34. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Máme tu návrh zákona, ktorý istým spôsobom reflektuje situáciu von vo vzťahu vlastne k vydávaniu obedov, hlavne momentálne deťom, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Samozrejme, že je potrebné pozerať aj na odkaz toho, že vládna koalícia navrhuje obedy zadarmo a je preto potrebné hovoriť o nejakých cieľoch, ktoré chce naše Slovensko dosiahnuť hlavne týmto nástrojom. Znamená to, že o obedoch môžme hovoriť v takých dvoch rozmeroch.
A jeden je, že budeme hovoriť o tom, ktoré, o jednej stránke, a to sú deti hladné. Sú to deti, ktoré sú z rodín v hmotnej núdzi, dnes ich je 57-tisíc. Nie všetky ale, samozrejme, dostávali lacné obedy, pretože ak jedáleň nemala kapacitu, tak jednoducho tieto, to jedlo nevydávala, alebo vydávala vo forme desiaty alebo olovrantu.
Druhým rozmerom sú obedy ako všeobecne prospešná vec a tu mi chýba taká diskusia našej krajiny, čo chceme vlastne týmto nástrojom docieliť. Ide nám o skvalitnenie stravy? Ide nám o to, aby sme zabezpečili celodennú stravu prepojenú na vzdelávacie výsledky našich školákov? Ide o to, že ju zavádzame na základné školy? Alebo ide nám o to, aby všetky deti do osemnásť rokov, ktoré sú zaradené podľa štatistického úradu do, najohrozenejšou, sú najohrozenejšou skupinou ľudí ohrozených chudobou? Či nám ide teda o riešenie problému chudoby, alebo nám ide o riešenie kvality.
Ak sa na druhej strane pozrieme na východiská, ktoré máme, tak doposiaľ podľa zákona o hmotnej núdzi sme mohli teda, mohli deti poberať tzv. dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom. To znamená, že ide úplne o iný moment, prečo vlastne tá dotácia bola poskytovaná tým konkrétnym deťom. Ak by ste si pozreli opis tej dotácie, tak zistili by sme, že vlastne ide o to, aby sa naučili stravovacím návykom. Keďže pochádzajú z prostredia, kde teda možno nemajú reálne ani stôl, ani príbor, tak jednoducho táto dotácia bola viazaná na to, aby sa to deti naučili a aby naozaj neboli diskriminovaní neskôr v živote, že ani nenastúpia do práce, lebo nemajú základné hygienické návyky.
Avšak teraz sme tento moment z hmotnej núdze preniesli plošne na všetky deti a žiakov zatiaľ avizovaných základných škôl, ale už sme počuli z úst expremiéra, že by to mali byť aj stredné školy. V tejto debate chýba to, či sa uberáme k stravovacím návykom, alebo sa naberáme k nejakému naozaj, kvalite vzdelávania, pretože aj pani ministerka školstva avizovala, že práve deti by mali ostať čo najdlhšie v škole na záujmových činnostiach. A teda ak to dieťa je celý deň v tej škole, tak určite by mu pomohol aj olovrant. Ale keďže táto diskusia nie je vedená vecne, čo tým chceme dosiahnuť, mám pocit, že len strieľame.
Je pravdou, že v rôznych krajinách sa k stravovaniu svojich maloletých pristupuje rôzne. Napríklad dokonca v Kórei nielenže sa zameriavajú na kvalitnú stravu ,alebo v Japonsku, ale dokonca v Kórei, ak sú chudé deti, to znamená, že naozaj nie sú dostatočne vyživované, dostávajú k obedu aj rybí olej a ten je vlastne na rast. Hej? Čiže oni vedia, prečo tie, tú stravu majú zadarmo a čo chce krajina ako taká dosiahnuť.
Napríklad vo Veľkej Británii majú jedálne v školách väčší problém s prefinancovaním, a preto ponúkajú skôr jedlá typu fast food. Vo Fínsku zase majú občerstvenie počas celého dňa, dokonca ponúkajú desiatu, ak majú deti nulté hodiny. Alebo napríklad školské vyučovanie sa predlžuje do neskorého večera. Opäť vedia, že ak nastavia záujmové aktivity, kde chcú naozaj rozvíjať potenciál svojich občanov, tak vedia, že celý deň vlastne tie deti bez tej stravy jednoducho nevydržia, a preto nastavujú nástroje zo strany štátu také, aby zotrvali vlastne v tom školskom prostredí čo najdlhšie. Napríklad v Rusku majú obedy platené, ale doobeda vlastne majú študenti raňajky zadarmo, hej? Každá tá krajina si v podstate niečo, niečo chce vyriešiť v rámci stravovania a my, mne chýba tá debata, čo chceme dosiahnuť tými obedmi zadarmo na Slovensku my.
My sme tento, tento nástroj postavili na tom, že myslíme si, že už v súčasnosti bez toho, že by sme brali do úvahy aj obedy zadarmo, je problém práve s vydávaním stravy u tých detí, ktoré sú v hmotnej núdzi a ktoré majú vlastne nárok na stravnú jednotku jedno euro denne alebo na desiatu a olovrant, je to 35 centov v rámci hmotnej núdze.
Avšak vieme, že ak naozaj sú to deti, ktoré sú hladné, tak ja nesúhlasím s tým, aby dostávali desiatu, lebo v podstate aj tak neriešime vyživovacie, stravovacie návyky a vyživovanie tých detí. Ak sa pozriete bližšie na zákon o hmotnej núdzi, tak zistíte, že základné životné podmienky sú na účely zákona o hmotnej núdzi, kde vlastne túto dotáciu vydávame, je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. To znamená, že ak vychádzame v súčasnosti z toho, že táto dotácia sa uhrádza z kapitoly hmotnej núdze, musíme vychádzať z kľúčových, z kľúčových podmienok, ktoré tento zákon upravujú, a to je jedno teplé jedlo denne. Ak to nerobíme, tak v podstate už teraz nie je to v súlade s tým, čo chce Slovensko dosiahnuť vo vzťahu naozaj k tým deťom, ktoré sú z chudobných rodín alebo sú z mnohodetných rodín, kde napríklad otec môže stratiť prácu, mama je na materskej, ide o viacdetnú rodinu, napríklad majú šesť-sedem detí, aj táto rodina podľa, podľa financií a rozpočtovania sa nám nachádza v hmotnej núdzi. To znamená, že tento návrh zákona musí reflektovať aj túto skutočnosť. Ak máme nejakú normu a na základe toho Slovensko uhrádza niečo niekomu, musíme to robiť cielene. To znamená, ak je to pod hmotnou núdzou, musí mať to dieťa teplé jedlo denne. Nemá to, lebo hneď na to si to vyvraciame tým, že to môže byť aj olovrant alebo desiata. Ja sa nebránim olovrantu a desiate aj na základnej škole, ale musíme hovoriť o tom, že chceme, aby tie deti zotrvali v tých školách čo najdlhšie, aby naozaj neboli súčasťou sociálno-patologických javov, ale zapájali sa do záujmovej činnosti a tým pádom vlastne v tej škole ostávajú dlhšie. Vtedy si viem predstaviť, že by sme podávali v týchto školách aj olovrant, ak dieťa je v krúžku, alebo viem si to predstaviť aj v školskej, v školskom klube, že teda by sme podávali aj takúto stravu zadarmo, ale musíme si rozdiskutovať, čo vlastne, na čo chceme ako Slovensko zacieliť.
Takže naozaj v poslednej dobe sú skôr zdvíhané tlaky na kvalitu stravovania, ako hovoril môj kolega Miroslav Sopko, a preto vlastne tento návrh zákona reflektuje to, že musíme hovoriť o kvalite. Musíme hovoriť o deťoch, ktoré napríklad sú alergici alebo majú bezlepkovú diétu. Tí majú najväčší problém v školách, a hlavne v školách menšieho charakteru, pretože tam nedokážu takúto stravu zabezpečiť. A keď obaja rodičia pracujú, tak by ste neverili, aký veľký problém pre tie rodiny je napríklad taká bezlepková diéta, keď ju nemôžu vydávať v školských jedálňach.
Čiže gro nášho návrhu zákona je rozšíriť debatu obedov nielen na nejaké populistické, populistickým smerom, lebo v konečnom dôsledku naozaj ak chceme niečo dávať zadarmo, nemusí to byť zlá vec, len poďme zacieliť, čo chceme tým dosiahnuť, aby naozaj tie peniaze neboli premárnené zbytočne a v konečnom dôsledku sa nepomôže ani deťom, školské jedálne budú mať problém. Ale keď bude ucelený návrh zákona, ktorý bude vládny, budem sa vyjadrovať aj prakticky k tomu, aké problémy budú so schválením hygieny. Pretože nie my politici hovoríme o tom, koľko stravy môže byť vydané v konkrétnych jedálňach, ale hovoria to úrady, regionálne úrady. To znamená, že povedia, že výdaj stravy na toľko a toľko metrov štvorcových na toľko a toľko stravníkov, tak je taký, alebo povedia, že musíte si napríklad zariadiť kuchyňu ešte o jeden ďalší kút alebo o jedno ďalšie umývadlo, kde bude sa narábať len s mäsom, len s takým rozsahom a takým rozsahom.
To sú veci, ktoré nie sú zodpovedané v tejto otázke. A aj to, že už teraz existujú školy, kde sa vydáva len desiata alebo olovrant, svedčí o tom, že jednoducho kapacitne to nezvládajú. Nehovoriac o tom, že chýba personál, chýbajú pomocné kuchárky, nehovoriac o tom, že nemôžu dostať vlastne ani kuchárky ako hlavné.
A možno by tu mala dnes padnúť aj ďalšia vec, že minule som stretla dcéru, dcéru mojej kamarátky, bolo okolo pol jednej a bola si nakúpiť v potravinách nejaké šišky a tak ďalej. A som sa jej pýtala, že: "Natálka, a ty si nebola na obed?" A ona: "No, nemali sme dobrý obed, tak som si išla kúpiť šišky." Takže aj to nám, ak tá strava nebude kvalitná, ak tá strava, ak celé to ponímanie, že budeme učiť deti, aby sa stravovali doma správne, bude viesť k tomu, že tie peniaze budeme vynakladať a možno bude sa trápiť aj samospráva, budú sa trápiť konkrétne školy a tie deti aj tak, aj tak si pôjdu kúpiť šišky.
Takže naozaj túto debatu, ak naozaj chceme tie nemalé peniaze do toho investovať, by sme mali viesť konštruktívne, hovoriť o našich skúsenostiach, o tom, čo chceme jednoducho zákonom o obedoch zadarmo dosiahnuť. A myslím si, že vieme nájsť nejakú spoločnú cestu, ale v racionálnych krokoch, či naozaj zlepšiť vzdelávacie výsledky, či nakŕmiť hladné deti, o čo nám vlastne na tomto Slovensku ide.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne jediná faktická poznámka, pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie, príspevok, kde uviedla ďalšie fakty. Nedá mi pritom poznamenať, že vo Fínsku tento spôsob, ktorý tu bol spomínaný, majú už od roku 1948. Práve toho roku oslavovali 70. výročie zavedenia stravovania. Ale, pozor, tu chcem spomenúť jednu veľmi podstatnú vec. Vo Fínsku sa nejedná len o stravovanie zadarmo kvázi, ale je to jeden z krokov, piaty, šiesty, siedmy v poradí, ktorý súvisí zároveň aj so zabezpečením asistentov, zabezpečením učebných pomôcok, zabezpečením bezplatných autobusov a ďalších a ďalších vecí, opatrení, ktoré spolu súvisia. To znamená, že vychádzať a prichádzať s jedným krokom konkrétnym pri bombastickom vyhlásení je také ako, dovolím si poznamenať, môj príklad, ktorý často v tomto prípade uvádzam, keď si predstavíme vzdelávací systém ako strom, na ktorý chceme zaštepiť alebo pridať nejakú, konár z nejakého zahraničného stromu, napríklad z kórejského bambusu alebo z fínskej borovice, tak sa nám to skrátka nikde neujme. Takto natvrdo dať jedno konkrétne opatrenie len preto, že sa nám páči a sa nám momentálne hodí, nikdy nebude fungovať, pokiaľ – a teraz sa vrátim späť – nebudeme tieto veci robiť systémovo, v celom slede opatrení a naraz. Pretože toto, bohužiaľ, hovoria aj zahraničné skúsenosti a tak sa nám to ukazuje aj v bežnej praxi.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková, môžte reagovať.

Ďakujem za slovo. Áno, ja si tiež myslím, a na to som vlastne viedla celú svoju rozpravu, aby sme naozaj hovorili konštruktívne. Ak už tie peniaze tak či tak budú vyhradené pre tie obedy, lebo my to nezvrátime ako opozícia, tak skúsme to nastaviť tak, aby to bolo adresné, aby to bol jeden z prvkov nejakého komplexného postoja k tomu, čo chceme s našimi deťmi v rámci vzdelávacieho procesu, v rámci životných podmienok robiť a tak jednoducho môžme raz dosiahnuť úroveň Fínska, kde naozaj ak majú nulté ročníky, ak sú tam dlho večer, tak poskytujú tú stravu pre nich. A tiež treba si akože rozmyslieť aj to, že oni dávajú tak veľa druhov tých jedál vo Fínsku, že tam si nájde svoj obed aj človek, ktorý má bezlepkovú diétu, aj ten, ktorý má, ja neviem, nejaké náboženstvo, ktoré mu bráni jesť nejaký druh mäsa a tak ďalej.
Čiže naozaj, čo chceme tým dosiahnuť? Náš návrh zákona reflektuje, aby bolo to teplé jedlo denne, pretože vychádzame z toho, že súčasný stav tých dotácií ide z hmotnej núdze a tam v základných podmienkach je jedno teplé jedlo denne. Tak plňme si aspoň to, čo máme, a nastavme tie veci tak, ako máme.
Ďakujem pekne.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak sa na to pozrime, že kam sme sa vlastne dostali.
V čase, keď sa schvaľovalo programové vyhlásenie vlády, sme tu mali také náznakové šteky, že vzdelávanie bude prioritou tohto vládneho zoskupenia, že táto koalícia, vtedy slovami ministra Plavčana, pripraví najväčšiu reformu za 25 rokov, že platy učiteľov veľmi rýchlo porastú tam, kde majú byť, teda minimálne na úroveň 80 % platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomike, a potom sa prestalo rozprávať o vzdelaní ako o priorite.
Máme rozvrátený systém dotovania vedy a výskumu a reforma regionálneho školstva nám mešká. Pri tom, čo pácha pani ministerka práve teraz na rezorte, je oprávnené obávať sa, že sa k nej reálne ani nedostaneme, a zrazu príde téma obedov. A teda si povedzme, obed pre každé dieťa nie je zlý nápad. Ale kto sa nad tým zamyslel trošku systémovo? A to je teraz otázka aj na youtubera, toho zničeného tam zozadu pána Fica a je to otázka aj na predkladateľov tejto právnej úpravy.
Ak sa pozrieme na to, čo reálne trápi Slovenskú republiku vo vzťahu detí a stravy, tak predpokladám, že kolega Gröhling o tom bude rozprávať viacej, lebo on už pozná všetky recepty v školských jedálňach v podstate naspamäť, dokonca ich väčšinu aj zjedol za posledného pol roka, každopádne aj na základe jeho instagramového konta môžme konštatovať, že tá úroveň stravy je pomerne chabá. Máme príliš veľa múky, máme stále príliš veľa mäsa, tie recepty sú 50, 60 rokov staré a teda vraziť iba peniaze do stravovania detí nie je riešenie, tak ako to navrhuje ten zničený youtuber zo zadnej ľavice. (Reakcia z pléna.) Veď hovorím (zaznievanie gongu)! Pán Šuca, nebuďte hysterický! K téme hovorím. Obedy zadarmo sme videli aj s tými zvislými žalúziami za chrbtom všetci na jednom videjku, k nemu sa vyjadrujem, pretože toto má byť k nemu opozičný návrh. Vy hovoríte o eure 50 či 40 na jeden obed, OĽANO hovorí o jednom teplom obede denne, o jednom teplom jedle denne, ja hovorím o tom, že ak sa máme rozprávať o reforme stravovania v školských zariadeniach, tak musíme v prvom rade myslieť na dve veci. Tá prvá vec sú nové recepty a tá druhá vec je, sú lokálni producenti stravy.
Nemá význam kričať a kopať, že či sociálny balík áno alebo nie, pretože to nie je sociálny balík. To, o čom sa tu rozprávame, by mal byť základný prístup ku zdraviu našich vlastných detí. Nenechajme tejto vláde privlastniť si ten nápad ako niečo výnimočné a niečo navyše. Nie, toto má byť štandard, ktorý už dávno každé dieťa v tomto štáte malo mať. Mali sme mať taký systém vzdelávacieho systému spolu so službami, ktorý tento systém poskytuje, ktorý dá každému dieťaťu najesť v škole a to tak, že je to strava, ktorá aj keď oponuje tomu, čo to dieťa má doma, tak prispieva k tomu, aby nebolo tak obézne. Má to byť strava, ktorá pochádza z lokálne dostupných zdrojov a pomáha lokálne blízkym producentom mäsa, zeleniny a všetkého, čo s tým súvisí. Má to byť strava, ktorá je vyvážená, ktorej recepty sú moderné a ktorá prispieva k tomu, aby naše deti boli zdravšie. Toto má byť téma.
A preto je teraz jedno, že či sa budeme rozprávať o tých pár eurách, ktoré plánuje dať pán Fico každému dieťaťu do škôl, alebo či sa budeme rozprávať o jednom teplom jedle denne. To, čo je dôležité, je kvalita na konci. A kvalita na konci sa nedá dosahovať jednoduchými a malými krokmi, tá kvalita sa dá dosiahnuť iba tým, čo potrebujeme vlastne v celom systéme vzdelávania. Prevzdelaním, rekvalifikáciou, podporou zo strany ministerstva a miestnych samospráv a až na konci podporou tej kvality, ktorú tam chceme. A preto by som bol rád, keby sme aj v tomto pléne sa dohodli na tom, že nebudeme túto tému otvárať len ako sociálny balíček, ako ďalší sľub, ktorý má slúžiť na zalepenie očí a uší pre obyvateľov, ktorí vidia, že kompletne celá táto vláda zlyháva v manažovaní vzdelávacieho systému na Slovensku. A že sa hrá na sociálnu tam, kde sociálna nie je. To, o čom sa máme rozprávať a mali by sme sa rozprávať, je, čo majú naše deti na tanieroch. To nech je témou a voči tým kritériám, o ktorých som hovoril, by sme potom každý takýto nápad mali podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja si nemyslím, že hovoríme rozdielne veci. My vychádzame vlastne z legislatívy, ktorá je. Už v súčasnosti je možné, že štát prispieva na stravu, ale iba deťom, ktoré sú znevýhodnené, a tam hovoríme o tom, že už sa teraz stáva, že sú to rôzne bagety alebo proste suchá strava. My ak chceme reagovať na to, čo je dnes, tak preto dávame, aby to bolo teplé jedlo denne. Neodporuje to s tým, čo tvrdíš ty, že naozaj tu je hlbšia otázka, čo sa týka kvality stravy, čo sa týka toho, kde smerujeme, čo chceme dosiahnuť v rámci možno tých našich detí, aby neboli obézne a aby mali dobré vzdelávacie výsledky, čo vlastne tým chceme dosiahnuť. Takže aj tento náš návrh zákona môže byť ako keby predskokanom toho, aby sme sa bavili naozaj konštruktívne, vecne, a ak chceme dávať obedy, aby naozaj sme hovorili o tých vyšších kritériách, ktoré si spomínal aj ty, a ja s nimi plne súhlasím.
Takže ďakujem ti za to, že si vystúpil v rozprave, a nemyslím si, že hovoríme o niečom inom. Ďakujem.

Pán poslanec Gröhling.