33. schôdza

Dámy a páni, spravodajca chce skorej odísť, tak ma oslovil, aby som radšej ani nevystupoval. Po takýchto bravúrnych výkonoch jednej aj druhej strany sa to ani veľmi neoddá.
Ale cítim povinnosť povedať, že vznik ČSR je skutočne historickým zlomom a zaslúži si štátny sviatok, hoci nie je vecné tvrdiť, že bez vzniku ČSR by slovenské etnikum zaniklo a nemalo už nikdy žiadnu šancu, to je demagógia. Takisto nie je vecné ani tvrdiť, že prvá Československá republika vznikla z nejakej spoločnej vízie. Žiaľ, tá vízia bola odlišná. Dokazujú to všetky etapy nášho spolužitia od Clevelandskej cez Pittsburghskú dohodu, cez ten spomínaný október 1918, kedy, vtedy a možno v ’68. boli tie naše pozície najbližšie, ale zakaždým prišlo zo strany väčšiny, ktorú tvorilo české etnikum alebo česky hovoriace etnikum, k nedodržaniu vytvorených dohôd. No keď sa to stalo už tretíkrát, tak sa náš štát rozišiel.
Českí politici mali pri vzniku Československej republiky iné plány než slovenská reprezentácia, či už teda tá, ktorá sa zišla v spomínanom Clevelande, v Pittsburghu, alebo tá, ktorá sa zišla 30. októbra 1918. Aj to, že tieto politické plány a vízie boli odlišné, spôsobilo potom na konci pred vojnou rozchod a zánik prvej ČSR. Spojenie po druhej svetovej vojne neobnovilo demokraciu, nenaplnilo dohody, ktoré politici urobili po Slovenskom národnom povstaní, konkrétne Košický vládny program alebo Pražskú dohodu, a vytvorilo predpoklady k totalitnému režimu.
Čiže o tretej šanci, ktorou bolo obnovenie demokracie, ktoré skončilo pokojným rozchodom, by som tu nechcel improvizovať, to sú ešte príliš horúce dejiny.
Isté je, že príbeh úsilia o slovenskú samosprávu, o slovenské riadenie vecí verejných vlastnými rukami, vlastne zabral tento príbeh s rôznymi peripetiami, rozchodmi a obnovami vlastne celé 20. storočie a dnes môžeme hrdo konštatovať, že sme úspešným politickým národom, to znamená nielen Slováci, ale aj menšiny, ktoré žijú na území Slovenska, rovnako ako je úspešným politickým národom náš veľmi blízky, jazykovo blízky aj politicky blízky český národ.
Vznik Československej republiky prvej je v tomto príbehu prelomovou udalosťou a urobíme určite správne, ak sa pokúsime nájsť zhodu v tomto parlamente na tom, aby jeho vznik bol každoročne štátnym sviatkom, nie jednorazovým, ale trvalým.
Hoc je aj pravdou, že česká politika nebola vždy k Slovensku láskavá a že nás práve česká politika, jej chyby aj konkrétne prezidenta Beneša zaviedli do náručia Stalina. Vieme si aj priznať, že slovenská politika o podmienkach autonómie podobne ako tá česká tiež pod vplyvom vonkajších okolností nás zaviedla do Hitlerovej náruče. Bol to proste ťažký príbeh, ťažké 20. storočie. Slováci nežili v kozme, žili len tu v Európe a mali veľké dilemy a mali veľké zlyhania, ale na závere toho je a mala by byť hrdosť na to, čo sme spoločne s Čechmi dosiahli, a mali by sme si tento prelom, kedy sa už z etnika začal stavať politický národ, a to je október, či už 28., alebo 30., pripomínať.
Dodávam, že iste tým urobíme krok aj k tomu, aby aj česká politika, tá súčasná, docenila raz štátnym sviatkom niektoré z gest Slovenska v prospech spolupráce, demokratickej spolupráce a demokratickej štátnosti, ako je napr. štátny sviatok 29. augusta, ktorý, žiaľ, česká politika si neuvedomuje, že je to štátny sviatok aj zásadného súhlasu s obnovením a s novým pokusom o spoločnú politickú budúcnosť obnovením Československa.
Nech už ale česká strana sa rozhodne raz oceňovať alebo nikdy sa nerozhodne oceňovať slovenské gestá dobrej vôle, nevymažeme a nie je dôvod vymazávať október 1918 zo slovenského príbehu len zato, že nebol ten príbeh ideálny. V každom prípade Masarykova republika sa nespreneverila nikdy takým spôsobom občianskym právam, ochrane svojich občanov, ako to urobila, žiaľ, republika pod vedením prezidenta Tisu. Nie je dôvod ju považovať za zločineckú, nie je dôvod ju vymazávať z nášho komplikovaného a protirečivého, ale úspešne završovaného príbehu. Prihováram sa preto aj ja za to, aby napriek tomu, že netlieskame všetkému, čo česká politika priniesla Slovensku, aby sme nezabúdali na prelomový okamih októbra 1918 a na to, že zo zápasov a snov sa vtedy začala stávať postupne rodiaca sa politická realita a politický národ, ktorým Slováci ešte stále sa iba stávajú, a ešte stále sú pred nami mnohé výzvy.
Jedna z tých výziev je aj prijatie októbra 1918 za prelomovú udalosť a za udalosť hodnú štátneho sviatku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Budaj, ďakujem vám za slová podpory nášmu návrhu zákona, ale napriek tomu nebudem natoľko veľkorysý, aby som sa vám revanšoval rovnakou mincou, ako ste v úvode svojho vystúpenia adresovali nám. Totižto nezaradím vás medzi bravúrne vystúpenie, kam ste vy zaradili na striedačku Osuského, Mizíka, Dostála a Grausovú. Natoľko, by som povedal, mám istý bilančný odstup, aby som vás do tohto šíku nezadelil, ako ste to urobili vy, pretože takúto veľkorysú poctu som si takmer ani nezaslúžil.

Ďakujem. Aj ja ďakujem za podporu nášho návrhu zákona. Pán poslanec Budaj spomínal ten rozchod česko-slovenský pred druhou svetovou vojnou. Ja by som tu len rád podotkol, že ten rozchod nebol rozchod z vôle národov, nebol to dokonca ani rozchod z vôle politických reprezentácií vtedajších, teda slovenskej a českej politickej reprezentácie. Bol to rozchod, ktorý nám vnútil Adolf Hitler a nacistické Nemecko, a to, že sa potom, potom s ním neskôr slovenská politická reprezentácia a časť kolaborantskej českej reprezentácie dokázala stotožniť, nič nemení na tom, že to nebolo ich samostatné rozhodnutie, ale bolo im vnútené, a teda do poslednej chvíle sa im, sa mu, sa mu bránili.
Rozhodne to nemožno porovnávať s tým rozchodom z roku 1992, lebo teda nech si už myslíme čokoľvek o Vladimírovi Mečiarovi a tom režime, ktorý nastolil, nech, nech máme výhrady k tomu, že sa to udialo bez referenda, je to, samozrejme, úplne neporovnateľné. Súčasná Slovenská republika je demokratický štát, konajú sa tu slobodné a demokratické voľby, je tu rešpektovaný poriadok základných práv a slobôd. Čiže reči, nereagujem práve na vás, ale na tých, ktorí hovoria dnes o druhej Slovenskej republike, sú absolútne nemiestne.
Zhodneme sa v tom, že nie je dôvod vymazávať 28. október 1918 zo slovenského príbehu, a aj to, že Masarykova republika sa nikdy nespreneverila demokracii, občianskym právam a nikdy nebola zločineckým systémom ako Tisov fašistický slovenský štát.

Oceňujem váš naozaj veľmi kultivovaný prejav. Chcela by som len doplniť ešte, že akosi ste pozabudli všetci na Mníchovskú dohodu v roku 1938, kde sa zúčastnili spolu s Hitlerom a Mussolinim jeho obdivovatelia a bývalí spojenci prvej Československej republiky a garanti prvej československej štátnosti Francúzsko a Anglicko. Zabudli ste teda a pozabudli na zbabelý útek budúceho masového vraha Beneša, ktorý nechal republiku v ťažkej situácii. Ušiel do Anglicka a nechal to všetko na starého pána Dr. Háchu, ktorý sa musel ísť prosiť Hitlerovi o ochranu Česka, takže...
A ešte k tomu, čo poslanec Dostál tu rozpráva o referende. Referendum nebolo ani pred vznikom prvej Československej republiky, nebolo referendum ani po vojne, ani v ’44., ani v ’45., tak nechápem, prečo sa niekto vôbec dožadoval referenda pri terajšom vzniku v osemdesiatom..., v ’90., po ’90. roku pri vzniku Slovenskej a Českej republiky.
Ale zároveň ešte chcem pripomenúť, že ešte aj pri tomto delení Slováci odišli skrátka, že Česi nás v mnohých veciach obrali. A bola to úroveň naozaj slovenská, Slovenskej republiky, predstaviteľov, ktorí chceli dôstojný rozchod, dôstojný teda akt tohoto rozvodu a netrvali na tom a nebazírovali a nezachraňovali jednoducho to, čomu sa Česká strana spreneverila. Napríklad zoberme si len ukradnutú zástavu a... A tak ďalej a tak ďalej.

Plne súhlasím s pánom Dostálom že jedným z našich sebaklamov, ktorý stále obchádzame, je falošný výklad zániku prvej ČSR a vzniku Tisovho režimu. Bol, bol, ten vznik, najmä pokiaľ hovoríme o vznik tohoto vojnového slovenského štátu, bol, bol vecou nemeckého diktátu.
Iná vec je, pán kolega, rozpad prvej ČSR, ktorý začal kapituláciou československej, resp. českej elity po Mníchovskej dohode, dobrovoľnou abdikáciou prezidenta Beneša, jeho útekom z Československa. Nebol to veľmi slávny boj. Demobilizácia, podotýkam, že vtedy aj časopis Slovák vyzval k mobilizácii a slovenskí branci a odvedenci nastúpili v celom rozsahu na obranu republiky. České politické elity a najmä prezident Beneš a jeho prostredie sa ale rozhodli kapitulovať. Ako som už povedal, nie sme tu poväčšine veľmi historici. Ani medzi historikmi ešte nieto priveľkého odstupu, dlhé roky doktrinálnej výchovy aj samotných historikov, komunistickej výchovy, neviedli k veľkej objektivite ani v týchto otázkach česko - pomlčka - slovenských vzťahov, a preto ja pristupujem aj k cudzím názorom, s ktorými nesúhlasím, snažím sa s veľkou dávkou pokory.

Vážená snemovňa, perspektívne nás čaká ďalšie hlasovanie o tomto návrhu zákona. Nemyslím si, ako sa tak pozerám, že by sme nahliadli to, čo podľa nás je jasné. A nechcem povedať, že to bude hanbou tejto snemovne, ale každý si píše svoje postoje a každý akýmsi spôsobom vstupuje i do dejín a do histórie. Niekto by povedal, zemiaky lacnejšie nebudú, nebudú, aj keby sme tento návrh prijali. Ale to, čo som za tie roky v tejto snemovni s takýmito totožnými alebo veľmi podobnými návrhmi zákona zažil, je len obraz toho, akí sme. A teraz nehádžem kameňom, lebo snemovňa je najdokonalejší obraz svojho občianstva. Každá skupina občanov má na tejto skupinovej fotografii svoje pixely. A akokoľvek občania nemajú radi parlament, zabúdajú na elementárnu pravdu, že je ich najvernejším obrazom. A ak ich najvernejší obraz nepovažuje vznik Československej republiky a tým pádom slobodného Slovenska za rovný 1. máju, 8. máju, 1. septembru, tak je to len výpoveď o tom, akí sme.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, tento zložito znejúci návrh zákona, ktorý tu pred chvíľou prečítal pán podpredseda Bugár, predkladajú poslanci Ondrej Dostál, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Peter Osuský, Anna Zemanová a Radoslav Pavelka. Cieľom nami predkladaného návrhu zákona je, aby boli informačné, aby boli informácie z informačného systému o podporách poskytovaných Poľnohospodárskou platobnou agentúrou zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, teda neobmedzene, teda na internete bez obmedzení, ktoré sú dnes obsiahnuté v znení zákona, ktorý to upravuje. Návrh zákona nebude mať priamy odpad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Viac o obsahu návrhu zákona by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a žvitoné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1024). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý teraz spolu s kolegami navrhujeme novelizovať, prešiel legislatívnym procesom minulý rok. Ministerstvo pôdohospodárstva ako jeho predkladateľ v rámci medzirezortného pripomienkového konania vtedy odmietlo návrh vo forme hromadnej pripomienky verejnosti, ktorý smeroval k tomu, aby boli na internete Pôdohospodárskou platobnou agentúrou zverejňované všetky informácie z informačného systému týkajúceho sa rozdeľovania a čerpania dotácií na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorých zverejneniu nebránia osobitné právne predpisy, pretože zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na zásade, čo nie je tajné je verejné, ale vymedzuje okruhy informácií, ktoré nemôžeme zverejniť. Ide okrem, okrem štátnych tajomstiev, alebo teda utajovaných informácií, o ochranu osobných údajov najmä alebo ochranu, ochranu obchodného tajomstva napríklad.
My sme žiadali, aby informačný systém, ktorý agentúra z verejných zdrojov obstarala a prevádzkuje, mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli verejnosti k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejňovaniu nebráni zákon. Podobne fungujú rôzne i informačné systémy, ktoré majú svoju verejnú a neverejnú časť, pričom v tej neverejnej časti sú práve napríklad osobné údaje, ktoré nemožno zverejniť. V rámci rozporového konania k našej hromadnej pripomienke zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva vtedy reagovali negatívne a vyjadrili sa, že je to z technického hľadiska nemožné a že zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov, čo pri tých všetkých prostriedkoch, ktoré boli v minulosti vynaložené na informatizáciu verejnej správy, neznie ako veľmi dôveryhodná výhovorka. Nakoniec došlo v rámci druhého čítania v parlamente k prijatiu kompromisného znenia, podľa ktorých Pôdohospodárska platobná agentúra zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme elektronicky, spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, avšak nie v plnej miere, ale v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému. Ide o podobnú formuláciu, ako sme ešte v rámci rozporového konania dosiahli vo vzťahu k iným dotačným schémam v rámci, v rámci eurofondov, pôdohospodárstvo vtedy zostalo mimo. V druhom čítaní aj na základe ochoty ministerstva sa tam podarilo, podarilo dostať aj túto formuláciu, ktorá pri dobre vôli by umožnila zverejňovať oveľa viac informácií, než, než bolo zverejňovaných dovtedy, avšak predpokladá toto dobrú vôľu. Pretože táto nejasná formulácia o dostupnej funkcionalite informačného systému de facto umožňuje Pôdohospodárskej platobnej agentúre vyhnúť sa zverejňovaniu toho typu informácií, ktorých sa sama rozhodne, že zverejňovať nebude. Čiže je to úplne na jej subjektívnom posúdení.
Ministerstvo pri rozporovom konaní, ktoré sme absolvovali, zároveň tvrdilo, že problematika zverejňovania prijímateľov je upravená v čl. 111 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý rozsah zverejňovaní v nich údajov ustanovuje podľa názoru zástupcov ministerstva taxatívne. Ministerstvo pôdohospodárstva tak opakovane tvrdí, že nemôže zverejňovať viac informácií, lebo mu v tom bránia predpisy Európskej únie. Podobne ako v prípade tvrdenia o tom, že by si to vyžadovalo významné zásahy do, do informačných systémov a technických rozhraní, ani táto argumentácia nie je dostatočná a nemôžeme s ňou súhlasiť.
Nemožno súhlasiť s tým, že vzhľadom na právo Európskej únie nemožno zverejňovať viacej informácií o poskytovaných dotáciách v pôdohospodárstve. Európska únia nebráni ani Slovensku ani iným členským krajinám, aby zverejňovali informácie nad rámec povinného minima, ktoré stanovila Európska únia. Nemožno zverejňovať menej informácií, ako od nás Európska únia vyžaduje, ale určite možno zverejňovať viac.
To bolo ešte minulý rok, keď táto téma bola zdanlivo teoretická, keď sme sa bavili o tom, že aké údaje majú byť na webe, keď to boli údaje, ktoré teoreticky mohli zaujímať pár analytikov, ktorí analyzujú fungovanie eurofondov, čerpanie eurofondov, prideľovanie, prideľovanie dotácií, robia si z toho nejaké tabuľky, grafy, analýzy a štúdie.
Ale medzitým sa z tejto pôvodne, skôr teoretickej otázky stala otázka na výsosť praktická a politická. Bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Jeho posmrtne zverejnený článok hovoril o mafii na východnom Slovensku, hovoril o prepojeniach na úrad vlády, ale hovoril aj o zneužívaní agrodotácií mafiou. Je to nepochybne vážny problém, tak vážny problém, že mohol stáť až za touto vraždou, ale aj keby motívy vraždy boli iné, tak nielen tento článok Jána Kuciaka ukazuje dôležitosť problematiky agrodotácií, podpory poskytovanej v pôdohospodárstve, pri rozvoji vidieka. Už to, že je to predmetom záujmu mafie, hovorí samé za seba. Na zneužívanie agrodotácií upozorňujú aj správy tajných služieb, upozorňuje aj správa tajných služieb, alebo opakovane upozorňuje správa tajných služieb, alebo povedzme články redaktora časopisu Týždeň Andreja Bána, ktoré boli zverejnené po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a ktoré popisujú mafiánske spôsoby pri čerpaní agrodotácií na východnom Slovensku.
Na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady sme mali na programe správu verejnej ochrankyne práv, kde okrem iného sa zaoberala prieťahmi v reštitučných konaniach, kde dochádza k porušovaniu vlastníckych práv, ako aj práv účastníkov konania, alebo tému malých vodných elektrární, kde tiež dochádzalo opakovane k porušovaniu práv účastníkov konania, k porušovaniu práva na priaznivé životné prostredie, čo konštatovala ombudsmanka aj vo svojich špeciálnych správach. A tam bolo veľmi dobre vidieť, že porušovanie základných práv, porušovanie aj nejakých procesných pravidiel je veľmi často spojené s nekalými záujmami a zneužívaním moci na obohacovanie sa konkrétnych ľudí, konkrétnych skupín, väčšinou organizovaných až zločineckých skupín, prepojených s vládnou mocou. Nie inak je to aj v prípade dotácií a podpôr poskytovaných v poľnohospodárstve. Neochota poskytovať viac informácií signalizuje, že sa deje niečo nekalé.
Dnes už vieme pomerne veľa o tom, čo a ako veľmi nekalé sa v pôdohospodárstve deje. Napokon dnes začala protestná jazda farmárov na traktoroch z východného Slovenska, z Bardejova, Michaloviec do Bratislavy. Tieto veci a tieto udalosti nám pripomínajú, že je dôležité dodržiavanie pravidiel a zákonom stanovených postupov, že to nie je len nejaká formalita, ale že je to dôležité pre normálne fungovanie demokratického a slušného štátu.
V tomto prípade, teraz nehovorím o nejakých procesných, procesných právach, lebo toho sa náš návrh netýka, je dôležitý aj čo najväčší rozsah informácií sprístupňovaných, ale najmä aktívne zverejňovaných o štátnych dotáciách. Samozrejme, čo ako široký rozsah zverejňovaných informácií nie je sám osebe zárukou, že sa nekalosti, podvody, kradnutie nebudú diať, že nebude dochádzať k zneužívaniu dotácií, k zneužívaniu systému, ale vytvára to priestor pre kontrolu, pre verejnú kontrolu, pre kontrolu verejnosťou, obmedzuje možnosť kradnutia a zneužívania systému takpovediac na drzovku, pretože to uľahčuje odhaľovanie prešľapov, a tí, čo systém zneužívajú, ho nemôžu už potom zneužívať tak jednoducho. Prinajmenšom im to skomplikujeme.
Cieľom nášho návrhu zákona je, aby boli informácie z informačného systému o podporách poskytovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, čo je terminus technikus pre zverejňovanie informácií na Internete, a to bezpodmienečne nielen v rozsahu dostupnej funkcionality, ako znie zákon dnes, ale v rozsahu, v rozsahu všetkých informácií, ktorým zverejneniu nebránia žiadne osobitné predpisy.
Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tomuto návrhu, teda bez ohľadu na to, či tento návrh prejde alebo neprejde, myslím si, že ten trend je jasný a že aj vládna koalícia, tak ako najprv na ministerstve pôdohospodárstva nebola ochotná vyhovieť našej hromadnej pripomienke, a potom v rámci druhého čítania sa aspoň čiastočné rozšírenie zverejňovaných informácií alebo priestor pre rozšírenie zverejňovaných informácií dostali do zákona, že ten trend bude pokračovať a skôr či neskôr prejdeme k tomu, aby sa zásada zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú presadil Ján Langoš, v piatok sme si pripomínali 12. výročie od jeho tragickej smrti, aby sa táto zásada, čo nie je tajné, je verejné, premietla aj do zverejňovania všetkých informácií o dotáciách vrátane agrodotácií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel, samozrejme, podporiť tento návrh, myslím, že v dnešnej dobe sa nemôžeme vyhovárať na to, že zverejňovanie údajov, údajov, ako je meno, priezvisko, adresa a podobne nie je možné, resp. je to možné len v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému, ako to je v súčasnosti dané zákonom. Do elektronických systémov a služieb bolo na Slovensku preinvestované veľké množstvo financií, a preto som presvedčený, že by mali byť určite pripravené zvládať aj túto požiadavku.
Ďakujem pekne.