34. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zákon o odpadoch vyvoláva neustále otázky a musím povedať, že v minulom volebnom období, keď minister Žiga doniesol zákon o odpadoch (zaznievanie gongu) a o novom prístupe, že ten, ktorý vyrába, bude musieť niesť väčšiu zodpovednosť za likvidáciu odpadu, už vtedy som upozorňoval na to, že ten systém, ktorý Slovenská republika zavádza, je zlý a chorý a povedie k zvyšovaniu cien za likvidáciu odpadu ako takého.
Je, som nesmierne sklamaný, že ani Ústavný súd napriek tomu, že prijal podanie, ktoré sme podpísali a podali v tejto veci na Ústavný súd, do dnešného dňa v tejto veci nerozhodol a pán minister Sólymos prináša návrh, v ktorom jasne odkazuje občanom tejto republiky, že budú musieť platiť viac namiesto toho, aby prinášal riešenie, aby tí občania platiť viac museli až vtedy, keď všetky ostatné riešenia vyčerpáme. To, čo sa tu navrhuje, že niektorí budú mať výnimku z organizácií zodpovednosti výrobcov, ktorí to sami všetko spracujú, nemyslím si, že je správna cesta. Organizácie zodpovednosti výrobcov a ten mechanizmus, ktorý dneska na Slovensku je a platí, je o tom, že starosta, primátor je vazalom týchto združení, lebo on ich nemá právo kontrolovať. Nikto nevie povedať, koľko v skutočnosti vybrali peňazí a koľko v skutočnosti použili na likvidáciu tohto odpadu. To, čo oni nezaplatia, musia zaplatiť občania, a to občania už raz zaplatili, keď výrobok kupovali v cene obalu.
Prečo si to dovolím povedať? Organizácie zodpovednosťou výrobcov ich nikto nemôže kontrolovať, majú byť neziskové. Ale nikto nevie povedať, či 90 % svojich peňazí použili na odmenu svojho manažmentu a 10 % rozdali obciam na likvidáciu odpadu, alebo je to naopak. A práve preto si myslím, že pán minister by mal pri tomto, pri tejto novele sa viac zamyslieť nad tým a doniesť trošku lepší mechanizmus, aby organizácie zodpovednosti výrobcov, tých, ktorí naozaj vyrábajú ten odpad, aby niesli väčšiu mieru zodpovednosti a aby nie starostovia a nie primátori boli tí, ktorí musia všetko robiť a organizácie zodpovednosti výrobcov si len užívajú výhody. To je jedna z mojich poznámok v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona.
A druhá, k tomu envirofondu. Keď už sa, pán minister, dotýkaš envirofondu, tak by som bol nesmierne rád, keby tam boli jasné pravidlá: kedy, kto a ako môže dostať z envirofondu peniaze a za akých podmienok. Toto v zákone sa nijako nerieši, ani sa nedefinuje, ani nemá snahu to riešiť. Pritom musím povedať, že envirofond nie je fondom, ktorého by sa škandály nedotýkali. Dúfam, že tieto peniaze, ktoré budú vybraté a mali byť použité v procese spracovania likvidácie odpadu, nebudú opätovne využité, ako v prípade, myslím, že to bolo mesto alebo obec Sobrance, kde envirofond dalo peniaze na bazén. A práve preto by som očakával, že jednoznačne sa tam takéto mechanizmy začnú vymedzovať, aby to tam nebolo.
Takže ja tento návrh zákona v prvom čítaní podporím, lebo vnímam ho ako krok trošku vpred, ale dúfam, pán minister, že v tom, do toho druhého, tretieho čítania kým sa dostane, tak tie obavy, ktoré som tu vyslovil, alebo tie námety sa zapracujú a nie občan bude na prvom mieste, ktorý má platiť viac, ale najskôr využime všetky ostatné mechanizmy, aby občan naozaj nemusel platiť viac. Trúfam si to povedať preto, lebo tento systém, ktorý zaviedla minulá vláda na Slovensko, ten bol aj v Nemecku a po jeho zrušení občan v Nemecku platí za likvidáciu odpadu menej, než platil, kým tento systém, ktorý my dneska sme od nich odkopírovali, máme na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Antal.

Ďakujem. Pán kolega Simon, k tomu, že ten systém je zlý, nemyslím si. Zákon bol nie dobrý, takto to nazvem, ale systém, ktorý sa tu zaviedol, to znamená, že výrobca platí, alebo je zodpovedný za všetok, za všetky zložky separované, tak je dobrý. Zákon bol nedokonalý, preto ho tu máme pomaly každé tri mesiace alebo každého pol roka, s tým môžem súhlasiť, avšak všade vo väčšine krajín to takto funguje, že v prvom rade musí zaplatiť výrobca, lebo potom, keď povieme, že nie výrobca za separované zložky, tak občan a občan v princípe zaplatil, tak ako si povedal, zaplatil už v cene výrobku to, čo má zaplatiť výrobca do OZV-čky. Starostovia nemajú čo prenášať akúkoľvek záťaž za separované zložky odpadu na občana. Jednoducho to je zlé. Starosta má jednu jedinú povinnosť a využijem aj túto rozpravu na to, alebo teda mal by mať jednu jedinú povinnosť a zodpovednosť tlačiť na OZV-čky, aby si OZV-čky plnili zákonné povinnosti. To znamená povinnosť postarať sa o všetok separovaný zber, ktorý sa má vyzbierať na obci. Ak sa to tak nedeje a v mnohých prípadoch, čo počujem, sa to tak nedeje, takýto starosta má podať jednoducho podnet na ministerstvo alebo na inšpekciu, ktorá musí v tejto veci konať voči organizácii zodpovednosti výrobcov. Takýto by mal byť správny postup a keď to takto bude, tak systém nám bude fungovať. Obyvateľ by nemusel v zásade platiť viac za, po zvýšení týchto poplatkov, keď bude platiť princíp za separované zložky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. S reakciou na faktickú, pán poslanec Simon.

Pán kolega Antal, ja s vami súhlasím, takto by to malo vypadať a takto by to malo fungovať. Problém je, že ono toto takto nefunguje a práve preto to tak nefunguje, že organizácie zodpovednosti výrobcov ich nikto nemá právo kontrolovať, ani ministerstvo, ani ministerstvo nemá právo kontrolovať. Nemá právo kontrolovať, kde tie peniaze dajú a ani starosta ich nevie, kde tie peniaze dá. A či ich dostane všetky, ktoré OZV-čka má a to je ten kľúčový moment. A dneska práve preto, lebo toto nevieme a zákon bol takto zle pripravený a v neprospech občanov. Práve preto minister a táto vláda prináša návrh riešenia, že občan má zase platiť viac. Keby sa toto v pôvodnom návrhu zákona zmenilo, tak možnože občan ešte nejakú tú chvíľu nemusí platiť viac. Ďakujem.

Ďakujem. Pán Simon bol podľa informácií pána Bugára posledný prihlásený ústne do rozpravy. Tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa: "Áno.".)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Simon, ty si vystupoval v prvej časti tvojho vystúpenia k tomu zákonu, ktorý príde až po tomto, lebo tento zákon nerieši OZV-čka. Tento zákon rieši poplatky za skládkovanie, OZV-čky rieši ten ďalší zákon, ktorý príde a ten Environmentálny fond bude mať jasné pravidlá, bude to v nariadení vlády, aj to je v tom zákone, ktorý teraz predkladám, len možno si to tam akože nenašiel, ale to nariadenie vlády bude jednoznačne určovať, kto je, kto má dostať z tých peňazí, ktoré sa vyzbierajú z toho, z tých poplatkov a podľa akého kľúča a podľa čoho. Takže musím povedať, že je to jednoznačne povedané, že kto, kedy a koľko peňazí bude dostávať z Environmentálneho fondu.
Ani s tým neviem súhlasiť, že občania budú platiť viac. S tým viem súhlasiť, že keď občania nebudú viac separovať, tak budú platiť viac. Ten systém je tak nastavený motivačne a hlavne obce nemusia prísť o zdroje, keď budú separovať, keďže budú dotovaní, budú dostávať určité prostriedky práve z toho Environmentálneho fondu a tie obce, ktoré budú separovať viac, budú dostávať viac z Environmentálneho fondu a tí občania, ktorí budú separovať viac percentuálne v obci, budú platiť menej, menší poplatok za ten odpad. To znamená, že aj keby došlo k nárastu, tak to bude, keď budú občania separovať v dostatočnej miere, tak to bude minimálne. Len treba si to prečítať a dať si tie čísielka vedľa seba.
Chcel by som sa vrátiť, to, čo tu aj odznelo na začiatku, myslím, že pán kolega Budaj to hovoril, že protestujú ľudia proti tým skládkam. Áno, ľudia protestujú aj, bohužiaľ, proti všetkému. To znamená, keď chcete niekde otvoriť spaľovňu, tak garantujem vám, že my na ministerstve životného prostredia do štyroch týždňov máme petíciu, kde to chcú zakázať. Proste mám taký pocit niekedy, že nechceme mať skládky, nechceme mať, nechceme žiť medzi odpadmi, ale nepripustíme možnosť tento problém riešiť, lebo jednoducho, ako keby sme si neuvedomovali to, že keď to nebudeme riešiť, tak jednoducho budeme žiť medzi, medzi odpadmi. Fakt som bol na veľa takýchto stretnutí s občanmi, ktorí protestujú, protestovali povedzme proti spaľovni, kde som im musel vysvetliť, že dobre, že keď nebudete mať spaľovňu a budete musieť zatvoriť v roku 2030 skládku, alebo 2025, tak budete musieť ten odpad z tohto mesta nosiť kilometre a sto kilometre ďalej, kde možnože tá spaľovňa bude a vtedy pre vás to bude stáť strašne, strašne veľa, lebo za vás to nikto nezaplatí, ale tam už ako keby sme niekedy nedošli. Možnože budeme musieť, že riešenie na to bude, že štát sa musí rozhodnúť, jednoducho rozhodnúť sa o stratégii, akým spôsobom bude postupovať a spraviť to vo verejnom záujme, keď to nebude dať sa robiť ináč, lebo jednoducho inú situáciu, východiskovú situáciu z tohto asi nebudeme mať.
Pani poslankyňa hovorila o odkaliskách, hovorila o tej, aj o Poše. Viete, že tam prebieha konanie o určení povinnej osoby, to znamená, že určuje sa, že kto má odstrániť tú skládku. Bohužiaľ, a to bude tiež v tom druhom zákone, ktorý predkladám, o tom, čo ste hovorili, že mali by byť, vybudovať, nie vybudovať, ale mali by vytvoriť podnikatelia, ktorí prevádzkujú skládky alebo odkaliská, tzv. rezervný fond, ktorý teraz majú v zákone, že to musia mať, ale proste ten zákon je tak vágny, že sa to dá jednoducho obísť, tak práve preto v tom druhom návrhu navrhujeme, aby to museli mať v štátnej pokladnici, odkiaľ tie peniaze proste jednak sú pod kontrolou a jednak nevedia to minúť na niečo iné, jak to majú minúť. To znamená na zatvorenie a rekultiváciu tej skládky. Bohužiaľ, to nebolo v minulosti. Vidíme Hlohovec, čo sa tam deje, vidíme tie environmentálne záťaže, ktoré teraz riešime. To sú dôvodom práve preto, lebo jednoducho nezodpovední prevádzkovatelia tých skládok to takým spôsobom nechali.
Takže náš cieľ s týmto zákonom vôbec nie je ten, aby občania platili viac a ten zákon ani nie je tak postavený. Náš cieľ týmto zákonom je, aby sme skládkovali menej. Tie čísla hovoria za všetko. Kým na Slovensku momentálne, a to myslím, že pani poslankyňa povedala, Zemanová, že prečo neberú ten odpad do spaľovne, prečo to dávajú na skládku. No preto, lebo je to oveľa lacnejšie. Kým do spaľovne za jednu tonu musia zaplatiť 60 euro alebo 70 až 80, tak na tú skládku to vyvezú za päť. Tak bol by blázon, keby toto akože nevyužil. To znamená, keď tomu nevieme zamedziť, tak proste s tým nič nenarobíme. A si myslím, že je absolútne populistické teraz rozprávať o tom, že ideme zvyšovať občanom tieto skládkovné, lebo to tak nie je.
Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že ten zákon podporíte.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme, nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má tlač 1071, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1125.
Prosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Lázsló Sólymosa, aby vládny návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, cieľom tohto vládneho návrhu zákona je predovšetkým implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1257 z roku 2013 z 20. novembra o recyklácii lodí a o zmene Nariadenia č. 1013/2006 a Smernice 2009/2016 a úpravy na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Ide predovšetkým o zjednotenie postupu orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, tzv. čierne skládky. Nanovo sa upravujú ustanovenia týkajúce sa účelovej finančnej rezervy, ktorú je povinný tvoriť každý prevádzkovateľ skládky odpadov. Zavádzajú sa ciele zberu pre triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky, ktorých zavedením by sa malo dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládkach odpadov. Zavádza sa postup pri podozrení na nelegálnu cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov. Znižuje sa administratívna záťaž napríklad zrušením povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, a to v prípade, že ročná kapacita neprevyšuje 100 ton. Administratívna záťaž sa znižuje aj vypustením vyjadrenia okresného úradu pre podnikateľské subjekty v prípade jednoduchých a drobných stavieb v dokumentácii v kolaudačnom konaní.
Vládny návrh zákona rieši aj výhrady Európskej komisie v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Ide o výhradu na neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie skládok odpadov v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 Smernice Rady 1999/31 z 26. apríla 1999 v platnom znení. Navrhovanou úpravou sa v spojení s úpravou o stavebnom zákone umožní uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov bolo preukazovanie práva k pozemku. Prevádzkovateľovi skládky odpadov bude možné nariadiť vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej častí, alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa. Návrhom zákona sa tiež rieši výhrada Európskej komisie ohľadne nesplnenia povinnosti podľa čl. 14 písm. a) až c) Smernice o skládkach vo vzťahu k prevádzkovaným skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov.
Dotknuté skládky odpadov budú predmetom posúdenia ohľadne možnosti pokračovania ich činnosti z hľadiska splnenia povinností podľa uvedeného článku Smernice o skládkach. Navrhovaná úprava vychádza aj z posúdenia skládky odpadov Považský Chlmec Súdnym dvorom v rozsudkoch z 25. apríla 2013 a zo 4. júla 2018, keďže tieto skládky odpadov sú v rovnakom postavení ako skládka Považský Chlmec.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, predsedovi tohto výboru poslancovi pánovi Antalovi. Poprosím aj o kľud v sále.