33. schôdza

Stano, ale aj ostatní kolegovia, ktorí to tu už spomenuli, spomínali, ono tento návrh zákona vôbec nie je nejakým že sprísnením alebo zavádzaním novej byrokracie. Po prijatí tejto novely zákona by televízne a rozhlasové spoločnosti nemuseli urobiť ani o písmenko navyše, nemuseli by vypísať ani o papier naviac, ako vypisujú v súčasnosti, pretože limity alebo obmedzenia na reklamu predsa existujú aj v súčasnosti. Existujú limity jednak kvantitatívne, to znamená, že koľko percent reklamy z vysielacieho času môže aj súkromná televízna spoločnosť v istých oblastiach odvysielať. A takisto existujú aj limity kvalitatívne, to znamená, že aká forma reklamy je neprípustná. Napríklad nemôže byť počas dňa vysielaná reklama na nejaké erotické služby alebo niečo podobné. Čiže zákony, zákon na obmedzenie reklamy existuje aj v súčasnosti a vôbec nezavádzame niečo nové, nejakú, nejakú nepovolenú reguláciu súkromného podnikateľského sektora.
Ten argument, že čo by potom televízne spoločnosti alebo rozhlasové spoločnosti robili, keby bolo povolenej menej reklamy, to, predsa ale nie je náš problém. To je problém tých televíznych spoločností. My, ako som povedal, sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nie poslanci národného združenia televíznych a rozhlasových spoločností, to znamená, že v prvom rade sa zodpovedáme občanom a ľuďom, a nie podnikateľom, ktorí bohatnú na reklame. Ja viem, že sú to možno v pléne takí, ktorí sa angažovali v minulosti v nejakej televíznej, teda rozhlasovej produkcii alebo podnikaní, ale to vôbec nemôže byť argument.
Ďakujem.

Pán poslanec Kollár.

Som veľmi nepríjemne prekvapený, že ste tunák opäť úplne mimo a určite za tento návrh zákona nezahlasujeme.
Ak chcete obmedziť reklamu napríklad na pôžičky, to neni problém, s tým nemáme absolútny problém. Ale to sa obmedzuje ako ten alkohol. Ale zakázať súkromným rozhlasovým, televíznym staniciam menej reklamy je rovnaká blbosť a hlúposť a nedomýšľavosť, ako keby ste zakázali pekárovi predávať 100 rožkov a nútili ho predávať iba 50 preto, lebo sa Anča sťažovala, že strašne dlho stála v rade na rožky. A vy riešite rad na rožky. Presne toto riešite. Vám sa sťažujú ľudia, že dlho pozerajú reklamy. Je to nepríjemné. Áno, aj mne to vadí, že je to nepríjemné.
Ale, pán kolega, si musíte uvedomiť, že napr. taká televízna stanica JOJ, keď chce pustiť nejakého Ramba alebo nejakú takúto produkciu, tak musí zaplatiť 30- alebo 50-tisíc euro za jeden film, aby ho mohli dvakrát odvysielať, raz prime time a raz repríza, 50-tisíc. A teraz mi povedzte, z čoho to majú zaplatiť. Vy im na to prispejete?
Môžeme sa baviť o Slovenskej televízii, lebo na to prispievame my všetci zo zákona. Dostávajú koncesionárske poplatky. Ale ja sa pýtam, čo dostane súkromný vysielateľ. A keď si myslíte, že tuná niekto bohatne z reklamy, tak ste si vôbec pozreli, kto bohatne z reklamy? Pozreli ste si, či majú televízie zisk? Či majú rádiá zisk? Môžete si to pozrieť, je, sú desiatky a desiatky rádiových staníc a možno dve sú ziskové. Tak o akom zisku hovoríte? Môžete sa pozrieť na televíziu napríklad Markíza za posledných päť rokov či tam má zisk nejaký. Nemá tam nič. Každý rok sú v červených číslach. O akom zisku to rozprávate? Tí ľudia sa musia normálne, tí ľudia môžu žiť len z reklamy. Vy si myslíte, že tí ľudia nezamestnávajú rodiny, že tento segment nezamestnáva tisíce slovenských rodín a nie sú z toho živí? Áno, ale sú živí iba z reklamy. Z toho, čo tá konkrétna stanica prijme. Je to súkromné podnikanie ako každé iné. Ako keby ste zakázali skutočne, jak tuná kolega hovoril, zakázali ste v reštaurácii predávať 100 obedov, ale dáme iba 50 menúčok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Grausová.

skutočne jak tuná kolega hovoril. Zakázali ste v reštaurácii predávať 100 obedov, ale dáme iba 50 menučok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Grausová.

No ja by som chcela, ďakujem, chcela by som povedať, že, vyviesť pánov poslancov z veľkého omylu, pán Pčolinského, aj pána Kollára, ktorí sa vyjadrili, že... (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale musíte reagovať na predrečníka, pani poslankyňa.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Áno, áno, ja chcem, áno, chcem doplniť môjho kolegu Stanka Drobného, že tú reklamu aj v súkromných televíziách zaplatíme my všetci, to nie je pravda, že my to neplatíme. Pretože cena výrobkov, ktoré sú reklamované, sa započíta, do ceny výrobkov sa započítava automaticky aj reklama. Čiže občan Slovenskej republiky preplatí každý prostriedok, ktorý je reklamovaný, každú vec, pretože sa to premietne do jeho ceny. To je automaticky s tým už počítané. Čiže platíme aj takúto reklamu na akýkoľvek produkt, platíme zo svojich vrecák všetci daňoví poplatníci.

Pán poslanec Mizík.

Stano, áno, je potrebné regulovať čas na reklamu pre tieto spoločnosti, ktoré žijú z reklám. Je potrebné regulovať tieto súkromné spoločnosti tak, ako bolo potrebné regulovať rôzne úžernícke pôžičkárne, pretože škodili. A tú zákonitosť, čo si povedal, kde je menej času na reklamu, tak sa zvýši cena, resp. reklamy sa zhutnia, je pravdivá táto vec. Aj tak útočia na konzumenta podprahovo. Nech budú inovatívnejší, biznis bude bežať a možno ešte lepšie. Väčšina, keď nie väčšina, tak polovica reklám je stupídna produkcia neschopných autorov.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kollár.