34. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v septembri roku 2015 začala celým svetom rezonovať kauza s emisiami, takzvaný Dieselgate. Išlo o používanie spodného softvéru, ktorý ovplyvňoval emisné výsledky testov automobilov. Po prepuknutí tejto kauzy sa začali objavovať ďalšie pochybnosti v metodike testovania automobilov a nimi produkované emisie a tým pádom sa zaviedol nový systém, nový cyklus merania s názvom WLTP. Tento cyklus má dlhšie skúšobné trasy a vyššie priemerné rýchlosti testovaných vozidiel. Výsledky testovania a zavedenie nového limitu vyprodukovaných emisií jednotlivých automobilov spustilo vlnu vyradenia motorizácií, resp. doplnenie ďalších aktívnych prvkov znižovania emisií do automobilov. Kým dodnes museli mať namontovaný tzv. filter pevných častíc len naftové motory, po novom ich musia mať aj tie benzínové.
Prestavby vozidiel jazdiacich na LPG, CNG či LNG nie sú na Slovensku žiadnou novinkou. Za niekoľko desiatok rokov sa tieto systémy zdokonaľujú a zefektívňujú. Dnes sú na takej úrovni, že jazda na LPG, CNG či LNG nie je prakticky rozoznateľná ako jazda na benzín. Výhoda prevádzky vozidla na plynový pohon má nielen ekonomický, ale aj ekologický charakter.
Ako vyplýva z ekologického prehľadu jednotlivých typov palív vozidiel, spaľovacie motory využívajúce LPG alebo CNG na rozdiel od tých benzínových či naftových motorov neprodukujú žiadne tuhé emisie, ako sú sadze, dym, prach a oxidy síry a ani olovnaté zlúčeniny. Obsahujú menej oxidu uhoľnatého, Cl, menej karcinogénov a jedovatých aromatických uhľovodíkov, napríklad ako sú benzén alebo benzpyrén. Oproti jazde na benzín vyprodukuje jazda na LPG alebo CNG na 1 kilometer až o 20 % menej gramov CO₂.
Európska únia si určila cieľ, že do roku 2020 bude každé jedno vozidlo vypúšťať najviac 95 gramov CO₂ na kilometer. V roku 2016 podľa analýzy Európskej environmentálnej agentúry priemerná hodnota vyprodukovaného CO₂ na Slovensku dosahovala 124,8 gramov CO₂ na kilometer. S cieľom znižovať vyprodukované emisie sa Slovensko prihlásilo k záväzku Európskej únie a sľúbilo, že do roku 2020 bude jazdiť minimálne 10 % vozidiel na alternatívne palivá. Keďže v roku 2016 bolo na Slovensku evidovaných len 2,1 % vozidiel jazdiacich na alternatívne palivá, je evidentné, že svoj záväzok voči Európskej únii nesplní.
Vzhľadom na vývoj ekologickej záťaže u nás či vo svete navrhujeme zatraktívniť nákup a prevádzku vozidiel jazdiacich na alternatívny pohon či palivo najväčšej skupine vlastníkov vozidiel, a teda podnikateľom. A to tým spôsobom, že vozidlá jazdiace na LPG, CNG alebo LNG, alebo teda iné palivá a pohony budú oslobodené od dane z motorových vozidiel. Prerábka už existujúcich benzínových vozidiel na tieto plyny či iné alternatívne palivá sa stane pre podnikateľské subjekty ekonomicky zaujímavá ako z hľadiska znižovania nákladov na prevádzku vozidiel, tak z hľadiska znižovania produkovaných emisií.
Každé fyzické osoby nie sú spravidla platcami dane z motorových vozidiel. Zavádzame preto novú formu dotácie na prerábku vozidiel na inštalácie plynových technických zariadení. Každej fyzickej osobe tak vznikne nárok na dotáciu vo výške 500 eur pri prerábke vozidla na LPG alebo na CNG.
Nami predkladaný návrh zákona má veľmi pozitívny vplyv na životné prostredie.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolega Kecskés vám predstavil náš návrh zákona, ktorý má za cieľ zatraktívniť alternatívne palivá, konkrétne LPG, CNG a LNG, pre osobné, ako aj úžitkové vozidlá pre postupné znižovanie environmentálnej záťaže cestnou motorovou dopravou.
Tento návrh rieši zvýhodnenie pre právnické osoby, a to odpustením dane z motorových vozidiel, a aj zvýhodnenie pre fyzické osoby, a to dotáciou po prerábke vozidla na alternatívny pohon vo výške 500 eur. O túto podporu bude môcť požiadať každá fyzická osoba Environmentálny fond, pričom každá žiadosť bude v rámci tohto zákona právne nárokovateľná.
Podpora rozvoja alternatívnych palív v Slovenskej republike má pre štát aj občanov viacero prínosov, medzi ktoré spomeniem nasledovné: výrazné zníženie škodlivých emisií vo výfukových plynoch, odstránenie emisií pevných častíc, ktoré sú zvlášť u naftových motorov z dôvodu karcinogénnych účinkov považované za najzávažnejšie, dymivosť u plynových motorov oproti vznetovým motorom je úplne eliminovaná, podobne emisie oxidu siričitého a emisie oxidu uhoľnatého sú úplne minimálne, zníženie emisie oxidu uhličitého u benzínových motorov až o 30 %, nulová produkcia aromatických uhľovodíkov a aldehydov, zníženie tvorby ozónu v atmosfére nad Zemou, ktoré spôsobuje vytváranie smogu, do zemného plynu sa nepridávajú aditíva a ďalšie karcinogénne látky, zníženie oxidu dusíka až o 60 % v porovnaní s dieselovými motormi, plynové motory majú tichší chod, úroveň hluku plynových motorov v porovnaní s naftovými je vďaka menšiemu spaľovaniu o 50 % nižšia a takisto je tu nemožnosť kontaminácie pôdy palivom.
Zástupcovia združenia LPG spoločnosti sa už v roku 2016, kedy vláda schválila návrh ministerstva financií zaťažiť LPG vozidla pri registrácii len polovičnou daňou oproti bežným palivám, vyjadrili, že štát by mal okrem daňových úľav dotovať, podobne ako elektrický pohon, aj prerábky a nové autá na LPG. Len tak by bolo reálne dosiahnuť náš záväzok voči Európskej únii. Slovenská republika sa totiž prihlásila k záväzku voči Európskej únii, že vypracuje národný politický rámec na zavádzanie alternatívnych palív v doprave, to znamená LPG, CNG, LNG, ale aj elektrina a vodík, v rámci ktorého do roku 2020 bude na Slovensku jazdiť 10 % áut na obnoviteľný pohon.
Alternatívne palivá sú nevyhnutné pre postupnú elimináciu emisií v doprave. Keďže v roku 2016 bolo na Slovensku evidovaných len 2,1 % vozidiel jazdiacich na alternatívne palivá, je evidentné, že svoj záväzok voči Európskej únii Slovensko nesplní.
Slovenská republika vypracovala Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami, v rámci ktorého si položila aj niekoľko cieľov.
Cieľ č. 1 znel: „Stimulácia rastu predaja vozidiel s alternatívnym pohonom zameraná na priamu podporu nákupu vozidiel na alternatívne palivá pre všetky typy využitia pre súkromný sektor, pre flotily komunálnych podnikov prevádzkujúcich vozidlá rozvozu komunálneho odpadu, poštových podnikov a pre flotily dopravcov zabezpečujúcich mestskú hromadnú dopravu a verejnú osobnú pravidelnú dopravu. Prvé finančné stimuly budú zamerané na motivačný mechanizmus, na nákup nízkoemisných vozidiel a na testovanie procesov pri ich následnom spracovaní. Mechanizmus podpory bude definovaný v dokumente Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, konkrétne Modely podpory predaja elektromobilov a dopravných prostriedkov používajúcich alternatívne paliva, ktorý bude definovať návrh modelu a podpory na obdobie rokov 2016 až 2025.“
Ďalej bol definovaný aj cieľ č. 8, ktorý znel: „Vypustenie daňovej povinnosti vo vzťahu k motorovému vozidlu s pohonom na alternatívne palivo poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely.“
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je načase, aby Slovenská republika spravila aktívne kroky k tomu, aby sme zvýšili podiel vozidiel s alternatívnymi pohonmi na našich cestách. Nestačí len písať ciele na papier, je potrebné urobiť aj potrebné kroky k tomu, aby sme svoje záväzky splnili. Sme, samozrejme, otvorení aj iným návrhom ostatných politických strán, ktoré môžeme spolu prediskutovať v druhom čítaní a vytvoriť spolu rámec, ktorý posunie Slovensko v tejto oblasti aspoň o kúsok vpred. Preto vás prosím o podporu a posunutie nášho návrhu do druhého čítania.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka – pán poslanec Kecskés.

Martin, ja ťa len doplním, alebo respektíve aby som ostatným kolegom uviedol informáciu. Na Slovensku máme registrovaných viac ako 3 300-tisíc automobilov, ktoré vyprodukujú počas celej svojej životnosti viac ako 62 mil. ton CO₂. To je veľmi veľké číslo, ktoré si asi nevieme predstaviť, a prerábka vozidiel na CNG alebo LPG systém je ten najradikálnejší spôsob, ako súčasne, a teda aj najlacnejší, najekonomickejší spôsob, ako súčasne vozidlo, ktoré produkuje vysoké emisie, dokáže teda, respektíve len takouto malou prerábkou znížiť o 20, 30, 40 % produkovaných emisií. Čiže je to úplne jednoduchý spôsob, ako výrazne znížime emisie na Slovensku. Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh novely dvoch zákonov, ktoré sú totálne apolitické. Nemajú žiadny politický nejaký nános, nejaké posolstvo, ich jediným a výsostným cieľom je zlepšiť situáciu s alternatívnymi pohonmi áut na Slovensku, tým znížiť zaťaženie životného prostredia, a pre tých, ktorí sú fanúšikmi Európskej únie, to znamená aj to, že sa priblížime k požiadavkám zo strany Bruselu v oblasti životného prostredia.
Vidíme, že v súčasnosti Európska únia neustále sprísňuje emisné normy, čo sa týka automobilov, s cieľom nejakým spôsobom sa dopracovať k tomu, aby sa postupne znižovala záťaž životného prostredia. Ale za akú cenu, za akú cenu? Dnes je platná emisná norma Euro 6D, alebo kolega ma môže doplniť ako odborník na danú tému, ktorú sa snaží Európska únia dosiahnuť tým, že do áut montuje ďalšie a ďalšie filtre, ďalšie a ďalšie systémy, ďalšie a ďalšie riadiace jednotky, na ktorých výrobu sa ale použije neskutočne veľa vzduchu, vody, materiálu a tak ďalej. Čiže v skutočnosti, v skutočnosti možno aj ten človek, ktorý si to moderné auto kúpi, si myslí, že ako šetrí životné prostredie, ale pri jeho výrobe bolo to životné prostredie zaťažené niekoľkonásobne viac ako možno v minulosti, keď sa vyrábali autá síce horšie pre životné prostredie, ale menej náročné na výrobu.
My ideme úplne opačnou, ale zato racionálnou cestou. Keď vidíte každé ráno aj dnes v Bratislave všetky tie autá s tými štart-stop systémami, ako na jednej križovatke niekoľko desiatok stoviek áut naraz naštartuje motor, každému jednému to musí byť jasné, že asi toto nie je celkom tá správna cesta, ktorá by mala znížiť v skutočnosti zaťaženie životného prostredia. Naopak, všetky vedecké štúdie, ktoré sa týkajú alebo ktoré sa zaoberali porovnaním spaľovania benzínu, nafty a alternatívnych plynových pohonov, jednoznačne ukázali, že každý jeden z týchto plynových pohonov, či ide o LPG, CNG alebo LNG, je omnoho prijateľnejší pre životné prostredie, omnoho menšiu záťaž generuje ako spaľovanie benzínu a najmä spaľovanie nafty.
V európskych štátoch, a to nepoviem nič nové, postupne dochádza k vytláčaniu všetkých dieselových áut z centra veľkých miest. Začína to Euro 3 normou, Euro 4, za chvíľku, pomaličky do niektorých miest sa nedostanú hádam ani Euro 5 autá, jednoducho už si kompetentní uvedomili, že naozaj tie dieselové autá, to je katastrofa. A že znižovanie alebo pokusy o znižovanie emisie dieselových áut naozaj nie sú tak účinné, ako by si mnohí predstavovali, resp. sa tá účinnosť dosahuje za cenu obrovských technologických nákladov a za cenu toho, že sa tá príroda devastuje práve pri výrobe tej močovky, ktorú teraz musíte liať do tých dieselových áut pri výrobe ďalších filtrov, nehovoriac o tom vypaľovaní tých filtrov plných častíc, kde niekoľko, ja neviem, tisíc kilometrov sa zbierajú emisie a potom sa naraz vypália, jednoducho vo veľkej dávke sa pustia do životného prostredia. Takže toto nie je naozaj riešenie.
Náš návrh prichádza s mechanizmom, ktorý zatraktívni vozidlá na plynový pohon pre podnikateľov, ale aj pre fyzické osoby. Nehovoriac už o tom, že tým, že by sme naštartovali možno vo väčšom tie prestavby vozidiel benzínových na plynový pohon, by sme podporili aj ekonomiku, pretože drvivá väčšina tých konverzií sa robí slovenskými firmami, aj keď, žiaľ, musíme si priznať, že zatiaľ je veľmi málo firiem, ktoré používajú slovenské komponenty pri prestavbe na plynový pohon, resp. týchto komponentov je v rámci celého systému veľmi málo, úplné minimum.
Ale to je, to je možno taký podnet pre vládnu koalíciu zaoberať sa tým, ako by zo strany vlády mohlo dôjsť k podpore týchto producentov plynových zariadení. Určite by to bolo zmysluplnejšie, ako dať 600 mil. na fabriku pre automobilku v Nitre, do ktorej nemáme koho zamestnať.
Takže ono keď sa dá porozmýšľať nad tým, tak nielenže vás žiadam o podporu tohto nášho návrhu absolútne apolitického, ale takisto vládnych poslancov a najmä vládu Slovenskej republiky z tohto miesta žiadam, aby sa začali zaoberať touto témou, aby začali hľadať spôsoby, ako zlepšiť nielen životné prostredie, ale aj, ale aj tých, to podnikateľské prostredie v tejto oblasti a zároveň aj zlepšiť životnú úroveň ľudí. Pretože každý jeden človek, ktorý dnes jazdí na benzínovom alebo dieselovom aute, si vie veľmi rýchlo spočítať, že prevádzkovanie auta na plyn je ešte aj oproti tomu dieselu lacnejšie a s benzínom sa to v podstate ani nedá porovnávať, o toľko je to výhodnejšie a tým by jednoducho tým ľuďom nepriamo stúpla životná úroveň.
Takže, kolegyne, kolegovia, ja vás žiadam o podporu tohto vysoko technologicky odborného návrhu, ktorý v sebe naozaj neskrýva nič politické, a ukážme, že teda naozaj, ako povedal kolega Kecskés, tí z vás, ktorí tu rozprávate neustále o ekológii, pričom my sme mnohé vaše ekologické aktivity podporili, pretože veľmi silno cítime zeleno, a to teraz nielen kvôli našej straníckej farbe, ale kvôli tomu, že nám naozaj na životnom prostredí záleží, tak tí z vás sa môžu teraz pri hlasovaní o tomto návrhu zákona prejaviť.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslanca Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Jána Kecskésa, Stanislava Mizíka a Stanislava Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1078. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1132.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Uhríkovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Jána Kecskésa, Stanislava Mizíka a Stanislava Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1078.)

Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorú sme pripravili spolu s Marianom Kotlebom, Jánom Kecskésom, Stanislavom Mizíkom a Stanislavom Drobným.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je zlepšiť prístup detí žijúcich na národnostne zmiešanom území k vzdelávaniu v slovenskom jazyku.
Návrh zákona zavádza povinnosť pre štát zriadiť v obci, v ktorej tvoria občania slovenskej národnosti menšinu, slovenskú základnú školu, ak o to požiadajú zákonní zástupcovia starajúci sa o školopovinné deti.
Viac by som uviedol potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Ľudovítovi Gogovi.