34. schôdza

Dobré ráno prajem všetkým. Tristodevina, alebo teda zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla má 9 rokov. Na budúci rok takto v septembri by to bolo teda 10. výročie, čo tu nejakým spôsobom funguje, a pred tými 10 rokmi to bol práve pán minister Jahnátek, ktorý bol na ministerstve hospodárstva, a Žiga, vy ste boli vtedy, myslím, štátnym tajomníkom.
Priznám sa, keď prišiel zákon dvesto..., 309 v tom 2009., ja sám som bol z neho, dovolím si povedať, nadšený. Začal som vďaka tomu aj podnikať v tejto oblasti, naším cieľom bolo inštalovať malé fotovoltické elektrárne na strechy, to znamená, aby si naozaj ľudia vyrábali elektrinu, túto primárne spotrebovávali, prebytky dodávali do siete. Žiaľ, vtedy tá situácia bola dosť napätá, kritická, prednosť hlavne na tých distribučných spoločnostiach v prípade pripojenia dostávali také tie veľké inštalácie, zemné inštalácie a takí tí malí, ktorí to robili hlavne kvôli tomu, aby boli aspoň trocha zelení, tak tí sa odsúvali na koniec. Vtedy som si uvedomil, že asi som nepochopil tú pravú podstatu toho zákona, a to teda zopár ľuďom prihnať, prihrať pomerne výhodný biznis. Nedávno sme sa dozvedeli práve s vraždou novinára pána Kuciaka aj o fotovoltike, ktorú aj on teda kritizoval, a odhalil 34 MW, ktoré dostal Talian Vadala ako možnosť pripojenia pri Lučenci. Toto, pochopiteľne, neskôr veľmi výhodne speňažil.
Stal sa z toho veľmi rýchlo obrátkový biznis, postav a predaj. Ale, samozrejme, našli sa aj nadšenci, ktorí to robili z toho presvedčenia a ktorí to brali ako investíciu do budúcnosti a nejaký príspevok k tej zelenšej planéte. Ale na tej verejnosti to, čo sa pretriasalo, boli iba tie kauzy a ten dobrý úmysel jednoducho išiel do úzadia a tie obnoviteľné zdroje dostali naozaj veľmi zlé renomé. Zákon bol preto odvtedy viacej kritizovaný ako chválený, a to najmä kvôli dopadu na koncovú cenu elektriny. Pochopiteľne, ten zákon mal aj svoje dôvody a tým boli naše záväzky voči Európskej únii, to bol ten známy záväzok 20 - 20 - 20, čo je vlastne priemer Európskej únie, ktorá by do roku 2020 mala vyrábať 20 % z obnoviteľných zdrojov, mali by sme mať o 20 % nižšie produkcie CO2 a mali by sme o 20 % zvýšiť energetickú efektívnosť. Náš podiel do tohto mixu v prípade obnoviteľných zdrojov mal byť 14 %. Toto bol mix elektrina, teplo a doprava.
Štát sa rozhodol, že on investovať nič nebude a nechá priestor podnikateľom, ktorým potom v zákone nastavil okrajovo pravidlá, tým základom boli tie garantované ceny na 15 rokov a tá cena, to bol vlastne doplatok plus cena elektriny na straty. To bol ten hlavný princíp výkupnej ceny.
Potiaľto všetko v poriadku, ale ten diabol sa skrýval práve v tých detailoch. A presne tomu tak bolo v prípade tohto pôvodného zákona a takisto tomu je aj v prípade jeho dnešnej novely. V tom prvom rade to boli právomoci pre úrad sieťových odvetví. To znamená úrad, vtedy pán Holjenčík, nastavil výkupné ceny, ale musím úprimne povedať, tieto boli v tom čase veľmi podobné ako v okolitých krajinách, čiže nejak veľmi to neprepískol, akurát pre tú kapacitu neexistoval žiaden strop. A celý objem tých vyplatených peňazí tým výrobcom, ktoré vyplácali distribučné spoločnosti, sa prenášal na plecia odberateľov, ľudí, podnikateľov - žiadne viaczdrojové financovanie a ani žiaden záväzný plán rozvoja obnoviteľných zdrojov, či kombinovanej výroby elektriny a tepla na Slovensku.
Ja si dovolím tuto uviesť napríklad príklad z Rakúska, kde majú naozaj veľmi jasne nastavené, v ktorom roku aký objem financií môžu použiť na podporu takýchto zdrojov, toto potom garantujú napríklad na 12 rokov, prepočítajú si to na objem, kapacity z toho-ktorého zdroja a maximálne toľko povolia.
No a ten druhý skrytý diabol, ktorý sa skrýval v tomto zákone, bola korupcia. Táto prebiehala, ako som spomínal napríklad na tých distribučných spoločnostiach, ktoré jednoducho prednostne popripájali, čo im vyhovovalo, ale pitom to bola napríklad aj jedna dlhá noc na SEPS-e, Slovenská elektrizačná priemyselná sústava, kedy sa v decembri v roku 2009, dovolím si povedať, že z noci do rána, rozdalo 120 MW pripojení alebo kapacít pre fotovoltiku. Toto bolo niečo, kedy sa v piatok vyhlásila súťaž, prvý príde, prvý berie. Napriek tomu, že tam boli pomerne prísne kritériá, alebo teda pomerne prísne požiadavky, čo všetko musí záujemca splniť, tak našlo sa dostatok ľudí, ktorí už v utorok alebo v pondelok a utorok priniesli všetky tieto podklady a dostali tieto pripojenia. Ten, ten kontingent sa uzatvoril v utorok alebo v stredu, čiže naozaj to bolo veľmi rýchle.
Tie mená, ktoré potom prenikli na verejnosť, boli častokrát aj medializované, bol to, bol to pán Jozef Brhel, bol to bývalý minister hospodárstva pán Malatinský, bol to pán Lazar.
Tento, dovolím si to povedať, že podvod alebo minimálne škandál 120 MW v tejto akciovej spoločnosti nás všetkých počas tých 15 rokov bude stáť asi 700 mil. eur. Veľmi tento, veľmi mi to pripomína nástenkový tender, ale, bohužiaľ, stalo sa, úprimne musím povedať, nebolo tam zistené žiadne porušenie zákona okrem toho, že zrejme bol niekto dopredu informovaný. Ale my sa nebalíme iba o týchto 120 MW, pretože tá kapacita v obnoviteľných zdrojoch, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla je omnoho vyššia. V prípade fotovoltiky je to dnes asi 550 MW, najviac tých pripojení bolo v rokoch 2010 až 2011, kedy bol ten doplatok najvyšší, vtedy to bolo 430, potom 395 euro za každú MWh, a práve tá fotovoltika bola konštrukčne a naozaj najjednoduchšia a najrýchlejšie zrealizovateľná.
V roku 2011 potom prišla do parlamentu Jurčíkova novela, nášho poslanca, ktorá limitovala ten možný pripojený, pripojiteľný výkon v prípade fotovoltiky. A to fotovoltiku preniesla na strechy, vtedy sa to, myslím, že to bolo v roku 2012, trocha ukľudnilo. Ale spätne sa s tými dotáciami, ktoré už boli priklepnuté, nič nest..., nič nemohlo urobiť, pretože boli udelené podľa platného zákona, a pokiaľ by štát do toho nejakým spôsobom zasiahol, tak by zrejme čelil mnohým súdnym sporom.
Aby som to premietol aj do tých eur, koľko to vlastne je. Nakoľko sa my všetci v cene elektriny musíme skladať na túto podporu, tak v prípade obnoviteľných zdrojov to bolo v minulom roku 400 mil. eur, v prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla 115 mil. eur. Takže dokopy je to 515 mil.
Ako strana Sloboda a Solidarita ale nekritizujeme túto výšku. Kritizujeme to, že to všetko musia zaplatiť odberatelia elektriny. Táto podpora sa prenáša do tzv. tarify za prevádzku systému. V tejto tarife sa skladáme na výrobu obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, výroby elektriny z domáceho uhlia a činnosť operátora trhu. Z ceny elektriny po tom poslednom zvýšení úradom sieťových odvetví v tej TPS-ke platíme asi 27 eur na MWh. To znamená, taká jedna domácnosť, ktorá ročne spotrebuje asi 3 MWh, zaplatí iba v rámci tarify za prevádzku systému 81 euro.
Politické rozhodnutia a zásahy však podľa mňa v cene elektriny nemajú čo robiť alebo minimálne nie v takomto rozsahu, v takomto objeme. Negatívom toho celého bolo aj to, že do toho zatiahnuté distribučné sústavy, prevádzkovatelia distribučných sústav, ktorí mali byť iba poštárom toho doplatku, to znamená vyplatia doplatok tomu výrobcovi a následne si ho vyúčtujú v cene distribučných poplatkov, ktoré im ale musí určiť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Žiaľ, regulácia u nás funguje, ako funguje, a teda tá systémovosť a transparentnosť tam absentovala, no a tak sa stalo, že práve tí politickí nominanti, ktorých sme tam aj v minulosti mali a máme aj dnes, jednoducho zabezpečili, že ceny energií budú stabilné, TPS-ka sa zvyšovať nebude, tarifa za prevádzku systému podľa reálne vyplatenej a vznikol tzv. historický dlh. Distribučné spoločnosti si dnes nárokujú alebo hovoria o 400 mil. eur. Paradoxne tento dlh, hovorím o 400 mil. eur, si nikdy neuplatnili v rámci odvolania sa voči cenovému rozhodnutiu, ani nežalovali úrad, alebo keď žalovali, tak napokon túto žalobu stiahli, pretože naozaj tu došlo evidentne k porušeniu právomoci regulátora, ktorý postupoval v rozpore s vlastnou vyhláškou a poškodzoval tieto regulované subjekty, ale keďže si to neuplatnili, tak ja by som tento nárok považoval za premlčaný.
Následne sa ale dohodli ešte s pánom Holjenčíkom ako bývalým predsedom regulačného úradu, že teda dobre, nejaký dlh tam vzniká, takže im to bude kompenzovať tzv. G-komponentu, to je taký poplatok za prístup do sústavy, o ktorom ale Ústavný súd pred dvoma rokmi rozhodol, že je protiústavný. No a tento G-komponent alebo poplatok za prístup do sústavy, sa paradoxne nachádza aj v tomto návrhu zákona.
Pôjdem ale pekne po poriadku. Toto bol taký úvod a mám tu vypichnutých takých sedem bodov, ktoré sú z môjho pohľadu najkritickejšie, v rámci zákona. Sú to také Achillove päty, Achilles mal päty iba dve, ja budem hovoriť o siedmich, ale začnem najprv tými pozitívami toho zákona.
Vy ste hneď na úvod spomenuli centrálneho výkupcu. Centrálny výkupca je naozaj dobrá vec, pretože tie distribučné spoločnosti to určite odľahč, veľa im to pomôže, minimálne to nejakým spôsobom pomôže urovnať práve to, čo do dnešného dňa tu vzniklo tou zlou reguláciou.
No a potom je to lokálny zdroj, veľmi jednoduchý princíp, vyrob si koľko chceš, sám si to spotrebuj, ale nikomu nič nedávaj, no hlavne nič za to nepýtaj. Toto je princíp, ktorý nijakým spôsobom nezaťaží ani ceny elektriny a ani štátny rozpočet.
No a teraz tie Achillove päty, kvôli ktorým nebudeme môcť ako strana SaS, tento zákon podporiť, a pritom my nemáme problém podporovať dobré zákony, my sme zákon o energetike veľmi radi podporili, pretože bol, podľa nás naozaj dobrý a prospešný.
Takže prvá Achillova päta, ja vítam, že tento zákon reflektuje na tú pripravovanú európsku legislatívu v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov a ustupuje od tých výkupných cien, tak ako boli doteraz nastavené. Koniec koncov už nové zdroje sa tu ani nepripájajú, pretože tu máme dlhodobo kritizovaný stop stav zo strany distribučných spoločností, a možnože tento nový systém by ho mohol konečne odstrániť.
Zavedenie aukcií vítam ako dobrý krok. My sme to dokonca mali aj v programe volebnom práve v prípade podpory inovatívnych technológií, ale zo zákona vôbec nevyplýva, aké zdroje budeme pripájať, kedy, koľko, akým spôsobom, čo budú podmienky, a všetko toto prenášame na plecia ministerstva, ktoré to nastaví nejakým predpisom. No a tu vzniká z môjho pohľadu taká tá prvá obava z toho, že sa zopakuje tá kauza tých 120 MW na SEPS-e. My jednoducho dnes naozaj nevieme kto, čo, prečo, akým spôsobom. My nemáme ani len analýzu, ani víziu potreby a stratégie pre nové zdroje. Toto nám absentuje.
Novela v súvislosti s výberovými konaniami na nové zdroje zakladá autonómiu pre ministerstvo hospodárstva pri vyhlasovaní a organizovaní výberových konaní. V priebehu prípravy zákona a legislatívnemu procesu nebola verejnosti predložená žiadna analýza dopadu tejto novely v súvislosti s aukciami, nepoznáme predikciu nákladov systému podpory, a to najmä vzhľadom na končiacu sa podporu pre nové zdroje. To znamená, nám bude teraz tá tarifa za prevádzku systému, alebo mala by sa znižovať, niektoré zdroje vypadávať po tých pätnástich rokoch a nevieme teda, ani sú, aké sú predpoklady ich vývoja, vzhľadom na cenu elektriny.
Na stole máme navyše zimný balík Európskej únie, ktorý prináša nové výzvy v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov, úspory energie, decentralizácii zdrojov aj zapojenia tých spotrebiteľov do celého procesu výroby a spotreby energií. To sú tie tzv. prosumery.
Štát by mal v prvom rade pravidelne aktualizovať svoju koncepciu, aké zdroje sa budú v budúcnosti pripájať a ako by mal vyzerať tento energetický mix do tých 5, 10, 20 rokov, a toto by malo byť témou ale naozaj širokej odbornej diskusie. Namiesto toho Úrad pre reguláciu sieťových odvetví umožnil zapojiť sa do systému, a to v predchádzajúcom období, keď vlastne platil stop stav, ale teda zrejme platili ešte nejaké povolenia na pripojenie k novým zdrojom, ktorý ale obnoviteľné zdroje ani len nevyužívajú, či už to bolo PPC Energy, ktoré je súčasť bratislavského paroplynu, to bolo v novembri 2016, podporu získali do roku 2023, vyrábajú zo zemného plynu, za rok 2017 si uplatnili podporu formou doplatku vo výške 14,3 mil. eur. Alebo je to firma Slovintegra Energy pána Hatinu, kedy vykonali rekonštrukciu v roku 2017, opätovne získali podporu na ďalších 15 rokov, až do roku 2032, a takisto vyrábajú zo zemného plynu.
V druhom bode alebo takým tým druhým kľúčovým je podpora doplatkov, ktorá by mala končiť, a napriek tomu sa predlžuje na ďalších 15 rokov pre teplárov, to je § 3c. Pritom princíp toho doplatku bol predsa v tom, aby sa podporili inovatívne technológie, aby sa rozšírili a stali trhovo dostupnými bez dotácií, napr. v prípade fotovoltiky, za tých 10 rokov vďaka výkupným cenám, ktoré platili aj v celej Európe, tá cena technológie klesla o 500 %, čiže nechápem, prečo my ideme dnes opätovne podporovať teplárov, ktorí vyrábajú kombinovanú výrobu, kombinovanou výrobou elektrinu a teplo, podporujeme niečo, čo nemá nikdy šancu uspieť na trhu. A pritom ako som spomínal, práve v prípade toho KVET-u je to ročne alebo minulý rok bolo 115 mil. eur. Spomeniem iba niektoré teplárne. Tepláreň Považská Bystrica na doplatku 16,2 mil. eur, Mondi SCP, pán Fiľo, 14.7 mil. eur, PPC Energy, už som spomínal, 14,3 mil., Tepláreň Košice 12,2, Slovintegra 9,9 mil. eur. No a plus máme tu množstvo výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu z biomasy, poberajú podporu bez toho, aby súčasne vyrábali teplo. To sú firmy ako KOMPALA, BIOENERGY Bardejov, Topoľčany, Žarnovica.
Takže teraz tu máme ustanovenie § 3c, ktoré umožňuje ktorémukoľvek výrobcovi z kombi..., v rámci kombinovanej výroby elektriny a tepla uskutočniť do roku 2025 rekonštrukciu alebo modernizáciu, jej náklady musia dosiahnuť 60%, ale opätovne dostanú na 15 rokov podporu formou výkupu. Čiže opätovne zaťažíme tú koncovú cenu formou doplatku.
No a tu sa dostávame aj k tomu, kto by ešte mohol takýto doplatok alebo takúto podporu dostať. Zo zákona vyplýva alebo nie je vylúčené, že by to nemohla byť aj nová, alebo zrekonštruovaná uhoľná elektráreň. Na to koniec, koncov upozorňovali aj viacerí v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Hovorilo sa tam hlavne o tom, aby sa táto podpora, keď už teda vzťahovala len na zariadenia, ktoré už podporu mali, alebo aby bola povinne vykonaná výmeny palivovej základne z uhlia na palivo s nižšími emisiami. Toto sa, bohužiaľ, neudialo, no a výsledkom je stav, že prevádzkovateľ elektrárni v Novákoch môže realizovať na niektorom s sprevádzkovaných blogov, blokov rekonštrukciu a získa tak doplatok na 15 rokov. To znamená nariadeniu vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa, ktorého sa dnes skladáme na takmer, na 98 mil. eur, podľa nového to má byť až 118 mil. euro ročne na výrobu elektriny z domáceho uhlia, sa iba preklopí do doplatku, ktorý bude poberať táto spoločnosť, v tomto prípade Slovenské elektrárne alebo ktokoľvek bude tú uhoľnú elektráreň vlastniť, ďalších 15 rokov.
No, ďalším je to, čo som už spomínal, tzv. G-komponent alebo poplatok za prístup do sústavy. Tento zaviedol ešte svojho času pán Jozef Holjenčík ako predseda regulačného úradu, Ústavný súd rozhodol o jeho protiústavnosti. Všetky okresné súdy, kde prebiehali individuálne spory s výrobcami, dali za pravdu týmto výrobcom a distribučné spoločnosti sú povinné doteraz vybraný poplatok vrátiť.
Koniec koncov jeden pokus ako zaviesť tento G-komponent, poplatok za prístup do sústavy, sme tu už raz mali, bolo to práve v súvislosti so zákonom o energetike, kedy prišiel pán Nemky s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý mu ale údajne mal vložiť do rúk pán Jahnátek, pretože viem si predstaviť, preňho to problém predstavuje, pretože Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti takéhoto poplatku. Rozhodli o tom všetky krajské súdy, že naozaj Ústavný súd má pravdu, teraz o tom budú rozhodovať na krajských, na okresných, dostane sa to, na krajských, a dostane sa to už len na Najvyšší súd, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou takisto ho potvrdí, toto rozhodnutie. Distribučky budú musieť vrátiť 60 až 80 mil. euro ročne. Toto je to, čo predstavuje tento G-komponent. A ak to aj teraz dáme do zákona, tak to nebude spätne platné. To znamená, že za tú dobu, odkedy tento zákon platí, teda odkedy je vyberaný tento poplatok, tak jednoducho tá suma bude naozaj nárokovateľná.
No a pritom v reáli ide o poplatok, ktorý rieši aj európske usmernenie, ale v úplne inej výške a úplne z iných dôvodov. Taký ten hlavný dôvod, napr. veľmi dobre ho využívajú vo Veľkej Británii, jednoducho zaviedli ho pre také elektrárne na báze obnoviteľných zdrojov, ktoré chceli znevýhodniť z toho dôvodu, že sú postavené alebo boli by postavené v miestach, kde neexistuje spotreba. To znamená napr. v Škótsku im naozaj silno fúka, ale kto tam tú elektrinu využije a reálne spotrebuje, tak radšej povedia, dobre, vy budete platiť G-komponent. A teraz si spočítajte, neoplatí sa vám radšej byť niekde pri Londýne, kde síce až tak silno nefúka, ale o tento poplatok budete mať, budete zvýhodnení?
Čiže toto sú také hlavné dôvody, prečo aj Európska komisia v minulosti riešila tento, tento poplatok. No a takisto je otázne, ako je možné ho zaviesť už pre existujúce zariadenia, pretože tento nemali v regulovanej cene nejakým spôsobom zohľadnený, čiže či sa neobávate otvárania cenových rozhodnutí, ktoré už boli vydané, a ďalšieho zvyšovania koncových cien elektriny.
No a ide o poplatok za prístup, ktorý ale výrobcovia bez koncového odberateľa nejakým spôsobom nevyužívajú. Ja vám to dám na takom príklade.
Predstavte si, že máte les. V lese vyťažíte drevo, zložíte ho na lúku. Drevo predáte a všetky práva k nemu prechádzajú na toho, kto si ho odoberie. To znamená, je čisto čiste na ňom, čo s týmto drevom ďalej urobí. Či ho nechá zhniť na lúke, alebo ho naloží na kamión a odvezie do píly, alebo vyvezie do zahraničia. No a teraz si predstavte, že vy ste to drevo zložili, boli ste dohodnutí na cene, táto bola vyplatená a zrazu za vami príde ten, kto ho od vás kúpil s tým, že chce časť tejto sumy naspäť, pretože potrebuje na diaľničné mýto za diaľnicu, po ktorej prejde. Ak by vám to povedal na začiatku, tak si to asi v tej cene zohľadníte, ale takto je to naozaj veľmi otázne. No a súčasne pripomínam, že v prípade elektriny vyrobenej podľa zákona č. 309/2009 Z. z. všetky práva a povinnosti k vyrobenej elektrine končia v bode pripojenia a prístup do sústavy títo nevyužívajú, a o tomto rozhodol aj Ústavný súd.
Pochopiteľne, úplne inak je to v prípade tých, ktorí majú na druhej strane toho koncového odberateľa, a teda ten kamión, ktorý im odvezie tú elektrinu alebo drevo, si zorganizujú sami. Ale u nich zase dochádza k znevýhodneniu voči ostatných účastníkom na tom spoločnom trhu, lebo my ich pôsobíme, oni predávajú tú elektrinu na ten spoločný trh a týmto dochádza k znevýhodňovaniu našich domácich výrobcov, napr. aj Slovenských elektrární. A v Slovenských elektrárňach predsa máme my ako Slovenská republika podiel, čiže prečo si znevýhodňujeme takéhoto vlastného domáceho výrobcu.
Navyše požiadal som parlamentný inštitút o analýzu, porovnávaciu štúdiu takéhoto poplatku s inými krajinami, nebudem ju celú čítať. Dovolím si iba citovať zo záveru, kde sa uvádza:
„Žiadna z krajín, od ktorých sme získali odpoveď, nemá zavedené poplatky v takej forme, ako sú zavedené v Slovenskej republike. Poplatky sú povinní platiť iba výrobcovia, ktorí majú zmluvu s odberateľom energie.“ No, takže toto bol taký ten štvrtý bod.
Piaty bod. Spomínal som aj historický dlh na strane distribučných spoločností kvôli nesprávnej regulácii. Tento považujem za premlčaný. Ale v zákone sa napriek tomu rieši to, že keď sa prejde na toho spoločného výrobcu, tak tie distribučky si budú môcť... (Reakcia z pléna.) Čo som povedal? Keď sa prejde na toho spoločného výkupcu, ďakujem pekne, tak tie distribučky si budú môcť to, čo vyplatili v roku 2018 a 2019, uplatniť. Teraz je otázne, čiže či to bude sa zarátavať ešte do TPS-ky alebo či to bude do tých distribučných poplatkov, ale v tomto zákone sa hovorí o dlhu, ale pritom vyhláška úradu, hovorí o korekciách. Takže naozaj nastáva tam taký ten jeden, jeden moment, kedy naozaj môže hroziť to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý o týchto korekciách alebo, pardon, o tomto dlhu bude rozhodovať, nebude to zohľadňovať ako korekciu, ale do toho dlhu môže pridať prakticky čokoľvek.
Potom tu máme kompenzácie, mám už málo času, kompenzácie pre energeticky náročné podniky. Vy ste začiatkom roka sa vyjadrili, že na takúto kompenzáciu bude mať nárok asi 200 podnikov, malo by to byť v objeme 80 mil. eur. A ide vlastne o kompenzáciu politických rozhodnutí, ktoré platíme v cenách elektriny. Ja sa preto pýtam, prečo radšej neodstránime alebo neosekáme tieto politické rozhodnutia, alebo nezmeníme spôsob financovania. V Českej republike majú viaczdrojové financovanie, hradia časť napríklad z predaja emisií. Môžme ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia alebo minimálne nastaviť nejaký postupný harmonogram útlmu. A áno, takého kompenzácie fungujú aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku. Ale zase v Nemecku, pochopiteľne, majú aj troška iný systém a aj iné veci. A čo je také sporné, je to, že ministerstvo tieto kompenzácie poskytnúť môže, ale nemusí. A toto sme tu už raz mali a to bolo práve v prípade tých vratiek za plyn. Takisto ministerstvo to poskytnúť mohlo a poskytlo pred voľbami, a keď som sa vás aj naposledy na to pýtal, napriek tomu, že SPP údajne hospodári dobre, tak tieto kompenzácie, alebo teda tieto vratky sa už viacej nevyskytli.
No a takým tým posledným bodom je usmernenie, alebo teda prečo tento návrh zákona nie je v súlade s usmernením o štátnej pomoci. Jedným z tých dôvodov, prečo sa pristupuje k tejto novele, je aj to, že došlo k zmene pravidiel štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia. V prvom rade tam platí nariadenie Komisie 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom, podľa ktorého sa bez potreby notifikácie povoľuje prevádzková podpora malých obnoviteľných zdrojov do 1 MW. Ale my v tomto zákone hovoríme o väčších. To znamená, ja sa pýtam, či naozaj táto podpora bola notifikovaná.
A tiež by som sa chcel opýtať, ako je to s notifikáciou tých zdrojov, ktoré boli podporené podľa pôvodného zákona, teda zákona z roku 2009. Nemám žiadne informácie o tom, že by štát pripravil nejakú notifikáciu minimálne v rovine podpory pre tie existujúce zariadenia na báze kombinovanej výroby elektriny a tepla, to je ten nový paragraf 3c). A ja sa preto pýtam, či nám z tohto dôvodu nehrozí podobná situácia, ako je to v prípade uhlia, alebo teda v prípade výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorá je takisto, takisto na Európskej komisii.
Z tohto dôvodu zákon, ako som už spomenul aj na úvod, nemôžeme podporiť, a obávam sa, že neexistuje ani možnosť, ako ho vylepšiť v druhom čítaní, pretože toto predstavuje riziko mnohých nášľapných mín a vyžiadalo by si naozaj veľmi komplexné zásahy, ku ktorým by sa ale mala mať možnosť vyjadriť aj odborná verejnosť v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Toto je naozaj to, čo je tu častokrát kritizované, že my si tu prijmeme pozmeňovacie návrhy, ktoré častokrát úplne zmenia podstatu toho zákona, a potom tá verejnosť na to hľadí s otvorenými ústami, aby som bol slušný.
Z tohto dôvodu by som chcel, aby sme pred samotným hlasovaním o tomto zákone v prvom čítaní hlasovali o jeho vrátení na dopracovanie predkladateľovi.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, opäť, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, ktorý tu máme v prvom čítaní, a teda v prvom rade by som sa chcel dotknúť filozofie tohto zákona. V tomto pléne máme väčších odborníkov na túto oblasť, takže som rád, že vystúpil kolega Galek a dal k tomu takú širokú genézu. Čiastočne som chcel o nej hovoriť aj ja, ale tým pádom môžem to trošku skrátiť.
To najdôležitejšie, čo si potrebujeme pri tomto zákone povedať, je samotný pojem obnoviteľné zdroje energie a ich podpora, pretože naozaj o toto tu ide, a teraz tú základnú otázku, ktorú si každý potrebuje zodpovedať, odhliadnuc od toho, aké, aké meno majú u nás obnoviteľné zdroje energie, je tá, že či sme zástancami podpory a budovania obnoviteľných zdrojov, alebo nie. Je veľa argumentov, ktorá hovoria, že by sme mali byť zástancami, a ja sa teda určite na ne prikláňam.
A v roku 2009, keď tento zákon prichádzal do platnosti, sme vlastne začali ako keby zo štartovacej línie. To mala byť línia, kedy obnoviteľné zdroje mali nastúpiť na cestu kvalitného a systematického budovania, ale to sa u nás na Slovensku nestalo, pretože ak by sme naozaj sa chceli zamyslieť na tým, ako by sa mala budovať koncepcia podpory a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, tak má to veľmi jednoduchú a myslím si, že dobrú logiku. A ide o to, aby sa naozaj tie zdroje energie, ktoré dnes zaťažujú životné prostredie, nahrádzali práve takýmito obnoviteľnými zdrojmi energie. Na to je potrebné vybudovať kvalitnú stratégiu a postupné kroky, aby sa to dialo širokospektrálne a hlavne aby to dávalo zmysel. Čiže to, že malo by teda odpovedať na riešenie toho globálneho problému, malo by teda odpovedať na..., malo by to dávať riešenie na náhradu tých zdrojov energie, ktoré znečisťujú životné prostredie, ktoré poškodzujú stav, v akom sa nachádza naša planéta, a malo by sa to diať rovnomerne, malo by to byť dlhodobo udržateľné, malo by to byť efektívne, malo by to byť cenovo dostupné, priestor by mali dostávať aj malí, aj veľkí. Určite by to malo byť, teda tým, že hovorím, teda že by to malo byť kvalitné, tak je prirodzené, že by to malo byť postupné, kvalitne urobené a poriadne urobené, čo teda, samozrejme, s tým súvisí. No a určite, ak chceme, aby ľudia rozumeli tejto téme, tak by to malo byť kvalitne komunikačne podporené.
Toto, keď, kolega Galek o tom rozprával pomerne podrobne, sa neudialo, pretože boli sme svedkami toho, že nie to budí dojem, že to bolo také riešenie hŕ, že potrebovali sme rýchlo urobiť, naplniť nejaké percentá, tak sme vymysleli systém, ako, ako spustiť podporu obnoviteľným zdrojom, a dnes vidíme, že vyrástlo na ňom veľa solárnych barónov, ako títo ľudia prezývku majú. Čo sa stalo? Keď si zoberieme, že pri tom rozhodnutí... Alebo ináč to poviem. Na to, aby mohli niečo rozvinúť, je dôležité tomu naozaj dať podporu a dať tomu finančnú injekciu. Čiže je, je prirodzené, že bolo prisľúbené týmto ľuďom, že budú mať podporu. Pôvodne sa komunikovalo, a toto mám informácie od odbornej verejnosti, že bolo prisľúbené, že bude sčasti kryté z rozpočtu. Nakoniec sa to neudialo. Neviem, či to tak je, ale v čase, keď sa to zavádzal tento zákon, tak boli komunikované aj zo strany vlády, že časť tejto podpory pôjde z rozpočtu. Neviem, mám to z odbornej verejnosti, ak to tak nie je, nie je to až tak podstatné. Ale ak to tak je a neudialo sa to tak, to je zlyhanie prísľubov politikov, ktoré tie prísľuby dávali. Ale myslím si, že nie je to až tak podstatné.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že sa zagarantovali ceny na 15 rokov. Keď sa rozprávate s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú, tak vám povedia, že priemerná návratnosť pri týchto obnoviteľných zdrojov, ktoré boli nad 1 MW, bola v priemere okolo 4 rokov, takto to vypočítali odborníci, pod 1 MW šesť rokov. Keby sme to aj nafúkli, tak pridajme k tomu kľudne 2-3 roky v každej kategórii, tak určite to nie je 15 rokov. Čiže otázka je, ako sme dospeli k tomu, a ako sme vyhodnotili toto zlé rozhodnutie, že zagarantujeme cenu, ktorá bola 4-násobok ceny silovej zložky alebo ceny elektrickej energie na burze. V tom čase sme dali na 15 rokov, čím sme to jednoznačne preplatili, a zaťažili sme tým v tomto prípade koncových užívateľov a predražili sme vlastne nástup tejto elektrickej energie.
Chyby, o ktorých som teda opäť, ktoré sa ku mne dostali z toho procesu, boli, že bolo teda dohodnuté, že bude možné raz za rok znižovať túto cenu vývojov pre nových, ktorí sa uvádzajú, pripájajú do siete, o 20 %. Podľa informácií, ktoré sa ku mne dostali, že sa do dialo niektoré roky viackrát, čo opäť narúšalo prísľuby, ktoré boli s tým spojené.
Ale vidíme, a potom vlastne prišiel aj ten G-komponent, o ktorom hovoril kolega Galek, ako umelo vytvorený nástroj na to, pretože sa išli naprávať chyby. A naprávali sa spôsobom, že tí tvorcovia toho systému, ako ho vytvorili, ale skôr nesystému, neboli schopní priznať, že táto ich koncepcia nebola dobrá, a tak vymýšľali nástroje, akým trošku, by som povedal, limitovať škody, a preto vymysleli aj systém, ako bol napríklad G-komponent, ktorý je anomália, je to dvojnásobná platba, ale tomu sa venovať nechcem, hovoril nakoniec o tom už aj môj predrečník.
Takže ak naozaj chceme podporovať OZE, ako je možné, že sa stane, že sa dostávame do situácie, kedy na Slovensku je stop stav? Áno, vieme že argumenty sú, že zákon umožňuje, že keď je nejaký technický problém, tak môžeme, môžu teda distribúcie vyhlásiť tento stop stav a nemusia pripájať ďalších.
Otázka je, je naozaj problém vo všetkých častiach Slovenska? Otázka je, je ten problém tak neriešiteľný, že ten stop stav pretrváva tak dlho? To sú otázky, ktoré kladiem ako človek, ktorý nie je z tejto brandže, ktorý sa pýta, a budem rád, keď, a budem rád, keď mi, pán minister, odpoviete. No pozrite sa, som poslanec Národnej rady, pán minister hovorí, že by som sa nemal na to pýtať, pretože tomu nerozumiem, ale som poslanec Národnej rady a je mojou zodpovednosťou hlasovať o týchto návrhoch zákona podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a ak mám k tomu nejaké otázky, tak, pán minister, je vašou povinnosťou nám tieto otázky zodpovedať a vysvetliť, pretože sú to legitímne otázky, ktoré tu vyvstávajú, a môžem kľudne odkázať mojim voličom, že pán minister vám odkazuje, že tomu nerozumiete a neklaďte otázky. Ale myslím, že to sám určite nechcete. Takže ja by som teda poprosil, aby ste odpovedali na tieto otázky.
Dnes prichádzate teda s tým mechanizmom, že bude jednotný teda výkupca. Ja by som mal k tomu teda opäť ďalšie otázky, ktoré by som chcel, aby ste, aby ste zodpovedali, pretože opäť, nie je to úplne jasné, kto teda ten výkupca bude. Zákon teda hovorí o tom, že výkupcom elektriny je dodávateľ alebo viacerí dodávatelia elektriny vybraní formou aukcie podľa vykonávacieho predpisu alebo určený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.
Čiže či je nejaká predstava, kto konkrétne týmto výkupcom bude, ak je, tak aká tá predstava je.
Taktiež by ma zaujímalo, akým spôsobom budú tie aukcie fungovať v praxi. Pretože, teda tak ako hovorí aj samotná vyhláška, tí, ktorí sa chcú prihlásiť do aukcie, sa prihlásia teda na ministerstve hospodárstva so svojou ponukou a budú sa teda biť, ak som to správne pochopil, budú sa v tej aukcii biť o najlepšiu cenu a tá najlepšia cena, ten, kto dá najlepšiu cenu, tam vlastne vyhráva. Ako je ošetrené to, že v takýchto aukciách sa môže stať, že nakoniec budú, sa pobijú tak, že pôjdu aj pod cenu, len aby sa dostali k tejto zákazke, a v konečnom dôsledku teda nebude tam žiadna podpora, alebo resp. či tam bude podpora, alebo opačne, že sa dohodnú, a tá aukcia neprinesie ten najlepší želaný efekt a bude to len na základe nejakej dohody, že si rozdelia teritóriá, a nakoniec aj tak tá cena bude vysoká, takže ako budú mechanizmy, ktoré ošetria akékoľvek nečestné konanie v týchto aukciách.
Ďalšia vec, vidíme, že, a myslím si, že to s tým súvisí, pretože obnoviteľné zdroje, na jednej strane zavádzame obnoviteľné zdroje a často o tom hovoria aj kolegovia, ktorí sa tejto oblasti viacej venujú, že chceme podporovať obnoviteľné zdroje, ale na druhej strane tu veľmi intenzívne držíme umelo ťažbu hnedého uhlia. Ja chápem, že sa vyhovárate na to, že treba priniesť komplexné riešenie, ale opäť, ste vo vláde už takmer 12. rok s malou prestávkou a priestor na to, aby ste priniesli komplexné riešenie, ktoré sa nedotkne ľudí v tom danom regióne nejako výrazne, s čím súhlasím, nemalo by sa ich to nejako dotknúť, ste mali dostatok a vedeli ste, že tomuto problému čeliť budete, len ste ho pre sebou tlačili a odsúvali.
Takže tiež nerozumiem, aká je teda tá koncepcia, keď na jednej strane chceme tlačiť alebo chceme rozvíjať, nie, tlačiť nie je správne slovo, ale rozvíjať. A je dobré, že chceme rozvíjať obnoviteľné zdroje energie. Na druhej strane tu umelo držíme niečo, čo veľmi ide v kontraste s obnoviteľnými zdrojmi.
Taktiež by som sa chcel opýtať na to, ako bude vlastne, pretože... Ináč sa opýtam, pardon. Máme tu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Teda vieme, že tento úrad je nezávislý, mal by byť a mal by sám autonómne rozhodovať o cenových rozhodnutiach. Na druhej strane aj v tomto zákone je uvedené, že bude musieť byť zohľadnené či už náklady zúčtovateľa podpory, alebo prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy má právo na náhradu neuhradených nákladov, ktoré vynaložil na poskytovanie podpory. Čiže akým spôsobom toto je ošetrené a do akej miery to zasahuje alebo nezasahuje do nezávislosti ÚRSO.
Čiže na záver, ak by som teda to mohol zhrnúť a položiť, alebo teda zdôrazniť tie otázky, tak otázka je, aká je teda tá koncepcia, pretože prinášate tu nejaký návrh zákona, ktorý teda ide upraviť toho účtovateľa, ale nevidím za tým žiadny mechanizmus, ktorý by jasne udával spôsob, akým sa teda obnoviteľné zdroje naďalej na Slovensku budú vyvíjať, čo, čo je ten želaný stav, kam toto má smerovať, aké budú ďalšie kroky a ako môžme aj my vidieť, že sa tu naozaj bude diať rozvoj obnoviteľných zdrojov, alebo či len hovoríte, že viac-menej kvótu sme naplnili, nie je viacej potreba rozvíjať obnoviteľné zdroje a ideme v tom len teraz trošku upratať.
Čo by som automaticky odpovedal, že myslím si, že sme nevyužili, ak by to takto bolo, tak nevyužívame potenciál, ktorý tu je, pretože vieme, že práve tí malí nedostali dostatok priestoru na to zatiaľ, hovorí sa teda o tom, že by mali dostať, zelená domácnosť a podobne, alebo firmám, ktoré majú naozaj veľké plochy výrobných hál, ktoré by mohli využiť na či už práve tú fotovoltaiku na zabezpečenie si časti elektrickej energie pre svoju vlastnú prevádzku a podobne. Toto sú otázky, ktoré kladú ľudia, keď vidia aj veľké solárne panely na mnohých úrodných pôdach, a ktoré, je veľmi dôležité, aby boli kvalifikovane zodpovedané, obzvlášť keď vidia veľké výrobné haly, na ktorých tieto solárne panely nie sú a mohli by byť.
Takže možno pre vás, pán minister, znejú tieto otázky veľmi laicky, ale myslím si, že k úcty k ľuďom a občanom tejto republiky je dôležité, aby zodpovedali kompetentní, a v tomto prípade myslím, že tým kompetentným ste vy. Tak vás žiadam, aby ste teda vysvetlili aj tieto otázky, ktoré vznikajú ľuďom v tejto téme.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Galek.
Nech sa páči.

Edo, ďakujem ti pekne. Ja by som sa dotkol iba jednej veci. Ty si tam hovoril o tej garancii na tých 15 rokov. Musím povedať, že táto garancia bola aj v iných krajinách natoľko, či už v Nemecku, alebo v Českej republike, prípadne dlhšie. V Rakúsku je to 13 rokov. Problém bol v tom, skôr v tom, ako boli tieto ceny nastavované. Oni boli nastavované na základe nejakých trhových cien tých technológií v tom čase a naozaj reálne tam vo vyhláške sa hovorilo o 12-ročnej návratnosti. A toto aj mohlo v prípade určitých technológií byť. Ono na tom trhu bolo také obrovské množstvo čínskych panelov, tenkovrstevných panelov, keď sa bavíme o fotovoltike, ktoré boli o 30, možno až 50 % lacnejšie ako tie ostatné. No a namiesto toho, a to sa teraz týka aj toho problému tých aukcií, aby sme my už priamo v zákone definovali nejaké podmienky, že aká to má byť technológia, a napríklad podporili domáci trh alebo európsky, tak jednoducho naozaj ten priestor dostávali tie najlacnejšie riešenia. No a potom niektorí dokonca dostali príspevok z fondov Európskej únie a potom naozaj sa kľudne mohli dostať na 4 alebo 6 rokov. Ale tí, čo to robili poctivo, čo využili naozaj domáce možnosti technológie, tak ostávali na 10-12 rokoch.
Toto by sa dalo odstrániť práve tými aukciami, pretože tie aukcie naozaj budú reflektovať, dáš lacnejšiu alebo lacnejšiu cenu, je mi jedno, akú technológiu, ale minimálne to bude pre toho odberateľa výhodné, ale opäť tá istá nášľapná mína. Nevieme podmienky, nemáme tam nič definované.
Druhý problém v tom prípade v tom 2009. bolo aj to, ako tie kapacity sa prideľovali. Ty si hovoril, nemali šancu, mali a tak ďalej. To bolo tých 120 MW na SEPS-e, to bola tá korupcia na distribučných spoločnostiach. No, a taký ten posledný problém bol, že celá tá ťarcha je prenesená na plecia spotrebiteľov.

Pán poslanec Heger, môžte reagovať.

Ďakujem veľmi pekne. Karol, som rád, že si zareagoval, pretože vieme, že tejto problematike z tohto pléna rozumieš najlepšie, a ja ťa za to aj považujem a si ty vysvetlil tie veci. Ja sa, naozaj som sa snažil vo svojom vystúpení priniesť jednak informácie, ktoré mám z tej odbornej verejnosti, a zároveň otázky ľudí, ktoré kladú aj mne na stretnutiach v tejto problematike, a myslím si, že je naozaj dôležité ich tlmočiť pánovi ministrovi. To, že čo si hovoril napr. o tých čínskych paneloch a tenkých paneloch a podobne, áno, to je, práve to preukazuje, že ten pôvodný návrh zrejme nebol domyslený, keď dovolil takéto rôzne errory a dovolil vyrásť tu prítomnosť solárnych barónov, ktorí naozaj veľmi výrazne si zarobili na tejto podnikateľskej aktivite, čo, dobre, akože rozumiem tomu, že to bolo aj v Nemecku a podobne, ale tak mohli sme sa od nich poučiť, lebo sme do toho vstupovali neskôr. Ak nevieme zúročiť chyby iných krajín, tak je to veľká škoda a potom to preplácame. Tak ako si povedal, stálo nás to 700 mil. Stálo to ľudí 700 mil., ktoré dneska sa skôr či neskôr bude musieť buď pretaviť do cien, alebo sa to bude musieť pretaviť do rozpočtu. To je to, čo sa vlastne aj tu chystá práve týmto, týmto krokom.
Takže ako ja myslím, že je veľmi dôležité férovo o tejto téme komunikovať. To je to, po čom volám, aby sa o tejto téme férovo komunikovalo, aby ľudia neboli nejako mylne alebo nedostatočne informovaní, aby mali jasný prehľad, lebo sa ich to týka, je to veľmi konkrétna téma, týka sa to ich peňaženiek, týka sa to ceny elektrickej energie. Takže je dôležité, aby kompetentní a odborníci veľmi zrozumiteľne komunikovali voči ľuďom, ktorých sa to týka, a to sú občania tejto republiky.
To je všetko, čo, po čom volám a čo, si myslím, že je dôležité, aby tu bolo.
Ďakujem.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto. Vyhla... Pán poslanec Budaj. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú.
Jediný pán poslanec Budaj. Má slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne a kolegovia, zákon o obnoviteľných zdrojoch ja skloňujem v tejto snemovni z iného uhla pohľadu. (Zaznievanie gongu.) Je to, samozrejme, stále ten istý zákon, ktorý teraz vo svojej vlastnej novele prináša ministerstvo hospodárstva.
Mňa zaujíma, samozrejme, nielen z tej stránky, z ktorej som predkladal novelu, ktorú, ktorá sa dostala v minulej sezóne do druhého čítania a ktorá pôjde do, do tretieho čítania na októbrovej schôdzi vlastne spolu aj s týmto zákonom. Nezaujíma ma len táto stránka, čo je stránka ochrany stromov. Samozrejme, musí nás zaujímať aj celkový dopad zákona, pretože ničenie stromov je takpovediac vedľajší produkt tohoto istého zákona, toho tlaku na to, aby sme mali alternatívne zdroje aj s využitím biomasy.
Nebudem ale obhajovať svoju novelizáciu, malú novelizáciu, ktorá upres..., má upresniť, čo biomasa je a čo biomasa nie je, a poviem len pár viet k energetickým, k energet..., k poňatiu tohoto energetického zákona.
Za prvé veľmi by som uvítal, pán minister hospodárstva, keby ste tu už boli so zákonom, ktorý naozaj ukončuje v nejakom reálnom čase udržiavanie energetiky postavenej na fosílnych zdrojoch, a to na takých nekvalitných, ako je hnedé uhlie, ktoré ničí krajinu, ničí ovzdušie, významným spôsobom ničí ovzdušie jedného krásneho regiónu Slovenska, a pritom je také málo výťažné, že si vyžaduje vysoké dotácie. Dotácie, ktoré platí celé Slovensko dohromady, sa tá banícka výroba týka naozaj veľmi obmedzeného okruhu občanov. Ak aj zarátame to, že oni živia, povedzme služby a iné veci, zamestnanosť v tom regióne, tak takisto by živili, ak by sme všetkých týchto baníkov poslali na predčasný dôchodok. Náklady pre štát by boli výrazne nižšie. Nehovoriac, aké by boli zisky pre prírodu a pre zdravie obyvateľov tohoto regiónu.
Takže bol by som býval veľmi rád, keby ste prišli s takou novelou, v ktorej by táto prax skončila a kde by hnedouhoľné bane išli do reálneho útlmu nie o desiatky rokov, ale v dohľadnej dobe, v dobe trvania vašej vlády. Samozrejme, bez ohľadu, že by som chcel rozširovať argumenty, ktoré vzniesol pán kolega Galek a pán Heger, nechcem ich opakovať, ale stručne sa dá povedať, že zákony prikrývané pláštikom ekológie od samého počiatku u nás majú akoby nezadržateľný trend vytvárať výhody pre zariadenia alebo pre ľudí, ktorí sú blízki politickej moci. Majú politický podtext a majú podtext protekcionizmu.
Boli vymenované tie spôsoby, ten škandál s fotovoltaikou, ale keby sme sa zahĺbili do vzťahov aj pri spaľovaní biomasy, aj tam by sme zistili, že zariadenia na biomasu boli pripravené a spustené veľmi rýchle, kým sa vydali licencie, kým sa rozhliadli a kým sa rozhliadli iní prípadní konkurenti, tak veci už boli veľmi ďaleko.
Svojím spôsobom teraz ministerstvo prináša zákon, ktorý celý ten stav petrifikuje. Kto mal „šťastie“, kto vedel cez víkend predložiť podklady, ktoré iní museli zháňať mesiace z tých istých úradov, kto mal dobrú známosť, tak ten sa rozvinul, dnes je silný a silnejší a bude mať, samozrejme, aj lepšie aj postavenie aj pri aukciách. Nemožno, samozrejme, skúšať vrátiť čas späť. Takáto je realita, vytvorili ju predošlé vlády. Táto vláda ju nezmenila a dnes prichádza s koncepciou jedného výkupcu, ktoré samé osebe je krok dobrým smerom, pretože máme nádej, že to bude predsa len o čosi transparentnejšie a kontrolovateľnejšie.
Takisto na pohľad vyzerá dobrý krok vytvárania aukcií, umožnenia aukcií, aj keď, znovu opakujem, po vyše 10 rokoch krivenia konkurenčného prostredia, krivenia všetkými možnými spôsobmi sa takto bude petrifikovať istý stav, kde budú silnejší tí, čo boli zvýhodňovaní. Ale ako som už povedal, minulosť sa veľmi ťažko vracia.
Mám výhradu, a tá, to je, by som povedal, opozičná povinnosť, ju zopakovať aj po mojich kolegoch, že celá podpora obnoviteľných zdrojov sa deje na úkor platby občanom. Priamo občania uhrádzajú v spotrebe energie bez ohľadu na ich sociálny stav, financujú ľudí, ktorí ťažia z tohoto biznisu.
Celkove treba povedať, že upratanie a vyčistenie v oblasti, ktorá mala priniesť na Slovensko viac čistoty a viac alternatívnych zdrojov (zaznievanie gongu), zrejme je ešte len úloha, ktorá je pred týmto, pred týmto parlamentom, to, že sa ekológiou zakrýva často bezohľadné a protekčné drancovanie peňaženiek občanov a z toho napríklad občas vyplývajúce aj drancovanie lesov, to je dôsledok zle nastavených zákonov, neochoty ich opraviť, dlhodobej neochoty ich opraviť. A dnes teda do istej miery aj petrifikovanie tohoto konkurenčne neférovo vytvoreného hospodárskeho stavu v Slovenskej republike. Napriek tomu teda krok, ktorý sa zdá byť jeden z hlavných dôvodov predkladania tohoto zákona, čiže vytvorenie, vytvorenie jednotného výkupcu a systému aukcií, by som rád podporil, keby v tom zákone nebolo toľko ďalších položiek a ďalších opatrení, ktoré napríklad nepozdvihujú postavenie menších výrobcov tak, aby tí ľudia, ktorí by si mohli vytvárať obnoviteľné zdroje v rodinných domoch alebo v malých zariadeniach, sa raz ocitli v rovnako výhodnej pozícii ako tí veľkí. Nepáči sa mi tiež, pán minister, že zákon pokračuje v takej u nás v starej tradícii, že sa ministerstvá snažia stále zväčšovať svoje právomoci na úkor povedzme aj iných nezávislých inštitúcií, ako je ÚRSO, udeľovať najrôznejšie povolenia a na kritériá toho udeľovania používať čo najgumovejšie pojmy: posúdi sa, zohľadní sa a tak ďalej. Zopár takýchto historicky známych jazykových skvostov by sa dalo nájsť aj v predloženej novele zákona. Stará tradícia, že dobrá zástavka ekológie slúži na biznis, stará tradícia, že jeden dobrý cieľ, napr. jednotný výkupca a aukcie, s ním sa zvezie zopár odrážok a zopár paragrafov, ktoré vôbec neslúžia tomu avizovanému cieľu. To sú, žiaľ, tradície, ktorých sa naša legislatíva za tejto vládnej moci nechce a nedokáže zbaviť. Posudzovanie hlasovania tohoto zákona bude, bude ešte iste vecou diskusie. Máme avizovaných niekoľko pozmeňujúcich návrhov, a to rozhodovanie, pokiaľ ide o mňa a iste aj iných poslancov v našom klube, bude súvisieť s podporou týchto pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie poslanca ako jediný pán poslanec Galek bude reagovať s faktickou.