33. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda druhýkrát ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dani z poistenia (tlač 945). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1167 zo 16. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona o dani z poistenia týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K tomuto návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode č. IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 7, 9 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode zo spoločnej správy č. 8 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tak ako je uvedené v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 297 z 13. júna 2018 a zároveň ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, o tom, že v SaS nesúhlasíme so zavedením tejto novej dane, sme veľmi jasne a zrozumiteľne hovorili, viacerí moji kolegovia, už v prvom čítaní. Nesúhlasíme s tým, aby sa zavádzali nové dane, ak na to nie je žiadny vážny dôvod. A v čase, kedy sa ekonomike aj na Slovensku darí, tak na zavádzanie nových daní ani nie je žiadny dôvod.
Je smutné, že tie dôvody vláda stále vyrába; v úvodzovkách vyrába; a to kadejakým rozdávaním tzv. sociálnych balíčkov, ktoré, samozrejme, potom musí niekto následne zaplatiť, a pritom sa tvári, že ak sa ekonomike darí, musí sa dariť aj ľuďom. A zabudne ale povedať, že ekonomike sa zrejme až tak veľmi nedarí, pokiaľ nedokáže tie tzv. sociálne balíčky vykryť zo zvýšených príjmov, ktoré bezpochyby zvýšené sú, ale musí druhým dychom hneď po oznámení balíčku zavádzať nejakú novú daň alebo nejak inak, iným spôsobom niekde inde tým ľuďom tie peniaze zobrať.
A my v SaS tvrdíme, že ak sa ekonomike darí, tak v prvom rade sa má dariť ľuďom, to znamená, štát sa má vzdať nejakej časti daní alebo nejakej časti odvodov, a preto sa v takejto situácii, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, sa majú dane znižovať, nemajú narastať a vonkoncom nemajú vznikať žiadne nové.
Napriem mnohým nielen našim výhradám si vládna koalícia zavedenie tejto novej dane v prvom čítaní presadila a dovoľte mi predložiť k tomuto návrhu dva pozmeňujúce návrhy. Chcela som ich predložiť na riadnom zasadnutí výboru pre hospodárske záležitosti, aby sme sa o nich mohli možno odborne porozprávať, ale, bohužiaľ, na riadne zasadnutie tohto výboru neprišiel ani jeden jediný koaličný poslanec, a preto sme ani neboli uznášaniaschopní, a preto ich teda predkladám teraz tu v pléne.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka presunu účinnosti tohto zákona a druhý sa týka toho, aby sa zakotvila platiteľovi dane povinnosť oboznámiť platiteľa poistného o sume tejto dane, či už v zmluve, alebo na doklade o platbe. Jednoducho, aby bola jasná suma tejto dane, tak ako je to napríklad pri DPH. Dovoľte preto, pán spravodajca, budem čítať tie pozmeňujúce návrhy, takže začínam s tým prvým.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 945).
1. V čl. I § 13 ods. 1 sa slová "30. septembri 2018" nahrádzajú slovami číslom "31. decembri 2020".
2. V čl. I § 13 ods. 3 sa slová "30. septembra 2018" nahrádzajú slovami "31. decembra 2020" a slová "30. novembra 2018" sa nahrádzajú slovami "28. februára 2021".
3. V čl. V bod 2 znie:
"2. Za § 205 sa vkladá § 205a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 205a
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od. 1. januára 2021
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odviesť do 31. decembra 2020 odvod časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa § 68a ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2020 za obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2021 na osobitný príjmový účet daňového úradu pre vybrané daňové subjekty; ustanovenia § 68a ods. 2 až 4 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa uplatnia rovnako."."
4. V čl. VI sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem čl. I a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021".
Ako som už v úvode spomínala, navrhuje sa posunutie účinnosti.
A teraz druhý pozmeňujúci návrh si dovolím prečítať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 945).
V čl. I § 8 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Platiteľ je povinný oboznámiť platiteľa poistného so sadzbou dane uplatňovanej pri danej poistnej zmluve. Platiteľ môže oboznámiť platiteľa poistného so sumou dane vzťahujúcou sa na dané poistné."
Krátke odôvodnenie: Navrhuje sa zakotviť platiteľovi povinnosť oboznámiť platiteľa poistného so sadzbou dane vzťahujúcou sa na danú poistnú zmluvu. Zároveň sa platiteľovi umožňuje oboznámiť platiteľa poistného so sumou dane vzťahujúcou sa na dané poistné. Spôsob oboznámenia sa návrhom neupravuje, ponecháva sa to na zvážení platiteľa; môže to byť či už daňový doklad, poistná zmluva a podobne.
Ide nám o to, aby táto suma bola jasne oddelená od celkovej sumy.
Chcem požiadať ctené plénum, aby podporili tieto dva pozmeňujúce návrhy. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem teda potvrdiť a pridať sa k tomu, čo som; čo si povedala na úvod, že nie je dôvod na novú daň. Tak ako aj v prvom čítaní som vlastne vypočítaval tie nárasty príjmov. Nemalé, naozaj niekoľko stovák miliónov eur každý rok natečie do rozpočtu viac ako v predchádzajúcom roku. Je jasný dôkaz toho, že nie je potrebné tuto kvôli pár desiatkam miliónov ľuďom siahať hlbšie do vrecka. O to viac, keď rétorika súčasnej vládnej koalície je, že sa chce podeliť v dobrých časoch s ľuďmi. Tak tu vidíme, že sa s nimi podeliť nechce. Práve naopak, siaha hlbšie do vrecka.
Ďalší argument, ktorý zaznieva pri tejto diskusii z úst koalície, je, že sme; alebo aj pána ministra; že sme vyspelá krajina alebo, resp. vyspelé krajiny takúto daň majú. Ale tu by som si dovolil nesúhlasiť alebo povedať, že Slovensko, ak sa pozrieme naozaj na regionálne rozdiely, pretože táto daň bude plošne platiť na celom Slovensku, ešte má ďaleko od toho, aby dosahovala úroveň vyspelých krajín. A preto si myslím, že nie je korektné zavádzať takúto daň práve aj na regióny, ktoré sú ďaleko od toho, aby sa podobali vyspelej Európe, keďže vieme, aké veľké regionálne rozdiely na Slovensku máme a naozaj jediný vyspelý región, ktorý na Slovensku máme a ktorý zvyšuje celý priemer, je vlastne Bratislavský kraj. Takže tu je opäť ďalší argument, ktorý vyvracia to, že by to malo platiť už teraz, pretože vyspelé krajiny to majú. Ešte sme nedosiahli takú úroveň vyspelosti krajiny, aby sme mohli takúto daň z poistenia platiť, a preto si myslím, že je úplne nevhodné a nie je vôbec čas na to, aby sa táto daň na Slovensku zavádzala.
Ďakujem.

Vďaka. Ja by som len doplnil možno ešte morálny rozmer, prečo tento návrh zákona naozaj nie je práve najvhodnejší, pretože ako keby sme chceli zdaňovať práve tých ľudí, ktorí sú zodpovední za svoj majetok, a nie tých, ktorí sa správajú nezodpovedne.
Okrem tohto morálneho rozmeru by som spomenul ešte ďalšiu vec a to, že oceňujem predovšetkým transparentnosť týchto dvoch predkladaných návrhov, pretože naozaj je jednoduché vypočítať si, koľko je osempercentná daň, ale pokiaľ to človek vidí čierne na bielom, tak si uvedomí, čo vlastne ide opäť do jednej, s prepáčením, veľkej čiernej diery, v ktorej sa potom robí to, čo sa robí. Samozrejme, opäť treba nájsť peniaze na iné výdavky v rámci úžasného sociálneho balíčka, ktorý je nám tu predkladaný, ale s tým už nenarobíme nič. Každopádne vďaka za tieto návrhy, určite budete mať našu podporu.

Ďakujem veľmi pekne za obidve faktické poznámky a hlavne teda za deklarovanie podpory týmto dvom návrhom. Ja chcem len potvrdiť to, čo, pán poslanec Heger, hovoríte. Naozaj sa v dobrých časoch nemá siahať ľuďom viacej do vrecka, ako sa to robí v horších časoch. Presne ako ste povedali, ak sa ekonomike dobre darí, tak sa má o výsledky tejto, týchto dobrých časov podeliť s ľuďmi tak, že sa znížia dane a že sa štátna kasa, štát, verejné financie zriekne istej časti už aj tak zvýšených príjmov, a nieže sa ukáže prstom na to, že táto skupina, táto skupina, táto skupina obyvateľstva zaplatí to, čo my teraz ideme rozdať nejakej inej skupine ľudí. Takto sa sociálna politika nerobí v slušných krajinách!
A to, že poistky, zavedenie tejto novej dane na poistky zvýšia ceny nielen poistiek, ale mnohých tovarov a služieb, by bolo tiež veľmi slušné a férové úplne na rovinu a jasne povedať. Dnes predsa mnohé tovary a služby sú poistené. Mnohé dokonca zo zákona sú poistené, že musíte zo zákona mať niektoré komodity poistené. Mnohé poistenia sú, alebo povinnosť poistenia je daná zo zmluvných vzťahov medzi obchodnými partnermi, medzi, dneska napríklad tovar nedoveziete bez toho, aby dopravca bol poistený a podobne. Čiže aj toto by bolo slušné a poctivé povedať, čo všetko sa do akej miery vzhľadom na túto novú poistku zdraží.
A súhlasím aj s tým morálnym rozmerom, že, a transparentnosťou, napokon transparentnosť má aj súčasná vláda v programovom vyhlásení vlády a všade sa tým prezentuje, ako jej veľmi ide o transparentnosť, tak verím tomu, že ak možno aj tú účinnosť nebudete chcieť podporiť, že minimálne ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorým sa tá transparentnosť do tohto vznesie, že aspoň ten podporíte. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní som o návrhu zákona o dani z poistenia povedal, že navrhovaná daň je vecne neodôvodnená, ekonomicky nepotrebná a z morálneho hľadiska úplne absurdná. Nemusím to tu veľmi opakovať, lebo vo vystúpení pani poslankyne Kiššovej aj vo faktických reakciách, vo faktických poznámkach kolegov z opozície to zaznelo a bolo to vysvetlené, takže by som sa iba opakoval.
Pripomeniem len to, že ministerstvo financií v 2016. roku zaviedlo odvod z poistného a už vtedy bolo jasné, že to nie je odvod na spôsob odvodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré má svoje účelové použitie, ktoré súvisí s tým, čoho sa to poistenie týka. V tomto prípade je to naozaj iba nástroj na vyťahovanie peňazí z vreciek daňových poplatníkov, občanov a firiem, čiže primeranejšie by bolo už vtedy ten odvod nazývať daň a viacerí na to upozorňovali, že v podstate je to, je to daň, nie, nie, nie odvod. Tak to, čo sa robí teraz, je v podstate iba zosúladenie reality s tým, ako to bolo od začiatku myslené, aj keď to bolo kamuflované tým, že je to odvod.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania sme spolu s ďalšími ľuďmi z Občianskej konzervatívnej strany, inštitútu INES, z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a Slovenskej spoločnosti aktuárov dali hromadnú pripomienku, kde sme navrhovali viaceré zmeny, teda v prvom rade nezavádzať túto daň a zrušiť odvod z poistného. V tejto fáze už to zrejme nie je veľmi reálne, ale napriek tomu by som rád predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z tejto hromadnej pripomienky OKS, INES, Konzervatívneho inštitútu a Slovenskej spoločnosti aktuárov.
Návrh má štyri body. V prvom bode ide o to, aby novou daňou boli zaťažené iba nové zmluvy, teda aby, aby, aby sa daň, daň platila iba z poistných zmlúv, ktoré budú uzavreté po nadobudnutí účinnosti toho zákona. Druhý návrh sa týka toho, že návrh zákona; teda ten prvý návrh je zdôvodnený tým, že, že teda bude, bude jasné, ak sa, ak sa premietne tá nová daň do výšky poistného, tak aby sa mohol každý slobodne rozhodnúť, či chce túto zmluvu uzavrieť aj s touto výškou a teda aj s vedomím si toho, že sa z nej platí daň.
Druhý, druhý bod, návrh zákona predpokladá, že platiteľ dane z poistenia sa bude povinný rozhodnúť pre vznik daňovej povinnosti podľa jedného z troch spôsobov upravených v § 5 ods. 1, teda buď dňom prijatia platby poistného, dňom zaúčtovania predpisu pohľadávky z poistného, alebo dňom splatnosti poistného, a zvolený spôsob uplatňovať najmenej osem po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. My navrhujeme, aby platitelia poistného mali väčšiu flexibilitu v určovaní spôsobu vzniku daňovej povinnosti a mohli zmeniť tento spôsob nie po dvoch rokoch, ale už po jednom roku.
Tretí návrh sa týka zníženia sadzby dane z poistného z 8 % na 2 percentá.
A štvrtý návrh sa týka toho, že podľa návrhu zákona má byť zdaňovacím obdobím štvrťrok, my navrhujeme, aby zdaňovacím obdobím bol celý kalendárny rok, čím chceme dosiahnuť zníženie administratívnej záťaže platiteľov dane z poistenia.
A teraz by som prečítal ten návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Ondreja Dostála k návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 945).
1. V čl. I § 3 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Predmetom dane nie je poistné zo zmlúv uzavretých do 31. decembra 2018."
2. V čl. I sa v § 5 ods. 2 slovo "osem" nahrádza slovom "štyri".
3. V čl. I § 8 písm. a) sa číslo "8" nahrádza číslom "2".
4. V čl. I § 10 ods... sa slovo "štvrťrok" nahrádza slovom "rok".
To je všetko, ďakujem za pozornosť, chýba nám tam odsek. A žiadam teda hlasovať spoločne o všetkých.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, pozdravujem aj študentov, neprihlásil som sa len kvôli tomu teda, aby som vás mohol pozdraviť, ale vitajte, za chvíľočku ideme na obedňajšiu prestávku, ale ja len kratučko na vás, otázku, pán minister. Nechcel som to dať do faktickej, lebo sa mi stalo, že keď reagujem fakticky a dávam do toho otázku, tak som bol napomenutý, že na to nie sú faktické poznámky.
Tak mám tu otázočku, keď sme debatovali o, na minulej schôdzi o stave vývoja finančného trhu, tak vlastne je tam venovaná, v tejto správe je venovaná časť aj sektoru poisťovniam. Ja by som teraz chcel prečítať krátko pár viet a by ma zaujímal váš pohľad na to, lebo vy ste vlastne hovorili, aj pri tejto argumentácii hovoríte o tom, že ceny poistenia nepôjdu vyššie, lebo vlastne si to tie poisťovne nejako môžu ustáť. Takže by ma zaujímalo, že ako teda hodnotíte tieto vety, ktoré tam zazneli: "Odhliadnuc od mimoriadnych vplyvov v roku 2016 ziskovosť poisťovní vzrástla aj napriek nárastu nákladov na osobitný odvod. Solventnosť poisťovní zostala v roku 2017 po poklese v marci bez výrazných zmien. Hrubé predpísané poistné rástlo v životnom aj v neživotnom poistení. Ziskovosť poistného sektora po zohľadnení mimoriadnych jednorazových vplyvov zaznamenala k septembru 2017 medziročný rast. Čistý zisk po zdanení po očistení o jednorazové vplyvy tak medziročne vzrástol o 8,4 percenta. Na konečnú medziročnú dynamiku dosiahnutého zisku poistného sektora však vplývalo viacero faktorov. Prvým faktorom boli už spomínané jednorazové vplyvy ešte z polovice roka 2016. V prípade nezohľadnenia týchto jednorazových vplyvov by čistý zisk po zdanení poklesol medziročne o 12,4 percenta."
Takže tuto by ma zaujímalo, ak teda máte chuť k tomu vystúpiť, tak by ma zaujímala vaša odpoveď.
Ďakujem pekne.

Stihnem to, stihnem to. Dámy a páni, k tejto téme, myslím si, že bolo povedané všetko, a myslím, že tie tábory sú jasne rozdelené vo veci pohľadu na tento typ dane. Opakujem ešte raz, nahrádzame odvod, ktorý, ktorý tu funguje už vyše roka, rok a pol, s ktorým sa naučili žiť aj poisťovne, presne tak ako to pán Heger pred chvíľou prečítal zo správy Národnej banky Slovenska, to znamená bez nejakých fatálnych otrasov v oblasti cenotvorby poistných, poistných služieb.
Ja tomu rozumiem, ja rozumiem, samozrejme, komunikácii opozície, sám som sedel, mal som tu česť sedieť niekoľko mesiacov v opozičnej lavici, potom sme vďaka rozhodnutiu SaS boli vyslobodení z tejto, z tejto trestnej lavice, takže odvtedy máme možnosť byť na druhej strane stolu. Ja tomu rozumiem, ja rozumiem, že sa dá nakŕmiť na každej téme a táto téma nie je populárna, ja tomu úplne rozumiem. Ani moja úloha nie je zbierať populárne body v krajine, mojou úlohou je, je plniť príjmy štátneho rozpočtu; pán poslanec Dostál, dobrú chuť vám prajem. (Reakcia z pléna.) Takže ja vám len chcem; aj na výbore vám prajem dobrú chuť aj všetko dobré.
Ale chcem len, chcem len povedať, že bolo povedané všetko. My, vláda, vládna koalícia nemá peniaze, aby mohla investovať do inzercie, aby mohla robiť z poisťovní a z niektorých majiteľov poisťovní idiotov, ako to robia tieto niektoré poisťovne z vlády, my na to naozaj nemáme ani zákonné a iné možnosti. A chcem sa aj jednou vetou asi naozaj vyjadriť aj k tej kampani, ktorá bola nadmieru, bola proste mimo, mimo misu, bola odporná, dezinformačná, manipulatívna a bola financovaná z peňazí klientov poisťovní, o tom vás proste ubezpečujem. Takže je to za nami, je to za nami a tento zákon je v rukách poslancov Národnej rady aj, aj návrh, ktorý prišiel z vlády, ale aj pozmeňovacie návrhy, ktoré máte pred sebou.
A opakujem, ak v tejto oblasti funguje konkurencia, a my sme presvedčení, že funguje vzhľadom na počet poisťovní, ktoré operujú na Slovensku, vzhľadom na, na ich medzinárodný charakter, je to úplne štandardné prostredie, kde prebieha taký, by som povedal, niekedy až bratovražedný súboj o klienta a tento súboj podľa nás pomôže sa vysporiadať aj poistnému trhu s týmto typom dane. A odpoveďou je, je to jednoznačné, časť tejto, tejto dane predpísanej sa môže preniesť do cien, ale časť určite absorbuje, absorbujú poisťovne, ktoré budú chcieť zmeniť svoj podiel na trhu. Takže stane sa to predmetom konkurenčného súboja a v tom nevidím nič zlé a je na klientoch, aby neboli ako ovce a nenechali sa poistiť svojimi proste sluhmi, lebo to sú sluhovia poisťovne, tak isto ako všetci ďalší poskytovatelia služieb slúžia, majú slúžiť ľuďom, to znamená, majú sa vysporiadať s poisťovňami, ktoré ich budú chcieť oholiť, nohami, majú hlasovať nohami, to znamená majú prejsť poisťovne, ktoré im poskytne lepšie služby za nižšiu cenu a takéto služby sú dostupné aj na slovenskom trhu.
Ďakujem.

Termín hlasovania navrhujem zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Štátny záverečný účet sa predkladá každoročne na rokovanie vlády, ako aj Národnej rady vždy až po zverejnení oficiálnych výsledkov zo strany Európskeho štatistického úradu, čo bolo tento rok 23. apríla. Výsledky za našu krajinu boli overované Eurostatom v dvoch kolách otázok, pričom neboli z jeho strany dostatočne prehodnotené žiadne transakcie. Údaje boli schválené tak, ako ich Slovenská republika predložila. Pripomínam, že ide o predbežné údaje, definitívne hodnotenie hospodárenia za predošlý rok nám Eurostat vystaví až na jeseň a opäť sa budem uchádzať s jeho výsledkami o vašu dôveru.
Verejná správa Slovenskej republiky v roku 2017 hospodárila predbežne so schodkom 1,0 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje historicky najnižší deficit, a deficit verejných financií sa za posledné tri roky znížil z 2,7 na 1,0 % hrubého domáceho produktu.
Dlh verejnej správy ku koncu roka 2017 dosiahol 50,9 % hrubého domáceho produktu. Jeho úroveň v pomere k hrubému domácemu produktu je najnižšia od roku 2011. Oproti rozpočtovaným hodnotám bol dosiahnutý nižší deficit o 0,25 stotín percentuálneho bodu, ako aj nižší dlh o 1,8 percentuálneho bodu.
V absolútnom vyjadrení sme v roku 2017 zaznamenali schodok vo výške 884,4 mil. eur, čo je oproti rozpočtu lepší výsledok o približne 200 mil. eur. Medziročne sa schodok znížil o 906 mil. eur a v pomere k hrubému domácemu produktu o 1,2 percentuálneho bodu.
Hospodárenie verejnej správy bolo pozitívne ovplyvnené zodpovednou rozpočtovou politikou vlády, dobrým hospodárením viacerých subjektov, ako aj priaznivým vývojom slovenskej ekonomiky, ktorá zaznamenala medziročný rast o 3,4 percenta. Hlavným zdrojom rastu bola spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce.
Zamestnanosť i nezamestnanosť si pripísali nové historicky rekordné úrovne. V roku 2017 vzniklo ďalších viac ako 51-tisíc pracovných miest a v roku 2016 to bolo, pre porovnanie roku, 54-tisíc nových pracovných miest. Na akruálnej báze boli celkové výdavky oproti rozpočtu nižšie o 163 mil. eur a celkové príjmy vyššie o 36 mil. eur.
V roku 2017 sme vôbec po prvýkrát zaznamenali aj primárny prebytok vo výške 0,4 % hrubého domáceho produktu. Príjmy teda boli vyššie ako výdavky očistené o úrokové náklady na štátny dlh. Zároveň sme dosiahli vyššiu mieru konsolidácie, ako je požadovaná od paktu, na základe Paktu stability a rastu, a to o pol percenta viac.
Z príjmov verejnej správy sa pozitívne oproti rozpočtu vyvíjali odvodové príjmy a daň z príjmov fyzických osôb, najmä vplyvom vyššej zamestnanosti. Výpadok bol pri dani z príjmov právnických osôb. Tento výpadok bol čiastočne kompenzovaný vyšším príjmom dane z pridanej hodnoty.
Na strane výdavkov si vláda plnila najmä svoj záväzok postupného zvyšovania miezd a platov v školstve a verejnej správe. Na druhej strane dosiahla úsporu pri obsluhe štátneho dlhu.
Maastrichtský dlh verejnej správy Slovenskej republiky dosiahol ku koncu minulého roka v nominálnej hodnote 43,2 mld. eur, 43,2 mld eur, čo predstavuje už spomínaných 50, necelých 51 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy v pomere k HDP postupne klesá už štvrtý rok za sebou. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to menej o 1 percento. Priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol na úrovni 81,6 % HDP, necelých 82 %, čo Slovensko radí medzi 10 krajín európskej 28 s najnižším dlhom.
Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 14 mld. eur a výdavky 15,2 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,2 mld., čo znamená, že bolo nižšie oproti plánovanému schodku o necelých 800 mil. eur.
Bližšie informácie o hospodárení verejnej správy detailne po kapitolách a sektoroch nájdete v samotnom predkladanom materiáli.
Ďakujem.