34. schôdza

Ďakujem za, za pripomienky od kolegov.
Začnem pánom Paškom. Pán Paška, hrubo zavádzate, čo sa týka financií, veľmi dobre viete, že všetky financie politických strán overuje ministerstvo financií, každý jeden cent overuje audítor. Čiže ak doteraz pán minister vnútra Kaliňák, bývalý minister vnútra, a pán minister financií Kažimír nenašli nič, žiadne pochybenie, to znamená, že žiadne pochybenie tam nie je. Určite uznáte, že špeciálne stranu OĽANO by, by teda rozhodne nešetrili.
Ale teraz skôr k tým vysvetleniam, čo sa týka pána Bernaťáka. My sme, v prvom rade my sme za to, aby sa zverejňovali všetci členovia, aby boli všetci členovia verejní. Lenže predpokladám, že toto, na toto by ste nikdy nepristúpili, lebo zrazu by sa ukázalo, že, lebo hovorím, tam sú citlivé údaje obyvateľstva, že na okresné úrady sú plné ľudí zo SMER-u, sú plné ľudí zo SNS, že všetky teplé miesta vo verejnej, štátnej správe zrazu majú členovia strany. Na pani Roškovú by sme prišli nie teraz, ale by sme prišli už pred, možno pred piatimi, šiestimi rokmi by sme zistili, že Rošková, funkcionárka, bere dotácie na betón.
Čiže predpokladám, opravte ma, ak sa mýlim, že nepristanete na to, aby boli všetci členovia verejní. Toto je náš prvý návrh. Ale ak na to nepristanete, máme tu alternatívu, tak nech sa teda zoznamy členov s ich osobnými údajmi, podotýkam, rodné číslo, adresa, číslo občianskeho, nech sa neodovzdávajú štátnemu orgánu. So zneužitím osobných údajov občanov, čo sa týka štátnych orgánov, máme svoje skúsenosti. Nech to je teda tak, ako je to doteraz, že členovia sa nezverejňujú, ale neodovzdávajú sa žiadnemu štátnemu, štátnemu orgánu.
Posledná vec. Doteraz notármi sa neoveroval podpis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zákona reguluje možnosti, ktorými sa občan Slovenska môže ako volič podieľať na správe vecí verejných. Je v tejto súvislosti zvláštne, že takýto návrh zákona nie je vládny návrh zákona, ale ako poslanecký návrh poslancov vládnych strán. Tak má verejnosť menšiu možnosť zákon pripomienkovať, ako by tomu bolo pri vládnom návrhu zákona, možno práve o to ide.
Žijeme v zložitej dobe, ktorú poznačila hlavne migračná kríza. Pokus vytvoriť zrýchleným spôsobom multikulturálnu spoločnosť narazil na realitu problémov s kriminalitou, na neochotu sa integrovať a hlavne na limity verejných zdrojov. Poznanie reality otočilo verejnú mienku v celej Európe, ktorá dnes už nie je vítacia, ako bola na začiatku roku 2015. Pokračovanie politiky presídľovania migrantov do Európy, pri ktorej sa nerozlišuje utečenec od ekonomického migranta, si vyžaduje dostať nesúhlasiacu väčšinu verejnosti mimo hry. Takmer v celej Európskej únii sa občanom rôznymi spôsobmi znemožňuje uplatniť sloboda slova, miestami aj volebné právo zvoliť si poslanca podľa svojich preferencií. Vidíme v Európe snahy meniť výsledky volieb trestnými stíhaniami, imigráciu nepodporujúcich politikov. Napríklad taliansky líder Matteo Salvini čelí úplne absurdnému obvineniu z únosu migrantov len preto, že ich nechcel vpustiť do schengenského priestoru.
Je mi od začiatku jasné, že my z Ľudovej strany Naše Slovensko nebudeme v Európe výnimkou, pretože sme stranou, ktorá vo veci presídľovania migrantov nie je prípustná k dohode na úkor Slovenska.
Čo som ale nečakal, je to, že budú poslanci za Slovenskú národnú stranu, ktorí budú bojovať za to, aby mne a mnohým ďalším bolo znemožnené byť v štruktúrach niektorej z politických strán po prípadnom zákaze našej politickej strany.
Nemám ilúzie o vlastenectve poslancov za SNS, ale rátal som s tým, že aspoň vedia odhadnúť dôsledky svojich krokov. Vážení, svojim voličom toto naozaj nevysvetlíte. Voliči Progresívneho Slovenska a podobných strán vám síce zatlieskajú, ale voliť vás nebudú. Oceňujem aspoň vašu úprimnosť, že ste v predloženom materiáli úprimne priznali, že ním sledujete zákaz obmedziť politické práva moje a mojich kolegov. Ja možno o nejaký čas nebudem môcť byť podľa vašeho návrhu vo vymenovaných pozíciách v žiadnej strane. Vy budete môcť, ale dosť pochybujem, že vás to neskôr v mimoparlamentnej strane bude baviť.
Ešte sa vrátim k pozmeňovaciemu návrhu k § 390 Správneho súdneho poriadku, k jeho novému odseku 2. Keď ste tam chceli len postihnúť mňa a mojich kolegov z poslaneckého klubu, vedenie strany, iste nie je to demokratické, ale čert to ber. Vy však chystáte obmedzenie práva byť politicky aktívny aj pre osoby, ktoré boli na kandidátnej listine strany. Keď si zoberieme, že sú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, do VÚC, do miestnych zastupiteľstiev, tak tu uplatňujete kolektívnu vinu voči veľkému počtu ľudí. Ľudí, ktorí ani len s tými pochybnými vykonštruovanými obvineniami nemajú nič spoločné. Len proste nám dali súhlas ku kandidatúre na kandidátnej listine legálnej politickej strany. Chcete novým zákonom postihnúť ľudí, ktorí nechceli meniť svet, chceli len prispieť k lepšiemu fungovaniu svojej obce či svojho kraja.
Tento návrh má pre nás predsa len jedno pozitívum. Vzhľadom na jeho načasovanie, spôsob podania a všetko to okolo neho bude už veľmi ťažko potichučky rozpustiť ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) stranu bez toho, aby to široká verejnosť nevnímala ako dôsledok politických rozhodnutí. Koho chcete po tomto všetkom presvedčiť, že to všetko má politikmi neovplyvňujúci priebeh? Ako môže takýto zásah štátnej moci proti nám vnímať občan, a to nielen náš volič terajší či budúci? Nie sme tak malou stranou, že by si toto všetko občania nevšimli. Ani tak veľkou, že by niekto uveril tomu, že môžeme predstavovať reálne ohrozenie demokracie. Sme opozičnou stranou, čo znamená stranou bez vplyvu na výkonnú moc v štáte. Rozpustenie našej politickej strany a obmedzenie politických práv pre široký okruh ľudí, čo sa v niektorých prípadoch naozaj len mihli okolo našej strany, to všetko nespraví z občanov nadšených podporovateľov migrácie ani politiky Bruselu. Jediné, čo sa tým dosiahne, že sa nemalej časti občanov znemožní uplatniť ich voľba vo voľbách.
Aj ja mám svojich voličov, inak by som za týmto rečníckym pultom v tejto chvíli nestál. Vďaka tomu, čo sa dnes deje, nemalá časť verejnosti dospeje k poznaniu, že voľby sú aj tak o ničom, pretože ich výsledky sa dajú meniť alebo vopred predurčiť silovými prostriedkami. Parlament a vláda budú následne vnímané viac ako režim, než ako demokratická inštitúcia, pretože vzídu z neslobodných volieb. Z volieb, v ktorých bolo časti obyvateľstva znemožnené voliť podľa svojho gusta. Voľba tej-ktorej strany, tá môže byť braná ako voľba múdra aj hlúpa, pozitívna či negatívna. Ale vždy je to voľba občana, hlas ľudu, hlas Boží. Brať ľudu slobodu voľby nie je správne v žiadnych časoch, ale obzvlášť nebezpečné je to v čase, keď už je jasne vidno na obzore nepokojné časy. Časy, keď do krízy spoločenskej nevyhnutne smeruje kríza hospodárska.
Nezvyšujme preto spoločenskú krízu takýmito zákonmi, lebo sa blíži čas, kedy nám bude spoločenský konsenzus a pocit spolupatričnosti v ťažkých časoch až príliš chýbať.
Ďakujem za pozornosť.

Je svojím spôsobom fascinujúce, ako poslanci fašistickej strany sú schopní v úplne všetkom hľadať migrantov, dokonca aj v pozmeňujúcom návrhu, ktorý schválil ústavnoprávny výbor, a teraz úbohá SNS bude obviňovaná z toho, že v záujme toho, aby dostala do Európy migrantov, tak pretláča tento návrh zákona.
Ja som kritický k predloženému návrhu zákona, vyjadrím sa k tomu aj v rozprave, myslím si, že je tam veľa vecí, ktoré by tam, by tam nemali byť, ale zrovna tento pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel cez ústavnoprávny výbor, ako problematický rozhodne nevidím.
Ja by som upozornil na to, že dnes sú dané dôvody rozpustenia politickej strany, v § 2 ods. 1 sa píše, že „strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy“. Podľa mňa je toto dosť nedostatočné, ja by som to teda ešte, ešte aj rozviedol, ale toto je dnes napísané v zákone ako dôvod rozpustenia politickej stany a na tom sa, pokiaľ viem, nemá nič meniť.
Majú sa meniť dôsledky toho, keď príde k rozpusteniu politickej strany, ale je to ustanovenie, ktoré je namierené proti extrémistickým, fašistickým, malo by byť aj komunistickým politickým subjektom. A teda také prirodzené by mi prišlo, že sa, že sa niekto, kto je z toho podozrievaný, bude od toho dištancovať a hovoriť, že on nie je extrémista. Ale vy sa tu vlastne pripravujete na to, že ako extrémistická strana budete rozpustení a aké to bude mať pre vás dôsledky.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, žijeme v demokratickom prostredí a v civilizovanej dobe a vaše práva, politické práva, pokiaľ sú v súlade s ľudskými právami, sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky je nadradená zákonu o politických stranách aj všetkým zákonom. Takže pokiaľ vaše politické pôsobenie bude v limitoch a medziach ústavy a bude v medziach demokratickej spoločnosti, tak nevidím dôvod, aby ste pochybovali o tom návrhu, ktorý prišiel z ústavnoprávneho výboru do tejto novely.
Ale na druhej strane treba si uvedomiť, že, tak ako ste povedali, sú, je zložitá situácia vo svete a prejavy extrémizmu vidíme aj na ľavej, aj na pravej strane a v tých spoločnostiach, kde tieto prejavy extrémizmu prepukajú príliš veľmi do politického života, tak tie spoločnosti sa postupne rozkladajú.
Takže je naším spoločným záujmom, ak chceme mať štandardné politické prostredie a chceme túto krajinu spravovať tak, aby sa ľudia medzi sebou neškriepili, nebili, tak aby sme vytvorili podmienky na to, aby sa skôr civilizovane správala spoločnosť, aby sme tie spôsoby politickej práce, ktoré sa orientujú smerom k vyvolávaniu vášní, aby ich, pokiaľ možno, dokázali usmerniť a eliminovať.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Bernaťák, najprv by som sa vyjadril k pánovi Dostálovi a k tým jeho klasickým mantrám, on je priam posadnutý slovom fašizmus. On má z toho asi mokré sny. Neviem, čo to je? Posadnutosť démonmi alebo čo? Niečo také.
A teraz k vám, pán Bernaťák, kým sa pustím do toho zákona. S úžasom som si od vás vypočul, že na tomto zákone spolupracoval tretí sektor. No ale prečo nie aj štvrtý? Aj piaty sektor, prečo nie aj klub upratovačiek z Miletičky? Prečo nie, však aj ony nie sú nikým volené?
No a čo sa dá čakať od tímu kapitána celej zemegule s vybozkávanými výložkami a po inšpirujúcej návšteve ďalekej krajiny, viete ktorej, ktorej zákony chce priniesť aj na Slovensko, ako sa bol láskavo vyjadril hneď, keď sa vrátil celý nabudený a rozkekešený.
No teraz k tomu zákonu, návrh zákona. S nefalšovaným úžasom som si prečítal paragrafové znenie návrhu zákona a tiež aj dôvodovú správu skupiny poslancov na čele s kapitáňom Dankom. Tento návrh zákona vraj reaguje na poznatky z praxe týkajúce sa politických strán a hnutí. Zavádzajú sa nové náležitosti stanov pre politické strany, vymedzujú sa orgány strany a ich pôsobnosť a tak ďalej a tak ďalej. Taktiež sa v tomto zákone o podmienkach výkonu volebného práva zavádza pre politické strany s ambíciou podávať kandidátne listiny nová regulácia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a EÚ.
Už tieto tézy z dôvodovej správy majú v každom súdnom človeku, politikovi vzbudiť maximálne, ale maximálne a maximálnu obozretnosť. Tieto tézy sú neurčité. Je tam napríklad minimálny počet členov politickej strany, je to rôzne limitované. Kto ho určil? Aký to má význam? Ja by som napríklad navrhol pána Tittela, on je tiež jeden z tých navrhovateľov, zráta počet futbalistov, trénerov a masérov plus fanúšikov z tvrdého jadra ultra Slovana a je vybavené, cifra bude istá a stabilne kolísavá.
A tentoraz dosť bolo čiastočnej irónie. Po tomto odseku nasledujú klasické frázy o tzv. princípoch, po prvé slobody, po druhé transparentnosti a po tretie princíp kontroly. Za tými atribútmi demokratickej spoločnosti je ale v ďalšom odseku pertraktovaný kvázi ústavnoprávny princíp slobody pre politické strany, ale je tu jedno ale, ale. "Ale nie je možné ho používať či považovať za neobmedzený a neobmedziteľný." V tejto vete pochádzajúcej od kapitáňa Danka, v tejto vete tohto odseku je evidentný jeho účel, je to účel a úmysel niekoho obmedzovať. Aj keď iste túto vetu nenapísal on sám ani celú túto grandióznu slohovú prácu na úrovni vysokoškoláka v treťom semestri študenta slovenčiny, toho by nebol schopný pri svojich mentálnych schopnostiach. Ale on je veľký inšpirátor priam ako Čin Kong Ung, alebo ako sa volá (smiech v sále), neviem to tak japonsky povedať, lepšie by to vedel povedať pán Šebej, on dostal také japonské vyznamenania. Inšpirátor, ktorý si myslím, že je Boh, že funkcia predsedu parlamentu je pre neho málo, mal by byť premiérom či prezidentom, či napríklad šéfom OSN.
Ďalej sa v tomto odseku odôvodňuje potrebnosť ochrany štátu. Po prvé pred štátostranou a po druhé pred antisystémovými stranami. Tu vidno tiež hlbokú a najhlbokejšiu genialitu veľkého inšpirátora, vodcu, filozofa a mysliteľa 21. storočia na Slovensku. On už chce chrániť Slovensko pred pojmom štátostrana a intisystémová strana a on a jeho tím budú určovať, kto je a kto nie je štandardná strana.
V tomto odseku sú aj tzv. porovnania či precedensy z Nemecka a Španielska. Dovolím si povedať, že už porovnávanie Ústavy Slovenskej republiky so zákonmi, predpismi a ustanoveniami Nemecka či iných krajín západnej Európy je naozaj tvrdý precedens, tzv. fest precedens. Tieto krajiny sú za bodom zlomu, krachujú morálne aj ekonomicky, motor ešte ide, ale už je zadretý. A bude to horšie.
V tomto návrhu zákona sa tiež uvádza paradoxná skutočnosť, stojí tu, že "Európsky súd pre ľudské práva ponecháva výkon politického práva v značnej miere na úvahu štátu a súčasne sú uvedené precedensy, ktoré toto právo popisujú". Je tu uvedený tzv. Chancengleiheit, to je nemecké slovo, to sa nedá ani normálne prečítať, pretože aj taký je jeho význam, "je to koncepcia, ktorá pripúšťa diferenciáciu politických strán podľa členov alebo tiež podľa organizačnej štruktúry". Preto je tam taký hlúpy nadpis, lebo to je samá hlúposť osebe. Tento koncept odstupňovanej rovnosti šancí zo svojej štylizácie tvrdí, že sú rovní a rovnejší. No podobne ako u nás, pán Bernaťák. Tento koncept platí, že napríklad vo vyspelom Nemecku, že vraj vo vyspelej demokracii. No asi to slovko vyspelé má trhliny. Bol som tam veľakrát, mám tam veľa známych, dokonca aj politikov. To už nie je Nemecko. A už vôbec nie je vyspelé, to mi vravia aj obyčajní ľudia v Nemecku, aj tí politici, ktorých poznám.
Celý tento návrh zákona je prachsprostý paškvil a veľmi sa čudujem dvom ľuďom z vládnej koalície, nebudem ich menovať, že na ňom participovali.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Aj som uvažoval, či vôbec sa prihlásiť, ale naozaj okrem znôšky urážok a nejakých poloklamstiev v tomto prejave nebolo absolútne nič. Ja len zdôrazňujem, a aj sme to hovorili, a ja som nehovoril, že tento zákon niekto spolutvoril z tretieho sektora, ja som hovoril, že sme ho konzultovali a to bolo všetko. Dali sme ho prečítať, vypočuli sme si naň názor a to bolo všetko, bodka.
Ale poprosím vás naozaj, po všetkých tých vystúpeniach, ktoré tu doteraz boli a ktoré boli ako-tak vecné, tak toto bol naozaj, aj váš kolega, ktorý bol pred vami, bol úplne v pohode, normálne sa dalo tomu aj rozumieť, ale to, čo ste vy teraz predviedli, čistá katastrofa, čisté urážky, naozaj myslím si, že toto nepatrí do Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mizík, vy viete, že my sa občas aj vedľa rozprávame, ale teraz mi je neskutočne trápne a hanba, že ste pôvodným povolaním učiteľ. Toto bolo veľmi nízke, primitívne a skutočne to nepatrí sem do týchto priestorov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, začal ste svoj príhovor rôznymi urážkami, rôznymi invektívami. Ja si tiež myslím, že, že takýto, takýto príhovor do Národnej rady určite nepatrí. Ak by ste hovoril vecne, ak by ste povedal, že aké sú chyby tohoto zákona alebo návrhu zákona, ak by ste pripomienkoval, ak by ste povedal, toto treba zmeniť, toto je zlé a ja si myslím niečo iné. Prečo odsudzujete ľudí, ktorí majú iný názor ako vy? Prečo, prečo zhadzujete predsedu Národnej rady? Myslíte si, že on tu bol nejakým spôsobom dosadený nejakou skupinou ľudí, že teraz niekto prišiel a povedal, Andrej Danko, ty tu budeš predseda Národnej rady a ty budeš mať výložky alebo niečo? Jednoducho je presne takisto zvolený poslanec Národnej rady ako vy. A dostal väčšinovú dôveru v tomto parlamente. A aj keď s ním nesúhlasíte, tak by ste mu mali prejavovať určitú úctu. Minimálne úctu ako predsedovi Národnej rady alebo ku kolegovi.
Ja si vážim každého jedného poslanca Národnej rady, ktorý tu je, aj keď mám iný názor, aj keď si myslím, v súkromí pri pive si môžeme povedať, je to hlúposť, je to sprostosť, môžeme, môžeme byť aj trošku expresívni, ale, ale na pôde tohoto parlamentu by to nemalo byť. Na pôde tohoto parlamentu by sme mali riešiť pragmatické veci a mal by ste vytiahnuť jednu A4 a povedať, ja s tým nesúhlasím, ja si myslím, tento paragraf je zlý, takto by sa mal zmeniť, robíte to zle, my máme iný názor ako vy.
Ja takisto nie som stotožnený s niektorými zákonmi, ktoré, ktoré koalícia predkladá, ale jednoducho sme v koalícii a niekedy musíme robiť aj ústupky, niekedy musíme robiť aj, aj, aj nejaké prieniky. Ale naozaj aspoň môj názor je taký, žeby sme sa mali tu správať naozaj vecne pragmaticky a riešiť problémy a neurážať sa medzi sebou.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík, je teda zaujímavé, ak hovoríte o tom, že by som ja bol posadnutý fašistami, keď teda niekto hovorí, keď také niečo hovorí niekto, kto je napríklad posadnutý tretím sektorom, lebo vás ešte aj relatívne nevinná zmienka pána poslanca Bernaťáka, že konzultovali ten návrh s tretím sektorom, doviedla k tomu, že ste začali rozvíjať nejakú sektorovú analýzu, že prečo nie aj so štvrtým a piatym.
Udivuje ma aj ten spôsob, akým, akým ste to predniesli, ale v zásade ma neudivuje, lebo je to, je to príznačné pre spôsob, akým vystupuje na pôde Národnej rady. Vy tvrdíte, že vy ste vlastenci, že vy máte úctu k slovenskému štátu, a tu úplne bezdôvodne ste nazývali opakovane predsedu Národnej rady, predsedu zákonodarného zboru, kapitánom Dankom. Keď si niekto robí srandu na Facebooku, na internete, tak nech to robí, ale poslanec pri vystúpení k návrhu zákona, no, je to, je to prinajmenšom zvláštne. A keď sa ešte označujete za národnú silu, tak je to už úplne divné, keď nemáte ani elementárnu úctu k inštitúcii, parlamentu, ako tu, ako tu prejavujete.
Ja sa priznám, že ja som v zásade nerozumel tomu, o čom ste hovorili, ste tu čítali niečo z dôvodovej správy, nesformovali ste tie výhrady, až teda na to, že som sa dozvedel, že ako strašne sa dnes žije v Nemecku. No, naozaj určite väčšina Nemcov aj väčšina Európanov je presvedčená, že v Nemecku sa žije veľmi strašne.
A ešte som teda nerozumel tej vašej myšlienke, keď ste spomínali Chin Kon Kunga. Tým ste čo mysleli?

Ďakujem za slovo. Nebolo to nízke a nebolo to ani primitívne, je to len adekvátna reakcia na danú situáciu, na daný podľa môjho názoru nenormálny zákon, ktorý chce obmedzovať práva občanov, nie vylepšovať situáciu.
Pán Paška, vás predseda Danko, hneď keď vystúpil z lietadla, hneď urážal priamo mňa. Aký prašť, taký uhoď. Pán Danko verejne vyhlasuje, že nás chce zrušiť, uráža nás, mňa osobne volá aj na tlačových konferenciách, párkrát mu to aj tu v parlamente ušlo, že pán Mázik, no tak dobre, Mázik, Mizík - podobné. Nepáči sa mu, že ma neodsúdili, to tiež vyhlásil. A pán Danko bol prvý, kto začal urážať našu stranu, uráža ju vždy, všade a stále, podobne ako ten pán konzervatívno-liberálno-červeno-slobodno a neviem aký, ktorý bol v desiatich stranách, na ktorých sa prehupoval ako na somárikovi do parlamentu a ktorý si je zároveň sám sebe predsedom.
Ďakujem za slovo.