rybárskej stráže musia absolvovať, aby sa nimi stali, tak som nenašiel nikde nijaký bod, kde by vlastne bolo ustanovenie, že musia byť buď preškolení alebo musia mať nejakú skúšku aj z výkonu takýchto donuco; použitia takýchto donucovacích prostriedkov. Majú povinnosť mať 21 rokov, nesmú byť trestaní za úmyselný trestný čin alebo za priestupok na úseku rybárskeho práva a podobne, je tam viac takýchto vecí, čo asi je správne, ale dôležitá je aj samotná skúška za tohto člena, resp. školenia a následná skúška a je potom vydaný preukaz, na základe ktorého potom sa stáva členom rybárskej stráže. Vo vyhláške sa hovorí, že obsahom školenia a skúšky rybárskej stráže sú: právne predpisy upravujúce rybárstvo, ustanovenie právnych predpisov trestného práva a správneho práva týkajúceho sa rybárstva, ustanovenie vybratých právnych predpisov upravujúce ochranu životného prostredia a základy biológie u nás žijúcich druhov rýb. Čiže ja v tomto školení a skúšky naozaj nikde nevidím nič také, kde by tento člen rybárskej stráže bol poučený alebo mal by povinnosť sa venovať aj použitiu alebo aby vedel, ako má použiť tieto donucovacie prostriedky, čo naozaj podľa mňa nie je dobré. Navyše vzhľadom na to, že členovia rybárskej stráže sa niekde svojím výkonom približujú až k členom Policajného zboru, v tomto školení nevidím zase žiadne iné také školenia aj zo všeobecného trestného práva a podobných právnych predpisov.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fecko.