33. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja.
Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán poslanec Dostál, musím povedať iba, že škoda, že tieto vaše návrhy neprišli ešte na výbore, lebo bolo by asi viac času o nich vecne diskutovať, aj keď rozumiem, že je to ťažká problematika. A my sme sa, vy ste boli toho prítomný na výbore, snažili nájsť isté riešenia, aby sme našli balans medzi tou ochranou súkromia, ktorá tu existuje, a tým, samozrejme, rešpektovaním, právom na informácie.
Ja iba k tomu prvému návrhu. Ja rozumiem, čo ten návrh sleduje. Ja s tým dokonca, samozrejme, aj súhlasím, len mám problém troška s tým, a tam budem veľmi rád, ak sa vyjadrí pán minister, že vy navrhujete dva roky od vydania. No prečo dva roky? Prečo nie rok a pol? Prečo nie tri roky? Ako môžme o tom diskutovať, ale nechcem to spochybňovať týmto smerom. Ide nám asi o jedno, aby sa sprístupnili rozhodnutia, ktoré už nemôžu ohroziť chod trebárs súdneho procesu, čiže právoplatné rozhodnutia podľa mňa. Ja som veľmi uvažoval sám, že či by sme nemali sa pokúsiť o formuláciu v tom smere, ktorá by hovorila, že inej osobe sa súhlas podľa predchádzajúcej veci sprístupní najskôr po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci, čiže nie dva roky. Ja viem, môžte namietať, niektorý spor trvá päť rokov, niektorý môže trvať, ja neviem, kratšie, dlhšie, čiže môže to ohroziť reálny význam tej informácie. Neviem na to odpovedať, ale myslím si, že ani vy nemáte odpoveď na tú otázku, že prečo dva roky a prečo práve dva roky majú byť tým, tou hranicou. Práve preto asi by bolo treba o tom ešte viac diskutovať a ja budem veľmi rád počuť, počúvať aj stanovisko predkladateľa. Rozumiem tomu cieľu, súhlasím s ním, len neviem, či dva roky sú tou ideálnou hranicou na dosiahnutie toho cieľa.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem. Chcel by som sa opýtať na jednu konkrétnu vec. Táto novela bola vyvolaná aj potrebou, ktorá vznikla po tom, ako bratislavský krajský súd zverejnil pre denník SME povolenie na použitie informačno-technických prostriedkov na telefóny registrované pre jednu zahraničnú ambasádu. Chcem sa, pán poslanec Dostál, opýtať, a to podľa mňa nie je vo verejnom záujme. Zverejňovanie takejto citlivej informácie ani po dvoch rokoch nie je vo verejnom záujme. Preto sa chcem opýtať, že po prípadnom schválení tvojho pozmeňujúceho návrhu, či by tieto informácie boli zverejniteľné po tých dvoch rokoch, alebo nie. Možno som nepočúval pozorne, ale potreboval by som odpoveď na túto otázku.

Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Ja chápem, že nie všetky informácie sú alebo môžu byť v záujme krajiny, keď sa zverejnia. Ale v každom prípade ja by som sa chcel spýtať a na tvojom mieste, Ondrej, by som sa bol pýtal predkladateľa, či v takomto prípade, keď tento návrh, ktorý doniesol a predložil, prejde a bol by platný, tak by informácie o domovej prehliadke u Bašternáka by sa tiež zverejnili alebo boli predmetom utajovania? A práve preto si myslím, že nie všetky informácie a nie tak široko, ako je tento návrh nakoncipovaný a ako to vyplýva aj z tej diskusie, čo pán kolega povedal, aj ty, Ondrej. Ono to vyplýva z toho, že asi tento návrh by sme o ňom dneska hlasovať asi ani nemali. Mali by sme ešte ďalej pokračovať v tej diskusii a vyšpecifikovať, čo má byť naozaj predmetom toho utajenia a čo nie, lebo to je široko koncipované. A keď údaje, že u Bašternáka je domová prehliadka, má byť predmetom utajovania, je asi nie správny cieľ pre tento návrh zákona.

Nech sa páči, pán poslanec Dostál, môžte reagovať.

Ďakujem kolegom za reakcie aj otázky. Pán poslanec Kresák, ja som sa, žiaľ, výnimočne nemohol zúčastniť rokovania ústavnoprávneho výboru, takže nemohol som o tom diskutovať tam, lebo som bol mimo Bratislavy, ale teda uznávam, že tam bolo to vhodné miesto a teraz, teraz to riešime na poslednú chvíľu. V podstate ten úmysel bol podobný, ako ste vy hovorili, aby sa nezasahovalo do živých prípadov. Je tam formulácia "najskôr po uplynutí dvoch rokov", čiže teoreticky je tam priestor, priestor pre to, ak je to živý prípad, ešte, ešte dlhšie tak to nesprístupniť, povedzme opierajúc sa práve o tú vetu, "súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov", čiže, čiže priestor tam je.
Pokiaľ, pokiaľ ide o otázku pána poslanca Grendela, no, ja si myslím, že ani podľa súčasného znenia zákona, ak je to v rozpore so záujmami štátu, tak tá informácia o odposluchoch nemenovanej zahraničnej ambasády nemala alebo nemusela byť zverejnená, lebo, lebo už dnes je v zákone, súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov štátu. Pokiaľ zverejnenie informácie o odpočúvaní, odpočúvaní cudzej ambasády ohrozuje právom chránené záujmy štátu, tak súd urobil chybu a nemali byť tieto, tieto informácie, informácie zverejnené. A teda dôvod mojich výhrad aj v prvom čítaní, aj predloženia toho pozmeňujúceho návrhu je presne v tom, čo hovoril Zsolt Simon, že ak chceme chrániť zverejňovanie informácií o ruskej ambasáde, nemali by sme zároveň chrániť informácie o prehliadke u Bašterná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím krátko zareagovať na tú rozpravu, ktorá tu je. My sme sa intenzívne zaoberali týmto návrhom zákona v zásade celý mesiac aj s pánom poslancom Kresákom a čím viac na neho pozerám a čím viac počúvam a čím viac otázok je kladených, tak nech sa na to pozerám, ako pozerám, tak musím dospieť k záveru, že súčasná právna úprava bez akejkoľvek novely je dobrá. V skutočnosti.
A, pán minister, máš pravdu, si položil otázku, že prax, a teraz je otázka, že či jedno súdne rozhodnutie je prax a či po jednom súdnom rozhodnutí musíme hneď zareagovať, alebo že či môžme počkať, že či sa z toho stane naozaj prax a či si nemôžeme vytvoriť trošičku dlhší priestor na to, aby sme prípadne urobili naozaj dobré riešenie, lebo stále sa točíme.
Myslím si, že, samozrejme, pozmeňovací návrh zo spoločnej správy vylepšuje ten stav. Na pozmeňovací návrh pána poslanca Dostála, uvedomujem si, že neviem tak rýchlo zareagovať, pretože má svoje plusy a mínusy, a neviem. To znamená, tá kardinálna otázka je, že či jedno súdne rozhodnutie je prax, na ktoré treba rýchlo reagovať, aj keď bolo urobené v dobrej veci.
Podľa mňa netreba robiť paniku a keď už tú paniku robíme, lebo podľa mňa toto je panika, máme iks iných zložitých prípadov, kedy na jedno súdne rozhodnutie nereagujeme, tak potom asi by som prijala stav, ktorý bol prijatý ústavnoprávnym výborom, ale určite by som to nevnímala ako uzatvorenú záležitosť, lebo je zrejmé, že aj to riešenie vzbudzuje proste príliš veľa otáznikov a niečo nám tam chýba, nejaká ochrana verejného záujmu. To je moje zhrnutie v momentálnej, v momentálnej situácii a v momentálnej chvíli a až sa cítim neschopná okamžite rozhodovať.
Ďakujem.