34. schôdza

Pani poslankyňa Cséfalvayová.

Ďakujem pekne. Chcela by som pripomenúť členom zahraničného výboru, že dnes o 12:05 hod. máme rokovanie výboru v miestnosti európskeho výboru.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Takže prestávka do 11:25 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rozprave o štátnych sviatkoch. Poprosím o zaujatie miesta.
A, pán poslanec Dostál.

Takže ešte raz, vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia tu prítomní aj odchádzajúci po hlasovaní, dovolím si teda zosumarizovať. S kolegami predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým chceme dosiahnuť, aby sa štátnym sviatkom Slovenskej republiky stal 28. október... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... pretože 28. október je tým dňom, ktorý symbolizuje vznik Československa, vznik prvej Československej republiky, vznik demokratického Československa a demokratickú a humanistickú tradíciu prvej Československej republiky, ktorú si chceme uctiť a pripomenúť. Navrhujeme, aby sa 28. október stal štandardným štátnym sviatkom teda natrvalo, nie iba na jeden deň. Tento rok pripadá 28. október na nedeľu, takže nebude treba kvôli tomu vyhlasovať osobitné, osobitné voľno. Navrhujeme nahradiť medzi štátnymi sviatkami Deň ústavy, čiže prvý, 1. september, ktorý by sa mal podľa nášho návrhu stať pamätným dňom a, naopak, 28. október by sa mal preradiť z, zo, z pamätných dní medzi štátne sviatky.
Zopakujem aj to, že vládny návrh bol zle pripravený. A nie je to náhoda, že je zle pripravený a že sa musí jednobodový návrh zákona meniť tak, že sa zmení celý ten jeden bod. To babráctvo nie je ani tak dôsledok nekompetentnosti, je skôr dôsledok toho, ako vládna koalícia a vláda pristupuje k legislatívnemu procesu. K tomu návrhu zákona nebolo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, k tomu návrhu zákona v podstate nebolo žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, nerokovala o ňom ani legislatívna rada vlády. Proste vláda si povedala, spomenula si, že máme tu 100. výročie vzniku Československa, čo by sme spravili, dobre, dajme, dajme Martinskú deklaráciu ako jednorazový štátny sviatok, napíšte niečo, niekto to napísal a napísal to zle. Takže aj vy si to musíte opraviť, keď budete schvaľovať ten svoj pôvodný návrh. A dovoľte, aby som na záver prečítal znenie toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v zmysle rokovacieho poriadku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Osuského, Zuzany Zimenovej, Martina Klusa a Viery Dubačovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 998).
V čl. I sa na začiatok vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. V § 1 písmeno d) znie:
„d) 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,“.
2. V § 3 sa za písmeno j) vkladá nové písmeno k), ktoré znie:
„k) 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky,“.
Doterajšie písmená k) až t) sa označujú ako písmená l) až u).
3. „V § 3 sa vypúšťa písmeno p).“
Doterajšie písmená r) až u) sa označujú ako písmená p) až t).
A doterajší text čl. 1 sa primerane prečísluje.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Hrnko.

Vážený pán poslanec Dostál, vy sa tu oháňate demokraciou, ale pravdepodobne je to taká demokracia ako tá republika, ku ktorej sa hlásite, ktorá bola demokraciou pre Čechov, ale nebola demokraciou pre Slovákov, Nemcov, Maďarov a Rusínov, Ukrajincov, ktorí v tej republike žili. O tom by sa dalo veľmi veľa rozprávať, ale jediné svedectvo je to, že táto vaša demokracia, ten váš vysnívaný štát každých 20 rokov prišiel do kríz a dva razy sa tých 100 rokov rozpadol, pretože nebol schopný splniť ani elementárnu požiadavku Slovákov, aby tam boli rovnoprávni v tej republike. To je po prvé.
Druhá vec, samozrejme, že tá republika určitým spôsobom prispela a treba si ju aj pripomínať pamätnými dňami, ale ktoré sú tie pamätné dni, ktoré sú pre nás dôležité. Vtedy, keď niekto rozhodol o nás bez nás, alebo vtedy keď sme sa my sami rozhodli niečo rozhodnúť?
30. október je pre nás dôležitý z mnohých dôvodov. Prvý dôvod, vyhlásili sme odchod z Uhorska, čo bol najdôležitejší akt, pretože v tom Uhorsku sme žili takmer tisíc rokov, a rozhodnúť sa odísť z takéhoto štátu nebolo jednoduché.
Druhé, prihlásili sme sa k vlastnému samourčovaciemu právu.
A záver deklarácie hovorí, že veríme, že slovenská národ bude mať v budúcej Európe rovnoprávne miesto, čo má táto republika.
A vy chcete vymeniť štátny sviatok, ktorý pripomína túto republiku, jej najdôležitejší akt - ústavu, za to, aby sme oslavovali štát, ktorý zlyhal vo vzťahu k Slovákom, dva razy sa rozpadol a každých 20 rokov bol v kríze, no tak za takúto demokraciu, pán Dostál môžete, bojovať ďalej, ale myslím si, že väčšina Slovákov ju neprijme.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Československá republika nebola vôbec demokratická, četníci strieľali do robotníkov, bola cenzúra, boli zatváraní slovenskí vlastenci, boli zatváraní štrajkujúci robotníci. Takúto demokraciu si strčte za klobúk, naloďte sa na loď a choďte za strýčkom Samom.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Číž.