33. schôdza

Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Pfundtner, nech sa páči.

Vážená pani generálna riaditeľka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mne je úplne jasné, že Slovenský pozemkový fond musí chrániť záujmy štátu, ale na druhej strane dovoľte mi, aby som ja aj ako praktizujúca advokátka sa snažila chrániť záujmy ľudí. Záujmy ľudí, ktorí sú spoluvlastníci nehnuteľnosti a sú spoluvlastníkmi takých nehnuteľností, kde ďalším spoluvlastníkom je štát.
Obrátili sa na mňa ľudia, ktorí sú veľmi nespokojní s prácou Slovenského pozemkového fondu, a chcem sa preto opýtať pani generálnej riaditeľky, že či v tomto smere plánujú urobiť nejakú zmenu. Ide totižto o kúpne zmluvy, ktoré sa uzatvárajú na prevod pozemkov. Ide o prevod poľnohospodárskych pozemkov a o tieto prevody požiadali spoluvlastníci, ktorí požiadali menšinového spoluvlastníka, teda štát v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, aby im tento podiel bol prevedený.
Žiaľ, máme také skúsenosti, že keď tieto žiadosti boli podané a boli podané riadne aj spolu s vypracovanými znaleckými posudkami, tak prišla zamietavá odpoveď. V súčasnosti totiž platí nariadenie vlády, v zmysle ktorého takýto prevod môže byť umožnený len pre takého žiadateľa, ktorý je na druhej strane sám. To znamená, že na jednej strane stojí štát a na druhej strane je jediný spoluvlastník.
Predstavte si situáciu, že v tých divokých 40. a 50. rokoch strašne veľa ľudí bolo pozbavených svojho vlastníckeho práva. Podiely boli skonfiškované a tie ich podiely prešli na štát. Na mňa sa obrátili rodiny, ľudia, ktorí sú spoluvlastníkmi a, hovorím, väčšinovými vlastníkmi týchto podielov na tej nehnuteľnosti, chceli svoje pozemky sceliť, chceli na nich hospodáriť, ale nie vo forme uzatvorených nájomných zmlúv, ale práve tým, že by sa stali výlučnými vlastníkmi týchto pozemkov. Ich žiadosti, žiaľ, boli zamietnuté, aj keď všetci tí spoluvlastníci súhlasili s tým odkúpením. Dali si za niekoľko 100 eur vypracovať znalecké posudky, a keď už prišlo k tomu, že Slovenský pozemkový fond mal rozhodnúť o ich žiadosti, tak tie znalecké posudky sa vôbec neberú do úvahy, napriek tomu, že zákon prikazuje, aby takéto znalecké posudky boli pripravované, a tá cena, ktorá je stanovená znalcom, odborníkom na oceňovanie nehnuteľností, je často zvyšovaná a zažila som takéto prípady aj osobne, 8- až 10-násobne.
Potom sa pýtam, prečo zákon hovorí, že musí sa vypracovať znalecký posudok? Pre mňa z toho vyplýva to, že tá cena by mala byť záväzná. Ja nehovorím, že nemôže sa dojednať iná cena, ale potom nekážme alebo nenúťme ľudí prikladať znalecké posudky za niekoľko 100 eur, ktoré sa potom jednoducho len tak hodia do koša a naozaj neslúžia na nič, lebo Slovenský pozemkový fond má vlastné cenové mapy a podľa toho bude určovať prípadnú cenu pri odkúpení.
Takže moja otázka je: Čo sa plánuje urobiť s tými znaleckými posudkami, ktoré sú naozaj niekedy len tak na okrasu priložené k týmto žiadostiam? Prečo sa nemôže previesť vlastnícke, spoluvlastnícky podiel na ľudí, ktorí sú väčšinovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a štát je tam naozaj iba zlomkovým spoluvlastníkom, a prečo nemôžu dovoliť ľuďom, naozaj rodinám hospodáriť aj týmto spôsobom na ich pozemkoch, ktoré boli, podotýkam, historicky pôvodne ich, ale nejakými takýmito konfiškáciami a rôznymi spôsobmi jeden člen rodiny bol pozbavený svojho spoluvlastníckeho podielu a potom naozaj obrovská téma reštitúcie. Generálny prokurátor dlhodobo poukazuje na tento problém. V Bratislave nie je možné vyhovieť ľuďom, ktoré majú priznané reštitučné nároky, pretože odpoveď je, nemáme pozemok pre nich.
Tak potom poprosím v tomto smere naozaj iniciatívu, keď im nevieme vyhovieť, nemôžme im dať náhradný pozemok, skúsme to možno riešiť aj nejakou možno aj zákonodarnou iniciatívou, ja by som tu určite uvítala aj zo strany ministerstva pôdohospodárstva, ale každopádne by to mal iniciovať Slovenský pozemkový fond, aby sme tu naozaj netlačili pred sebou takýto balvan.
Vieme, že tí ľudia, ktorým bol priznaný reštitučný nárok, tak o ten majetok prišli takto šmahom ruky jedným podpisom a roky, desiatky rokov sa musia domáhať svojich práv, prinavrátenie svojich pôvodných, pôvodného vlastníctva.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická. Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za tvoje vystúpenie. Ty si tam spomenula, že to boli pozemky skonfiškované. Keď sú skonfiškované, to znamená 104-ka z roku 45, ktorá hovorí o kolaborantoch, zradcoch, nepriateľoch slovenského národa, a prakticky tam bolo potrebné uplatniť reštitučný nárok, keď ten podiel takýto ostal. Žiaľ, reštitúcie sa riešili nie na úplné odškodnenie, ale na čiastočné. Ďalší problém. To znamená, že kopu ľudí ani o tom že nevedelo, to je jedna vec, ale prakticky ani nebola prakticky ani spôsobilá, ani nevedela, čo im ich otcom, dedom brali. Oni si mysleli, že to majú zachované, no nemali to a teraz sa precitli do reálneho života. Preto podľa mňa bolo aj otvorené to druhé reštitučné konanie cez zákon 503/2003, že znovu si mohli dať tú žiadosť. Samozrejme, je to nápor už na Slovenský pozemkový fond, lebo tam v tej 503-ke viac-menej dávame väčšinou náhrady, tam sa to nevydáva, lebo tam sú zákonné prekážky, by som povedal, vážnejšie ako pri 229-ke v tom prvom reštitučnom nároku z roku 91. A prakticky tu vyzerá tak, že pokiaľ, áno, pokiaľ o tom nevedeli a ani neuplatnili si, prakticky ostáva to na štáte.
Budem čakať na odpoveď pani riaditeľky, pretože, jak som povedal, domáce úlohy štátu, ktoré má voči či už tým reštituentom, čo majú dostať náhradný pozemok, či už záhradkárskym osadám, resp. ochrana prírody, to je veľký nápor na štátnu pôdu, ktorá by mala byť nejakým spôsobom tým občanom, ktorí boli ukrivdení a sú ukrivdení aj dneska, lebo nemôžu to právo napríklad v tej ochrane prírody, kde majú Naturu alebo kde majú chránené vtáčie územie, nemôžu plnohodnotne využívať. Tak zameňme ten štátny pozemok, lebo štát má záujem mať tam ochranu prírody alebo Európa má tam záujem, tak to robia Maďari. Maďari zamieňajú a kupujú dokonca chránené územia, u nás stále iba máme žaloby, žaloby a žaloby, že ujma majetková na hospodárení na ich majetku. Takže to je jeden veľký balík a musím povedať, že v päťke ochrane prírody tie diamanty na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Pfundtner, môžte reagovať na faktickú poznámku.

Ďakujem veľmi pekne za reakciu, ale ešte v rozprave som sa zabudla opýtať jednu vec. Keby mi pani riaditeľka Slovenského pozemkového fondu vedela povedať, že tie zmluvy, kúpne zmluvy, zmluvy o prevode, ktoré boli uzatvorené, v akom rozsahu alebo aký podiel tých zmlúv bol uzatvorený s ľuďmi, ktorí s tými pozemkami niečo mali, napríklad boli podielovými spoluvlastníkmi na tých nehnuteľnostiach, alebo to boli uzatvorené zmluvy s ľuďmi, ktorí predtým s tými nehnuteľnosťami nemali žiadny vzťah a k tým nehnuteľnostiam nemajú žiadny vzťah, takže boli cudzie osoby. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani riaditeľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? (Reakcia navrhovateľky.) Nech sa páči, samozrejme. Nie, nie, nie tu odtiaľto z rečníckeho pultu. Nech sa páči. To je fakticky vaše také záverečné slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne pani podpredsedníčke aj vám, dámy a páni, za faktické pripomienky a rozpravu. V prvom rade by som chcela povedať, že táto správa bola a hodnotila rok 2017.
Tu som si vypočula viaceré informácie z predchádzajúcich období a ja by som sa prakticky vyjadrila iba k tomu roku 2017. Tento týždeň začal u nás aj parlamentný výbor návštevu, ja predpokladám, že to je iba začiatok ich návštevy, pretože mali krátky časový priestor, iba hodinu a za tú hodinu sme nestihli prejsť všetky otázky, ktoré mali. Vlastne viaceré otázky, čo sa týka reštitúcií a ktoré chce pani podpredsedníčka podať v rámci 211-ky, sú aj otázky, ktoré vlastne predložila pani poslankyňa Zemanová. Čiže ide o identicitu, skúste sa dohodnúť, že či stačí v rámci 211-ky alebo potom v rámci toho parlamentného prieskumu vám na to zodpovieme.
Čo sa týka fungovania Slovenského pozemkového fondu, ja môžem hodnotiť obdobie od 7. 6. 2017, kedy som nastúpila na pozíciu generálnej riaditeľky. Musím povedať, že za obdobie minulého roka sme identifikovali viaceré nezrovnalosti a problematické miesta, ktoré sme postupne začali riešiť.
Začali sme riešiť ZMOS. Iste viete, že členom Rady Slovenského pozemkového fondu je pán Sýkora, ktorý je vlastne aj predsedom ZMOS-u. Identifikovali sme problematické miesta, ktoré majú obce, mestá, VÚC-ky vo vzťahu k SPF. Následne nato sme si vypracovali nejaký manuál, ktorý snem prezentoval obciam, mestám, a obce fungujú. Fungujú, spolupráca s obcami, s mestami pri vydávaní stanovísk, pri tvorbe rôznych a podpore rôznych verejnoprospešných projektov. To znamená, že nielen cesty riešime, ale riešime aj nevysporiadané vlastnícke vzťahy k budovám, k pozemkom, kde plánujú realizovať ihriská, rôzne zelené parky a tak ďalej. Čiže skutočne musím povedať, že tieto veci riešime a fungujeme podľa toho.
Takisto spolupracujeme v prípade obcí a miest prostredníctvom ZMOS-u, ktorý je ich taký kvázi strešný orgán, aj na iných veciach, ako sú nelegálne výruby, tu sme zriadili aj mailovú adresu nelegalnevyruby@postfond.sk. Skutočne, starostovia a primátori, resp. ich zástupcovia reagujú a posielajú podnety, ktoré my následne prešetrujeme a komunikujeme s orgánmi činnými v trestnom konaní. Za to im veľmi pekne ďakujem.
Ďalej s nimi spolupracujeme aj v prípadoch vydržania. Pretože viete, že Slovenský pozemkový fond zastrešuje aj pôdu v extraviláne, spravuje a nakladá s ňou v extraviláne, kde vlastne notári majú možnosť vydržať pozemky na základe nejakých listín. Áno, požiadali sme obce, mestá prostredníctvom ZMOS-u, aby nás informovali, keď takéto vydržanie prebehne, pretože notári si od nás v poslednej dobe nevyžiadavajú stanoviská.
Ďalej s nimi komunikujeme, aj čo sa týka údržby zelene. Musím povedať, že čo sa týka intravilánu, aj keď vlastníkom pozemku je Slovenský pozemkový fond alebo má ho v správe, tak vtedy tá povinnosť podľa zákona prechádza na obec, mesto. Čo sa týka extravilánu v tomto prípade, áno, staráme sa o tie pozemky prostredníctvom nájomníkov, ktorí vlastne na daných plochách hospodária. Čiže skutočne sa snažíme vykonávať tie aktivity a komunikovať so zástupcami obcí a miest a riešiť dané veci.
Čiže to a toto všetko vyústilo aj poďakovaním predsedu ZMOS-u na ZMOS-e, ktorý bol v máji tohto roku. Čiže musím povedať a sama skonštatovať, že za to obdobie jedného roka alebo poviem pol roka, lebo sa bavíme o roku 2017, sa tá spolupráca, a ja som veľmi rada, že výrazne zlepšila, pretože nie je ani mojím zámerom, ani zámerom mojich kolegov, aby sme im bránili v investičných projektoch, ktoré si financujú cez fondy EÚ.
Čo sa týka, prešla by som k ďalšej časti a to sú nájomné zmluvy. Nájomné zmluvy, áno, je to vec, ktorá sa týka mikro, malých, stredných, veľkých farmárov a mladých farmárov, ktorí boli zakomponovaní v roku 2014 do legislatívy. Čo je mladý farmár? Mladý farmár je osoba, ktorá má do 40 rokov, je to osoba, ktorá si mohla čerpať dotácie cez PPA-čku a ktorá má prednostné právo na pôdu. Prednostné právo. To znamená, že my tohto času mladým farmárom poskytujeme informácie o voľných plochách a dávame im priestor na to, aby vlastne na daných plochách mohli hospodáriť. Tohto času robíme projekty v katastrálnych územiach Výborná, v lokalitách Trnava, Dunajská Streda, Nové Zámky, to znamená, východ Slovenka, Michalovce, to znamená, že my skutočne komunikujeme s tými mladými farmármi, riešime ich. Ale to neznamená, že oni nemajú rovnaké podmienky, ako majú ostatní farmári. To znamená, že keď chcú na danej ploche vykonávať hospodársku činnosť, poľnohospodársku činnosť, musia spĺňať identické podmienky, ktoré vyplývajú zo zákona, ako sú tí veľkí, strední, malí a mikrofarmári. A tu by som chcela apelovať aj vás, aby ste v prípade tých tlačových konferencií apelovali na nich, aby splnili tie podmienky. To znamená, aj tie nájomné zmluvy so známymi vlastníkmi, ak je povinnosť zo zákona ich zapisovať do katastra, aby aj oni tieto povinnosti spĺňali.
Čo sa týka vlastne povinností vo vzťahu k hospodáreniu, áno, Slovenský pozemkový fond minulý rok začal, zmenil systém kontrolný mechanizmu nájomných zmlúv a takisto vlastne aj kontrolu v rámci týchto prenajatých plôch. Realizovali sme viaceré kontroly aj v súčinnosti s okresným úradom, odbor pozemkový a lesný, vo viacerých lokalitách východného Slovenska, stredného Slovenska, dokonca už aj západného Slovenska, kde výstupy zdieľame s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a s ministerstvom. A, samozrejme, my máme nejaké výsledky, tieto výsledky v prípade, že sme kontroly nevykonávali v súčinnosti s okresným úradom, sme postupovali týmto okresným úradom a čakáme na rozhodnutia. Pretože to rozhodnutie je konkrétnou podmienkou ukončenia nájomnej zmluvy. To, či poľnohospodár v danej lokalite pôsobí ako riadny hospodár alebo nie, vlastne o tom rozhodne okresný úrad pozemkový a lesný. Na to oni delegujú ešte ďalšiu právomoc zvlášť na útvar pôdna služba. Čiže vlastne tento proces nie je jednoduchý a vzhľadom na to, že vlastne aj tá výpoveď tej nájomnej zmluvy je postavená na rozhodnutí iných orgánov, proste my musíme čakať v tomto momente na právoplatné rozhodnutia ostatných inštitúcií, ako je okresný úrad, odbor pozemkový a lesný.
V tejto súvislosti by som rada iba na margo pani podpredsedníčky zareagovala na pána doktora Béreša a nájomný vzťah so Slovenským pozemkovým fondom a I. P. Constuct. Áno, v tomto prípade bola uzatvorená nájomná zmluva a došlo tam k porušeniam povinnosti nájomnej zmluvy, ktorú konštatoval na základe rozhodnutia iný správny orgán a až na základe tohto rozhodnutia Slovenský pozemkový fond pristúpil k ukončeniu nájomnej zmluvy a riešil ďalší prenájom pozemku. Netýka sa to len tejto firmy, sú tu už aj ďalšie firmy, ktoré, vlastne ktoré dotazovala pani poslankyňa Zemanová v rámci poslaneckého prieskumu. Čiže toľko.
Čo sa týka vlastne lehôt a registrácie žiadostí o prenájom poľnohospodárskej pôdy. Minulý rok, hneď ako som nastúpila, vzhľadom na situáciu, ktorá vlastne bola a nastala v regióne v Michalovciach, sme zriadili centrálnu podateľňu žiadostí. To znamená, že sme sa snažili maximálne stransparentniť príjem všetkých žiadostí, ktoré chodia na Slovenský pozemkový fond, čiže na všetky regióny, resp. samostatné pracoviská. Vyhodnocujem po tom roku, že je to úspešný projekt, pretože vlastne všetky žiadosti sú registrované. A teraz v priebehu krátkych dní prechádzame na projekt digitálnej registratúry, to znamená, že si zjednodušíme prácu medzi regiónmi a centrálou a takisto aj tými kontaktnými bodmi, ale aj medzi klientmi. Pretože, ako iste viete, vlastne väčšina ústredných orgánov a ostatných funguje na báze digitalizácie, takže tým pádom sme aj my pristúpili k tomuto, aby sme si mohli takto zdieľať tieto podklady.
Mladí farmári. Vedú sa evidencie v zmysle zákona 330. Áno, sú dostupné aj na nete Slovenského pozemkového fondu. Majú samostatnú vyhradenú časť Mladý farmár, kde je konkrétne aj spracovaný prehľad žiadostí, ktoré došli, a robí sa to na mesačnej báze po jednotlivých regiónoch a postupne sa snažíme riešiť. Musím povedať, že títo mladí farmári z toho celkového počtu, ktorý tam je, jedna tretina má rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale z tohto celkového počtu nejakých 260 žiadostí, nejakých 69 má rozhodnutie PPA-čky, s nami komunikuje iba 10 žiadateľov. A skutočne musím povedať, že regióny ich kontaktujú listami, doporučenými listami, mailami, ak sú tam mailové kontakty, telefonicky a dávajú im priestor na to, aby sme ich mohli vyriešiť. Tohto času, musím povedať, že sa rieši a komunikuje s nami, spätná väzba od tých mladých farmárov asi 10.
Tak čo sa týka evidencie takýchto žiadostí ostatných poľnohospodárov, áno, je tam potrebná legislatívna úprava, tak ako je to v prípade mladých farmárov, a ja som apelovala, keď som bola na poslednom výbore s pani ministerkou, áno, treba zmenu. Poprosím aj vás ako členov parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby ste aj vy iniciovali túto zmenu, my sme sa aj bavili v stredu, áno, je tu viacero bodov, ktoré aj podľa vášho pohľadu, aj podľa nášho by nám mohli uľahčiť situáciu, áno, stretnime sa, dajme dokopy návrh tak, aby sme si všetci nejakým spôsobom našli komfortné riešenie. Čiže to je, čo sa týka vlastne nájmov.
Čo sa týka reštitúcií, tu by som chcela povedať, že my sme iba vykonávateľom rozhodnutí, ktoré vydávajú iné správne orgány. To sú okresné úrady. Okresné úrady priebežne vydávajú rozhodnutia, to znamená, že aj tohto času my dostávame rozhodnutia s okresných úradov na to, aby sme vykonávali reštitučnú náhradu.
Viem o situácii, ktorú vlastne prezentovala pani ombudsmanka na pôde parlamentu, komunikovali sme s ňou a vysvetlili sme jej situáciu, že nie my vydávame rozhodnutia, my ich iba plníme. Takisto ak nás okresný úrad požiada o spoluprácu, my im spracujeme podklady, geometrické návrhy a tak ďalej, pretože nie je problém vo financiách, problém je, ak tých rozhodnutí v jednom čase príde veľa a nie je toľko ľudí, ktorí by vedeli vykonať tie geometrické podklady. Čiže to znamená, že nie v nás, ale proste je tu nečinnosť okresných úradov dlhé časové obdobie, rok nič, potom vám zrazu príde 22 rozhodnutí v priebehu dvoch týždňov a my nie sme schopní zabezpečiť 22 geometrických materiálov v priebehu troch mesiacov, akože nie je to reálne možne. Čiže sme si vysvetľovali dané situácie a vysvetlili sme jej, že nie my sme ten subjekt, ktorý to vydáva, ale my sme iba vykonávateľ.
A čo sa týka v prípade reštitúcii, skutočne sme za posledný rok a, musím povedať, hlavne minulý rok eliminovali škody pre Slovenskú republiku vzhľadom na to, že pred tým, ako tie materiály idú do porady vedenia, sú zverejnené na webe a následne sú prerokované v rade fondu, kontrolujeme územnoplánovacie informácie, či sa neaktualizujú, a takisto kontrolujeme aj významné investície, či nedošlo k nejakým zmenám, komunikujeme s Národnou diaľničnou spoločnosťou, či sa nemenia, nemenia nejaké trasovanie, vetvenie, koridory, čiže skutočne prešetrujeme tieto skutočnosti, a to malo aj vplyv, že sa nám podarilo nejakým spôsobom navýšiť rozpočet fondu, kapitálový príjem o 1,8 mil. euro, pretože sme predišli nejakým nekalým praktikám zo strany možných žiadateľov alebo postupníkov, aby som bola konkrétna. Čiže skutočne poviem ešte raz, kontrolujeme všetky reštitučné náhrady, kontrolujeme ich plnenie tak, aby sme predišli nejakým ďalším nezrovnalostiam, ktoré možno nastali v minulosti.
Tuná v tomto prípade, ak by zástupcovia, pani poslankyne a páni poslanci, máte informácie o tom, že môže dôjsť k zneužitiu, máte povinnosť oznámiť a informovať o tom orgány činné v trestnom konaní a my im poskytneme maximálnu možnú mieru súčinnosti, v prípade, že nás o to požiadajú... (Reakcia z pléna.) Lebo tak robíme priebežne, či sa to týka poľovných revírov, či sa to týka nájomných zmlúv, či to ide vlastne aj o reštitúcie. Čiže v tomto prípade iba toľko by som chcela uviesť.
Ďakujem vám za všetky návrhy, ktoré ste dali k tej výročnej správe. My sa ich budeme snažiť všetky zapracovať, zlepšiť kvalitu aj finančnú vypovedateľnosť tej výročnej správy, nedemonštrovať to len na obrázkoch, ale hlavne na tých číslach a grafoch, čo sme sa snažili už aj za minulý rok 2017 urobiť, znížili sme počet strán o polovicu, to znamená, snažili sme sa tam dať čo najviac čísiel.
Ak by ste mali, už len poslednú vec, pani poslankyňa, nejaké konkrétne otázky, musíte prísť s konkrétnym projektom, lebo ja neviem menami ľudí, čo ste riešili. Pretože aj pri tej deľbe do toho vstupuje viacero faktorov, neznámi vlastníci a tak ďalej, pomery, čiže skutočne si môžme prejsť konkrétny projekt, ktorý ste riešili vo vzťahu k SPF a vo vzťahu k vašim klientom.
Takže na záver toľko a ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k

Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2017 (tlač 989).

Dávam slovo podpredsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Jánovi Pálffymu, aby správu uviedol. Predpokladám, že za chvíľočku príde. Už aj ide.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený podpredseda, vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle ustanovení zákona o pamäti národa v mene Ústavu pamäti národa predložil Výročnú správu o činnosti ÚPN za rok 2017. Výročnú správu vypracovala Správna rada ÚPN, ktorá ju v Dozornej rade ústavu prerokovala 27. apríla 2018.
Rok 2017 bol pre Ústav pamäti národa rokom zmien. 27. októbra vstúpila do platnosti novela zákona o pamäti národa, ktorá preniesla výkon kompetencií štatutára na Správnu radu ÚPN ako kolektívny orgán, čím došlo k posilneniu demokratických prvkov v riadiacich procesoch na ústave. Novela zákona taktiež preniesla právomoc voliť a odvolávať predsedu Správnej rady ÚPN z spôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky do pôsobnosti Správnej rady ÚPN.
Na čele ústavu nastala zmena po tom, čo sa k 1. novembru 2017 funkcie predsedu Správnej rady ÚPN vzdal Dr. Ondrej Krajňák. V zmysle zákona o pamäti národa a na základe poverenia Správnej rady riadenie ústavu prevzala podpredsedníčka Správnej rady Dr. Andrea Kluknavská. Novelou zákona o pamäti národa taktiež zanikol Výbor ÚPN, ktorý dovtedy plnil úlohy výkonného orgánu ústavu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teraz konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa za rok 2017.
Medzi ťažiskové zložky ústavu patrí archív ÚPN, ktorý eviduje, zhromažďuje, sprístupňuje, zverejňuje, spravuje a využíva dokumenty bezpečnostných orgánov vytvorené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989. V správe archívu Ústavu pamäti národa je v súčasnosti 638 archívnych fondov a zbierok.
Popri inventarizácií a usporadúvaní materiálov archívnych fondov a rozširovanie archívneho informačného systému zamestnanci archívu na štúdium pre 153 bádateľov pripravili viac ako 800-tisíc strán archívnych dokumentov. Pri tejto príležitosti by som si dovolil aj podotknúť skutočnosť, že archív Ústavu pamäti národa patrí medzi najnavštevovanejšie archívy v systéme archívov Slovenskej republiky.
ÚPN aj v roku 2017 poskytoval štátnym inštitúciám, ako sú Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba alebo ministerstvo obrany Slovenskej republiky, podklady na plnenie zákonom stanovených úloh. V minulom roku takto vybavil celkovo 1 481 žiadostí.
Pokračovalo sa taktiež v digitalizácií papierových a mikrofišových dokumentov, či už z archívu ÚPN, alebo z iných archívov zo Slovenska. Minulý rok bolo celkovo zdigitalizovaných viac 190-tisíc strán dokumentov. Do digitálneho archívu ÚPN a následne aj do príslušných databáz a evidencií pribudlo vyše 1 600 zdigitalizovaných jednotiek.
Ústav pamäti národa na základe písomnej žiadosti sprístupňuje žiadateľom dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu. V roku 2017 ústav pripravil a 62 žiadateľom sprístupnil celkovo 8 315 strán dokumentov.
V rámci svojej vedeckovýskumnej činnosti ÚPN plnil výskumné a publikačné úlohy v šiestich tematických okruhoch.
Počas roka 2017 sa ÚPN podieľal na organizovaní šiestich konferencií a seminárov. Za všetky spomeňme aspoň diskusné fórum "Deň samizdatu", ktoré sa konalo v Bratislave 12. októbra, a medzinárodnú vedeckú konferenciu organizovanú pri príležitosti 30. výročia vydania publikácie "Bratislava nahlas", ktorá bola prvým podujatím tohto druhu zameraným na historickú a pamäťovú analýzu aktivít ochranárskeho hnutia na Slovensku v 80. rokoch.
V rámci edičnej činnosti sa Ústav pamäti národa podieľal na vydaní celkovo 8 publikácií. V roku 2017 vyšli taktiež štyri čísla časopisu "Pamäť národa".
Medzi najvýznamnejšie výstupy ústavu v oblasti vedeckého výskumu možno zaradiť vydanie vedeckej monografie "Prvý slovenský parlament, snem Slovenskej republiky a jeho legislatívna činnosť". Táto monografia je historicko-právnym pohľadom na úlohu i postavenie zákonodarného orgánu v rokoch 1939 až 1945.
ÚPN taktiež pokračoval v rekonštrukcii útvarov Štátnej bezpečnosti na Slovensku. V roku 2017 boli spracované útvary pasov a víz v Západoslovenskom, v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji, ktoré na Slovensku pôsobili v rokoch 1966 až 1989.
Taktiež sa pokračovalo v rekonštrukcií zväzkovej agendy Prvej správy Zboru národnej bezpečnosti a na databáze odsúdených za trestný čin tzv. nedovoleného opustenia republiky.
ÚPN v roku 2017 pokračoval v spracovaní, prepise a konsolidovaní údajov z registračných protokolov operatívnych zväzkov Správy kontrarozviedky v Bratislave a teritoriálnych útvarov Štátnej bezpečnosti na Slovensku, ako aj v spracovaní registra súdne rehabilitovaných osôb.
V rámci projektu s názvom "Lepšie neskoro ako nikdy" ústav participuje na spracovaní archívnych záznamov a údajov z moskovských archívov, ktoré sa týkajú občanov Slovenska odvlečených do Sovietskeho zväzu po 2. svetovej vojne.
ÚPN v roku 2017 priznal štatút účastníka protikomunistického odboja 47 osobám, z toho 17 in memoriam. Postavenie veterána protikomunistického odboja priznal 39 osobám, pričom v 14 prípadoch išlo o postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam.
Aj v minulom roku ústav náležitú pozornosť venoval popularizačným a osvetovým aktivitám. Predovšetkým v podobe prednášok na stredných a vysokých školách. Taktiež sa venoval vzdelávacím letákom pre študentov a organizovaniu diskusných podujatí. Ťažiskovým projektom ústavu v tejto oblasti je aj naďalej "Festival slobody", multižánrové podujatie, ktoré pripomína a analyzuje obdobie neslobody na Slovensku v rokoch 1939 až 1989.
ÚPN pokračoval aj v cykle diskusných večerov pre verejnosť. V roku 2017 bolo zorganizovaných 9 diskusií v Bratislave a 7 v Banskej Bystrici. Z ďalších podujatí pre verejnosť spomeňme "Dni otvorených dverí ÚPN", ktoré sa uskutočnili v máji 2017 a osadenie pamätnej tabule v Petržalke na pamiatku maďarských Židov.
V rámci zaznamenávania výpovedí svedkov z obdobia neslobody zamestnanci ÚPN nakrútili a nahrali a následne do audiovizuálneho fondu uložili 36 svedectiev pamätníkov. Do webovej prezentácie s názvom "Svedkovia z obdobia neslobody" pribudlo 11 svedectiev. V rámci digitalizácie kultúrneho dedičstva sa zdigitalizovalo 100 svedeckých výpovedí, ktoré zamestnanci ÚPN opatrili príslušným podpisom.
V roku 2017 pokračovali aj prípravné práce na dlhometrážnom dokumentárnom filme o slovenskom disente, ktorý mapuje aktivity kresťanského disentu na Slovensku.
Ústav pokračoval aj v spolupráci s nadnárodnými, ako aj národnými pamäťovými inštitúciami v zahraničí. Predstavitelia ústavu sa v júni zúčastnili 6. sympózia pamäťových inštitúcií organizovaného v Bruseli Európskou sieťou Pamäť a Solidarita, ktoré sa venovalo téme násilia v dejinách.
V decembri 2017 sa zástupcovia ÚPN zúčastnili aj na dvoch podujatiach organizovaných Európskou sieťou úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície. 4. decembra sa v Bukurešti uskutočnilo výročné stretnutie, na ktorom účastníci podujatia prejavili záujem prehĺbiť vzájomnú spoluprácu, ktorá by mala vyústiť do intenzívnejšej výmeny vedeckých poznatkov medzi inštitúciami a zorganizovaním viacerých spoločných podujatí vrátane vedeckých konferencií. Druhé podujatie sa konalo v Budapešti 7. decembra 2017 a malo podobu workshopu, ktorého cieľom bola diskusia o možnostiach využitia materiálov uložených v archívoch bývalých tajných polícií vo výchovno-vzdelávacom procese.
Počas roka 2017 bol ústav účastníkom konania v sedemnástich súdnych sporoch. Väčšiu časť tvorili žaloby na ochranu osobnosti, v ktorých sa žalobcovia domáhali určenia, že sú neoprávnene evidovaní v registračných protokoloch. Za prelomový v tejto veci považujeme nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý skonštatoval, že Ústav pamäti národa nie je pasívne vecne legitimovaný, a teda nie je pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti, keď mu zverejnenie prepisu evidencií bývalej Štátnej bezpečnosti ukladá zákon o pamäti národa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 2017 Ústav pamäti národa plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa, a to aj napriek napätiu medzi bývalým predsedom Správnej rady a ostatnými orgánmi ústavu, ako aj skutočnosti, že ani po takmer pätnástich rokoch od vzniku ústavu nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má Ústav pamäti národa dostať k dispozícii od štátu vlastnú budovu. Ústav tak aj naďalej sídli na dvoch miestach, v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo sťažuje jeho činnosť.
Pracovníci ÚPN pokračovali v napĺňaní plánovaných projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa vedeckému výskumu, vytváraniu evidencií, dokumentácii činnosti Štátnej bezpečnosti, sprístupňovaniu dokumentov, spracovaniu archívnych fondov, poskytovaniu informácií štátnym orgánom, vzdelávacím a popularizačným aktivitám. A práve vďaka osobnému zápalu a vysokému pracovnému nasadeniu mnohých zamestnancov možno činnosť Ústavu pamäti národa za rok 2017 hodnotiť ako úspešnú.
Ďakujem vám za pozornosť.