33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon 461/2003, teda zákon o sociálnom poistení má od roku 2012 v § 65a definovaný mechanizmus automatickej zmeny dôchodkového veku. Tento mechanizmus nadväzuje na zmenu dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia osôb. To znamená, že o koľko ľudia dlhšie žijú, o toľko sa posúva vek odchodu do dôchodku. Dĺžka poberania dôchodku sa teda neskracuje, len sa posúva jej začiatok s ohľadom na pozitívny trend, dôchodcovia na Slovensku sa dožívajú vyššieho veku.
Pre výpočet dôchodkového veku sú používané údaje Štatistického úradu z úmrtnostných tabuliek za predchádzajúce roky, ktoré sú už známe, a teda sú využité empirické dáta o našej populácii. V tomto smere je mechanizmus zárukou, že sa zmena dôchodkového veku nepočíta z odhadovaných alebo prognózovaných údajov a teda v sebe obsahuje minimálnu mieru chyby. Nedostatok však vidíme v tom, že vek do dôchodku sa zverejňuje vždy len na rok dopredu. V realite toto tiež znamená, že človek, ktorý oslavuje 60. narodeniny, stále nevie, kedy presne pôjde do dôchodku. Dokonca to nevie ani ten, kto dnes oslavuje 61. narodeniny.
Druhý nedostatok vidíme v tom, že vek odchodu sa zverejňuje vždy len na rok dopredu. V realite je aj to, že dôchodkový vek nielenže len rok dopredu, ale určuje sa ako rok plus dni, čo je pre ľudí ťažko zapamätateľné číslo. Tento mechanizmus je síce presný vzhľadom na určenie dôchodkového veku, avšak na druhej strane vytvára výraznejšie výkyvy v zmenách dôchodkového veku medzi rokmi. Ak by sme zákon neupravili, tak by napríklad o štyri roky prišlo k medziročnému skoku v dôchodkovom veku až o 140 dní, čo je približne dvojnásobok bežného medziročného posunu.
Predkladaný návrh zákona teda sleduje dva ciele. Prvým cieľom je zvýšiť pochopiteľnosť a zapamätateľnosť dôchodkového veku pre široký okruh bežných ľudí tým, že dôchodkový vek sa bude stanovovať na roky a mesiace. Súčasné znenie zákona v § 65a určuje dôchodkový vek na roky a dni. A priznajme si, bežní poistenci, ľudia veľmi ťažko si pamätajú takéto dátumy.
Druhým cieľom návrhu zákona je určiť vek odchodu do dôchodku na dlhšie obdobie dopredu, teda nie na jeden rok, tak, aby bol istotou aj pre osoby, ktoré v najbližšej budúcnosti s vysokou pravdepodobnosťou ešte len dosiahnu dôchodkový vek. Súčasná právna úprava je nastavená tak, že stanovuje dôchodkový vek len na nasledujúci kalendárny rok. Je to neistota v plánovaní života poistencov, pretože poistenci nemajú istotu presne a vopred stanoveného dôchodkového veku a nemôžu tak plánovať svoje dôležité životné rozhodnutia.
Inšpiráciou pre zmenu zákona bol dôchodkový systém v susednej Českej republike, ktorý taktiež ustanovuje dôchodkový vek na dlhšie obdobie do budúcnosti. Navrhujeme, aby ľudia zo zákona vedeli aspoň päť rokov dopredu, kedy budú môcť ísť do dôchodku. Pomôže to dozvedieť sa potrebnú informáciu tým, ktorí majú dneska 61 rokov, 60, 59 či 58 rokov.
Návrh zákona nemá ambíciu zmeniť súčasný mechanizmus stanovovania dôchodkového veku, ktorý je logický a má ekonomické i spoločenské opodstatnenie v tom, že garantuje, že každý poistenec či už dnes alebo v budúcnosti prežije na dôchodku približne rovnaký dlhý čas. Táto elementárna sociálna spravodlivosť dĺžky poberania dôchodku je plne zachovaná pre všetky dnešné aj budúce generácie poberateľov starobných dôchodkov z priebežného piliera.
Návrh zákona na jednej strane zachováva podľa nášho názoru spravodlivý mechanizmus stanovovania dôchodkového veku. Na druhej strane vnáša do neho vyššiu istotu a transparentnosť tým, že sa dôchodkový vek stanovuje na obdobie päť rokov dopredu a určuje sa v rokoch a mesiacoch. Práve táto úprava určovania dôchodkového veku v rokoch a mesiacoch umožňuje docieliť vyhladenejší priebeh zmeny dôchodkového veku, ktorý však korešponduje s vývojom demografie a vývojom strednej dĺžky dožitia tej časti populácie, ktorá sa dožíva dôchodkového veku.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste návrh zákona podporili. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Teraz poprosím pani spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, a predsedníčku tohto výboru pani Alenu Bašistovú, aby predniesla spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1006. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1055 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto.
Máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od roku 2012 v § 65a definuje mechanizmus automatického rastu dôchodkového veku na základe strednej dĺžky dožitia. Tento mechanizmus je schválený tak, že dôchodkový vek sa upravuje a je známy vždy len na jeden rok dopredu. Poistenci tak nemajú istotu presne a vopred stanoveného dôchodkového veku a nemôžu tak plánovať svoje dôležité životné rozhodnutia.
Poslanecký návrh obsahuje explicitnú úpravu výšky dôchodkového veku na roky 2019 až ´23 zákonom a navrhuje, aby sa od roku 2019 každoročne vydávalo opatrenie, ktoré určí dôchodkový vek o päť rokov. Opatrenie v roku 2019 určí dôchodkový vek na rok 2024, opatrenie v roku 2020 určí dôchodkový vek na rok 2025 a tak ďalej.
Cieľom predloženého zákona je aj zvýšenie zapamätateľnosti dôchodkového veku, a preto sa dôchodkový vek určuje na roky a mesiace. Súčasná právna úprava zvyšovania dôchodkového veku na základe strednej dĺžky dožitia je určite správna a veľmi presná, má však pre poistencov jednu veľkú nevýhodu, ktorá spočíva v tom, že dôchodkový vek je známy iba na najbližší rok. Predložený poslanecký návrh odstraňuje tento nedostatok, avšak za určitú cenu, ktorá spočíva v zníženej aktuálnosti použitej strednej dĺžky života.
V súčasnosti sa pre výpočet dôchodkového veku používa rovnaký vzorec ako v navrhnutom poslaneckom návrhu. Rozdiel je len v tom, že v súčasnosti sa za prvé referenčné obdobie považuje obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Po novom sa to zmení na dvanásť a trinásť rokov. Uvedené v kombinácii so zaokrúhľovaním na celé mesiace znamená čiastočný odklon od presnejšieho a na základe aktuálnejších dát automatického naviazania na zmenu v dĺžke dožitia.
Pokiaľ bude schválená zmena ústavy zavádzajúca strop dôchodkového veku, to je iný poslanecký návrh, a to aj so zohľadnením znižovania maximálneho dôchodkového veku pre osoby, ktoré vychovali deti, automatické predlžovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky dožitia v predloženom poslaneckom návrhu, ako aj v aktuálnom znení zákona o sociálnom poistení začína strácať svoje opodstatnenie.
Pri všeobecnom strope dôchodkového veku 64 rokov by bolo využiteľné iba päť rokov a pri potenciálnom znížení stropu na 62 rokov pre osoby, ktoré vychovali deti, by vo vzťahu k určovaniu dôchodkového veku týchto osôb vôbec nebolo použiteľné. Rozumnejšie sa preto aj v prípade poslaneckého návrhu zdá v tomto prípade dokonvergovať k dôchodkovému stropu vopred určenou konštantou, napríklad dvoma mesiacmi a nie cez automat. Na druhej strane v prípade, že nebude schválená zmena ústavy zavádzajúca strop dôchodkového veku, má zmysel viesť o predmetnom predkladanom alebo obdobnom legislatívnom návrhu diskusiu.
Samozrejme, vyžiadala som si aj stanovisko z ministerstva a to upozorňuje, že zaokrúhľovanie zvyšovania na celé mesiace, napríklad matematicky, má svoje úskalia, napríklad všetky najpravdepodobnejšie a najčastejšie výsledky každoročného zvýšenia by boli v intervale 1,50 až 2,49 mesiaca, čo by znamenalo, že najčastejšie by sa zvýšil dôchodkový vek o dva mesiace. V praxi by hrozila napríklad situácia, že päť rokov po sebe vydáme opatrenie v rokoch 2019 až ´23, kde budeme rovnako zvyšovať dôchodkový vek o dva mesiace, zvlášť na každý rok v období rokov 2024 až 2028, čo vyvolá opodstatnené otázky odbornej aj širokej verejnosti na zmysluplnosť tohto byrokratického procesu. Ministerstvo práce taktiež upozorňuje, že onedlho bude spustený legislatívny proces návrhu opatrenia ministerstva práce o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2019, čo znamená vzájomnú časovú interakciu, v tomto prípade negatívnu, tohto legislatívneho procesu s legislatívnym procesom predmetného poslaneckého návrhu. To samozrejme ešte bude potrebné dokorigovať.
Každý z predkladaných návrhov, poslaneckých teda, aj ústavný, aj tento, ktoré predkladajú kolegovia, má svoje pre aj proti. Na výbore pre sociálne veci bola prerokovaná a v konečnom dôsledku aj v Národnej rade Slovenskej republiky petícia z OZ KOVO, ktorá riešila zastropovanie dôchodkového veku. A keďže tam bolo viac ako 100-tisíc podpisov, je nevyhnutné venovať tejto téme pozornosť, čoho dôsledkom sú aj dva poslanecké návrhy zákonov. V prvom čítaní máme k dispozícii len stručné stanoviská a určite si ešte počkám na stanovisko z odboru legislatívy, aproximácie a práva. Podrobnejšie sa budem k tomuto aj k druhému návrhu vyjadrovať až v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem predsedníčke za jej názor, za jej stanovisko.
Možno stručne by som reagovala, že cieľom zákona je vyjadrenie dôchodkového veku v rokoch a mesiacoch a teda je nutné v mechanizme výpočtu upraviť koeficient, ktorý premieňa desatinné čísla dní na mesiace. Kým v dnes platnom znení je použitý koeficient 365, ktorý desatinné miesta premieňa na celé čísla, teda dni, v našom návrhu je tento koeficient v hodnote 12, čím sa desatinné číslo po zaokrúhlení vyjadruje v mesiacoch. Ak však nechceme meniť logiku súčasného mechanizmu výpočtu dôchodkového veku, musí byť zaokrúhľovanie realizované matematickým spôsobom. Čísla končiace číslami 0 až 4 sa zaokrúhľujú dole a čísla končiace číslicami 5 až 9 smerom hore.
Ak by sme sa pri vyjadrovaní dôchodkového veku v mesiacoch priklonili k zaokrúhľovaniu smerom nahor alebo nadol, z dlhodobého hľadiska by to mohlo celý mechanizmus odkloniť od neutrálneho vplyvu obsiahnutého v pôvodnom znení. Takže toľko ešte som chcela doplniť k tomu výpočtu.
Ďakujem veľmi pekne.