33. schôdza

Vďaka. Ja len veľmi jednoduchú poznámku. Pán poslanec tu prezentoval prehľadne spracované návrhy, ktoré v podstate odrážajú také kľúčové oblasti, v ktorých sú isté nedostatky, ktoré by bolo viac než urgentné riešiť. Keďže pán poslanec tu priamo prítomný nie je, tak možno tie osobné poznámky mu potom poviem pri osobnom stretnutí.
Každopádne otvorila sa opäť diskusia, sú to nové témy, ktoré treba nie len otvárať, ale naozaj o nich diskutovať tak, aby priniesli aj konkrétne riešenia do praxe.

Pán poslanec Petrák s faktickou. Vzdáva sa. V súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo v rozprave pán spravodajca, pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že vystúpenie pána kolegu Beblavého bolo veľmi obsiahle a treba asi začať polemizovať o faktoch alebo tvrdeniach, ktoré zazneli v jeho vystúpení.
Prvá vec, že en bloc stav slovenského vysokého školstva je v hroznom stave. Toto je tvrdenie, s ktorým nemôžem súhlasiť. Z posledného rebríčka univerzít v prvej 500-ke sa nám nachádzajú 3, takže nemôžeme hovoriť o tom, že en bloc slovenské vysoké školstvo je v otrasnom stave. Ak budeme hovoriť aj o tých troch najlepších univerzitách, ktoré sa objavujú v tom rebríčku, musíme povedať, že aj na týchto univerzitách existujú študijné odbory, ktoré môžeme považovať za nie najlepšie, a rovnako na vysokých školách, ktoré verejnosť predovšetkým z medializovaných správ vníma, že sú zlé a že sú v zásade zrelé na zatvorenie, existujú študijné odbory alebo niektoré tímy, ktoré vykazujú až prvky excelentnosti a sú schopné konkurovať aj zahraničiu v takých projektoch, ako je Horizont 2020 a v mnohých iných výskumných schémach.
Takže bol by som rád, keby sme pomenovali veci úplne adresne a pravým menom tak, ako nás pri mnohých iných veciach opozícia vyzýva, aby sme boli adresní, tak nebolo by na škodu slovenského školstva, keby sme boli aj v týchto veciach adresní.
Druhá vec, ktorá tu bola veľmi kritizovaná, to je to, že vraj pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol prijatý na gestorskom výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zabíjame otvorenie sa slovenských vysokých škôl zahraničiu. Jedná sa konkrétne o funkčné miesta docentov a profesorov, ktoré v pôvodnom návrhu ministerstva boli definované voľnejšie, bez nejakých doplňujúcich kritérií na obdobie šiestich rokov, a musím povedať, že po dlhšej debate, ktorá prebiehala so všetkými reprezentáciami vysokých škôl Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, individuálne konzultácie s rektormi, šéfmi akademických senátov, učiteľmi z Akademickej obce, sme dospeli k názoru, že pravdepodobne je potrebné takto široko formulované ustanovenie zastropovať. Ja poviem, prečo bolo zastropované. Je zastropované dvomi vecami.
Po prvé, dávame úplne jasne do štandardov, ktoré budú súčasťou akreditačného procesu, takzvané minimálne štandardy na docentov a profesorov, to znamená, že ideme zdvíhať latku nárokov na funkčné miesta docentov a profesorov oproti súčasnému stavu. Ak by som to chcel veľmi v krátkosti zhodnotiť, tak existujú na Slovensku vysoké školy, kde v jednom študijnom odbore je potrebné pre získanie vedecko-pedagogickej hodnosti docent 5 recenzovaných článkov, v rovnakom študijnom odbore na inej univerzite v Slovenskej republike je potrebné mať 10 alebo 15 karentovaných článkov. To sú absolútne nerovnovážne kritériá, ktoré nehovoria o kvalite slovenského vysokého školstva a nehovoria ani o tom, že otvorenie za takýchto podmienok by niečo prinieslo. Preto štandardy prinesú minimálne nároky, ktoré, na tieto funkčné miesta, ktoré budú priemerom slovenských kritérií pre daný študijný alebo vedný odbor. Toto je podstata toho návrhu a myslím si, že toto je podstata, ktorá zlepšuje stav.
Ak hovorí pán poslanec Beblavý o tom, že zabíjame prístup kvalitných ľudí zo zahraničia. Musím absolútne vyvrátiť, lebo tým, že... A teda tým, že skracujeme dobu zo 6 na 3 roky. Prosím vás, ak hovorí pán poslanec, že sem majú prísť kvalitní ľudia, ktorí spĺňajú predpoklady, to znamená, doteraz pôsobili v odbore, publikovali, majú patenty, vynálezy, priemyselné vzory, majú projekty, sú tímlídrami v medzinárodných projektoch, všetko kritéria, ktoré sú potrebné, akurát nespĺňajú kritéria, ktoré sa na niektorých univerzitách a teda väčšine zatiaľ objavujú, to je otázka dĺžky pedagogickej praxe, to je otázka vyškolenosti bakalárov a diplomantov, tak samozrejme tieto kritéria sa v tejto chvíli dávajú nabok a majú tri roky na to, aby formálne zvládli aj s doplnkovými kritériami, napríklad pedagogickej praxe, normálny proces habilitácie alebo inaugurácie na príslušnú vedecko-pedagogickú hodnosť.
Čo je prosím vás v tomto podliezanie kritérií a čo je v tomto zabíjanie prístupu kvalitných ľudí zo zahraničia? Ak hovoríme o tom, že majú prísť kvalitní ľudia, tak musia prísť s tým, že už spĺňajú nejaké kritériá. A ja nepovažujem za kvalitné hocikoho, kto pôsobil v roli asistenta na zahraničnej vysokej škole, aj keď renomovanej, a že automaticky tým, že tam pôsobil v roli asistenta, učil tam dva, tri roky, príde na Slovensko a je spôsobilý byť profesorom na slovenskej vysokej škole. Toto ja nepovažujem za adekvátny proces, a preto je tento návrh formulovaný tak, ako je formulovaný.
Samozrejme existujú tu aj ďalšie otázky, ktoré sa tu významne objavujú. A je to aj otázka toho, že nejakým spôsobom ideme znižovať, znižovať kvalitu alebo prečo je taký vysoký počet pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe. Reaguje sa na všetky veci, ktoré zazneli pri tých diskusiách s predstaviteľmi akademickej obce, a hovorí sa úplne jasne v reakcii na to, že pri znižovaní počtu študijných odborov, kde ideme hovoriť o tom, že sa znižuje počet študijných odborov z niekoľko stovák na niekoľko desiatok, ktoré budú širšie definované, tak kritériá pre jednotlivé študijné odbory budú vydané transparentne aj po verejnej diskusii v akademickej obci formou vyhlášky, ktorú vydá ministerstvo školstva.
Hovoríme o tom, že chceme nezávislú akademickú obec a nezávislé vysoké školstvo, tak kritériá a štandardy, ktoré sú pre akreditáciu, ale aj pre funkčné miesta, bude vydávať nezávislá Akreditačná agentúra. Hovorí sa o tom, že kvórum pre rozhodovanie Výkonnej rady Akreditačnej agentúry je nezmysel, lebo spôsobí zablokovanie tejto agentúry. Ak hovoríme, že počet členov Výkonnej rady Akreditačnej agentúry je 9, je tam nominačný princíp, dvaja z každej reprezentácie akademickej obce, teda rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, ďalej zamestnávatelia a ministerstvo školstva, potrebujeme zabezpečiť a chceme hovoriť, že si na svoj obraz neprispôsobí teraz súkromná, teda neprispôsobí na svoj obraz pravidlá hry akademická obec, potrebujeme zabezpečiť, aby pri hlasovaní nemohla jedna z reprezentácií odhlasovať alebo prehlasovať všetkých ostatných. Kvórum hovorí len o tom, že ak chcú niečo predstavitelia akademickej obce presadiť, tak potrebujú na svoju stranu popritom získať ďalšieho hráča, buď predstaviteľa ministerstva školstva, alebo potrebujú získať na svoju stranu predstaviteľov zamestnancov, ktorí tlačia v tejto chvíli na to, aby sústava študijných odborov a študijných programov, ktoré sú na vysokej škole, bola lepšie prispôsobená potrebám praxe. To znamená, aby sme inými slovami, možno trošku zvulgarizovane, neučili to, čo vieme a chceme učiť, ale to, čo potrebuje skutočne podnikateľská prax, a to, čo je na prospech spoločnosti. Toto sú, toto sú jediné veci, na základe ktorých sme sa rozhodovali, a myslím si, že to nastavenie je v tejto chvíli podľa nás adekvátne, racionálne a má, má oporu v tom, že to rozhodovanie by mohlo byť dobré.
Ak hovoríte o tom, že zabili sme zahraničný prvok pri hodnotení a pri akreditačnom procese. Ale veď v Akreditačnej agentúre budú pôsobiť komisie, ktoré budú hodnotiť. Zloženie hodnotiteľských komisií bude so zahraničným prvkom, tak ako je to aj pri hodnotení zahraničných, teda aj pri hodnotení čerpania fondov tak, ako je to pri APVV a pri niektorých ďalších veciach. To znamená, komisie budú za účasti zahraničných hodnotiteľov a tým pádom máme tam to, čo tam chceme mať. V zásade hovoríme všetci o tom istom, akurát sa opätovne dostávame do polohy politikárčenia, kde sme obviňovaní aj z vecí, na ktoré máme rovnaký názor, a chceme ich presadiť podľa nás racionálnym a transparentným spôsobom.
Ja vás poprosím, ja budem reagovať v zásade na asi väčšinu vašich vystúpení podobným spôsobom a poprosím vás, aby sme hľadali aj v týchto návrhoch racionálnosť, snahu posunúť slovenské vysoké školstvo vpred a aby sme nehľadali v týchto vašich vystúpeniach len podstatu toho, aby sme sa dokázali opozične vymedziť, odlíšiť, možno v niektorých prípadoch byť dostatočne razantní, čo niektorá časť voličskej základne ocení. Nie je to v záujme ani spoločnosti, ani vysokých škôl, ani nikoho z nás, ktorí sme v tejto sále.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou. Pán poslanec Gröhling.

Pán predseda iba tri veci, ktoré som si zapamätal. To nie sú medializované správy o kvalite vysokých škôl, to je absolútna realita, ktorú vám povedia tí mladí ľudia, ktorí študujú na tých vysokých školách. Tie medializované správy sú na základe ich vyjadrenia, na základe toho, že nám utekajú zo Slovenska do zahraničia a študujú v Čechách študujú v Brne. A to je to zrkadlo alebo zrkadlo nie nás, ale zrkadlo ministerstva ako také, ktoré pripravuje to prostredie, v ktorom tie vysoké školy žijú.
Čo sa týka toho rozhodovania, dajte zodpovednosť vysokým školám a uvidíme, ako to bude fungovať. Nestanovujte tie kritériá, ktoré stanovujete, aj tie minimálne a podobné veci, a nech sa tie vysoké školy s tým vysporiadajú. Uvidíme, že ako budú vedieť fungovať, ako si nastavia jednotlivé procesy. Nezasahujte do toho a nechcite zase vy určovať, že čo je to, čo majú oni robiť, ale nech sa o tom rozhodnú tí mladí ľudia, ktorí tam pôjdu študovať na základe výsledkov, ktoré zverejnia jednotlivé vysoké školy, a na základe ich uplatnenia, všetkých ostatných ekvivalentov, o ktorých tu stále rozprávame. Lebo v súčasnosti 54 % vysokoškolákov pracuje mimo odbor, ktorý oni vyštudovali. To sú reálne fakty, ktoré sú dokázateľné, od spoločnosti TREXIMA. A tieto dáta nikde nezverejňujeme, ministerstvo s nimi nepracuje, nič sa nepripravuje. A keď, tak idete plánovať tým, že budete znižovať alebo zvyšovať jednotlivé plány výkonov, aby ste ovplyvňovali na základe tohto. Vy to neovplyvňujte, vy iba zverejnite tieto dáta a nechajte všetkým ostatným, aby sa rozhodli. Veď vy nemáte ten patent na to, aby ste vedeli, čo je správne o rok, o dva, o päť. Nech sa rozhodne každý jeden človek na základe toho.
A to isté máte vysokoškolákov, ktorí pracujú, 36 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí, pracujú na stredoškolských pozíciách. Reálne máme preškolených ľudí, čo sa udialo počas krízy, kedy sa otvorili v podstate, a vieme, že tam boli diskusie s rektormi, s predsedom vlády, kedy sa otvorili vysoké školy a prijímali sa omnoho viacej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Petrák.

Pán kolega, ja vás ubezpečujem, že rovnaké dáta, o ktorých ste tu hovorili, má k dispozícii aj ministerstvo školstva, aj vládna koalícia. A v každom prípade nás neupodozrievajte z toho, že nevieme čítať aj dáta s porozumením. Vieme čítať dáta s porozumením, a preto, že vidíme tieto disproporcie, o ktorých ste hovorili vy, tak hľadáme nástroje na to, aby sme ich dokázali zo systémov odstrániť.
Váš prístup, že nechajte priestor vysokým školám a voľnosť, v zásade nechajte absolútnu samosprávu akademickej obci. V rozvinutej spoločnosti by to asi bol úplne prirodzený racionálny krok. Ale ja sa vás pýtam, ktorá z týchto samospráv na Slovensku zásadným spôsobom funguje? Sudcovská? Fungujú stavovské organizácie v oblasti justície, advokátska komora, architektonická komora a ja neviem aké iné ďalšie komory? Vždy je tam nejaký problém, ktorý v zásade vyžaduje následne robiť legislatívne zásahy alebo iné zásahy zvonku, lebo je významná miera nespokojnosti verejnosti s pôsobením týchto organizácií.
Preto zavádzame aj v prípade akreditačnej agentúry do procesu tlak, aby sa akademická samospráva reprezentovaná tromi stavovskými organizáciami musela spojiť trebárs so zamestnávateľmi, ktorí ich budú tlačiť k tomu, čo hovoríte vy, aby štruktúra študijných odborov zodpovedala požiadavkám trhu práce. Ak to necháme na voľný vývoj, tak sa nedopracujeme k zdarnému výsledku ani v horizonte piatich alebo desiatich rokoch, pričom nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily máme už dnes.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Štarchoň, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Je celkom zaujímavé teraz pokračovať v rozprave a možno začnem úplne z iného konca. Nadviažem na to, čo tu bolo povedané.
Tiež si myslím, že školstvo nie je v otrasnom stave. A nájdeme tu rôzne úrovne v rámci poskytovaného vysokoškolského vzdelania a určite aj rôzne úspešných absolventov či aktuálne študentov. A o tomto by sme mohli viesť veľmi dlhú polemiku a diskutovať tu hodinu. Čo hodinu? Hodiny o tom, čo a ako ďalej.
Každopádne ja to skúsim naozaj zobrať z iného konca, hneď v úvode poďakujem pani ministerke za ústretovosť a za skutočnú snahu o zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania v rámci našej maličkej republiky menom Slovensko.
Tie predkladané návrhy zákonov totižto naozaj v sebe zohľadňujú práve túto oblasť zvyšovania kvality, čo je veľmi nevyhnutným predpokladom na to, aby sa aj Slovensko v budúcnosti posunulo niekde ďalej, a do istej miery nadviažem aj na tú rozpravu, resp. moje vystúpenie, ktoré som mal pri prvom čítaní pri týchto dvoch predkladaných návrhov zákonov. A plynulo budem pokračovať teda ďalej. Bez toho, aby som musel rozprávať o tom, že máme tu problémy s podfinancovaným vysokoškolským systémom, že samotný systém financovania vysokých škôl je možno problémový a treba ho zmeniť, to sú strategické rozhodnutia, ktoré vďaka prijatiu dvoch návrhov jednoducho nedokážeme zmeniť, nehovoriac o tom, že by to bolo treba prediskutovať aj s ministrom financií a podobne.
Potom sú tu ďalšie okruhy otázok, ktoré by sme mohli riešiť. Napríklad, koľko tu máme vysokých škôl v prepočte na počet obyvateľov, aká je ich štruktúra, aké je ich konkrétne zameranie, aké študijné programy, v rámci ktorých študijných odborov poskytujú, či v podstate zodpovedajú potrebám súčasnej hospodárskej praxe či budúceho vývoja na Slovensku. Nuž, v tomto prípade treba niekedy naozaj prijať aj radikálne rozhodnutia, ale hlavne odvážne rozhodnutia, čiastočne tieto návrhy zákony k tomu aj smerujú.
Samotná diskusia, ktorá sa tu vedie o kvalite vysokých škôl na Slovensku, nuž, skúsim k tomu zaujať ani nie tak stanovisko, ale prostredníctvom dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predostrieť niekoľko možností ako zlepšiť aktuálny stav bez toho, by nás to stálo možno čo i len cent, bez toho, aby tu boli nejaké zásadné nároky na štátny rozpočet. A zároveň, aby sme sa v niektorých oblastiach stali konkurencieschopnejšími, minimálne čo sa týka aktuálneho stavu vo vzťahu, vo vzťahu k českým vysokým školám, kde naozaj časť slovenských záujemcov o vysokoškolské štúdium sa rozhoduje práve na ich pôde študovať a zvyšovať si svoju kvalifikáciu. Každopádne tieto návrhy, ktoré tu predostriem, sú veľmi jednoduché a budem ich sa snažiť prezentovať v podobe inšpiratívnych podnetov alebo návrhov. Otázka je, akým spôsobom sa aj zhostíte alebo či vôbec ich budete akceptovať, alebo nie.
Viacerí aj z tu prítomných poslancov možno v minulosti študovalo na slovenských vysokých školách a niektorí z nich práve externou formou. Niektorí z vás možno aj v tomto momente alebo niektorí z vašich blízkych príbuzných študujú na vysokých školách externou formou a zaregistrovali ste, že v prípade novoakreditovaných študijných programov sa štandardná dĺžka predlžuje v zmysle zákona o jeden rok bez ohľadu na to, či sa jedná o bakalárske alebo magisterské štúdium.
Áno, bol tu istý dôvod, pre ktorý takáto zmena bola zavedená, ale absolútne je to neštandardné, hlavne keď sa pozriete, či takéto opatrenie v okolitých krajinách reálne existuje, a hlavne keď sa pozriete na to, že časť záujemcov o externú formu štúdia ide študovať napríklad do Českej republiky, kde ten titul, v prípade, ak sa bavíme o magisterskom alebo inžinierskom štúdiu, získajú za päť rokov a majú rovnaký titul, ktorý sa akceptuje aj tu na Slovensku. Akurát na Slovensku by ste museli študovať dohromady minimálne sedem rokov.
Práve to je predmetom jedného z tých prvých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý v podstate umožní externým študentom zrýchliť tempo svojho štúdia. Zásadným spôsobom sa teda nič nebude meniť na obsahu samotných akreditovaných študijných programov, akurát v prípade šikovných a úspešných študentov aj v rámci týchto foriem štúdia budú mať šancu urýchliť tempo svojho vlastného štúdia a ukončiť tak možno v rovnakom čase, ako je to aj v prípade študentov riadneho denného štúdia.
V podstate s tým súvisí aj ďalšia časť návrhu, ktorý bude predkladaný v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré tu budem onedlho čítať, a to je snaha o dereguláciu výšky školného v prípade, predovšetkým – že predovšetkým? – v prípade externej formy štúdia tých dôvodov je možno viacero. Ale práve je to otázka trhu a samotného rozhodnutia študentov, ktorú školu si vyberú, a naozaj je aj v záujme samotných vysokých škôl, aby v prípade samotnej výšky školného neprešvihli istú hranicu, pretože v tom prípade by sa im nikto na štúdium nehlásil. Práve z toho dôvodu tento návrh je aj, aby vznikla možno, predkladaný, aby vznikla možno aj taká konkurencia medzi samotnými slovenskými vysokými školami a snažili sa aj skvalitniť jednotlivé formy vysokoškolského štúdia bez ohľadu na to teda, či sa jedná o dennú alebo externú formu, aj keď tento návrh je prioritne orientovaný na externú formu štúdia.
Druhý z predkladaných návrhov sa týka návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania, aj keď ja stále to budem tvrdiť, nie je to zákon o zabezpečení kvality, ale je to zákon o hodnotení kvality a o pôsobnosti akreditačnej agentúry. Nejdeme sa hrať ale so slovíčkami, skôr, skôr by som chcel priblížiť, v čom spočíva podstata daného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ten návrh sa snaží spružniť procesy zmeny vnútorného systému kvality. Ak sa vysoká škola rozhodne zmeniť svoj vnútorný systém kvality, uvedie to napríklad, nieže napríklad, ale uvedie to vo výročnej správe, ktorú môže odoslať elektronicky agentúre, ktorá na takéto zmeny priebežne ex offo dohliada. Inými slovami povedané, výročné správy sa zverejňujúce každoročne v zmysle existujúceho platného zákona o vysokých školách. Samotný návrh by bol doplnený v danom kontexte explicitne aj o výročné správy vysokej školy, ktoré predstavujú podklad na posúdenie vnútorného systému kvality.
V spoločnej správe gestorského výboru sa síce uvádzajú, resp. boli uvedené v § 24 ods. 4 verejne dostupné dokumenty a údaje vysokej školy. Z môjho pohľadu však daná formulácia môže vytvárať rôzny priestor pre dišputy, otázky, výklady. A práve preto sme to nahradili práve týmto spôsobom.
Naozaj, rovno poviem, školstvo nie je v otrasnom stave, tie návrhy, ktoré tu budú prezentované, majú svoj zmysel, majú svoje ratio. Sú ľahko implementovateľné, stačí len sa zamyslieť nad tým, či budú dávať zmysel aj pre tu prítomných a nielen prítomných ctených pánov a panie poslankyne, pretože dávajú nám do rúk možnosť zvýšiť veľmi relatívne rýchlym spôsobom konkurencieschopnosť slovenských vysokých škôl.
No a aby som zbytočne nehovoril pretože to musím čítať, ja nerád čítam text od slova do slova, ale v zmysle rokovacieho poriadku mi tu nič neostáva iné, a tak teda pristúpim k tomu, aby som prečítal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predstavuje, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Štarchoň, Adriana Pčolinská a Ľudovít Goga, sa dotýka vládneho návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Je to parlamentná tlač 950. Ja si to radšej zoberiem do ruky, aby som sa niekde nepomýlil.
Vládny návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. Paragraf 24 ods. 1 až 5 znie:
"(1) Vysoká škola je povinná požiadať agentúru o posúdenie jej vnútorného systému najmenej raz za desať rokov. Vysoká škola prvýkrát požiada o posúdenie vnútorného systému najskôr šesť rokov a najneskôr desať rokov od svojho zriadenia alebo od udelenia štátneho súhlasu. Ak má vysoká škola schválený vnútorný systém kvality, na dodržiavanie vnútorného systému vysokou školou dohliada agentúra priebežne. Zmeny vo vnútornom systéme vysoká škola každoročne uvedie vo svojej výročnej správe a vo výročných správach fakúlt za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré do 30. 6. kalendárneho roka odošle do informačného systému agentúry.
(2) Agentúra vykonáva priebežný dohľad nad plnením štandardov pre vnútorný systém najmenej raz za dva roky na základe údajov z
a) hodnotenia úrovne vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou vysokej školy,
b) hodnotenia úrovne fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou fakulty a
c) registrov uvedených v § 18 ods. 4,
d) výročných správ vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(3) Ak agentúra vyhodnotí, že zmeny vo vnútornom systéme nie sú v súlade so štandardmi, môže začať príslušné konanie o posúdení vnútorného systému so štandardmi. Predtým môže požiadať vysokú školu, aby sama vykonala vo vnútornom systéme zmeny. Ak tak vysoká škola neurobí, agentúra začne príslušné konanie. Agentúra môže v rámci dohľadu nad plnením štandardov z vlastného podnetu začať konanie o mimoriadnom posúdení vnútorného systému. V rámci mimoriadneho posúdenia vnútorného systému výkonná rada v rozhodnutí určí, či ním možno nahradiť posúdenie vnútorného systému podľa odseku 1.
(4) Podkladmi na posúdenie vnútorného systému sú:
a) vnútorný systém, ak má vysoká škola vypracované vnútorné predpisy, ktoré upravujú vnútorné systémy fakulty, podkladom sú aj tie,
b) vnútorná hodnotiaca správa o implementácii vnútorného systému vypracovaná vysokou školou,
c) hodnotiaca správa pracovnej skupiny,
d) stanovisko vysokej školy k hodnotiacej správe pracovnej skupiny,
e) výročné správy vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(5) Podklady podľa ods. 4 písm. a), b), a e) a d) podáva vysoká škola agentúre elektronicky. Ak ide o mimoriadne posúdenie vnútorného systému, vysoká škola podáva podklady podľa odseku 4 písm. a), b), d) a e) v lehote určenej agentúrou, ak ide o vnútornú hodnotiacu správu, agentúra môže určiť aj jej rozsah a obsahové zameranie. Ak vysoká škola podklady podľa odseku 4 písm. a), b) d) a e) v určenej lehote nedodá, postupuje sa podľa odseku 7.".
Druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Štarchoňa, Adriany Pčolinskej a Ľudovíta Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (951).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. V čl. I sa za novelizačný bod 85 vkladá novelizačný bod 86, ktorý znie:
"86. V § 52 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Študent externej formy štúdia bakalárskeho študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka štúdia študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7."
Následne doterajšie novelizačné body 86 a 87 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 87 a 88.
2. V čl. I sa za novelizačný bod 88 vkladá novelizačný bod 89, ktorý znie:
"89. V § 53 sa odsek 4 vkladá za nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Študent externej formy štúdia magisterského študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán magisterského študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia magisterského študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu, alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Následne doterajšie odseky 5 až I0 sa označujú ako odseky 6 až 11."
Doterajšie novelizačné body 88 až 150 sa označujú ako novelizačné body 90 až 152.
3. V novelizačnom bode 90 sa slová "§ 53 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 53 ods. 10".
4. V novelizačnom bode 91 sa slová "odsekom 11" nahrádzajú slovami "odsekom 12".
5. V čl. I sa za novelizačný bod 152 vkladá nový novelizačný bod 153, ktorý znie:
"153. V§ 92 ods. 3 sa vypúšťajú štvrtá a piata veta."
Doterajšie novelizačné body 151 až 196 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 154 až 199.
Z mojej strany všetko. Som pripravený zodpovedať. Aha, tak nebudem zodpovedať nič.

V rozprave teraz ako posledný písomne prihlásený poslanec vystúpi pán Dostál. Nech sa páči.