34. schôdza

Martin, ja budem opakovať zopár vecí, ktoré si ty vyslovil, pretože s nimi úplne súhlasím. Najskôr sme pred dvomi rokmi, aj keď nastúpila pani ministerka Lubyová, počúvali o najväčšej reforme, čo všetko sa tu bude diať, aké bude nové obsahové curriculum, ako sa vybavia školy, ako vyriešime učebnice, ako vyriešime asistentov, a teraz to skĺzlo do toho, že my tu budeme reálne diskutovať o teplých obedoch pre deti ako prioritný problém celého Slovenska, čo je pre mňa ako absolútne neuveriteľné.
Kolegyňa Gaborčáková položila veľmi dobrú otázku, že čo chceme dosiahnuť, že či chceme dosiahnuť zmenu kvality alebo chceme dosiahnuť zmenu nejakej chudoby a potiahnutia tých detí. Ak sa budeme rozprávať o zmene kvality, tak naozaj vás všetkých pozývam, veľmi rád to celé zabezpečím organizačne, poďte obedovať do tých jedální. Keď dostanete špenát, do ktorého si strčíte vidličku a môžete ten tanier reálne otočiť a tá vidlička vám tam bude držať, pretože je to tak zahustené múkou. Alebo poďte si dať nejakú dobrú mliečnu polievku, ktorá bude vlastne taká omáčka tiež zahustená s mliekom. Alebo dostanete nejaký jemne vysmážaný rezník, ktorý vám zalejú, ja tvrdím, že polievkou, pretože tej omáčky je tam toľko a cítite ten glutaman takým spôsobom, že až. Takže ak sa rozprávame o kvalite, tak toto kvalitu absolútne nevyrieši.
Ak sa rozprávame o vyriešení tej chudoby, tak ja si myslím, že to reálne zacieľme na tých cez 50-tisíc detí, ktoré sú v hmotnej núdzi, tam uvidíme ten najväčší efekt, tam to budeme vedieť reálne vyhodnotiť, že či sme dosiahli to, čo sme chceli dosiahnuť. A potom nasledovne to roztiahnime ďalej do celej sféry a do všetkých žiakov.
A poslednú vec, ktorú som chcel ešte, že priestorovo to si, kolegyňa Gaborčáková, veľmi dobre povedala, že budú problémy s hygienou, reálne, kto bude variť, pretože teraz už personálne to nevieme vyriešiť a už nemáme dostatočne kuchárok a pomocného personálu. A posledná vec, ktorú som ešte chcel vysloviť, sú prestávky, že kedy budú dostávať tie obedy a že čo je naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, môžte reagovať.

Ďakujem veľmi pekne za obidve faktické poznámky. Ja nemyslím si, že sme nejak v protiklade, pani kolegyňa, ja dokonca aj ten váš návrh rád podporím a neočakávam od opozičnej strany, aj keď agilnej, že by proste išla so systémovým riešením, lebo na to nikto z nás nemá aparát. Ja iba hovorím, že sa z týchto vecí proste urobila zástupná téma, že keď sa máme baviť o systémovom zlepšení celého vzdelávania, tak nemôžme dopustiť, aby z teplých alebo obedov zadarmo tu bola téma, na základe ktorej sa bude lámať diskusia o kvalite vzdelávania v regionálnom školstve.
A čo sa týka tých technických poznámok k tomu, ja to iba zopakujem. Slovenské školstvo je jedným z najviac konzervujúcich sociálne rozdiely v OECD. To znamená, že by sme mali vítať každý jeden krok, ktorý bude pomáhať zmenšovaniu sociálnych rozdielov cez nástroje vzdelávania. Ale plošné rozdávanie obedov ako jeden vytrhnutý krok jednoducho nie je dostačujúce opatrenie, a preto sa poďme vrátiť naspäť k diskusii o tom, čo vlastne škola má robiť, ako má vzdelávať, ako má vychovávať, na základe čoho sa chceme konečne dostať do 21. storočia, a až keď túto diskusiu budeme mať za sebou a budeme to vedieť, tak môžme rozhodovať o budúcnosti dobrých a zlých nápadov na základe toho, či obsahujú alebo neobsahujú jedno teplé jedlo alebo dotáciu na obed.
Ďakujem pekne.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Sopko, v prvom rade chcem povedať, že som za ten váš návrh, mne sa páči, dokonca, že je to plošné. A som tiež rád, že som vás naštartoval svojou faktickou poznámkou. Vidím, že som trafil klinec po hlavičke. Mne sa páči, že to bude plošné. Nielen pre tzv. vaše marginalizované menšiny, ktoré majú oproti iným onakvejšie výhody a nadpráva. Mne vadí len to, že všade sa spomínajú tieto menšiny dookola ako mantra.
Čo sa týka toho zlepšenia ich štúdia, to si myslím, že je chiméra, lebo prax ukazuje len to, že mnohí marginalizovaní žiaci sa aj tak neučia, chodia do školy len kvôli obedu a nijako nezmúdreli, ani sa nezačali učiť, len kazia vyučovací proces. Ešte aj svojim marginalizovaným spolužiakom.
A porovnávať Fínsko so Slovenskom? Tam je aká marginálna, marginalizovaná menšina v státisícoch? Eskimáci? Laponci? Alebo kto?
A k tej vete, že poskytnutie teplého obedu zlepší stravovacie návyky marginalizovaných sociálne znevýhodnených žiakov, mám takýto komentár:
Vážené dámy a páni z OĽANO, vy asi žijete v inom vesmíre, v inej galaxii. Obedy zadarmo, to je za nejaký cent, už dávno fungujú na základných školách. O tom asi niečo viem, keďže som desaťročia učil na takej základnej škole. Prečo všade strkáte marginalizované menšiny? A čo sa týka marginalizovaných študentov stredných škôl a im poskytnutým teplým obedom za účelom zlepšenia, to sa mi zdá, že to hraničí s diagnózou. Kde sa vy pohybujete? V akom vesmíre? Však oni pokiaľ študujú na stredných školách, tak ich je len minimum z dôvodov nám všeobecne známym. Tehotenstvo, kriminálna činnosť pri mladých mužoch a tak ďalej. A tí, čo študujú, vždy majú na alkohol, na marihuanu a na cigarety, to vám hovorím z vlastnej skúsenosti. Hovorím o mestách Revúca, Rimavská Sobota, Tornaľa.
Vážené dámy a páni, ja nepaušalizujem. Realita nepustí, prax nepustí. Vďaka chorému egu len vykopávate otvorené dvere a bohapusto zavádzate o tých menšinách.
Ďakujem za slovo.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa postaviť? Však najprv navrhovateľ. Chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som to chcel adresovať aj pánu kolegovi Poliačikovi, ale de facto to môžem aj zovšeobecniť. Ja nie som nejaký prehnaný optimista, ako som už skôr vyhlásil, som skôr skeptikom a viem, ako zvyčajne končia opozičné návrhy a čo my z hľadiska opozície môžeme maximálne častokrát urobiť, je, že konkrétnu tému otvoríme a začneme o nej diskusiu. A sme veľmi radi, keď a zapojí aj druhá strana a vypočujeme si aj ďalšie názory, čo, žiaľ, musím konštatovať, dneska nenastalo, ale nevadí, pretože táto téma na stole je.
Samozrejme, že téma teplých obedov nie je nejakou kľúčovou vecou, ktorá zmení vzdelávací systém na Slovensku. Ale jedným z krokov, ktorý, ako som už spomínal vo faktickej poznámke, ak sa urobia premyslene a spoločne, ak tá zmena bude prebiehať zhora nadol a zdola nahor, ak sa zapoja všetci zúčastnení aktéri, ktorí majú čo povedať a môžu meniť vzdelávací systém na Slovensku, tak bude jedným z kamienkov, ktorý vložíme do tej mozaiky a môže prospieť k zlepšeniu. Veď práve o tom tu ten parlament je, aby sme diskutovali.
A čo mňa vždy najviac mrzí, je, ak my predkladáme nejaký návrh zákona a nedozvieme sa názor druhej strany. Preto vyzývam k diskusii a budem veľmi rád, ak táto a všetky ostatné témy, s ktorými z opozície prichádzame, aby sme mali vždy aj ten opačný názor a porovnávali si, pretože len tak sa môžu prijímať riešenia, ktoré majú čo pomôcť životu občanov, ktorí očakávajú, že my sme tu pre nich, a nie naopak.
Ďakujem.

Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

32,
Ešte dva body som zabudol alebo nestihol som vysloviť v rámci tých dvoch minút. My tu veľmi často porovnávame tieto obedy s inými krajinami, ako s Fínskom. Prosím vás, vo Fínsku jedenásť rokov budovali jedálne v rámci kapacít, aby vedeli dať jedlá naozaj každému jednému žiakovi, a potom presunuli ten príspevok na obedy do normatívu, aby naozaj to dostal každý jeden žiak. Ale my tu preskakujeme jednu celú fázu tým, že chceme okamžite dať obedy a nechceme vybudovať personálne, pretože tie jedálne to reálne nebudú zvládať.
Taká perlička je, ktorú nebudú zvládať aj z toho, že nedokážu vydať tie obedy všetkým okamžite, taká perlička je, že obedy sa reálne delia, pretože jedna časť školy chodí na obedy 11.20 a druhá časť chodí na obedy 12.15, keď dokončí vyučovanie, lebo sa musia prestriedať. Tak mi povedzte, kedy budú chodiť tie ďalšie deti, keď nedobudujeme jednotlivé jedálne alebo kapacitne budú chodiť o 13.15 alebo budeme im dávať obedy 10.30, alebo nejakým takýmto spôsobom? Takže systémovo to nie je vyriešené.
A druhá vec, skoro 10 % základných škôl nemá jedálne, takže ich poďme najskôr dobudovať, pretože ak potom počujem pána ministra, tuším, že práce to bolo, pána Richtera, že im budeme dávať suchú stravu, tak pre mňa je to, že asi vedúca z jedálne ráno, keď pôjde do školy na aute, tak zastane na benzínke, tam nakúpi bagety, a tieto bagety im potom bude rozdávať a všetky sa tu budeme tešiť, že majú deti teplú stravu.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz by sme mali pokračovať návrhom skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (tlač 1115), len pán poslanec Heger musel ísť namiesto ďalšieho kolegu k pánovi prezidentovi, takže ide to na koniec schôdze. Potom máme tu zákon, dokonca zlúčenú rozpravu, bod 58, 59, kde pán poslanec Klus avizoval, že chce, aby sme to presunuli na koniec schôdze. Ak to bude takto pokračovať, ja potom navrhnem, aby sme všetky body, ktoré presunieme na koniec schôdze, aby sme presunuli na ďalšiu schôdzu. Poslanci musia vedieť, však o tom sa bude hlasovať, poslanci musia vedieť, že to nie je o tom, že nechce sa mi prísť.
Ale teraz budeme pokračovať o dvoch zákonoch, kde páni poslanci sú tu, a tom som veľmi rád. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslanca Národnej rady Alojza Baránika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (tlač 1086). Dávam slovo pánovi navrhovateľovi, pánovi poslancovi Baránikovi. Nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1086.]