33. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len krátko, najprv budem reagovať na kolegu Matoviča. Igor, ja si nemyslím, že (reakcie z pléna upozorňujúce na neprítomnosť poslanca I. Matoviča)... Ale určite to počúva. Igor, ja si nemyslím, že tu chodíme na poníkoch a že sme nejakí zaostalí, ale naozaj podľa mňa treba porovnávať porovnateľné. Nemôžme porovnávať Slovensko so Švajčiarskom a nielen v ekonomike, kde sme, ja neviem, možno 30, 40 rokov, možno aj 50 rokov pozadu za Švajčiarskom. Ale v tých tradíciách, jednoducho v tom Švajčiarku tá tradícia tých referend je 200 – 300 rokov. Tam ľudia sú zvyknutí na to, že rozhodujú. Tam sú ľudia zvyknutí na to, že chodia na tie referendá a rozhodujú o rôznych otázkach.
Na Slovensku si treba uvedomiť, že 40 rokov sme tu mali nejaký systém, kde vládla jedna strana, a jednoducho Slováci nie sú zvyknutí, že pravidelne o niečom v referendách rozhodujú. A práve kvôli tomu, že tento systém je nastavený tak, že je 50-percentné kvórum, tak jednoducho je už taká skepsa. A ja častokrát čítam a počúvam, že: a načo referendum, to sú vyhodené peniaze, aj tak to neprejde.
Čiže v princípe ja súhlasím s tou myšlienkou, že treba to referendum sfunkčniť. My v prvom čítaní... V prvom čítaní? My vlastne zahlasujeme za tento zákon, my to podporíme, lebo ja túto myšlienku podporujem. Ale naozaj si myslím, že to Švajčiarsko nie je úplne ideálny príklad. To skôr by som bral, že to je vzor. Ale to nemôže byť príklad, lebo tá tradícia je tam úplne iná ako u nás. Napriek tomu ja si nemyslím, že Slováci by rozhodovali hlúpo, pretože ak by sa tie podmienky nastavili jasne, ak by sa tam vymedzili, napríklad rozhodovanie o daniach, zahraničnej politike a týchto veciach, tak až také strašné to nebolo. A tiež akože mám dôveru v ľudí, že dokázali by o sebe rozhodovať sami celkom príčetne. Len si nemyslím, že to Švajčiarsko ako príklad je vhodné porovnanie.
Každopádne ja by som chcel apelovať na kolegov. Tá téma sfunkčnenia referenda je tu pomerne dlho. Ja ju vnímam konkrétne od roku 2012. Stretával som sa častokrát aj s ľuďmi z rôznych iniciatív, ktoré túto tému riešili, presadzovali. A dokonca existuje, keď sa tu bavilo o podmienkach volebnej kampane v prípade referend, tak existuje aj legislatívny návrh na to, ako by sa takáto volebná kampaň riešila, je to rozdelené na podporný výbor, opozičný výbor. Je tam presne špecifikované, ako by mala prebiehať kampaň, aby bola vyvážená. Čiže všetky tieto veci už sú na svete, len sa nejako nedostali do Národnej rady a ja nebudem špekulovať, že prečo.
Čiže myšlienka sfunkčnenia referenda je správna. A ja by som privítal, keď, samozrejme, že opozičné návrhy nemajú šancu na úspech, tak napríklad docent Kresák, ak si myslí, že poďme sa o tom baviť, poďme to nejako vylepšiť, poďme to nejako sfunkčniť, tak ja by som privítal, keby ste, pán docent, prišli s nejakým legislatívnym návrhom, o ktorom poďme diskutovať. Lebo ja určite zahlasujem za každé zlepšenie, za každé sfunkčnenie tohto inštitútu, ktorý ja osobne považujem za, ja osobne považujem za vrchol vôle ľudu. Ja za vrchol vôle ľudu nepovažujem tento systém, ktorý hovorí o tom, že zvolím si politickú stranu, pretože častokrát sme videli a máme skúsenosti, že niečo strana tvrdila pred voľbami a úplne inak konala po voľbách a potom voliči boli trošku sklamaní. Ale mali šancu až o štyri roky tej strane to spočítať.
Ale inštitút referenda je presne o tom, že volič dostane otázku, na ktorú sa vyjadrí áno – nie, to je jasná vôľa. Čiže ja určite som za takúto diskusiu. Z princípu podporím tento návrh zákona. Hoci tiež si myslím, že mohol byť širší, pretože pokiaľ viem, tak hnutie OĽANO má k dispozícii aj širšiu variantu. Ja som ju videl. Takže tá diskusia je na mieste.
A zaujímalo by ma, bohužiaľ, pán predsedajúci Glváč, nemá ho kto vystriedať, ja by som bol zvedavý aj na jeho nejaké argumenty, lebo krúti tu hlavou. A mňa naozaj zaujíma, že prečo, aké sú dôvody, čo si myslí, že by fungovalo, nefungovalo. Je to pre mňa téma, ktorú považujem za dôležitú do budúcna, a bolo by fajn, keby sme sa k tejto téme určite ešte vrátili a viac o nej rozprávali, z každej strany to poobracali. A možno dospejeme k nejakému konsenzu, ktorý bude akceptovateľný pre všetkých a ktorý v konečnom dôsledku to referendum sfunkční a zatraktívni. Čiže asi toľko som len chcel.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko jeden z navrhovateľov? Nech sa páči. Pán Matovič asi nie je v sále. Lebo však načo?
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Súvisí to síce s tým predchádzajúcim návrhom zákona, ale odpoviem na tú otázku, ktorá súvisela s tým, ako by mohli byť zostavované tie komisie. Už som čiastočne teda odpovedal.
Ale ak máme problém s tým, že garantom toho celého by mal byť samotný veľvyslanec. Ja napríklad by som mal hlbokú dôveru, že by ten proces prebiehal veľmi transparentne, nehovoriac o kamerových záznamoch, záznamoch hlasovacích lístkov, atď., tak potom tu máme tie varianty, ktoré fungujú napríklad v Rakúsku, ktorú som spomínal. A to je práve tá možnosť, že Rakúšania len prinášajú vlastne už volebné lístky priamo na ambasády a tie ich potom zasielajú na spočítanie na ministerstvo vnútra.
Lebo ak by som išiel po tejto logike, ktorú spomínal pán podpredseda Glváč, tak potom akú máme predstavu o tom, že celý ten proces je absolútne férový a transparentný na ministerstve vnútra, kam prichádzajú poštové obálky voličov voliacich zo zahraničia s trvalým pobytom v zahraničí. Čiže neobstojí táto argumentácia, neobstojí táto logika. A som presvedčený o tom, že naozaj na tých veľvyslanectvách akákoľvek šanca na akúkoľvek manipuláciu, obzvlášť pri takých malých počtoch hlasov, aké tam sú, neobstojí a pravdepodobne nie je ani vysoko pravdepodobná.
Druhá možnosť je presne tak, ako to majú ďalšie krajiny, že by sa tá voľba uskutočnila v určitých intervaloch pred samotnými voľbami. A takisto by sa tie obálky nemuseli otvárať priamo na veľvyslanectvách alebo konzulátoch, ale boli by odosielané do centrálneho bodu, akým by mohlo byť napríklad ministerstvu vnútra, kde by sa potom za účasti zástupcov všetkých relevantných politických strán tieto otvárali a spočítavali. Toto si myslím, že by vyriešilo celú situáciu. Čiže je to len otázka technického nastavenia.
Ak 18 krajín Európskej únie využíva takúto voľbu, tak som presvedčený o tom, že ani na Slovensku by nebol problém nájsť to najvhodnejšie a politicky akceptovateľné riešenie. O to viac verím, že najmä kolegovia z MOST-u – HÍD, a vítam pána predsedu, podporia tento návrh zákona a samozrejme aj ostatní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím o tom zákone, ktorý sme predkladali ako prvý, ale samozrejme poteším sa, ak podporia aj tie ďalšie dva návrhy zákonov, ktoré tu boli prezentované. Obzvlášť teda ten, ktorý som prezentoval ja.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a za všetky argumenty a veľmi konštruktívne pripomienky.

Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť k rozprave niektorý zo spravodajcov? Nie. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch (tlač 1008). Dávam slovo poslancovi Žarnayovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil ako navrhovateľ, a súčasne prosím spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Mizíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1008.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dôležitou súčasťou aktívneho života každého človeka je jeho profesijný rozvoj. Ten je nielen súčasťou individuálneho sebarozvoja, ale aj legálnou požiadavkou, ktorú musia jednotliví odborníci spĺňať. Zvyčajne tieto požiadavky overujú jednotlivé profesijné komory a realizujú akreditované inštitúcie, ktoré doplnené vzdelanie potvrdia platným certifikátom. Jeho platnosť v niektorých prípadoch je čiastočne obmedzená, no v mnohých neobmedzená. Špecifickým prípadom sú profesie, ktoré okrem profesijných požiadaviek musia spĺňať ďalšie, ktoré sú stanovené zákonom. No pokým vo väčšine prípadov zvyčajne postačí jednorazové absolvovanie vzdelávania, a to i vo verejnej správe, v komplikovanej situácii sa nachádzajú vedúci pedagogickí a vedúci odborní pracovníci, zástupcovia riaditeľov škôl, vedúci odbornej prípravy a najmä riaditelia škôl.
Pre výkon funkcie, samozrejme, po úspešnom absolvovaní výberového konania musia splniť kvalifikačné zákonné predpoklady vrátane prvej atestácie, musia mať dostatočne dlhú prax v profesii a do troch rokov od ustanovenia do funkcie musia ukončiť funkčné vzdelávanie. No kým riaditeľ výskumného ústavu so špecifickým zameraním na psychológiu, ktorý patrí pod ministerstvo školstva, je kardiochirurgom, úspešne však prejde výberovým konaním, ak bolo vypísané, a spokojne vykonáva funkciu riaditeľa bez akýchkoľvek špecifických zákonných obmedzení, riaditeľ školy takéto šťastie či privilégium nemá. Zákon mu ukladá každých sedem rokov absolvovať tzv. funkčné inovačné vzdelávanie pred skončením platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní, ak chce funkciu riaditeľa vykonávať i naďalej.
Funkčné vzdelávanie, ako aj funkčné inovačné vzdelávanie sú súčasťou kontinuálneho vzdelávania vedúcich pedagogických a vedúcich odborných pracovníkov, za ktoré riaditeľ zodpovedá zo zákona a koordinuje ho podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania, ku ktorému sa vyjadril alebo ho schvaľuje zriaďovateľ. Riaditeľ školy sa musí o realizáciu svojho funkčného inovačného vzdelávania postarať sám. Z tohto miesta nechcem v tejto chvíli spochybňovať opodstatnenosť a zmysluplnosť tohto vzdelávania. V podstate ide o doplnenie najmä právnych informácií potrebných pre výkon funkcie riaditeľa školy, ako aj nových poznatkov z oblasti manažmentu školy, či technických a hygienických noriem, znalosť ktorých je potrebná pre riadne fungovanie školy. Úprimne, každý riaditeľ, ktorý chce dobre vykonávať svoju prácu, sa musí novým poznatkom i v tejto oblasti venovať neustále.
V 90. rokoch poskytovali školské správy zázemie riaditeľom škôl nielen v technickej, logistickej oblasti, ale ponúkali aj právny servis, ktorý riaditelia škôl mali možnosť využívať, a tak ho aj využívali. Školy však v tom čase nedisponovali právnou subjektivitou. Aj postavenie a poslanie rady školy malo iný charakter. Dnes je situácia iná. A riaditeľ školy pôsobí na svojom poste ako multifunkčná, plnohodnotná jednotka, ktorá okrem svoje odbornosti musí disponovať aj ďalšími znalosťami a zručnosťami z práva, sociológie, komunikácie, z oblasti technických noriem a ďalších špecifických odborností. A je len na ňom, či si vytvorí pracovné konzultačné portfólio odborníkov, ktorí mu v jednotlivých oblastiach budú nápomocní, alebo si bude všetky tieto odborné znalosti dopĺňať sám. A samozrejme súčasťou doplnenia je i obnova certifikátu o funkčnom vzdelávaní.
Problém však nastáva vtedy, keď si nestihne obnoviť certifikát o aktualizácii funkčného vzdelávania počas výkonu funkcie riaditeľa školy do vypršania jeho lehoty platnosti. Deje sa tak z rôznych, zväčša objektívnych, dôvodov. Napríklad riaditeľ sa riadne a včas prihlásil na funkčné inovačné vzdelávanie u akreditovaného poskytovateľa, najčastejšie metodického centra, ale to sa neuskutoční pre okamžitú nedostatočnú naplnenosť kurzu, a tým sa riaditeľ dostáva do kritickej situácie, keď je ohrozené jeho zotrvanie vo funkcii. Tu nastupuje sankcia, pretože zriaďovateľ môže daného riaditeľa na základe nesplnenia tejto podmienky v lehote z funkcie odvolať. Podstatné je v zákone uvedené slovo "môže", čo značí, že zriaďovateľ tak nemá povinnosť učiniť. Paradoxne to zriaďovatelia s obľubou využívajú, najmä ak sa chcú zbaviť nepohodlných riaditeľov, pričom mnohých iných, ktorí i závažne pochybili, držia vo funkciách, pretože spĺňajú špecifické požiadavky zriaďovateľa, ako je napríklad vysoká miera lojálnosti bez kritických pripomienok.
Podstatou navrhovanej zákonnej úpravy je zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka, čiže aj riaditeľa školy. Uvedená zákonná podmienka bude splnená i vtedy a teda nebude daná možnosť zriaďovateľovi na odvolanie riaditeľa, ak ten do 6 mesiacov od ukončenia platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní predloží nový certifikát zriaďovateľovi a v čase skončenia platnosti certifikátu bude aktívne reálne navštevovať prebiehajúce funkčné vzdelávanie.
Riaditeľ školy musí teda kumulovane naplniť obe zákonom stanovené podmienky. Zúčastňovať sa aktívne vzdelávania počas skončenia platnosti certifikátu, teda nie sa iba v tom čase prihlásiť na vzdelávanie a nový certifikát je povinný predložiť do šiestich mesiacov od ukončenia platnosti pôvodného certifikátu o funkčnom vzdelávaní. V podstate je teda riaditeľom, ale aj ostatným vedúcim, pedagogickým a vedúcim odborným pracovníkom daná ako keby ešte dodatočná šesťmesačná ochranná lehota, kedy ich zriaďovateľ nemôže z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky o platnom certifikáte o funkčnom vzdelávaní odvolať z funkcie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania, pardon, ešte raz, prepáčte, podstata zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania zostáva zachovaná. Dochádza tu však k administratívnemu posunutiu lehoty jej naplnenia z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona. No najmä môžeme týmto zabrániť zneužívaniu postavenia zriaďovateľa a zároveň naplniť i určitý spravodlivý postoj voči vedúcim pedagogickým a vedúcim odborným zamestnancom, ktorí si zodpovedne plnia svoje úlohy a zároveň musia znášať vyššiu mieru ťarchy špecifického odborného vzdelávania, ktorá nesúvisí priamo s odbornosťou pedagóga, ale s ďalším výkonom funkcie vo verejnom záujme. Podporou a realizáciou takto upravenej zákonnej požiadavky môžeme týmto ľuďom preukázať i tak potrebnú úctu za prácu, čo pre komunitu vykonávajú. Môžeme zároveň podporiť ich invenčné správanie a konanie, aby mohli bez ohrozenia vykonávať to, prečo sa sami rozhodli a získali podporu výberovej komisie, čiže v podstate rozšírenej rady školy, v ktorej sú zastúpené všetky dôležité súčasti školskej komunity.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať, mne sa zdá, že ešte niekto nemal možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, či... Boli ste písomne? Lebo ja to tu nemám. Ústne, dobre. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán Mizík, pán poslanec Mizík, nech sa páči, máte možnosť vystúpiť v rozprave. Aj tak ako spravodajca by ste mali aj bez toho, žeby ste sa prihlásili. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, vážení pán Žarnay, dnes ste predložili dva návrhy zákonov. Prvý som nepodporil a dosť podrobne som vám vysvetlil, že prečo, aké mám výhrady.
A teraz k tomuto zákonu. Ako som už neraz povedal, pri zákonoch týkajúcich sa školstva a tiež aj pri všetkých ostatných nepozerám na politické tričko. Keď sa mi zdá zákon dobrý, som za. Vo vašom prípade zvlášť, pretože ste idealista. Ja som idealista tiež a nemám rád intrigy. A tento zákon je vyslovene protiintrigánsky. Aj keď ste teda z úplne iného politického súdka, musím to takto stručne básnicky zhodnotiť. Nad týmto zákonom nevyroním jedinú slzičku, pretože nemá žiadnu chybičku. Som za, ďakujem.

Pán poslanec bol jediný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžte sa vyjadriť.

Ďakujem, ja len v krátkosti. Ďakujem aj pánovi kolegovi Mizíkovi za jeho krátku poznámku. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, fakt chcem len potvrdiť, že ide čisto o, len o technický návrh bez politického podtextu a ide o to, aby sme pomohli riaditeľom škôl a ostatným vedúcim pracovníkom, napríklad aj zástupcom, zástupkyniam škôl, ktorí sú pri svojej práci dosť zaťažovaní byrokraciou a inými problémami a ešte si majú navyše strážiť aj termín funkčného vzdelávania, niekedy aj rok dopredu, aby náhodou nie zo subjektívnych príčin, ale z objektívnych príčin, kvôli metodickým centrám, ktoré, bohužiaľ, nie vždy vedia dostatočne naplniť skupiny, do ktorých sa hlásia riaditelia na inovačné vzdelávanie, tak kvôli tomu, kvôli týmto objektívnym príčinám sa dostávajú do veľmi chúlostivej situácie, keď môže byť ohrozené ich postavenie a zriaďovateľ školy ich môže prepustiť. Bohužiaľ, takéto prípady sa na Slovensku stali a týmto ľuďom nikto nepomohol. A keď si pozriete aj na internete, mnohí sa aj dostávajú do takýchto situácií, pýtajú sa, čo majú robiť a zákonná úprava na to žiadna neexistuje.
Takže len toľko, ďakujem.