33. schôdza

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Beblavý, dovoľte, aby som ocenil vaše vystúpenie, pretože nebýva veľmi často skutočne zvykom, že by poslanec opozičný, ak to tak môžem povedať, sa kladne vyjadril k tomu, čo predkladá vláda, a aj keď si to niekedy ten návrh zaslúži. V tomto prípade si myslím, že sa jedná o takú situáciu, pretože, ako ste sám povedali, tá vláda vlastne participuje na niečom, čo by ju akože mohlo ohroziť, pretože ak je tu korupcia, tak vlastne si šije na seba bič.
S veľa vecami súhlasím, ktoré ste povedali, najmä, najmä toto prirovnanie, ktoré sa týka činnosti tej nadnárodnej inštitúcie. Áno, v rámci Európskej únie ten hlavný európsky prokurátor a vlastne aj jeho dvaja zástupcovia plus celá tá zostava tých európskych prokurátorov budú mať iné postavenia, ako majú prokurátori v jednotlivých členských štátoch. Takže ja si myslím, že je ozaj pozitívne, ak Slovenská republika aktívne spolupracuje ako členský štát Európskej únie, pretože, pretože to vynímanie sa, ako ste veľmi správne uviedli tiež ten príklad toho Maďarska a Poľska, neni rozhodne správna cesta.
Možno ešte jednu vec by som zvýraznil, aj keď tu odznieva strašne veľa skepticizmu voči prokuratúre slovenskej, voči slovenským súdom, voči orgánom činným v trestnom konaní, ja si stále myslím, že nedá sa generalizovať. A stále si myslím, že tento inštitút nám dokonca dáva šancu, aby aj zástupca Slovenska sa mohol stať možno aj európskym prokurátorom alebo pomocným, teda zástupcom európskeho prokurátora. Majme ambície, spolupracujme a myslím, že máme spoločný cieľ – potláčať akýkoľvek druh trestnej činnosti na území Slovenska, a využívajme inštitúcie, ktoré aj vytvára Európska únia práve tým nariadením, ktoré ste vy tiež spomínali a ktoré z toho, čo ste povedali, viem, že ste poriadne preštudovali. Takže ja veľmi súhlasím s vaším vystúpením a, samozrejme, súhlasím aj s tým, že v rámci druhého čítania sa dajú veci ešte precizovať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Beblavý.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom. V prvom rade, pán kolega Grendel, áno, a preto aj slovenské súdy sú kľúčové, ale váš veľmi blízky spolupracovník Daniel Lipšic zriadil Špeciálny súd, ktorý funguje dodnes a pokiaľ; práve pre takéto typy trestných činov; a pokiaľ viem, funguje tak, že ho zatiaľ nikto nespochybňuje. To znamená, že dnes sa, naopak, zdá, že najväčšou prekážkou je práve polícia a prokuratúra. To znamená, že tento návrh by mohol znateľne odbúrať niektoré prekážky, ktoré vedú k potrestaniu vinníkov, pretože tie sa v prípade veľkých korupčných trestných činov dneska ukazujú byť viac na úrovni polície a prokuratúry.
S vašou kritikou stavu na Slovensku ja v mnohom súhlasím, aj keby som upozornil to, čo povedal pán kolega Kresák, že máme v prokuratúre aj v polícii práve mnoho statočných ľudí. Ten dnešný systém ich nepustí, gniavi, vylúči a tento návrh je práve spôsob, ako mnohých takýchto ľudí posilniť a odstrihnúť od tej slovenskej chobotnice, aj preto ho podporujeme.
No a k tomu, čo povedal pán kolega Vašečka, no, pán kolega, len práve tá kritika pána Grendela bola, že my to málo centralizujeme, pretože práve preto, že priveľa vecí zostáva na Slovensku, slovenskí prokurátori budú nakoniec vyšetrovať, slovenské súdy budú nakoniec odsudzovať, práve preto bol pán Grendel skeptický k tomu, že či to pomôže, keď priveľa právomocí zostáva na Slovensku. Takže odpoveďou na jeho kritiku by skôr bolo, aby sme to centralizovali ešte viac, aby sme zriadili európsku políciu a skutočné európske súdy.
Ale ja si dovolím nesúhlasiť s tým, čo ste povedali, z iného dôvodu. Ja nepovažujem kradnutie za národnú identitu, ako ste vy hovorili o prípade Coman, ani za národné špecifikum. Ja tiež súhlasím s tým, že by sme mali byť veľmi citliví v tom, kde zasahuje federálna úroveň do vecí, ktoré sú otázkami národných hodnôt. Ale ja si nemyslím, že korupcia je naša slovenská národná hodnota, alebo by aspoň nemala byť, a preto, naopak, tam budem podporovať veľmi silno posilňovanie tej európskej úrovne, tak ako ich nebudem podporovať v tých niektorých iných témach, ktoré ste spomínali.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si veľmi krátko, o to viac, že som mala možnosť opakovane byť na radách ministrov pri tom, keď sa diskutoval európsky prokurátor v začiatkoch pred pár rokmi, ako aj teraz vo finálnej fáze prijímania posilnenej spolupráce. A musím povedať aj to, že aj z tohto miesta znova je namieste poďakovať aj všetkým kolegom na ministerstve spravodlivosti, ktorí sa vo finálnej fáze rokovania o Európskej prokuratúre výraznou mierou pričinili za to, že naozaj sa našiel taký konsenzus, že ten návrh mohol byť prijatý. Ako to treba povedať, pretože tu máme náš podiel a našu zásluhu na tom, že nakoniec sa našla zhoda a vznikla posilnená spolupráca na úrovni 20 štátov. Treba to povedať.
A môžu byť na to iné názory, pochopiteľne, ale asi potom by sme mali byť poctiví, pretože tie iné názory a tá diskusia sa viedla skôr na inej úrovni. V prvom rade to bola otázka subsidiarity, to znamená, ako nastaviť Európsku prokuratúru tak, aby bola v súlade s európskym právom a neporušila princíp subsidiarity. Čiže tam bol niekde ten kameň úrazu, a preto nie je ako keby centralizovanejšia. Čiže ten balans, aby to bolo akceptovateľné pre 20 členských krajín, prípadne do budúcnosti aj niektoré ďalšie, pretože Holandsko o tom rozmýšľa, bol tam politický problém v Holandsku práve kvôli otázke subsidiarity. To je, to bolo to čaro, ako keby nájsť ten vhodný mix.
Áno, nepodporovala by som to, keby som nebola presvedčená o tom, že to môže byť krok späť a že má zmysel na európskej úrovni čeliť kriminalite, ktorá sa týka aj európskych záujmov, resp. finančných záujmov Európskej únie, ale aj niektorých ďalších trestných činov, ako sú karuselové obchody s DPH. To znamená, hovoríme o takej kriminalite, ktorá má cezhraničný rozmer. Nie, Európska prokuratúra nevyrieši naše domáce problémy, ani nemá riešiť naše domáce problémy. A nie je to naše vysvedčenie a nie je to zároveň kritika Bruselu, pretože hlavný líder tohto návrhu a predsadzovania Európskej prokuratúry naozaj boli Nemci, Francúzi, vo veľkej miere potom aj Taliani, ale hlavne Nemci, Francúzi, ktorí argumentovali vlastnými číslami, a tá DPH sa tam dostala kvôli tomu, že práve nemeckí poslanci argumentovali vlastnými číslami, o koľko prichádza Nemecko tým, že nie je efektívna cezhraničná spolupráca. Toľko zo skúsenosti.
Zároveň musím povedať, že európskeho prokurátora predpokladala už a predpokladá Lisabonská zmluva, čiže to nevzniklo teraz v poslednom roku, keď sme sa zľakli, čo sa deje v Maďarsku, v Poľsku, nebodaj na Slovensku, ale to je téma, ktorá sa diskutuje už dlhé roky a teraz vyústila do konečnej podoby. A, samozrejme, že vo výsledku bude úspešný ten projekt vo veľkej miere aj od toho, akí kvalitní ľudia zasadnú v inštitúcii, ktorá sa volá Európska prokuratúra, a naša zodpovednosť je dať tam čo najkvalitnejšieho človeka, samozrejme, za Slovensko.
A preto som vďačná za konštruktívnu debatu, pán poslanec Beblavý, pretože ja som tiež presvedčená o tom, že v tomto návrhu zákona sa podarilo ministerstvu spravodlivosti urobiť lepší proces, lepšie nastavenie, než máme dnes v rámci všeobecnej prokuratúry. A ja pevne verím, že pokiaľ by boli nejaké dobré nápady, však, pán minister, tak určite je priestor sa o nich rozprávať, pretože – tak ako ste správne povedali – vo výsledku nebudeme vyberať my, ale bude vyberať niekto iný. A tiež si nechceme urobiť ani hanbu a máme záujem na tom, aby sme tam mali kvalitného človeka. Že to občas aj vieme, tak to asi tiež treba povedať, možno ste zaregistrovali, možno nie, ale Slovensko dnes má človeka na čele EUROJUST-u, ktorý požíva slušnú autoritu v rámci štruktúr Európskej únie. Čiže niekedy sa nám to podarí aj dokonca z liahne prokuratúry.
Ďakujem veľmi pekne.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Grendel. (Reakcia z pléna.)
Takže pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som povedal pár rýchlych poznámok k tomu, čo tu bolo povedané. Samé zaujímavé veci tu boli povedané, nie je zjavné, že ktorá strana má pravdu. Avšak pochybnosti pretrvávajú najmä v tom, že ako je nastavené v tomto zákone, ako je nastavený výber kandidátov. Zase trpíme tým, čím trpíme pri všetkých takýchto aktivitách, a to je taký akýsi incestuálny výber, to znamená, že prokuratúra v podstate tam dáva, bude mať tri hlasy, pretože; a potom jeden hlas bude mať Súdna rada alebo jedného kandidáta a jedného minister. To sú všetky veci, ktoré naznačujú to, že tá organizácia, ktorú snáď nikto z nás nemôže považovať za garanta spravodlivosti u nás, to je tá organizácia, ktorá má snáď najnižšiu možnú dôveryhodnosť zo všetkých, tak tá bude určujúca, pretože; na to, ktorí kandidáti sa tam, sa tam dostanú. A pritom sme; to je organizácia, kde človek číslo dva je ten istý človek, ktorý si atrahoval 61 vecí na to, aby ich dostal pod koberec a nič sa nedeje. Jeho šéf, generálny prokurátor, je s tým spokojný.
Skrátka vzniklo tu veľa všelijakých nepríjemností o tom, že som sa nejak – dokonca neslušne – vyjadroval smerom k pánovi generálnemu prokurátorovi v súvislosti s tým, že bol práceneschopný a tak ďalej, ale realita je taká, že my nemôžeme byť spokojní s tým, ako funguje prokuratúra, a tento zákon práve tej prokuratúre pripisuje skoro najväčšie právomoci v tomto. Ešte nejakú právomoc má určite aj Národný bezpečnostný úrad, o ktorom už veľmi správne bolo povedané, že má dôveryhodnosť asi tak približne takú ako tá prokuratúra.
Takže Slovensko pri všetkých takýchto akciách má, alebo táto vládna garnitúra má pri všetkých takýchto akciách určitú schopnosť určitej sabotáže, podvrhnutia dobrého zámeru. Ak aj ten zámer by bol dobrý, tak výsledok bude taký, že bude ďalší dôvod na nejakú falošnú nádej, že niečo sa zmení, ale v skutočnosti dôjde len k tomu, že ľudia budú zase sklamaní, pretože nič podstatného sa nezmení. Predsa mi nikto nebude hovoriť, že tí ľudia v najvyšších politických sférach, a to všetci vieme, tí, čo, niektorí z nich sedia tu medzi nami, ktorí idú v tých karuselových obchodoch, že tí si to už teraz nezariaďujú, že to bude celé o ničom toto. A ak mi niekto hovorí, no, to ešte uvidíme, ako to bude, no oni vedia, pretože títo ľudia rozmýšľajú strategicky. Tak preto ja osobne neverím, že toto je niečo iné ako čiastočne, na začiatku nejaká, nejaký dobrý zámer, ale ten už bol podchytený touto vládnou mafiou na to, aby sa z toho stala len, stalo len ďalšie pozlátko, ktoré zakrýva tie strašné veci, v ktorých tu žijeme.
Keď sa hovorí, že máme tu záujem na dobrom človeku, nebolo to to isté, keď sa napríklad tu v tomto pléne volil pán Kováčik? Predsa nebolo to už vtedy také? Ten človek, ktorý sa tam dostane, je, s vysokou pravdepodobnosťou sa dá očakávať, že to bude človek, ktorý bude podchytený preto, že naňho niečo majú, alebo že má skrátka nejaký iný problém, vďaka ktorému nikto, kto sa, kto sa z vládnej garnitúry podieľal na trestnej činnosti, ktorú by prípadne tento človek mal akýmkoľvek spôsobom vyšetrovať, sa nedostane do jeho sféry vplyvu. Čiže celé, obávam sa, že tento; naša; participácia Slovenska na tomto programe je dobrá len na to, že sa vytvorí predstava, že sa tu niečo pozitívne deje, vláda to predá ako niečo pozitívne, ale v skutočnosti sa neodohrá nič. Bohužiaľ, takto to je.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky.
Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Ja nie som špecialista na prokuratúru, ale vídavam, že keď vznikne nejaký problém a niečo nefunguje, tak často sa povie, že vytvorme nový inštitút alebo vyčleňme veľa peňazí, zalejeme ten problém a ono sa to vyrieši, teda bez toho, aby sa presne špecifikovalo, aké sú príčiny toho problému a čo teda treba robiť na to, aby, aby sa vyriešil. Čiže ak chceme mať lepší šport, tak nestačí vytvoriť ministerstvo športu, ale povedať napríklad, ako ho máme zle financovaný a tak ďalej a tak ďalej.
No a tu sa chcem teda opýtať, môžem sa opýtať iba teba, Alino Baránik, ale, ale možno aj iných, ak budú mať chuť aj po skončení tohto bodu mi povedať, že prečo nestačilo rozšíriť právomoci OLAF-u a dať tam teda tie právomoci, ktoré chýbajú, prečo musíme ísť touto cestou.
Ďakujem pekne.