34. schôdza

Ďakujem pekne. Skúsim sa do dvoch minút zmestiť a keď nie, tak ešte vystúpim potom v rozprave.
Pán Dostál, systémový, nesystémový, to je asi to videnie sveta nás dvoch. Každý má odlišné. Vy máte iné ideovopolitické predstavy, my máme zas iné ideovopolitické predstavy a každý to možno posudzuje inak, ale zase dávať to do toho, že niekto loboval u nás, aby sme takýto nástroj dali, je úplný nezmysel. Znova opakujem, to je jedno z mnohých opatrení, ktoré sú potrebné pre cestovný ruch.
Pani kolegyňa Cigániková, áno, tú pôžičku ste spravili dobre. Vám vravím, že v súčasnosti dopyt je nižší ako ponuka. 40 percent. Čiže keď máme 100 lôžok, je obsadených len 40. My chceme doplniť tých zvyšných 60. Vraveli ste, že aj pán Jurzyca to spomínal, že cestovný ruch je len preliatie z inej krajiny do inej. Však o to nám ide, aby sme peniaze zadržali na Slovensku. Nie, aby Slováci chodili do zahraničia, aby tie peniaze zostali na Slovensku, o to nám ide, aby sme zbytočne nevyvážali peniaze do Turecka, do Grécka, aby sme motivovali ľudí k tomu, keď sa rozhodujú na základe ceny už, tak aby zostali na Slovensku. Rozumiem tomu, že sa nájdu ľudia – a určite ich bude veľa, že chcú ísť k moru. Však nech idú. Ale tí, čo majú motiváciu zostať na Slovensku, aby mali o niečo viac, väčšiu tú motiváciu.
Pán Laurenčík, spomínate cyklotrasy, infraštruktúra, no to som aj spomínal v mojej reči. Týmto zákonom nevyriešime všetko. To, čo ste spomínali o cyklotrasách, áno. Však aj pán predseda Danko to spomenul, že máme problémy pri vysporiadavaní pozemkov a keď prídeme s návrhmi, akým spôsobom to vyriešiť, som zvedavý, ako sa Sloboda a Solidarita k tomuto postaví. Či pomôže k tomu, aby sme ten proces zrýchlili, pretože dobre viete, že keď má niekto tri metre štvorcové v lese a má k tomu zrazu citový vzťah, pretože jeho prababička tam zbierala černice pred 60 rokmi, ako sa k tomu postavíte. Štát by mal mať nástroje k tomu, aby to vyvla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pavelka, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda, kolegyne, kolegovia, rád by som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu, hoci už teda odznelo toho veľa, a možno sa v niečom aj budem opakovať, ale asi niečo je treba opäť zdôrazniť.
Ja tu vidím niekoľko problémov. Tým prvým je možnosť využiť služby spoločnosti, ktoré v súčasnosti zabezpečujú stravné lístky pre zamestnancov. Tieto spoločnosti by podľa návrhu tohto zákona mohli vydávať rekreačné poukazy podobným spôsobom, ako to je pri stravných lístkoch, aj keď teda len výlučne v podobe elektronickej platobnej karty. No, nedá mi pripomenúť históriu, keď v minulosti mali najväčšie spoločnosti podnikajúce v tomto segmente problémy s kartelovým správaním a kde padli aj pomerne vysoké pokuty v miliónoch eur. No a namiesto toho, aby sme aj z tohto dôvodu stravné lístky zrušili a nahradili zbytočnosť sprostredkovateľa, napríklad vyplatením financií na stravovanie zamestnancovi priamou platbou, o čo sa opozícia už v minulosti viackrát snažila, dávame týmto spoločnostiam do rúk možnosť ďalšieho biznisu. Pri výške 500 eur za poukaz a maximálnej odmene 3 % za poskytnutie takejto služby, to bude pre nich určite celkom výnosné.
Treba súčasne korektne povedať, že zákon nedáva povinnosť podnikom využívať tieto služby, ale možno bude zaujímavé sledovať počínanie štátnych inštitúcií, či budú takúto možnosť poukážok na rekreáciu využívať, keďže zákon umožňuje takýto poukaz poskytnúť osobám v štátnej službe, kde sa jedná o veľký počet zamestnancov, keďže sú to príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Takýto počet bude určite pre každého poskytovateľa takejto služby veľmi zaujímavý.
Ďalším problémom je celkové odôvodnenie dôležitosti tohto zákona. Týmto zákonom chce vláda pomôcť predovšetkým podnikateľom v cestovnom ruchu. V dôvodovej správe sa okrem iného píše, citujem, "v najslabších sezónach je vyťaženosť týchto zariadení", myslí sa zariadení cestovného ruchu, "len okolo 20 %, pričom málokedy presahuje hranicu 40 %. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách nadväzujúcich na tieto služby." Koniec citátu.
Predpokladám, že tieto údaje sú pravdivé, ale možno by bolo dobré dodať aj to, že uvedené hrozby sú ešte vyššie od doby, kedy sa k týmto problémom pridali aj zvýšené náklady pre zamestnávateľov v súvislosti so zdvihnutím príplatkov za prácu večer, za prácu v štátny sviatok a cez víkend, keďže túto oblasť podnikania zákazníci najviac využívajú práve cez víkendy alebo počas štátnych sviatkov. Následkom zvyšovania týchto mzdových nákladov sa práve v gastronómii, ale aj v ubytovacích službách či v celej oblasti cestovného ruchu pomaly, ale niekde aj výrazne zdvíhajú ceny, čo má zrejme negatívny vplyv na ich využívanie. Na strane jednej zvyšujeme náklady pre všetkých zamestnávateľov vrátane zamestnávateľov v oblasti cestovného ruchu a na strane druhej ideme jednej skupine podnikateľov, a to poskytovateľom služieb v cestovnom ruchu vzápätí pomáhať rekreačnými poukazmi, keďže majú problém. Tu je však potrebné stále pripomínať, že na túto pomoc sa im poskladali ostatní zamestnávatelia, teda aj tí, ktorí už boli okrem iného tiež zaťažení zvýšením mzdových nákladov na zamestnancov.
Náklady pre zamestnávateľa však týmto nekončia. Teda pre zamestnávateľa sa týmto nekončia. Niekto musí tieto poukážky aj sprocesovať, čiže buď využijú službu už vyššie spomínaných lístkových spoločností, čo bude pre nich zrejme najjednoduchšie, ale bude ho to niečo stáť. Napríklad ak niekto zamestnáva 100 ľudí, tak výška hodnoty poukazov je 50-tisíc euro, z čoho je provízia pri troch percentách 1 500 euro. Čiže ďalšie náklady. Ak nevyužije túto možnosť a bude preplácať jednotlivo všetky prinesené bločky od zamestnancov, myslím, že mzdárom či ekonómom sa pridá celkom dosť práce, ktorú bude musieť opäť zaplatiť. Čiže ďalšie náklady pre zamestnávateľa.
Vráťme sa však k tomu, prečo by mala byť nariadením zákona jedna časť podnikateľského spektra uprednostňovaná pred inou. Prečo práve turistický ruch a nie niektoré ostatné, resp. všetky oblasti podnikania? Na prvý pohľad sa teda javí, že spravodlivejšie by asi bolo, keby sa každej oblasti podnikania pomohlo nejakou poukážkou. Napríklad podpora zdravého životného štýlu by zahŕňala poukážku pre každého, kto si kúpi tenisky alebo poukaz do fitnes centra. Pestovateľom zeleniny a ovocia by zase iste pomohla poukážka na kúpu týchto komodít. Samozrejme, že žartujem a nemyslím si, že by to bolo správne, presne tak ako nie je správne, aby sa jedna časť podnikateľskej sféry povinne zo zákona poskladala na úspešné podnikanie iných. Jednoducho to nie je fér.
Už moji predrečníci položili otázku, či je spravodlivé, aby takúto možnosť, benefity dostali len niektorí zamestnanci. Podľa zákona na nich totiž majú nárok len zamestnanci v spoločnostiach, kde je zamestnancov minimálne 50. To sa mi zdá naozaj nespravodlivé a bol by som rád, keby sme k tomu dostali nejaké relevantné vysvetlenie. Najmä aký je rozdiel medzi zamestnancom, ktorý pracuje v malej spoločnosti, a zamestnancom spoločnosti nad 50 zamestnancov.
Zároveň mi dovoľte povedať, že aj ja som za to, aby sa podporoval turistický ruch, ale poďme to robiť správne. Máme na to viacero regulárnych možností. Napríklad znížme administratívne a byrokratické zaťaženie podnikateľov tak, aby čo najmenej svojho času trávili papierovačkami a miesto toho sa venovali podnikaniu. Alebo umožnime ľahšie zamestnávanie rodinných príslušníkov, keďže veľa podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu funguje ako malé rodinné firmy. Tých opatrení je, samozrejme, viac, ale určite najúčinnejším riešením by bolo zníženie vysokého daňového a odvodového zaťaženia, čoho výsledkom by bolo viac peňazí pre každého a potom následne, prosím, nechajme každého občana, aby sám rozhodol, ako svoje peniaze využije pre svoj prospech.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja.
Pán poslanec Baláž, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Znova k tej elektronickej karte, ale som rád, že ste spomenul aj tú druhú možnosť, ktorú tento zákon dáva, že neni to výsostne závislé len od používania tej elektronickej karty, ale je tam možnosť priamo zamestnanec - zamestnávateľ, keď zamestnanec donesie faktúru alebo určený doklad vystavený na neho, zamestnávateľ mu ho preplatí.
Čo sa týka administratívnej náročnosti, komunikovali sme tento problém s tými zamestnávateľmi, nevidia v tom problém. Čiže to je na vašu otázku.
Taktiež spomínali ste, že týka sa toto opatrenie všetkých podnikateľov. No, netýka sa to všetkých podnikateľov a práve po diskusii s nimi a s tými zamestnávateľmi sme pristúpili na kompromis, že toto opatrenie sa bude týkať len zamestnancov, teda zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú 50 zamestnancov a vyššie. A vzápätí – minútu nato – ste vraveli, teda prečo len pre tých, ktorí majú 50 a vyššie. Pretože sme po diskusii so zamestnávateľmi došli ku kompromisu, že možno by to bolo veľmi nákladové pre tých mikro a malých podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí. Pre nich je to dobrovoľné. Čiže oni po dohode so zamestnancom môžu tento inštitút použiť, ale nemusia. Toto je podmienka alebo požiadavka od podnikateľov.
Samozrejme, aj Slovenská národná strana má ambíciu zlepšovať podnikateľské prostredie. Vďaka nám došlo k zrušeniu daňových licencií. Pán minister nám to dodneska nevie odpustiť, že sme zabili, v úvodzovkách, jeho dieťa. Taktiež sme zvýšili paušálne výdavky pre živnostníkov. Postupnými krokmi sa dopracujeme k tomu, ale, žiaľbohu, sme v koaličnej vláde a jednoducho máme na niektoré veci iný názor ako naši koaliční partneri.
Samozrejme, sme za zníženie administratívnej záťaže a to je to, čo som vravel, že toto nie je jediné opatrenie v tom cestovnom ruchu a v podnikateľskom prostredí ako v celku. Budeme pokračovať ďalej. Máme námety od nich, akým spôsobom a ktoré regulácie treba znížiť alebo úplne zrušiť, pretože nespĺňajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Pavelka, ja by som chcel doplniť tvoje vystúpenie o to, čo tu už síce dnes a včera odznelo, že ten návrh nie je len nesystémový, ale je šitý aj horúcou ihlou. Ja by som chcel zacitovať zo stanoviska ministerstva financií, ktoré sa vyjadrilo k tomuto zákonu, kde predkladatelia uvádzajú v doložke vybraných vplyvov, že budú pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a ministerstvo im ďalej vytýka, že "kvantifikácia týchto vplyvov nie je uvedená. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné v návrhu uviesť a kvantifikovať všetky predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov a úbytku príjmov." Takže tu je jasný dôkaz, že tento zákon je naozaj šitý horúcou ihlou a že predkladatelia si nedali ani takúto prácu, hoci majú na to všetky možnosti a predpoklady, sú členmi vládnej koalície, aby kvantifikovali vplyv, negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Pavelka, môžte reagovať.

Ďakujem, no odpovedali ste mi, že ste sa rozhodli nezaťažiť zamestnávateľov do 50 zamestnancov, pretože by to bolo pre nich drahé. Nejak tak ste sa približne vyjadrili. Áno, ale nie je to odpoveď na moju otázku, ktorú som vám položil, že tým pádom sú tí zamestnanci u tých menších zamestnávateľov diskriminovaní. A prečo to tak je, prečo oni nemajú zo zákona na to nárok a tí, ktorí pracujú u vyšších, majú nárok?
Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. Nech sa páči.