34. schôdza

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku prispel ku diskusii k tejto novele zákona.
A v prvom rade musím povedať, vlastne prečo vznikli Obyčajní ľudia. Mal som tú česť byť pri ich zrode a neľutujem to. Pretože vznik iniciovala jedna neprávosť, ktorá sa volá nemožnosť kandidovať nezávislého poslanca do Národnej rady Slovenskej republiky. Keď môžu kandidovať do komunálu, do vyšších územných celkov, mi povedzte, prečo nemôže človek kandidovať do Národnej rady ako nezávislý? To bol hlavný motív, ktorý nás viedol, tých prvých štyroch, Eriku Jurinovú, Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča a Martina Fecka, aby sme povedali, že toto je trošku anomália, a chceli sme to zmeniť. Či sa nám to podarilo, alebo nie, to už nech rozhodnú voliči. Neboli sme na jedno použitie. Mali sme tu takéto strany, ktoré boli štandardné, skončili na smetisku dejín. Mám tu česť a ďakujem občanom už tretie volebné obdobie zastupovať občanov, ktorí nám dali krúžky. Nám dali krúžky a naši poslanci išli stále z posledných miest. Budem dávať aj takýto pozmeňujúci návrh, v ktorom aj tento absolútny krúžok, budem sa mu venovať.
Keby bola politika o tom, či pôjdeme na pivo alebo na poldeci a či prídeme zajtra alebo pozajtra domov, tak kašlem na ňu. A myslím, že každý by asi takto reagoval. Ale, žiaľ, politika je to, že keď sa tu nájde 76 poslancov a si povedia, že niečo odsúhlasia, teraz si vymyslím, že zrušia mesto Levoča, tak ho zrušíme, kolegovia. A môže sa každý postaviť na hlavu v Levoči, lebo tu sa rozhoduje. Vážení občania, tu je ten sál zákonnosti Slovenskej republiky a akých poslancov pošleme, tak sa v republike žije. Áno, je to obraz voličov, koho si tu poslali, koho si zvolili. A to je jedno, či je to vpravo, vľavo, v strede, liberál, konzervatívec, progresívec, sociálny. To je jedno. Proste sme tu. Takže, vážení, tento zákonodarný zbor by mal byť čo? No výkvet slovenského národa. Pravda či nie? Keď nie, povedzte mi. Mal by tu byť výkvet národa slovenského, že voliči si nás zvolili.
Musím ešte jedno povedať. Je nás tu síce zopár, musíme si dať dvojciferný, ale je to zopár, nevadí. Každá doba je historická. Každým dňom píšeme históriu. A viete, ako ja vnímam túto dobu našu, kde my sme teraz v tomto živote v roku 2017, 2018? Že od 1. 1. 1993 má konečne Slovák list vlastníctva na svoju krajinu. To, že to nešlo referendom a to išlo politicky, to už nebudem rozoberať. Dobre. Oukej. Mohli sme byť tisíc rokov pomaďarčení. Nie sme. Mohli sme byť 60 rokov počeštení. Nie sme. Slovák je tu! Máme krajinu! Krásnu krajinu máme. Môžeme sa porovnať s Novým Zélandom, s Amerikou. Máme perfektných ľudí! A my si nevieme sami vládnuť, aby sa Slovák mal dobre? Tak to mi teda vysvetlite? Tak to mi teda vysvetlite, že potom aké máme právo medzi národmi sveta fungovať, keď my zisťujeme, že tu nám vybuchuje, tu je problém s niekým, tam je nejaká korupcia. Veď to je nonsens!
Tak sa pýtam a vyzývam občanov, lebo obyčajne, keď poviete, že nepôjdem voliť, lebo už nemám koho, tak to je to najhoršie, čo urobíte. To je to najhoršie. Lebo keby prišlo voliť 90 % voličov, ktorých máme asi 4,2 mil., keď si dobre pamätám, keby prišlo 89 % voliť, aby zvolilo niekoho, tak poviem, dobre, tak máme múdry alebo hlúpy národ. Aj keď príde iba 40 % voliť, 50 %, do Europarlamentu iba 13 %, tak, vážení, potom je to problém. Potom je to problém a občania, vyzerá, že strácajú nádej. A politika by nemala byť o tom, aby sme im brali nádej. Ale mala by byť o tom, aby sme im tú nádej dávali.
A ja by som bol najradšej, ako to povedala svojho času pani Radičová, keď som mal tú česť byť ešte v roku 2010, že tu by mali byť štátnici a nie politici. Lebo politik to vidí na 4 roky a štátnik na 30 rokov, na 50 rokov, ako tu bude žiť Slovač a slovenský národ alebo nebude žiť. A toto by som chcel dosiahnuť možnože aj tým mojím takým malým pričinením a dúfam, že aj vás, kolegovia a kolegyne, by som chcel poprosiť, aby sme nenechali za nami spúšť, keď budeme opúšťať lavice tejto sieni zákonnosti, ako hovoril kolega Mičovský, ktorý už teraz neni s nami.
Takže, vážení, ja takto vnímam svoj mandát politika a som rád, že voliči, a mne je jedno, ktorí sú to, keď príde s problémom, aj zo strany SNS chodia za mnou voliči. Ja som volil SNS, ale prídem za vami. Možnože aj za vami chodia, že volili Obyčajných a prídu za vami. Ja som rád, však sú naši ľudia predsa, nie? „N“ s veľkým Naši, 42 milióna, 5,5 mil. slovenského národa, ktorého tu zastupujeme. A to sú ešte aj tí nevoliči, ktorí budú o päť rokov, možnože o aj tri roky voliť.
Takže, vážení, musíme pre všetkých robiť. Nie iba pre tých, ktorí sú ako naši voliči alebo vaši voliči. A preto ja hovorím, že keď má byť problém riešený, tak ten problém musí byť riešený vecne, časovo zvládnuteľne, nieže to dáme na veky vekov, že to budeme riešiť jak reštitúcie a ďalšie veci, kde nie a nie ukončiť. A to by sme mali my politici na tejto scéne, ktorá sa volá Národná rada, zvládnuť.
Pani predsedajúca, asi 19. hodina, takže asi prerušíme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Áno, prerušíme to.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Asi trinásť minút, či koľko mám? Tak nechám si nazajtra.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobré ráno a predkladám spomínaný zákon s cieľom vytvoriť podmienky pre rozvoj v oblasti budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá.
Návrhom zákona sa ďalej vytvárajú podmienky na podporu najmenej rozvinutých okresov prostredníctvom finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva a zároveň sa zabezpečuje zosúladenie okruhu oprávnených žiadateľov o dotáciu na podporu ochrany spotrebiteľa s pojmológiou zákona o ochrane spotrebiteľa, zosúladenie zákona o dotáciách so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, precizovanie právnej úpravy a odstránenie nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Dobré ráno, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby predmetný, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobré ráno, pán predsedajúci, pán minister, vitajte, kolegyňa, kolegyne, pardon, už máme dve, kolegovia, ja kratučko k tomuto chcem vystúpiť a možno dotknúť sa teda tých jednotlivých oblastí, ktoré ste, pán minister, prezentovali vo svojom úvodnom slove.
Ako prvé by som sa dotkol práve tých dotácií na výstavbu nabíjacích staníc, a teda infraštruktúry, ako ste to nazvali. My sa na toto pozeráme z toho pohľadu, že chceme naozaj investovať do alternatívnych zdrojov, tak by to malo byť podľa nás iným spôsobom robené a teraz by som vám povedal, že prečo si to myslíme. Pretože ministerstvo hospodárstva napríklad teda v roku 2017 dotovalo kúpu elektromobilov. Podľa nás táto podpora, tak ako bola postavená, je podpora hlavne pre bohatých, alebo teda pre podnikateľov. Preto si myslíme, že toto je slabý a málo účinný nástroj na rozvoj tohto segmentu a ide svojím spôsobom o len čiastkovú a kozmetickú podporu. V roku 2017 sa vyčerpalo takmer 1,85 mil. a dotovalo sa 445 elektromobilov, čo je dokonca menej, ako sa očakávalo. Podľa nás aj toto je indikátor toho, že tá stratégia nie je nastavená správne.
Myslíme si, že je dôležité, aby sa vypracovala nejaká koncepcia, nejaká dlhodobá stratégia na podporu elektromobility ako takej, ktorá aj dnes na ministerstve dopravy chýba. Myslíme si, že by sa malo výrazne viac podporovať, teda ak chceme takéto dotácie dávať, tak by sa mali smerovať na vedu a výskum, a teda by sa mal, tieto, tieto, táto podpora by mala smerovať teda na podporu výskumu tohto segmentu, a nie na nákup hotových výrobkov, to je asi ten najväčší, najväčší pomer, že opäť zameriavame sa tu na to, aby sme teda zaplatili alebo dali ľuďom príspevok na to, aby si kúpili hotový výrobok, čo sa míňa tomu potenciálu, ktorý v tejto oblasti máme, a dá sa povedať, že budujeme ho na zelenej lúke, a preto si myslíme, že súčasná vláda k tomu nepristupuje koncepčne a systematicky s cieľom využiť potenciál, ktorý v tejto oblasti je.
Myslíme si taktiež, že väčšia podpora by mala byť, ak sa chceme venovať teda elektromobilite, tak skôr do, či už verejnej dopravy, pretože tam ten efekt bude omnoho väčší ako u samotných užívateľov jednotlivých áut, ale v prípade, že by sa investovali tieto zdroje do podpory elektrických autobusov alebo taxíkov, ktoré sú elektromobily, keďže toto sú prostriedky, ktoré jednak prepravujú omnoho väčší počet ľudí a sú omnoho viacej na cestách v daných intenzitách, tak by mali omnoho väčší prínos.
Čo sa týka energetickej efektívnosti, ktorá vlastne sa rozširuje z Bratislavy na celé Slovensko, keď už teda ste sa rozhodli to riešiť formou dotácií, tak toto sa môže zdať ako logický krok, ale k tomu teraz nechcem venovať nejakú väčšiu pozornosť, ale chcem hovoriť o tom alebo krátko len spomenúť, že my sme súčasťou projektu Európskej únie, ktorá je zameraná aj na zníženie energetickej náročnosti. Ak si však uvedomíme, že máme niečo cez 15-tisíc verejných budov a väčšina z nich bola postavená medzi rokmi 1964 a 1990, tak je veľmi ľahké si domyslieť, že sú v stave, ktorú, ktoré, kde potrebujú naozaj renováciu na to, aby boli energeticky efektívne, a toto ak chceme robiť, tak opäť cez prizmu Hodnoty za peniaze, cez prizmu efektivity využívania verejných prostriedkov, je dôležité, aby sa určili nejaké priority, a na to, aby sme mohli určiť priority v tom, ktoré budovy opravovať a obnovovať, je dôležitá ich pasportizácia. Na toto poukazuje dlhodobo aj verejná obec a verejn..., odborníci, teda odborná verejnosť, prepáčte, a hovoria vlastne o tom, že v minulosti obnovo..., sa obnovovali verejné budovy tempom 1 % za rok, teda táto štatistika je z rokov 2007 až 2013, čo je, teda primárne postihuje vaše obdobie vládnutia, čo je, samozrejme, veľmi málo. Nie je žiadnym tajomstvom to, že vaša vláda zanedbáva akýkoľvek rozvoj a investíciu, nejakú systematickú investíciu do, do obnovy a skôr to robí nekoncepčne alebo podľa svojich, by som povedal, politických priorít.
Čiže táto pasportizácia stále nie je hotová a vlastne pasportizácia je ten nástroj, ktorý jasne ohodnotí každú budovu, a máme vlastne ku každej budove ten pasport, alebo teda veľmi konkrétne popísaný, v akom je stave, na základe čoho potom aj vyplýva, či do takej budovy investovať, do akej miery investovať a v akom čase. Čiže sú to veľmi kvalitné, tvrdé dáta, podľa ktorých sa dá potom táto stratégia nastaviť, aby sme vedeli, čo chceme obnovovať.
To je všetko, čo som chcel k tomuto povedať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadrila k tomuto návrhu zákona. Budem hovoriť trošku o iných veciach, ako hovoril môj predrečník. Budem hovoriť skôr o tom, o tej časti navrhovaných zmien, ktoré mňa v tomto návrhu najviac vyrušujú.
Ako už bolo povedané, resp. ako sa aj uvádza v dôvodovej správe, návrhom tohto zákona sa okrem iného rozširuje účel poskytovania dotácií pre projekty zamerané aj na alternatívne palivá. Rozširuje sa okruh prijímateľov dotácií o subjekty, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa. Znižuje sa povinné spolufinancovanie z 10 na 5 % hodnoty projektu. Vypúšťa sa napr. horný limit pre použitie dotácie na úhradu miest, platov, odmien, služobných príjmov, odvodov, príspevkov, náhrad a osobných vyrovnaní zamestnancov a štatutárnych orgánov, združenia právnických osôb s účasťou ministerstva, ako aj na úhradu ostatných peňažných nárokov zamestnávateľov a tak ďalej.
Teda veľmi zjednodušene povedané, tento návrh neprináša príliš nejaké systémové zmeny alebo nejaké nové opatrenia, alebo nejaké nové nástroje, ktoré by pomohli vyrovnávať regionálne rozdiely. Tento návrh v tejto časti rieši len podmienky, komu aká výška za akých podmienok môže byť poskytnutá formou nejakej dotácie. Podľa dôvodovej správy je deklarovaným cieľom tohto návrhu vytvoriť podmienky na podporu najmenej rozvinutých okresov a práve pri tomto by som sa chcela pristaviť.
Nie je to žiadnym tajomstvom, že už celé roky, môžem povedať, asi že desaťročie, sa vlády SMER-u snažia pomáhať znevýhodneným okresom, znevýhodneným regiónom a snažia sa nejakým spôsobom vyrovnávať tieto regionálne rozdiely. Snažia sa v týchto regiónoch znižovať nezamestnanosť, zvyšovať ich konkurencieschopnosť, vyrovnávať sociálne rozdiely, je tam snaha o zvyšovanie miezd a tak ďalej, ale tie výsledky, ktoré tu po desiatich rokoch tohto usilovného snaženia máme, tie nehovoria o tom, že celé to desaťročie boli prinášané efektívne riešenia. Naopak, z krajín OECD máme najväč..., má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. O tom, že sa nedarí tento cieľ napĺňať, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesá v najmenej rozvinutých okresoch. Napriek týmto všetkým opatreniam, napriek pompéznym výjazdom do regiónov a rôznym rozdávaniam tam ďaleko pomalšie rastie mzda ako v iných regiónoch, ďaleko pomalšie sa tam znižuje nezamestnanosť ako v iných regiónoch.
Faktom je, že tieto regionálne rozdiely spôsobuje nerovnomerné rozloženie kapitálu. Samozrejme, nielen to, ale je to, je to významná vec v rámci teda Slovenska, v rámci našej krajiny. A tento hendikep sa vláda snaží celé roky nejakým spôsobom riešiť, ale tento hendikep len znásobuje tým, že väčšina dotácií smerovala práve do ekonomicky silných regiónov, teda nie na východ Slovenska, nie do slabších regiónov, ale práve naopak.
A asi je o mne známe, že nie som fanúšik dotácií, že nie som fanúšik toho, aby sa jedna skupina, či už ľudí, alebo firiem, takýmto spôsobom zvýhodňovala pred inými, ale pokiaľ už takáto dotačná politika má nejakým spôsobom niečo vyrovnávať alebo má niekomu pomáhať, tak si viem predstaviť nejaké výnimky, ale tie mali smerovať na východ Slovenska, nie na západ, ako tomu bolo do veľkej miery posledných desať rokov.
Napriek tomu, že opatrenia tejto vlády dlhodobo nefungujú, a o tom hovoria tie výsledky, nielen ja tu v pléne, tak mňa veľmi prekvapuje, že sa nikto nezaoberá tými dôvodmi. Nikto z predkladateľov, resp. fanúšikov týchto dotácií doteraz nezhodnotil výsledky, neposkytol nejakú analýzu dopadov alebo analýzu dôvodov, prečo sa tieto výsledky nedosahujú, resp. prečo to ide tak pomaly, a aké to má vlastne, vlastne reálne, reálne dopady.
Ja viem, že v jednej televíznej diskusii mi pán minister povedal, že z analýz a z rebríčkov sa ľudia nenajedia, no to je holý fakt. To, to ani ja netvrdím, že sa z nich najedia, ale analýzy sú skvelá vec na to, aby sme spoznali realitu nejakými objektivizovanými metódami, aby sme mali na stole nejaké vodítko, aby sme vedeli, kde sa nachádzame, aby sme vedeli, kde sme sa posunuli, čo niektoré opatrenia spôsobili, ako nejaké opatrenia, nástroje zafungovali alebo možno nezafungovali. Na toto sú dobré analýzy a mňa veľmi mrzí, že tu desaťročie znižujeme regionálne rozdiely nejakým spôsobom a nezanalyzujeme, prečo ten spôsob nefunguje, len v ňom ďalej pokračujeme.
A príkladom je aj tento návrh zákona, ktorý meníme za posledné dva roky už druhýkrát, a teraz naozaj hovorím len o tom, že, že sa tam menia proste podmienky pre tých, pre tých poskytovateľov a pre..., a to je možno aj moja otázka, že prečo, prečo, pán minister, nechcete zistiť, že prečo tieto dotácie, od ktorých si tak veľa sľubujete, prečo nefungujú. Prečo nehľadáte tie príčiny? Prečo nehľadáte tie dôvody toho neúspechu a prečo sa nesnažíte nájsť nejaké systémové riešenie, ktoré by tie výsledky priniesli?
To je možno ďalšia moja otázka, že ako k znižovaniu regionálnych rozdielov pomôže zníženie povinného spolufinancovania hodnoty projektu napríklad, ako ľuďom pomôžu dotácie pre združenia na ochranu spotrebiteľov. Ja naozaj som veľmi skeptická v tom, že tu budeme zasa o rok, o dva, o tri, o päť stáť, že ani tieto opatrenia žiadne regionálne rozdiely nevyrovnali ani, ani neznížili.
Vážené dámy, vážení páni, z môjho pohľadu by hospodárska politika vlády mala stáť na nepriamych nástrojoch, ako sú dane, legislatíva, kvalitný regulačný rámec - a kvalitný, tým hovorím, že, že aj tá regulácia musí mať nejaké svoje limity, nejaké, nejaké proste rozumné, rozumné rámce - vzdelávací systém, dobrá dopravná infraštruktúra, vymožiteľnosť práva, právna, legislatívna stabilita, právna istota, možno primeraná byrokracia. My sme mimoriadne prebyrokratizovaná krajina. Toto sú tie nástroje, ktoré by mohli pomôcť, a nielen teda na východe, nielen v slabších regiónoch, ale plošne, všade.
To je to, čo som už možno naznačila. Výsledkom takýchto opatrení, takých tých selektívnych, že ideme jedným o to viacej brať, aby sme nejakým vyselektovaným ľuďom, ktorým stále meníme tie podmienky, že kto ten žiadateľ alebo kto ten prijímateľ môže byť, aby sme týmto pomáhali, deformuje to podnikateľské prostredie, nepomáha to k tomu vyrovnávaniu regionálnych rozdielov a len to z môjho pohľadu prehlbuje problémy, ktoré, ktoré tu sú. A potom ja sa nečudujem, že vláda prichádza s rôznymi takými ad hoc opatreniami, pretože nič systémové zatiaľ nenašla, a tak sa snaží problémy, ktoré nevie systémovo riešiť, snaží sa ich zaplatiť, to znamená, že niekde niekomu poskytne nejaké peniaze, niekde niekomu povie, že poplatky za energie budú pre tieto vybrané firmy nižšie, pretože si uvedomujeme, že, že tak vysoké ceny energie, aké u nás pre podnikateľov sú, ich stavajú do veľmi zlej konkurenčnej nevýhody voči, voči možno okolitému svetu, a potom si vláda povie, že len, len týchto podporíme. A toto proste nie je správne.
Nie je správne nehľadať systémové riešenie a snažiť sa problémy zaplátať nejakými ad hoc riešeniami. A toto keď si robí každý rezort na vlastnom piesočku, ako sa hovorí, tak si často strieľate do kolena jedni druhým. Jedni sa snažia, a ja si viem predstaviť, že aj celkom úprimne vyrovnávajú regionálne rozdiely, a druhé ministerstvo príde s opatrením, že poskytuje príspevky na to, aby sa ľudia z týchto regiónov odsťahovali preč, čo je zasa protiopatrenie proti, proti takémuto opatreniu.
Ďalšie opatrenie, ktoré nesúvisí teda s týmto, ale, ale je tým, tým, čo chcem povedať, že vo všeobecnosti proste kazí tú politiku. Jedným opatrením sa snažíte nejako jemne znížiť odvody a druhým opatrením ich zasa zvýšite. A toto sú proste také kontra nefungujúce opatrenia, ktoré, ktoré nás brzdia podľa mňa, celé Slovensko.
A ja som presvedčená, že to, čo by fungovalo, je znížiť plošné dane jednak, jednak z príjmu ľudí, čiže zamestnancov, jednak z podnikateľskej činnosti, pretože v takomto prípade by ďaleko viacej prostriedkov zostalo jednak firmám na to, aby sa rozvíjali, aby vytvárali nové pracovné miesta, aby možno aj vedeli a dokázali dať vyššie odmeny, platy svojim zamestnancom, a, samozrejme, aj pre ľudí, ich čisté príjmy by im dali voľnejšie ruky na to, aby si zabezpečili svoje potreby, na to, aby si zvýšili kvalitu svojho života. Toto je podľa mňa cesta. To sú tie systémové opatrenia, samozrejme, zníženie odvodového zaťaženia, zjednodušenie a zlacnenie zamestnávania. Toto je cesta k podpore podnikateľského prostredia, nie neustále plátanie nedostatkov selektívnymi dotáciami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedníčka nášho výboru. Ja som rád, že si spomenula ešte aj tie regionálne rozdiely, pretože naozaj toto je niečo, o čom by sme mali diskutovať pri každej príležitosti, lebo je to problém, ktorý sa konkrétne dotýka ľudí, a akékoľvek riešenie, ktoré prichádza na to, aby eliminovalo regionálne rozdiely, je dobré vyhodnotiť a vidieť jeho účinnosť, resp. neúčinnosť.
Taktiež zdieľam ten istý nástroj, čo si hovorila ohľadom tých nepriamych nástrojov, či už znižovanie regulácie, alebo byrokracie. A tuto možno taká výzva aj na pána ministra, že naozaj počúvame teda veľa rečí okolo toho, ako súčasná vláda ide bojovať proti byrokratizácii alebo contendingu, prehnanej regulácii, ktorú tu máme. Myslím, že už aj samotná vláda aj pán minister hovorí, že sme pápežskejší ako pápež, možno nie týmito konkrétnymi slovami, ale teda pripúšťajú vo svojich dokumentoch, že to tu je problém, len akoby tie riešenia prichádzajú veľmi pomaly, alebo aj neprichádzajú, a tiež zastávam ten názor, že toto je práve cesta na to, aby sme pomohli tomu rozvoju aj regiónov, aby sme rozviazali ľuďom ruky, pretože vidíme, že na Slovensku máme šikovných ľudí, dokazujú to v zahraničí, keď sú nútení ísť za prácou tam, a patria naozaj medzi kvalitných pracovníkov na zahraničných trhoch a vedia sa presadiť a vypracovať. A je škoda, že na Slovensku im ten priestor nedávame, že im nevieme vytvoriť práve tou zníženou reguláciou, zníženou byrokraciou tento priestor, aby ten talent, ktorý vyvážajú do zahraničia, mohli nechať na Slovensku a použiť ho v prospech vlastného národa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o tomto návrhu zákona sa, myslím, že diskutuje už viac ako rok, a preto nebudem v nejakom úvodnom slove rozsiahlo o ňom informovať, spomeniem len také základné body.
Týmto vládnym návrhom zákona sa ustanovuje centrálna správa, systém podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Pri zachovaní podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov sa v záujme udržateľnosti systému podpory taktiež mení systém podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory v súlade s najlepšou zahraničnou praxou a právnymi predpismi Európskej únie.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy.
Ďakujem pekne, skončil som.

Dobré ráno, vážené kolegyne aj kolegovia. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Máme to ako tlač 1068.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobré ráno prajem všetkým. Tristodevina, alebo teda zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla má 9 rokov. Na budúci rok takto v septembri by to bolo teda 10. výročie, čo tu nejakým spôsobom funguje, a pred tými 10 rokmi to bol práve pán minister Jahnátek, ktorý bol na ministerstve hospodárstva, a Žiga, vy ste boli vtedy, myslím, štátnym tajomníkom.
Priznám sa, keď prišiel zákon dvesto..., 309 v tom 2009., ja sám som bol z neho, dovolím si povedať, nadšený. Začal som vďaka tomu aj podnikať v tejto oblasti, naším cieľom bolo inštalovať malé fotovoltické elektrárne na strechy, to znamená, aby si naozaj ľudia vyrábali elektrinu, túto primárne spotrebovávali, prebytky dodávali do siete. Žiaľ, vtedy tá situácia bola dosť napätá, kritická, prednosť hlavne na tých distribučných spoločnostiach v prípade pripojenia dostávali také tie veľké inštalácie, zemné inštalácie a takí tí malí, ktorí to robili hlavne kvôli tomu, aby boli aspoň trocha zelení, tak tí sa odsúvali na koniec. Vtedy som si uvedomil, že asi som nepochopil tú pravú podstatu toho zákona, a to teda zopár ľuďom prihnať, prihrať pomerne výhodný biznis. Nedávno sme sa dozvedeli práve s vraždou novinára pána Kuciaka aj o fotovoltike, ktorú aj on teda kritizoval, a odhalil 34 MW, ktoré dostal Talian Vadala ako možnosť pripojenia pri Lučenci. Toto, pochopiteľne, neskôr veľmi výhodne speňažil.
Stal sa z toho veľmi rýchlo obrátkový biznis, postav a predaj. Ale, samozrejme, našli sa aj nadšenci, ktorí to robili z toho presvedčenia a ktorí to brali ako investíciu do budúcnosti a nejaký príspevok k tej zelenšej planéte. Ale na tej verejnosti to, čo sa pretriasalo, boli iba tie kauzy a ten dobrý úmysel jednoducho išiel do úzadia a tie obnoviteľné zdroje dostali naozaj veľmi zlé renomé. Zákon bol preto odvtedy viacej kritizovaný ako chválený, a to najmä kvôli dopadu na koncovú cenu elektriny. Pochopiteľne, ten zákon mal aj svoje dôvody a tým boli naše záväzky voči Európskej únii, to bol ten známy záväzok 20 - 20 - 20, čo je vlastne priemer Európskej únie, ktorá by do roku 2020 mala vyrábať 20 % z obnoviteľných zdrojov, mali by sme mať o 20 % nižšie produkcie CO2 a mali by sme o 20 % zvýšiť energetickú efektívnosť. Náš podiel do tohto mixu v prípade obnoviteľných zdrojov mal byť 14 %. Toto bol mix elektrina, teplo a doprava.
Štát sa rozhodol, že on investovať nič nebude a nechá priestor podnikateľom, ktorým potom v zákone nastavil okrajovo pravidlá, tým základom boli tie garantované ceny na 15 rokov a tá cena, to bol vlastne doplatok plus cena elektriny na straty. To bol ten hlavný princíp výkupnej ceny.
Potiaľto všetko v poriadku, ale ten diabol sa skrýval práve v tých detailoch. A presne tomu tak bolo v prípade tohto pôvodného zákona a takisto tomu je aj v prípade jeho dnešnej novely. V tom prvom rade to boli právomoci pre úrad sieťových odvetví. To znamená úrad, vtedy pán Holjenčík, nastavil výkupné ceny, ale musím úprimne povedať, tieto boli v tom čase veľmi podobné ako v okolitých krajinách, čiže nejak veľmi to neprepískol, akurát pre tú kapacitu neexistoval žiaden strop. A celý objem tých vyplatených peňazí tým výrobcom, ktoré vyplácali distribučné spoločnosti, sa prenášal na plecia odberateľov, ľudí, podnikateľov - žiadne viaczdrojové financovanie a ani žiaden záväzný plán rozvoja obnoviteľných zdrojov, či kombinovanej výroby elektriny a tepla na Slovensku.
Ja si dovolím tuto uviesť napríklad príklad z Rakúska, kde majú naozaj veľmi jasne nastavené, v ktorom roku aký objem financií môžu použiť na podporu takýchto zdrojov, toto potom garantujú napríklad na 12 rokov, prepočítajú si to na objem, kapacity z toho-ktorého zdroja a maximálne toľko povolia.
No a ten druhý skrytý diabol, ktorý sa skrýval v tomto zákone, bola korupcia. Táto prebiehala, ako som spomínal napríklad na tých distribučných spoločnostiach, ktoré jednoducho prednostne popripájali, čo im vyhovovalo, ale pitom to bola napríklad aj jedna dlhá noc na SEPS-e, Slovenská elektrizačná priemyselná sústava, kedy sa v decembri v roku 2009, dovolím si povedať, že z noci do rána, rozdalo 120 MW pripojení alebo kapacít pre fotovoltiku. Toto bolo niečo, kedy sa v piatok vyhlásila súťaž, prvý príde, prvý berie. Napriek tomu, že tam boli pomerne prísne kritériá, alebo teda pomerne prísne požiadavky, čo všetko musí záujemca splniť, tak našlo sa dostatok ľudí, ktorí už v utorok alebo v pondelok a utorok priniesli všetky tieto podklady a dostali tieto pripojenia. Ten, ten kontingent sa uzatvoril v utorok alebo v stredu, čiže naozaj to bolo veľmi rýchle.
Tie mená, ktoré potom prenikli na verejnosť, boli častokrát aj medializované, bol to, bol to pán Jozef Brhel, bol to bývalý minister hospodárstva pán Malatinský, bol to pán Lazar.
Tento, dovolím si to povedať, že podvod alebo minimálne škandál 120 MW v tejto akciovej spoločnosti nás všetkých počas tých 15 rokov bude stáť asi 700 mil. eur. Veľmi tento, veľmi mi to pripomína nástenkový tender, ale, bohužiaľ, stalo sa, úprimne musím povedať, nebolo tam zistené žiadne porušenie zákona okrem toho, že zrejme bol niekto dopredu informovaný. Ale my sa nebalíme iba o týchto 120 MW, pretože tá kapacita v obnoviteľných zdrojoch, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla je omnoho vyššia. V prípade fotovoltiky je to dnes asi 550 MW, najviac tých pripojení bolo v rokoch 2010 až 2011, kedy bol ten doplatok najvyšší, vtedy to bolo 430, potom 395 euro za každú MWh, a práve tá fotovoltika bola konštrukčne a naozaj najjednoduchšia a najrýchlejšie zrealizovateľná.
V roku 2011 potom prišla do parlamentu Jurčíkova novela, nášho poslanca, ktorá limitovala ten možný pripojený, pripojiteľný výkon v prípade fotovoltiky. A to fotovoltiku preniesla na strechy, vtedy sa to, myslím, že to bolo v roku 2012, trocha ukľudnilo. Ale spätne sa s tými dotáciami, ktoré už boli priklepnuté, nič nest..., nič nemohlo urobiť, pretože boli udelené podľa platného zákona, a pokiaľ by štát do toho nejakým spôsobom zasiahol, tak by zrejme čelil mnohým súdnym sporom.
Aby som to premietol aj do tých eur, koľko to vlastne je. Nakoľko sa my všetci v cene elektriny musíme skladať na túto podporu, tak v prípade obnoviteľných zdrojov to bolo v minulom roku 400 mil. eur, v prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla 115 mil. eur. Takže dokopy je to 515 mil.
Ako strana Sloboda a Solidarita ale nekritizujeme túto výšku. Kritizujeme to, že to všetko musia zaplatiť odberatelia elektriny. Táto podpora sa prenáša do tzv. tarify za prevádzku systému. V tejto tarife sa skladáme na výrobu obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, výroby elektriny z domáceho uhlia a činnosť operátora trhu. Z ceny elektriny po tom poslednom zvýšení úradom sieťových odvetví v tej TPS-ke platíme asi 27 eur na MWh. To znamená, taká jedna domácnosť, ktorá ročne spotrebuje asi 3 MWh, zaplatí iba v rámci tarify za prevádzku systému 81 euro.
Politické rozhodnutia a zásahy však podľa mňa v cene elektriny nemajú čo robiť alebo minimálne nie v takomto rozsahu, v takomto objeme. Negatívom toho celého bolo aj to, že do toho zatiahnuté distribučné sústavy, prevádzkovatelia distribučných sústav, ktorí mali byť iba poštárom toho doplatku, to znamená vyplatia doplatok tomu výrobcovi a následne si ho vyúčtujú v cene distribučných poplatkov, ktoré im ale musí určiť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Žiaľ, regulácia u nás funguje, ako funguje, a teda tá systémovosť a transparentnosť tam absentovala, no a tak sa stalo, že práve tí politickí nominanti, ktorých sme tam aj v minulosti mali a máme aj dnes, jednoducho zabezpečili, že ceny energií budú stabilné, TPS-ka sa zvyšovať nebude, tarifa za prevádzku systému podľa reálne vyplatenej a vznikol tzv. historický dlh. Distribučné spoločnosti si dnes nárokujú alebo hovoria o 400 mil. eur. Paradoxne tento dlh, hovorím o 400 mil. eur, si nikdy neuplatnili v rámci odvolania sa voči cenovému rozhodnutiu, ani nežalovali úrad, alebo keď žalovali, tak napokon túto žalobu stiahli, pretože naozaj tu došlo evidentne k porušeniu právomoci regulátora, ktorý postupoval v rozpore s vlastnou vyhláškou a poškodzoval tieto regulované subjekty, ale keďže si to neuplatnili, tak ja by som tento nárok považoval za premlčaný.
Následne sa ale dohodli ešte s pánom Holjenčíkom ako bývalým predsedom regulačného úradu, že teda dobre, nejaký dlh tam vzniká, takže im to bude kompenzovať tzv. G-komponentu, to je taký poplatok za prístup do sústavy, o ktorom ale Ústavný súd pred dvoma rokmi rozhodol, že je protiústavný. No a tento G-komponent alebo poplatok za prístup do sústavy, sa paradoxne nachádza aj v tomto návrhu zákona.
Pôjdem ale pekne po poriadku. Toto bol taký úvod a mám tu vypichnutých takých sedem bodov, ktoré sú z môjho pohľadu najkritickejšie, v rámci zákona. Sú to také Achillove päty, Achilles mal päty iba dve, ja budem hovoriť o siedmich, ale začnem najprv tými pozitívami toho zákona.
Vy ste hneď na úvod spomenuli centrálneho výkupcu. Centrálny výkupca je naozaj dobrá vec, pretože tie distribučné spoločnosti to určite odľahč, veľa im to pomôže, minimálne to nejakým spôsobom pomôže urovnať práve to, čo do dnešného dňa tu vzniklo tou zlou reguláciou.
No a potom je to lokálny zdroj, veľmi jednoduchý princíp, vyrob si koľko chceš, sám si to spotrebuj, ale nikomu nič nedávaj, no hlavne nič za to nepýtaj. Toto je princíp, ktorý nijakým spôsobom nezaťaží ani ceny elektriny a ani štátny rozpočet.
No a teraz tie Achillove päty, kvôli ktorým nebudeme môcť ako strana SaS, tento zákon podporiť, a pritom my nemáme problém podporovať dobré zákony, my sme zákon o energetike veľmi radi podporili, pretože bol, podľa nás naozaj dobrý a prospešný.
Takže prvá Achillova päta, ja vítam, že tento zákon reflektuje na tú pripravovanú európsku legislatívu v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov a ustupuje od tých výkupných cien, tak ako boli doteraz nastavené. Koniec koncov už nové zdroje sa tu ani nepripájajú, pretože tu máme dlhodobo kritizovaný stop stav zo strany distribučných spoločností, a možnože tento nový systém by ho mohol konečne odstrániť.
Zavedenie aukcií vítam ako dobrý krok. My sme to dokonca mali aj v programe volebnom práve v prípade podpory inovatívnych technológií, ale zo zákona vôbec nevyplýva, aké zdroje budeme pripájať, kedy, koľko, akým spôsobom, čo budú podmienky, a všetko toto prenášame na plecia ministerstva, ktoré to nastaví nejakým predpisom. No a tu vzniká z môjho pohľadu taká tá prvá obava z toho, že sa zopakuje tá kauza tých 120 MW na SEPS-e. My jednoducho dnes naozaj nevieme kto, čo, prečo, akým spôsobom. My nemáme ani len analýzu, ani víziu potreby a stratégie pre nové zdroje. Toto nám absentuje.
Novela v súvislosti s výberovými konaniami na nové zdroje zakladá autonómiu pre ministerstvo hospodárstva pri vyhlasovaní a organizovaní výberových konaní. V priebehu prípravy zákona a legislatívnemu procesu nebola verejnosti predložená žiadna analýza dopadu tejto novely v súvislosti s aukciami, nepoznáme predikciu nákladov systému podpory, a to najmä vzhľadom na končiacu sa podporu pre nové zdroje. To znamená, nám bude teraz tá tarifa za prevádzku systému, alebo mala by sa znižovať, niektoré zdroje vypadávať po tých pätnástich rokoch a nevieme teda, ani sú, aké sú predpoklady ich vývoja, vzhľadom na cenu elektriny.
Na stole máme navyše zimný balík Európskej únie, ktorý prináša nové výzvy v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov, úspory energie, decentralizácii zdrojov aj zapojenia tých spotrebiteľov do celého procesu výroby a spotreby energií. To sú tie tzv. prosumery.
Štát by mal v prvom rade pravidelne aktualizovať svoju koncepciu, aké zdroje sa budú v budúcnosti pripájať a ako by mal vyzerať tento energetický mix do tých 5, 10, 20 rokov, a toto by malo byť témou ale naozaj širokej odbornej diskusie. Namiesto toho Úrad pre reguláciu sieťových odvetví umožnil zapojiť sa do systému, a to v predchádzajúcom období, keď vlastne platil stop stav, ale teda zrejme platili ešte nejaké povolenia na pripojenie k novým zdrojom, ktorý ale obnoviteľné zdroje ani len nevyužívajú, či už to bolo PPC Energy, ktoré je súčasť bratislavského paroplynu, to bolo v novembri 2016, podporu získali do roku 2023, vyrábajú zo zemného plynu, za rok 2017 si uplatnili podporu formou doplatku vo výške 14,3 mil. eur. Alebo je to firma Slovintegra Energy pána Hatinu, kedy vykonali rekonštrukciu v roku 2017, opätovne získali podporu na ďalších 15 rokov, až do roku 2032, a takisto vyrábajú zo zemného plynu.
V druhom bode alebo takým tým druhým kľúčovým je podpora doplatkov, ktorá by mala končiť, a napriek tomu sa predlžuje na ďalších 15 rokov pre teplárov, to je § 3c. Pritom princíp toho doplatku bol predsa v tom, aby sa podporili inovatívne technológie, aby sa rozšírili a stali trhovo dostupnými bez dotácií, napr. v prípade fotovoltiky, za tých 10 rokov vďaka výkupným cenám, ktoré platili aj v celej Európe, tá cena technológie klesla o 500 %, čiže nechápem, prečo my ideme dnes opätovne podporovať teplárov, ktorí vyrábajú kombinovanú výrobu, kombinovanou výrobou elektrinu a teplo, podporujeme niečo, čo nemá nikdy šancu uspieť na trhu. A pritom ako som spomínal, práve v prípade toho KVET-u je to ročne alebo minulý rok bolo 115 mil. eur. Spomeniem iba niektoré teplárne. Tepláreň Považská Bystrica na doplatku 16,2 mil. eur, Mondi SCP, pán Fiľo, 14.7 mil. eur, PPC Energy, už som spomínal, 14,3 mil., Tepláreň Košice 12,2, Slovintegra 9,9 mil. eur. No a plus máme tu množstvo výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu z biomasy, poberajú podporu bez toho, aby súčasne vyrábali teplo. To sú firmy ako KOMPALA, BIOENERGY Bardejov, Topoľčany, Žarnovica.
Takže teraz tu máme ustanovenie § 3c, ktoré umožňuje ktorémukoľvek výrobcovi z kombi..., v rámci kombinovanej výroby elektriny a tepla uskutočniť do roku 2025 rekonštrukciu alebo modernizáciu, jej náklady musia dosiahnuť 60%, ale opätovne dostanú na 15 rokov podporu formou výkupu. Čiže opätovne zaťažíme tú koncovú cenu formou doplatku.
No a tu sa dostávame aj k tomu, kto by ešte mohol takýto doplatok alebo takúto podporu dostať. Zo zákona vyplýva alebo nie je vylúčené, že by to nemohla byť aj nová, alebo zrekonštruovaná uhoľná elektráreň. Na to koniec, koncov upozorňovali aj viacerí v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Hovorilo sa tam hlavne o tom, aby sa táto podpora, keď už teda vzťahovala len na zariadenia, ktoré už podporu mali, alebo aby bola povinne vykonaná výmeny palivovej základne z uhlia na palivo s nižšími emisiami. Toto sa, bohužiaľ, neudialo, no a výsledkom je stav, že prevádzkovateľ elektrárni v Novákoch môže realizovať na niektorom s sprevádzkovaných blogov, blokov rekonštrukciu a získa tak doplatok na 15 rokov. To znamená nariadeniu vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa, ktorého sa dnes skladáme na takmer, na 98 mil. eur, podľa nového to má byť až 118 mil. euro ročne na výrobu elektriny z domáceho uhlia, sa iba preklopí do doplatku, ktorý bude poberať táto spoločnosť, v tomto prípade Slovenské elektrárne alebo ktokoľvek bude tú uhoľnú elektráreň vlastniť, ďalších 15 rokov.
No, ďalším je to, čo som už spomínal, tzv. G-komponent alebo poplatok za prístup do sústavy. Tento zaviedol ešte svojho času pán Jozef Holjenčík ako predseda regulačného úradu, Ústavný súd rozhodol o jeho protiústavnosti. Všetky okresné súdy, kde prebiehali individuálne spory s výrobcami, dali za pravdu týmto výrobcom a distribučné spoločnosti sú povinné doteraz vybraný poplatok vrátiť.
Koniec koncov jeden pokus ako zaviesť tento G-komponent, poplatok za prístup do sústavy, sme tu už raz mali, bolo to práve v súvislosti so zákonom o energetike, kedy prišiel pán Nemky s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý mu ale údajne mal vložiť do rúk pán Jahnátek, pretože viem si predstaviť, preňho to problém predstavuje, pretože Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti takéhoto poplatku. Rozhodli o tom všetky krajské súdy, že naozaj Ústavný súd má pravdu, teraz o tom budú rozhodovať na krajských, na okresných, dostane sa to, na krajských, a dostane sa to už len na Najvyšší súd, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou takisto ho potvrdí, toto rozhodnutie. Distribučky budú musieť vrátiť 60 až 80 mil. euro ročne. Toto je to, čo predstavuje tento G-komponent. A ak to aj teraz dáme do zákona, tak to nebude spätne platné. To znamená, že za tú dobu, odkedy tento zákon platí, teda odkedy je vyberaný tento poplatok, tak jednoducho tá suma bude naozaj nárokovateľná.
No a pritom v reáli ide o poplatok, ktorý rieši aj európske usmernenie, ale v úplne inej výške a úplne z iných dôvodov. Taký ten hlavný dôvod, napr. veľmi dobre ho využívajú vo Veľkej Británii, jednoducho zaviedli ho pre také elektrárne na báze obnoviteľných zdrojov, ktoré chceli znevýhodniť z toho dôvodu, že sú postavené alebo boli by postavené v miestach, kde neexistuje spotreba. To znamená napr. v Škótsku im naozaj silno fúka, ale kto tam tú elektrinu využije a reálne spotrebuje, tak radšej povedia, dobre, vy budete platiť G-komponent. A teraz si spočítajte, neoplatí sa vám radšej byť niekde pri Londýne, kde síce až tak silno nefúka, ale o tento poplatok budete mať, budete zvýhodnení?
Čiže toto sú také hlavné dôvody, prečo aj Európska komisia v minulosti riešila tento, tento poplatok. No a takisto je otázne, ako je možné ho zaviesť už pre existujúce zariadenia, pretože tento nemali v regulovanej cene nejakým spôsobom zohľadnený, čiže či sa neobávate otvárania cenových rozhodnutí, ktoré už boli vydané, a ďalšieho zvyšovania koncových cien elektriny.
No a ide o poplatok za prístup, ktorý ale výrobcovia bez koncového odberateľa nejakým spôsobom nevyužívajú. Ja vám to dám na takom príklade.
Predstavte si, že máte les. V lese vyťažíte drevo, zložíte ho na lúku. Drevo predáte a všetky práva k nemu prechádzajú na toho, kto si ho odoberie. To znamená, je čisto čiste na ňom, čo s týmto drevom ďalej urobí. Či ho nechá zhniť na lúke, alebo ho naloží na kamión a odvezie do píly, alebo vyvezie do zahraničia. No a teraz si predstavte, že vy ste to drevo zložili, boli ste dohodnutí na cene, táto bola vyplatená a zrazu za vami príde ten, kto ho od vás kúpil s tým, že chce časť tejto sumy naspäť, pretože potrebuje na diaľničné mýto za diaľnicu, po ktorej prejde. Ak by vám to povedal na začiatku, tak si to asi v tej cene zohľadníte, ale takto je to naozaj veľmi otázne. No a súčasne pripomínam, že v prípade elektriny vyrobenej podľa zákona č. 309/2009 Z. z. všetky práva a povinnosti k vyrobenej elektrine končia v bode pripojenia a prístup do sústavy títo nevyužívajú, a o tomto rozhodol aj Ústavný súd.
Pochopiteľne, úplne inak je to v prípade tých, ktorí majú na druhej strane toho koncového odberateľa, a teda ten kamión, ktorý im odvezie tú elektrinu alebo drevo, si zorganizujú sami. Ale u nich zase dochádza k znevýhodneniu voči ostatných účastníkom na tom spoločnom trhu, lebo my ich pôsobíme, oni predávajú tú elektrinu na ten spoločný trh a týmto dochádza k znevýhodňovaniu našich domácich výrobcov, napr. aj Slovenských elektrární. A v Slovenských elektrárňach predsa máme my ako Slovenská republika podiel, čiže prečo si znevýhodňujeme takéhoto vlastného domáceho výrobcu.
Navyše požiadal som parlamentný inštitút o analýzu, porovnávaciu štúdiu takéhoto poplatku s inými krajinami, nebudem ju celú čítať. Dovolím si iba citovať zo záveru, kde sa uvádza:
„Žiadna z krajín, od ktorých sme získali odpoveď, nemá zavedené poplatky v takej forme, ako sú zavedené v Slovenskej republike. Poplatky sú povinní platiť iba výrobcovia, ktorí majú zmluvu s odberateľom energie.“ No, takže toto bol taký ten štvrtý bod.
Piaty bod. Spomínal som aj historický dlh na strane distribučných spoločností kvôli nesprávnej regulácii. Tento považujem za premlčaný. Ale v zákone sa napriek tomu rieši to, že keď sa prejde na toho spoločného výrobcu, tak tie distribučky si budú môcť... (Reakcia z pléna.) Čo som povedal? Keď sa prejde na toho spoločného výkupcu, ďakujem pekne, tak tie distribučky si budú môcť to, čo vyplatili v roku 2018 a 2019, uplatniť. Teraz je otázne, čiže či to bude sa zarátavať ešte do TPS-ky alebo či to bude do tých distribučných poplatkov, ale v tomto zákone sa hovorí o dlhu, ale pritom vyhláška úradu, hovorí o korekciách. Takže naozaj nastáva tam taký ten jeden, jeden moment, kedy naozaj môže hroziť to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý o týchto korekciách alebo, pardon, o tomto dlhu bude rozhodovať, nebude to zohľadňovať ako korekciu, ale do toho dlhu môže pridať prakticky čokoľvek.
Potom tu máme kompenzácie, mám už málo času, kompenzácie pre energeticky náročné podniky. Vy ste začiatkom roka sa vyjadrili, že na takúto kompenzáciu bude mať nárok asi 200 podnikov, malo by to byť v objeme 80 mil. eur. A ide vlastne o kompenzáciu politických rozhodnutí, ktoré platíme v cenách elektriny. Ja sa preto pýtam, prečo radšej neodstránime alebo neosekáme tieto politické rozhodnutia, alebo nezmeníme spôsob financovania. V Českej republike majú viaczdrojové financovanie, hradia časť napríklad z predaja emisií. Môžme ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia alebo minimálne nastaviť nejaký postupný harmonogram útlmu. A áno, takého kompenzácie fungujú aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku. Ale zase v Nemecku, pochopiteľne, majú aj troška iný systém a aj iné veci. A čo je také sporné, je to, že ministerstvo tieto kompenzácie poskytnúť môže, ale nemusí. A toto sme tu už raz mali a to bolo práve v prípade tých vratiek za plyn. Takisto ministerstvo to poskytnúť mohlo a poskytlo pred voľbami, a keď som sa vás aj naposledy na to pýtal, napriek tomu, že SPP údajne hospodári dobre, tak tieto kompenzácie, alebo teda tieto vratky sa už viacej nevyskytli.
No a takým tým posledným bodom je usmernenie, alebo teda prečo tento návrh zákona nie je v súlade s usmernením o štátnej pomoci. Jedným z tých dôvodov, prečo sa pristupuje k tejto novele, je aj to, že došlo k zmene pravidiel štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia. V prvom rade tam platí nariadenie Komisie 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom, podľa ktorého sa bez potreby notifikácie povoľuje prevádzková podpora malých obnoviteľných zdrojov do 1 MW. Ale my v tomto zákone hovoríme o väčších. To znamená, ja sa pýtam, či naozaj táto podpora bola notifikovaná.
A tiež by som sa chcel opýtať, ako je to s notifikáciou tých zdrojov, ktoré boli podporené podľa pôvodného zákona, teda zákona z roku 2009. Nemám žiadne informácie o tom, že by štát pripravil nejakú notifikáciu minimálne v rovine podpory pre tie existujúce zariadenia na báze kombinovanej výroby elektriny a tepla, to je ten nový paragraf 3c). A ja sa preto pýtam, či nám z tohto dôvodu nehrozí podobná situácia, ako je to v prípade uhlia, alebo teda v prípade výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorá je takisto, takisto na Európskej komisii.
Z tohto dôvodu zákon, ako som už spomenul aj na úvod, nemôžeme podporiť, a obávam sa, že neexistuje ani možnosť, ako ho vylepšiť v druhom čítaní, pretože toto predstavuje riziko mnohých nášľapných mín a vyžiadalo by si naozaj veľmi komplexné zásahy, ku ktorým by sa ale mala mať možnosť vyjadriť aj odborná verejnosť v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Toto je naozaj to, čo je tu častokrát kritizované, že my si tu prijmeme pozmeňovacie návrhy, ktoré častokrát úplne zmenia podstatu toho zákona, a potom tá verejnosť na to hľadí s otvorenými ústami, aby som bol slušný.
Z tohto dôvodu by som chcel, aby sme pred samotným hlasovaním o tomto zákone v prvom čítaní hlasovali o jeho vrátení na dopracovanie predkladateľovi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, opäť, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, ktorý tu máme v prvom čítaní, a teda v prvom rade by som sa chcel dotknúť filozofie tohto zákona. V tomto pléne máme väčších odborníkov na túto oblasť, takže som rád, že vystúpil kolega Galek a dal k tomu takú širokú genézu. Čiastočne som chcel o nej hovoriť aj ja, ale tým pádom môžem to trošku skrátiť.
To najdôležitejšie, čo si potrebujeme pri tomto zákone povedať, je samotný pojem obnoviteľné zdroje energie a ich podpora, pretože naozaj o toto tu ide, a teraz tú základnú otázku, ktorú si každý potrebuje zodpovedať, odhliadnuc od toho, aké, aké meno majú u nás obnoviteľné zdroje energie, je tá, že či sme zástancami podpory a budovania obnoviteľných zdrojov, alebo nie. Je veľa argumentov, ktorá hovoria, že by sme mali byť zástancami, a ja sa teda určite na ne prikláňam.
A v roku 2009, keď tento zákon prichádzal do platnosti, sme vlastne začali ako keby zo štartovacej línie. To mala byť línia, kedy obnoviteľné zdroje mali nastúpiť na cestu kvalitného a systematického budovania, ale to sa u nás na Slovensku nestalo, pretože ak by sme naozaj sa chceli zamyslieť na tým, ako by sa mala budovať koncepcia podpory a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, tak má to veľmi jednoduchú a myslím si, že dobrú logiku. A ide o to, aby sa naozaj tie zdroje energie, ktoré dnes zaťažujú životné prostredie, nahrádzali práve takýmito obnoviteľnými zdrojmi energie. Na to je potrebné vybudovať kvalitnú stratégiu a postupné kroky, aby sa to dialo širokospektrálne a hlavne aby to dávalo zmysel. Čiže to, že malo by teda odpovedať na riešenie toho globálneho problému, malo by teda odpovedať na..., malo by to dávať riešenie na náhradu tých zdrojov energie, ktoré znečisťujú životné prostredie, ktoré poškodzujú stav, v akom sa nachádza naša planéta, a malo by sa to diať rovnomerne, malo by to byť dlhodobo udržateľné, malo by to byť efektívne, malo by to byť cenovo dostupné, priestor by mali dostávať aj malí, aj veľkí. Určite by to malo byť, teda tým, že hovorím, teda že by to malo byť kvalitné, tak je prirodzené, že by to malo byť postupné, kvalitne urobené a poriadne urobené, čo teda, samozrejme, s tým súvisí. No a určite, ak chceme, aby ľudia rozumeli tejto téme, tak by to malo byť kvalitne komunikačne podporené.
Toto, keď, kolega Galek o tom rozprával pomerne podrobne, sa neudialo, pretože boli sme svedkami toho, že nie to budí dojem, že to bolo také riešenie hŕ, že potrebovali sme rýchlo urobiť, naplniť nejaké percentá, tak sme vymysleli systém, ako, ako spustiť podporu obnoviteľným zdrojom, a dnes vidíme, že vyrástlo na ňom veľa solárnych barónov, ako títo ľudia prezývku majú. Čo sa stalo? Keď si zoberieme, že pri tom rozhodnutí... Alebo ináč to poviem. Na to, aby mohli niečo rozvinúť, je dôležité tomu naozaj dať podporu a dať tomu finančnú injekciu. Čiže je, je prirodzené, že bolo prisľúbené týmto ľuďom, že budú mať podporu. Pôvodne sa komunikovalo, a toto mám informácie od odbornej verejnosti, že bolo prisľúbené, že bude sčasti kryté z rozpočtu. Nakoniec sa to neudialo. Neviem, či to tak je, ale v čase, keď sa to zavádzal tento zákon, tak boli komunikované aj zo strany vlády, že časť tejto podpory pôjde z rozpočtu. Neviem, mám to z odbornej verejnosti, ak to tak nie je, nie je to až tak podstatné. Ale ak to tak je a neudialo sa to tak, to je zlyhanie prísľubov politikov, ktoré tie prísľuby dávali. Ale myslím si, že nie je to až tak podstatné.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že sa zagarantovali ceny na 15 rokov. Keď sa rozprávate s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú, tak vám povedia, že priemerná návratnosť pri týchto obnoviteľných zdrojov, ktoré boli nad 1 MW, bola v priemere okolo 4 rokov, takto to vypočítali odborníci, pod 1 MW šesť rokov. Keby sme to aj nafúkli, tak pridajme k tomu kľudne 2-3 roky v každej kategórii, tak určite to nie je 15 rokov. Čiže otázka je, ako sme dospeli k tomu, a ako sme vyhodnotili toto zlé rozhodnutie, že zagarantujeme cenu, ktorá bola 4-násobok ceny silovej zložky alebo ceny elektrickej energie na burze. V tom čase sme dali na 15 rokov, čím sme to jednoznačne preplatili, a zaťažili sme tým v tomto prípade koncových užívateľov a predražili sme vlastne nástup tejto elektrickej energie.
Chyby, o ktorých som teda opäť, ktoré sa ku mne dostali z toho procesu, boli, že bolo teda dohodnuté, že bude možné raz za rok znižovať túto cenu vývojov pre nových, ktorí sa uvádzajú, pripájajú do siete, o 20 %. Podľa informácií, ktoré sa ku mne dostali, že sa do dialo niektoré roky viackrát, čo opäť narúšalo prísľuby, ktoré boli s tým spojené.
Ale vidíme, a potom vlastne prišiel aj ten G-komponent, o ktorom hovoril kolega Galek, ako umelo vytvorený nástroj na to, pretože sa išli naprávať chyby. A naprávali sa spôsobom, že tí tvorcovia toho systému, ako ho vytvorili, ale skôr nesystému, neboli schopní priznať, že táto ich koncepcia nebola dobrá, a tak vymýšľali nástroje, akým trošku, by som povedal, limitovať škody, a preto vymysleli aj systém, ako bol napríklad G-komponent, ktorý je anomália, je to dvojnásobná platba, ale tomu sa venovať nechcem, hovoril nakoniec o tom už aj môj predrečník.
Takže ak naozaj chceme podporovať OZE, ako je možné, že sa stane, že sa dostávame do situácie, kedy na Slovensku je stop stav? Áno, vieme že argumenty sú, že zákon umožňuje, že keď je nejaký technický problém, tak môžeme, môžu teda distribúcie vyhlásiť tento stop stav a nemusia pripájať ďalších.
Otázka je, je naozaj problém vo všetkých častiach Slovenska? Otázka je, je ten problém tak neriešiteľný, že ten stop stav pretrváva tak dlho? To sú otázky, ktoré kladiem ako človek, ktorý nie je z tejto brandže, ktorý sa pýta, a budem rád, keď, a budem rád, keď mi, pán minister, odpoviete. No pozrite sa, som poslanec Národnej rady, pán minister hovorí, že by som sa nemal na to pýtať, pretože tomu nerozumiem, ale som poslanec Národnej rady a je mojou zodpovednosťou hlasovať o týchto návrhoch zákona podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a ak mám k tomu nejaké otázky, tak, pán minister, je vašou povinnosťou nám tieto otázky zodpovedať a vysvetliť, pretože sú to legitímne otázky, ktoré tu vyvstávajú, a môžem kľudne odkázať mojim voličom, že pán minister vám odkazuje, že tomu nerozumiete a neklaďte otázky. Ale myslím, že to sám určite nechcete. Takže ja by som teda poprosil, aby ste odpovedali na tieto otázky.
Dnes prichádzate teda s tým mechanizmom, že bude jednotný teda výkupca. Ja by som mal k tomu teda opäť ďalšie otázky, ktoré by som chcel, aby ste, aby ste zodpovedali, pretože opäť, nie je to úplne jasné, kto teda ten výkupca bude. Zákon teda hovorí o tom, že výkupcom elektriny je dodávateľ alebo viacerí dodávatelia elektriny vybraní formou aukcie podľa vykonávacieho predpisu alebo určený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.
Čiže či je nejaká predstava, kto konkrétne týmto výkupcom bude, ak je, tak aká tá predstava je.
Taktiež by ma zaujímalo, akým spôsobom budú tie aukcie fungovať v praxi. Pretože, teda tak ako hovorí aj samotná vyhláška, tí, ktorí sa chcú prihlásiť do aukcie, sa prihlásia teda na ministerstve hospodárstva so svojou ponukou a budú sa teda biť, ak som to správne pochopil, budú sa v tej aukcii biť o najlepšiu cenu a tá najlepšia cena, ten, kto dá najlepšiu cenu, tam vlastne vyhráva. Ako je ošetrené to, že v takýchto aukciách sa môže stať, že nakoniec budú, sa pobijú tak, že pôjdu aj pod cenu, len aby sa dostali k tejto zákazke, a v konečnom dôsledku teda nebude tam žiadna podpora, alebo resp. či tam bude podpora, alebo opačne, že sa dohodnú, a tá aukcia neprinesie ten najlepší želaný efekt a bude to len na základe nejakej dohody, že si rozdelia teritóriá, a nakoniec aj tak tá cena bude vysoká, takže ako budú mechanizmy, ktoré ošetria akékoľvek nečestné konanie v týchto aukciách.
Ďalšia vec, vidíme, že, a myslím si, že to s tým súvisí, pretože obnoviteľné zdroje, na jednej strane zavádzame obnoviteľné zdroje a často o tom hovoria aj kolegovia, ktorí sa tejto oblasti viacej venujú, že chceme podporovať obnoviteľné zdroje, ale na druhej strane tu veľmi intenzívne držíme umelo ťažbu hnedého uhlia. Ja chápem, že sa vyhovárate na to, že treba priniesť komplexné riešenie, ale opäť, ste vo vláde už takmer 12. rok s malou prestávkou a priestor na to, aby ste priniesli komplexné riešenie, ktoré sa nedotkne ľudí v tom danom regióne nejako výrazne, s čím súhlasím, nemalo by sa ich to nejako dotknúť, ste mali dostatok a vedeli ste, že tomuto problému čeliť budete, len ste ho pre sebou tlačili a odsúvali.
Takže tiež nerozumiem, aká je teda tá koncepcia, keď na jednej strane chceme tlačiť alebo chceme rozvíjať, nie, tlačiť nie je správne slovo, ale rozvíjať. A je dobré, že chceme rozvíjať obnoviteľné zdroje energie. Na druhej strane tu umelo držíme niečo, čo veľmi ide v kontraste s obnoviteľnými zdrojmi.
Taktiež by som sa chcel opýtať na to, ako bude vlastne, pretože... Ináč sa opýtam, pardon. Máme tu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Teda vieme, že tento úrad je nezávislý, mal by byť a mal by sám autonómne rozhodovať o cenových rozhodnutiach. Na druhej strane aj v tomto zákone je uvedené, že bude musieť byť zohľadnené či už náklady zúčtovateľa podpory, alebo prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy má právo na náhradu neuhradených nákladov, ktoré vynaložil na poskytovanie podpory. Čiže akým spôsobom toto je ošetrené a do akej miery to zasahuje alebo nezasahuje do nezávislosti ÚRSO.
Čiže na záver, ak by som teda to mohol zhrnúť a položiť, alebo teda zdôrazniť tie otázky, tak otázka je, aká je teda tá koncepcia, pretože prinášate tu nejaký návrh zákona, ktorý teda ide upraviť toho účtovateľa, ale nevidím za tým žiadny mechanizmus, ktorý by jasne udával spôsob, akým sa teda obnoviteľné zdroje naďalej na Slovensku budú vyvíjať, čo, čo je ten želaný stav, kam toto má smerovať, aké budú ďalšie kroky a ako môžme aj my vidieť, že sa tu naozaj bude diať rozvoj obnoviteľných zdrojov, alebo či len hovoríte, že viac-menej kvótu sme naplnili, nie je viacej potreba rozvíjať obnoviteľné zdroje a ideme v tom len teraz trošku upratať.
Čo by som automaticky odpovedal, že myslím si, že sme nevyužili, ak by to takto bolo, tak nevyužívame potenciál, ktorý tu je, pretože vieme, že práve tí malí nedostali dostatok priestoru na to zatiaľ, hovorí sa teda o tom, že by mali dostať, zelená domácnosť a podobne, alebo firmám, ktoré majú naozaj veľké plochy výrobných hál, ktoré by mohli využiť na či už práve tú fotovoltaiku na zabezpečenie si časti elektrickej energie pre svoju vlastnú prevádzku a podobne. Toto sú otázky, ktoré kladú ľudia, keď vidia aj veľké solárne panely na mnohých úrodných pôdach, a ktoré, je veľmi dôležité, aby boli kvalifikovane zodpovedané, obzvlášť keď vidia veľké výrobné haly, na ktorých tieto solárne panely nie sú a mohli by byť.
Takže možno pre vás, pán minister, znejú tieto otázky veľmi laicky, ale myslím si, že k úcty k ľuďom a občanom tejto republiky je dôležité, aby zodpovedali kompetentní, a v tomto prípade myslím, že tým kompetentným ste vy. Tak vás žiadam, aby ste teda vysvetlili aj tieto otázky, ktoré vznikajú ľuďom v tejto téme.
Ďakujem veľmi pekne.