33. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, na Slovensku máme približne 1 mil. ľudí v exekúciách, z toho približne 0,5 mil. ľudí má viac dve a viac exekúcií. Viacerí ľudia sa po novele exekučného zákona približne pred rokom a pol rozhodli využiť možnosť a požiadať o osobný bankrot, aby jednoducho nastolili istý stop stav a mohli sa na novo odraziť.
Bohužiaľ, v tom ustanovení zákona je stanovené, že musia byť zastupovaní v tomto konaní v osobnom bankrote, a konkrétne Centrom právnej pomoci. Stav je však taký, že Centrum právnej pomoci má na Slovensku 12 kancelárií regionálnych a v každej tejto kancelárii je jeden plus jeden človek, ktorý má na starosti tieto konania o osobnom bankrote.
Z toho, čo sme zistili, od 1. 3. 2017 do 18. 2. 2018 eviduje Centrum právnej pomoci 11 011 žiadostí v konaní o oddlžení. V uvedenom časovom rámci rozhodlo Centrum právnej pomoci o poskytnutí právnej pomoci v 9 268 prípadoch a podalo už 7 975 návrhov na konkurz, na osobný bankrot.
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že tá doba, ktorú ľudia musia čakať, nie je dlhá, že je to iba približne dva a pol mesiaca. Podľa našich zistení najmä mimo Bratislavy v regiónoch Slovenska je to 5 až 6 mesiacov. Keď 5 až 6 mesiacov tá osoba, ktorá podala žiadosť o bankrot, je ohrozená tým, že práve vtedy všetci jej veritelia, kým sa o bankrote rozhodne, majú tú motiváciu ako teraz ešte rýchlo od nej niečo vymôcť, napríklad pripraviť ju o byt, tak je to veľmi dlhá doba právnej neistoty, kedy tá osoba vlastne nie je chránená, ničím chránená. V Česku, pre vašu informáciu, dokážu tú ochranu pred veriteľmi poskytnúť dlžníkovi fyzickej osobe za dve hodiny. Dokážu elektronicky ten návrh vybaviť v tej miere, že tomu človeku už nemôže byť vzatý majetok bez prebehnutia toho konkurzného konania alebo konania o osobnom bankrote, alebo o oddlžení.
Preto by sme chceli navrhnúť, keď sme rozmýšľali, ako sa týmto ľuďom by sa dalo pomôcť, aby jednoducho to konanie o oddlžení mohlo prebehnúť čo najrýchlejšie, tak sme sa rozhodli predložiť vám návrh zákona, ktorý by umožnil, aby v konaní o oddlžení mohli zastupovať dlžníka, teda nielen Centrum právnej pomoci, ale mohol by to robiť aj advokát, správca konkurznej podstaty alebo exekútor. Samozrejme, za predpokladu, že si ho ten človek vyberie. Ak bude trvať na Centre právnej pomoci, je to, samozrejme, Centrum právnej pomoci.
A navrhujeme vám aj stanoviť istú, istý paušálny poplatok, koľko by takéto zastupovanie stálo a ten poplatok by bol 160 eur. Tento poplatok by platil dlžník, bolo by to bez ohľadu na to, že či si vyberie advokáta, súdneho exekútora alebo správcu konkurznej podstaty. Zdá sa nám, že ak naozaj je ohrozený majetok dlžníka, to jediné, čo má, čo je častokrát byt, v ktorom býva alebo dom, v ktorom býva, tak niektorí dlžníci si radšej hoc aj požičajú tých 160 euro, aby tá ich žiadosť bola spracovaná čo najrýchlejšie a aby to konanie o oddlžení prebehlo čo, čo najskôr, než že by čakali tých 5-6 mesiacov v niektorých regiónoch na to kým, kým sa dostanú takpovediac na rada. V tých viacerých centrách právnej pomoci už vznikli poradovníky. Poradovníky, že samozrejme, že podľa nazval by som to, že kedy ten človek príde, ale on vie, že musí strašne dlhú dobu na slovenské pomery čakať a byť ohrozený, že vôbec, aby vôbec k tomu konaniu o oddlžení došlo.
Toto je podstata návrhu a chceli by sme, ešte raz zhrniem, pomôcť týmto návrhom ľuďom, aby v prípade, ak sú predlžení a nevedia inak riešiť svoju situáciu, iba osobným bankrotom, aby ten osobný bankrot prebehol čo najrýchlejšie a ten stop stav, z ktorého sa môže odraziť od dna, aby prebehol, pokiaľ možno v čo najkratšom čase.
Ďakujem vám za podporu.

Ďakujem pekne. Milan, ty si nepostrehol som, že by si povedal nejaké lehoty, že koľko sa čaká reálne v tých... povedal. Moje skúsenosti sú také, lebo strašne veľa ľudí nám píše ohľadne tých osobných bankrotov, resp. ohľadom exekúcií, a keď ich odporučíme na Centrum právnej pomoci, oni ho kontaktujú a pre mňa je šokujúce, že dostávajú najbližšie voľné termíny, že 8 mesiacov, 7 mesiacov, 9 mesiacov. Je to absolútne neúnosná situácia a jednoducho tie centrá právnej pomoci sú dobrý nápad, len absolútne nepokrývajú, teraz poviem, že potreby toho trhu, pretože pri tom obrovskom počte zadlžených ľudí, ktorých je na Slovensku, jednoducho by trvalo pomaly sto rokov, aby sa vyriešili všetky tieto veci.
Na druhej strane však treba povedať, že tento návrh zákona dokáže vyriešiť práve tieto problémy. A ja by som bol veľmi rád, keby dostal aj podporu nielen z opozície, ale aj z koalície. A zároveň musím s poľutovaním konštatovať, že v tejto sále, to len pre záznam, momentálne nesedí ani jeden poslanec vládnej koalície, ani noha. Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega. Iba jednu poznámku, my týmto návrhom nikoho nenútime, aby sa musel obrátiť takpovediac na súkromníka vo svojom zastupovaní. Pokiaľ mu nedôveruje, tak zostane zastupovaný štátom. Ale pokiaľ si myslí, že, že mu stojí za to tých 160 eur zaplatiť, je to na jeho slobodnom rozhodnutí. Nikoho nenútime, môže si to vybrať, iba ak by mal pocit, že mu naozaj hrozí, že v tej čakacej dobe tých niekoľkých mesiacov by mohol prísť o strechu nad hlavou, tak môže za tento poplatok si najať ktoréhokoľvek advokáta, súdneho exekútora, správcu konkurznej podstaty, aby ho právoplatne zastupoval a aby to konanie mohlo prebehnúť čím skôr.

Ďakujem za slovo. Cieľom návrhu zákona je finančne podporiť mladé rodiny pri vzdelávaní ich detí zavedením mimoriadneho prídavku na každé dieťa vo výške 25 euro, ktorým sa každoročne zmiernia náklady súvisiace s nástupom dieťaťa do školy.
Dieťa od 6 do 15 rokov navštevuje základnú školu. Výdavky súvisiace so zabezpečením prváka vytiahnu rodičom z peňaženky jednorazovo okolo 300 eur. Väčšie sumy predstavujú počas prvého ročníka aj výdavky na cestovanie a stravu v škole. Starší školák začne viac míňať na školské potreby, výlety, náklady na cestovné, stravu, krúžky, šport a športové aktivity. Najväčšou položkou pri stredoškolákovi a vysokoškolákovi sú školské potreby a učebnice, oblečenie, výlety. Vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky v Slovenskej republike sa navrhuje tieto náklady pre mladé rodiny každoročne zmierniť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako i s právom Európskej únie.
Hlásim sa do rozpravy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1017. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1066 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už po druhýkrát predkladám návrh zákona na zavedenie mimoriadneho príspevku pre rodiny, pre nezaopatrené deti. To znamená pre žiakov základných škôl a študentov stredných a vysokých škôl.
Príspevok by bol vyplácaný vždy v septembri vo výške 25 eur. September je skutočne pre tieto rodiny finančne najnáročnejší mesiac. Každému je jasné, o čom hovorím. Taktiež v médiách sa každoročne vyčísľujú náklady spojené s nástupom dieťaťa do školy. A táto suma sa pohybuje až do výšky 450 eur.
Dokonca reagujú aj niektoré charitatívne organizácie, ktoré organizujú zbierky na školské potreby. Áno, veľké výdavky spojené so začiatkom školského roka si všímajú všetci okrem vlády a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Máme ministra, ktorý riadi rezort už dlho, ale téme podpory rodín sa nevenoval. Nikdy ani neponúkol ucelenú koncepciu systémového riešenia rodinnej politiky.
Páni poslanci, každý vie, že začiatok školského roka je mimoriadne finančne náročný. A preto po roku tu opäť stojím s tým istým návrhom a s rovnakým presvedčením o tom, že treba rodinám v tomto období pomôcť.
Chceme zaviesť príspevok, ktorý u nás neexistuje, ale pritom je bežným štandardom v iných krajinách. Chceme pomôcť rodičom zmierniť priame výdavky, ktoré musia zaplatiť hneď pri nástupe detí do školy. Priznám sa, inšpirovala som sa rakúskym modelom, kde na začiatku školského roka rodičia dostávajú až 100 eur. Rakúsko, ktoré vypláca štedré rodinné prídavky v rozmedzí od 111 do 162 eur podľa veku dieťaťa, ešte pomáha rodičom zvládnuť aj finančné nároky spojené so začiatkom školského roka. U nás, ako je známe, sú len detské prídavky, a to vo výške 23,68 eura, čo je vzhľadom k dnešnej dobe absolútne smiešna suma, ktorá nepokryje takmer nič. Keď nie je vôľa ministerstva zvýšiť prídavok na dieťa, tak pomôžme rodinám aspoň takýmto spôsobom.
Minulý rok, keď som prvýkrát tento návrh predložila, nikto z koalície mu nevenoval žiadnu pozornosť. Dnes, keď SMER-u tečie do topánok, tak sa trhá vrece so sociálnymi návrhmi. Pričom keby naše návrhy boli schválené, tak už dávno by tieto peniaze v rodinách mohli byť. My sme totižto dostali vždy odpoveď, že peniaze nie sú. Tak dnes, keď zázračne nachádzate ďalšie a ďalšie milióny, prosím, všimnite si tento návrh a podporte ho.
Zachytila som, že pán Danko plánuje prísť s podobným návrhom na príspevok, dokonca vo výške až 100 eur, ale len pre prváčikov. Neviem, ako chce vysvetliť rodičom, že druhák, tretiak alebo stredoškolák už nestojí nič. My navrhujeme podporovať každoročne každé dieťa, ktoré chodí do školy, bez rozdielu, aký ročník navštevuje. Ak máte v rodine viac nezaopatrených detí, suma sa násobí a dá tak počítať s jednorazovou vyššou podporou. Samozrejme, je to len začiatok a počítame s tým, že by sa suma postupne navyšovala.
Ak náš návrh neprejde, čo ste nám už ixkrát ukázali, tak aspoň verím, že sa necháte inšpirovať. Ale predložte taký, ktorý bude systematicky riešiť problém spojený so začiatkom školského roka pre všetky deti.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, milí a..., milí šiesti kolegovia, som rád, že môžem pred takýmto plným plénom vystúpiť. Je to neobyčajná skúsenosť. Skutočne ešte sa mi nepodarilo nezachytiť tu ani jedného, ani jedného jediného koaličného poslanca. Skutočne je to úcta voči ostatným kolegom v opozícii a vôbec úcta k celému slovenskému národu, ktorá sa volí zástupcov, platí ich z vlastných daní. A takto to tuná vyzerá. Ani jeden jediný koaličný zástupca, bohužiaľ.
Ďakujem pekne za toto, za možnosť vystúpenia k tomuto návrhu zákona. Prečo sme k nemu pristúpili? Píšu nám, strašne veľa ľudí nám píše so svojimi potrebami, sťažnosťami, aký je veľmi ťažký život na Slovensku. Dôchodci nám píšu o možnostiach alebo sa nás pýtajú otázky, ako vyžiť z 300-eurových dôchodkov. Ľudia, ktorí musia utekať do zahraničia, sú vyštvaní, lebo nevedia vyžiť z 500-eurových minimálnych platov. A rovnako sa sústredia aj na otázky, ako majú vôbec poslať prváčikov a vôbec školopovinné deti do školy, keď nemajú prakticky ani, ani na základné potraviny, nemajú ani na ošatenie. A teraz si predstavte ako to zaťaží rodiny, keď musia vypraviť jedného-dvoch školákov, musia im kúpiť perá, fixy, farbičky, zošity, nejaké pomôcky, kružidlá, pravítka. Dnes v nemocniciach nemáme záchodové papiere. Je kopec škôl, ktoré nemá základné vybavenia. A toto všetko proste prenáša na rodičov, prenáša na deti, prenáša na domácnosti. A tieto deti, proste tieto rodiny sú vystavené ťažkému proste finančnému, ťažkému finančnému výdavku, hlavne v začiatku školského roka.
Ako naša kolegyňa spomenula, inšpirovala sa v Rakúsku, inšpirovala sa rakúskym, rakúskym modelom, kde sú tie, samozrejme, tie dávky ďaleko vyššie a štedrejšie.
Zachytili sme jeden návrh zo strany koaličného, koaličnej strany, že by chceli pre prvákov urobiť jednorazovo nejakých 100 euro. Ale ja sa pýtam, a čo tie ostatné rodiny. Čo tí, ktorí majú druhákov, tretiakov, štvrtákov, čo tí, ktorí majú deti na stredných školách. To už nie sú slovenské deti? Tie deti nepotrebujú ísť do školy? Tie deti už nemusia písať perom? Tie deti nepotrebujú pravidlo, kružidlo? Tie deti nepotrebujú nič? To už nie sú slovenské deti? Tým netreba dať nič?
To znamená, že keď skutočne, teraz keď absolútne z toho, čo sme my tunák krvopotne nastrádali, všetci ľudia, všetci ľudia na Slovensku na daniach, na odvodoch, za chvíľku už čakám, kedy minister Kažimír nám dá aj daň zo vzduchu, už teraz nám ide zaviesť, zaviesť zvýšenie z poistiek. A ja neviem, skutočne čakám, kedy dostaneme daň 10 % z dýchania vzduchu od neho, aby, aby našiel tie ťažké miliardy, ktoré teraz jeho, jeho stranícki šéfovia idú porozdávať. Jeden si vymyslí 10 % zvýšenie platov, bác, pol miliardy. Druhý si vymyslí ďalšie nezmysly. To znamená, že týmto populizmom teraz len tak rozdali 1-1,5 mld., a teraz, teraz Kažimír sa chytí za hlavu a bude to hľadať. A bude to hľadať kade-tade. A viete, kde to nájde? Zase v našich peňaženkách.
Oni to robia takto s nami systematicky. Z jednej strany nám dajú a z druhej strany nám zoberú. Tunák už kolega to raz povedal, že sa správajú presne tak, že večer nám dôjdu vykradnúť, konkrétne pán Matovič, vykradnúť špajzu, vyberú nám všetko a ráno nám zazvonia pri dverách s fanfárami, s televíznymi kamerami, priniesli sme vám jeden džem alebo jeden kompót. Z vašej vlastnej, z vašeho vlastného sklepu alebo, alebo špajze. A ešte chcú a čakajú od nás vďačnosť. Toto presne robia.
To znamená, že keď teraz môžeme z ich strany očakávať, že nám dajú nejaký príspevok 1 euro alebo 1,5 eura na, na, na jedlo pre deti, čo je chvályhodné, ale nedostačujúce, no tak môžeme hneď čakať s čím zase, s akou brutalitou príde pán minister Kažimír a znova nám to vytiahne z vrecka. Ako tunák počúvame na jednej strane, že nám idú, že nám stúpli ceny, teda že nám zvýšili minimálnu o 6 %, ale zabudli už akosi povedať, že nám aj ceny medziročne potravín stúpli o 6 %. Ale jesť musíme všetci.
To znamená, ja sa pýtam, čo nám dali? S čím prišli? S ničím. Každý deň nás okrádajú. Niekde nás okradnú a potom dôjdu a chcú ešte od nás vďačnosť. A si myslia, že akí, akí máme byť ešte vďační a spokojní a ako, ako sú oni sociálni. Skutočne v tomto prípade, by som povedal, že naozaj my tu nemáme iba prváčikov, ale tie rodiny veľmi ťažko strádajú. Chceme, aby sme mali viacej tých rodín. Demografická krivka padá. Za pár rokov nebude mať kto robiť na Slovensku na dnešných dôchodcov alebo na dnešných rodičov pracujúcich, ktorí dnes sú aktívni, v aktívnom veku. Tie, tie, tie proste, keď nebudeme mať tunák mať deti, keď tunák sa nebudú rodiť deti, keď tu nebudeme mať dobré školstvo, keď tu nebudeme mať dobré zdravotníctvo, tak aj to, čo tunák sa narodí tak nám zdrhne, nám utečie do zahraničia. Zoberte si, koľko percent detí nám odchádza preč, koľko percent detí nám po skončení školy odchádza na zahraničné školy a už sa nikdy nechce vrátiť. Sú to, je to skoro do 30 % a z tých 30 % po štatistikách a robených prieskumoch 74 % sa už nikdy nechce vrátiť. A toto nám navždy odchádza a bude vytvárať hodnoty v Rakúsku, v Nemecku, v Anglicku, v Amerike, vo Švajčiarsku, všade, len nie u nás.
A ja sa pýtam, keď to takto budeme robiť ďalej, kto nám tuná ostane. Čo nám tuná ostane? Kto nám zaplatí tento sociálny systém? Veď ten skolabuje, absolútne sa zrúti. A pokiaľ nebudeme k tejto veci alebo voči tomuto zodpovední a nebudeme sa tváriť zodpovedne a nebudeme to robiť skutočne s láskou k národu, a nielen s heslami nezmyselnými a sa biť, kto je väčší, väčší národovec, a pomaly aj záchody pomenujeme po národe, čo je úplne nezmyselné. Ale takto sa národná politika nerobí. Robí sa zodpovedne a robí sa tak, že sa nekradne. V prvom rade, že sa nekradne. A keď sa nebude kradnúť na každom jednom tendri, tak skutočne možno potom ostane aj na tých druhákov, tretiakov, štvrtákov, piatakov tých 20, mizerných 20 euro. Lebo ani to nepokryje tým rodinám to, čo potrebujú.
Viete si predstaviť, tunák niektorým koaličným poslancom to asi je nepredstaviteľné, čo to znamená pre rodinu 20 euro. Pre nich asi ťažko, keď tunák tendrujeme sifóny miesto 6 euro za nich pýtame pomaly 200. Jasné, takým ľuďom to, to nič nehovorí. Ale bežná rodina na Slovensku 20 euro nevie zohnať. Proste im to nevychádza. Oni sú radi, že vlastne pokryjú vôbec nejaké. nejaké platby za jedlo, a ja neviem, kde tu ešte z toho second handu sa im podarí nejaké oblečenie zohnať. Ale teraz sa pýtam, akým spôsobom tieto základné potreby pre tie deti pri tom štarte do toho školského roka môže nájsť? Nemá na výber, nemá na výber.
A preto som presvedčený, že keď sme schopní na nezmysly, keď sme schopní my tuná dávať do vlakov predražené wifiny, miesto 500 euro 20-tisíc alebo ja neviem koľko. Keď sme schopní skutočne nakupovať nezmysly a hasičské striekačky a obrnené transportéry a stíhačky, ja si, ja si myslím, že oni sa už všetci zbláznili tunák v tejto republike! Ale kašleme na deti. No hlavná vec, že budeme mať v garáži ďalšie transportéry. My kašleme na deti, na rodiny absolútne kašleme. Dôležité je tu, aby tuná nám lietali stíhačky. Viete čo? Teraz nám tuná lietajú 3 a vždycky 2 sú pokazené. A chýba to niekomu?! Chýba toto niekomu?! Nie. Prečo by nám malo stáť 16 gripenov alebo 30, ja neviem, F-16? Ale určite chýbajú ľuďom peniaze na to, aby mohli poslať tých svojich žiakov do, do školy, aby ich mohli vypustiť slušne, slušne, na, do tej, do toho prvého dňa toho školského roku v danom roku, tých prváčikov, druháčikov a vôbec všetkých. Toto nám chýba. Ale my sa budeme tunák biť do pŕs, že jak potrebujeme ďalšie gripeny, F 16, osemkolky, štvorkolky, nezmysly, blbosti. Potom budeme predražovať, všetko nakúpime o 200 % drahšie a zrazu tunák pozeráme, jak tunák kopec oligarchov obrovsky zbohatne, a ešte nám tunák sa vyškierajú cez rôzne ekonomické časopisy ako podnikateľ roka. No ide mňa roztrhnúť z toho!
Miesto toho, aby, aby sme sa viacej pozreli na tie deti, na tie rodiny, aby sme podporili nielen takouto dávkou, takouto malou dávkou 20 euro, aby sme podporili tie, tie mladé rodiny, ktoré naozaj tie deti majú, aby ten štát bol vďačný, aby ten štát bol vďačný týmto rodinám, že sú vôbec do takejto mizérie ochotní priniesť deti, vychovávať ich pre tento štát, lebo tieto deti budú platiť dane tu, za chvíľku aj, aj z toho vzduchu, ako som povedal. Tu budú odvádzať dane, tu budú odvádzať do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej, tu sa budú zdaňovať. Ak nám neutečú a ich nevyštvú.
Tak tieto rodiny ideme postihovať na každom kroku, na každom kroku ich postihneme, zdaníme, nepomôžeme im a budeme si vymýšľať hlúposti a budeme... A tieto rodiny miesto toho, aby sme im takto aspoň nejakým spôsobom pomohli, tak sa budú, každý deň budú konfrontovaní v televíznych novinách, v novinách, v časopisoch, ako súrne potrebujeme nejaké obrovské, obrovské finančné prostriedky vynaložiť na nezmyselnú armádu.
Myslím, že mi končí čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Myslím, že áno.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Dobre, tak sa mi to podarilo. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja musím naozaj pochváliť kolegov zo SME RODINA za tento návrh, pretože je to... A všeobecne musím povedať, že množstvo vašich návrhov práve z oblasti sociálnej a špeciálne rodinnej politiky sú dobré návrhy, s ktorými ja súhlasím, a teda verím, že aj do budúcna budete takéto návrhy predkladať. Čo sa tohto návrhu týka, páči sa mi práve preto, že je v podstate, dalo by sa povedať, účelovo viazaný na konkrétnu aktivitu. Takže to úplne podčiarkujem.
A ja som mala len jednu otázku a to je, že či ste tento návrh konzultovali s ministerstvom, a ak áno, že čo vám teda povedali, lebo naozaj tomuto návrhu sa nedá čo vytknúť. Nie je to ani úplne nejaký veľký, by som povedala, tlak na rozpočet, takže len taká otázka z mojej strany.
Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne. Prosím pekne, pani kolegyňa, tieto veci treba sa pýtať pani poslankyni Krištúfkovej. U nás má sociálne veci na starosti pani poslankyňa Krištúfková.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už tretíkrát predkladáme do parlamentu návrh o exekučnej amnestii, ktorá sa týka milióna ľudí na Slovensku, a v tejto rokovacej sále, pre informáciu našich divákov, poslucháčov, nie je ani jediný vládny poslanec. Milión ľudí nás vyzýva už roky rokúce, aby sme riešili ich situáciu, v ktorej si oni sami pomôcť nevedia, a nezaujíma to ani jedného poslanca zo SMER-u, ani jedného poslanca zo SNS, ani jedného poslanca z MOST-u.
Ja si myslím, že, ja som dúfal, že po tých rokoch toho, čo viem, že píšu aj vládnym poslancom tí ľudia, ktorí sa obracajú aj na nás, ktorí si naozaj nevedia sami poradiť, pretože sú proste v dlhoch, nevedia sa z toho sami vyhrabať, tak som dúfal, že teraz proste už nenájdu vládni poslanci, poslanci štandardných strán tú odvahu, že sa na ľudí vykašlú, a som z toho veľmi smutný, že začíname rokovať o tomto návrhu exekučnej amnestie v takomto prázdnom pléne, kde ani jediného poslanca zo SMER-u, SNS a MOST-u táto problematika nezaujíma. Som zvedavý, ako zajtra, keď prebehne diskusia, ako nakoniec budú vládni poslanci hlasovať, ale neviem si predstaviť a nepočul som jediný vecný argument doteraz, vždy keď sme o tom debatovali, ktorý by bránil tomu, aby sme pomohli naozaj státisícom a státisícom ľudí na Slovensku. Konkrétne tento náš návrh, ktorá je taká jednoduchšia forma toho, čo, čo by sa všetko pre tých zadlžených ľudí dalo urobiť, sa týka priamo viac ako pol milióna ľudí, ktorým by sme takýmto spôsobom mohli pomôcť začať nový život, finančne nový život, a týka sa viac ako 30-tisíc napríklad dôchodcov, ktorí sú zaviazaní tým, že musia platiť penále na penále a úroky z úrokov, ktoré nevedia splácať.
Ja zajtra vystúpim v rozprave a pokúsim sa odôvodniť tento návrh exekučnej amnestie podrobnejšie, ale naozaj verím a dúfam, že aspoň časť poslancov vládnej koalície konečne už po toľkých a toľkých argumentoch, a myslím si, že úplne vecných argumentoch, tento náš návrh exekučnej amnestie podporí.
Ďakujem.