33. schôdza

Šesť faktických poznámok na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Beblavý.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, v prvom rade dovoľte mi oceniť, že ste vystúpili v rozprave, či to bolo na výzvu alebo bez výzvy, to ja neviem, ale v každom prípade si to veľmi cením.
Na úvod len malá metodická poznámka. Vy ste ma obvinili, že pracujem populisticky s dátami a faktami. Nejak ste to nepríkladovali. Ja musím povedať, že nech by som robil čokoľvek, tomu čo ste práve ukázali vy v tom, že v jednej vete ste ma obvinili z návrhu za 400 mil., v druhej vete už to bol návrh za 300 mil., pričom ani jedno z toho nie je pravda, to sa mi len tak ľahko nepodarí. Takže keď to takto robíte, mali by ste možno aj vy viac tie slová vážiť.
Ale k tomu podstatnému. No, v tom, čo ste teraz povedali a hlavne tie veci, naozaj vidíme toho ducha Charlieho Mccreevyho a toho, že keď sú peniaze, treba ich míňať, lebo to je problém vášho pôsobenia ako ministra financií, že akékoľvek dodatočné peniaze prídu, vy ich miniete a niekedy aj viac. A tým pádom to nie je otázka koalície. Vy ste to robili pred voľbami v roku 2016, ten posledný rok a pol ako súčasť vlády jednej strany. A musím povedať, že aj v tejto vláde, nieže by som chcel SNS a MOST obhajovať, ale najväčší pohonič nových výdavkov sociálnych pseudobalíčkov a opatrení ste vy, myslím teda strana SMER, nie SNS, nie MOST.
Ako SNS sa občas priskočí nejakými trinástymi platmi a podobnými vecami, ale tie im vždy úspešne obstriháte natoľko, že fiskálne je z toho taký bonsaj. Ale tie vaše, tie vaše nápady sú to, prečo nemáme prebytkový rozpočet, nápady vašej strany. A ak tu bude ekonomika o niekoľko rokov v krachu kvôli nezvládnutej bubline, čo nám v nejakej miere už dneska hrozí a vy nerobíte nič preto, aby tak nebolo, naopak, nalievate do nej ďalšie peniaze, ako sám píšete, tak to bude predovšetkým zodpovednosť strany SMER – sociálna demokracia a v rámci nej najmä vášho, keďže ste sa nevedeli postaviť k tomu, že váš premiér ešte nevidel alebo súčasný predseda ešte nevidel peniaze, ktoré by neminul. A vy ako minister financií ste mu v tom plne vyhoveli.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán minister, ja si myslím, že je dobré, že pán Beblavý zdupkal od zodpovednosti, že mohol byť za SIEŤ ministrom školstva, tuším tak ste to povedal. Národne a kresťansky zmýšľajúci učitelia nemôžu byť šťastnejší. Ale vďaka za tú novinku, že to bolo tak určené. Preboha, Miroslav Beblavý minister školstva! Tak nech si ďalej ďubká, ako ste povedal. Takže on mal byť minister školstva vo vašej vláde za SIEŤ. Ešte raz vďaka za pikošku. Takže takto ste to mali podelené. Ojoj.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ja beriem ten argument, pán minister, ktorý hovoríte o programovom vyhlásení vlády a väčšinovej podpore. Je to, samozrejme, legitímny a to je to, čo ste nám tu predstavili v roku 2016 a teda opakovane teraz na jar. Ale zase vrátil by som sa trošku k tým číslam, keď hovoríte o 0,3 % deficitu, ktorý sa považuje za vyrovnaný rozpočet, alebo, respektíve, že to je zanedbateľné. Áno, z pohľadu veľkých čísel, to je zanedbateľné. Na druhej strane myslím si, že toto číslo vyjadruje veľkosť sociálneho balíčka, takže, ktorý prinesiete za rok, takže nie je to zase úplne až také zanedbateľné číslo.
Ale chcel by som povedať, že je tu ešte iné číslo, na ktoré sa pozeráme. A my ako opozícia, myslím si, že jednak je našou úlohou na to poukazovať, ale nejde tu len o ten politický boj, ale aj o tú zodpovednosť práve k tej dlhodobej udržateľnosti, kde vidíme, že keď sa pozrieme na samotné štrukturálne saldo, ako je plánované, tak vidíme, že je deficitné plánované na rok 2019 a na rok 2020 vo výške mínus 1,1 – 0,9 a toto je to, kde treba priniesť prebytkové saldo na to, aby sme zabezpečili tú dlhodobú udržateľnosť a tam ten rozdiel už nie je zase taký zanedbateľný na to, aby sme dosiahli teda túto výšku štrukturálneho saldu prebytkovú; štrukturálneho salda prebytkovú. A to bude, toto sú práve tie premrhané príležitosti, pretože naozaj, ak sa bavíme o tej dlhodobej udržateľnosti.
Ale v každom prípade ďakujem aj za tie argumenty, ktoré zažívate vy na tej medzinárodnej pôde, je dobré počuť, ako sa na to pozerajú aj ľudia z iných krajín. Takže to len na margo tých číseliek.
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán minister, za vystúpenie. Ja teda neviem, kto vymyslel slovo populizmus, populista, ale určite viem, kto vymyslel pojem sociálny balíček. Bola to, myslím, nespochybniteľne strana SMER, ktorej ste členom. A ja teda vám nechcem vstupovať do vedomia a svedomia, ale kebyže som ja minister financií a nejaký ideológ z mojej strany za mnou príde, počúvaj, tu je, mám mať nejaký nový sociálny balíček, zožeň na to peniaze, mňa by z toho asi šľak trafil. Ale ako sa k tomu zachovávate vy, to je už vaša vec.
Ale chcem vás v tejto súvislosti, chcem sa vás veľmi priamo a osobne spýtať, čo vy ako minister financií hovoríte na to zastropovanie dôchodkového veku. A taká hypotetickejšia otázka, čo by na to zastropovanie dôchodkového veku tak asi podľa vás povedali tí partneri na tých roadshow, s ktorými sa teda tak rád bavíte.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. Nula celá tri desatiny percenta nie je nula. Sú to napríklad v čistom platy sestričiek za celý rok. Ale toto nie je kľúčové. Kľúčové je niečo iné. Sú dva strategické prístupy k narábaniu s verejnými financiami. Jeden je, že sa míňajú peniaze a potom po mnohých rokoch sa konsoliduje strašne rýchlo. A pravica to občas zažíva po ľavici. Strašne to potom je bolestivé. Alternatíva k tomuto, a vy ju máte v rukách, je konsolidovať po kúsočkoch bez veľkej bolesti, ale každý rok. To musí byť každý rok. Poviem to na príklade, pri tých stropoch, o ktorých tu Jožo Mihál hovoril, Robert Fico povedal, že, a zrejme má na to nejaký prepočet, že niekedy v roku ´70 – ´80 kumulatívne by zastropovanie vo veku 65 rokov znamenalo 80 mld. eur náklady. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyrátala, že zastropovanie vo veku 65 rokov by znamenalo, že budúci rok musíme odložiť 0,3 desatinky HDP. Nie strašne veľa, nie strašne veľa, 0,3. Ale každý rok. V tom to je. Preto my sa tak ježíme, keď nedosiahneme o tri desatinky menej, pretože to vidíme ako dlhodobý projekt a pretože sme to, troška aj ja, zažili, ako to bolí a aký je plač potom, keď sa musí tvrdo konsolidovať. Aké to je naozaj neľudské. Ľudská cesta je každý rok troška, ľudská, zvládnuteľná, humánna, moderná.
Ďakujem.