34. schôdza

Ďakujem. Vážení kolegovia, musím sa priznať, že som veľmi rozladená z toho, čo tu predviedol pred chvíľou pán kolega Tomáš, a budem sa k tomu ešte chvíľku vracať. Vy poviete, že čo sa stalo. Stalo sa toľko, že keď si neuvedomíte vy a vaši kolegovia aj pán minister Richter, že pokiaľ nezačnú nalievať peniaze do sociálnych služieb, tak vy nebudete mať komu dávať tie vaše slávne vianočné príspevky, pretože tí ľudia vám v tých zariadeniach pomrú. Oni tam mrú totižto už teraz a za chvíľku vy tých svojich voličov stratíte. A toto mi príde ako úplný výsmech, že vy sa snažíte peniaze rozhadzovať v zákone, ktorý si naozaj tie peniaze, viete veľmi dobre, že, že ich žiadajú, žiadajú neustále, každý jeden rok žiadajú extra dotácie, a vy si teraz tu schválite v tomto návrhu, zákone nejakú vianočnú dotáciu na dôchodky. To je, to je naozaj hanba!
V tomto duchu; ja som naozaj, aj tento zákon o sociálnych službách sledujem dlho, lebo som sa venovala denným stacionárom. Napriek tomu, že sme robili všetko, čo sme mohli, snažila som sa, neustále sme s kolegyňou boli v kontakte aj s ministerstvom práce, stále sme, stále sme pripomienkovali, že jednoducho ony budú v problémoch, stále sa riešia problémy sociálnych služieb na poslednú chvíľu, znovu pred koncom roka, znovu sa to má rýchlo schvaľovať, lebo, lebo už sa pripravujú ďalšie zmeny, lebo, lebo, aby platili v roku 2019. A máme koniec roka a ešte to nie je ani v parlamente. Presne takýmto štýlom všetko robíte, potom to tak vyzerá a potom sa to musí opravovať. Lebo si nedáte na to čas, nenecháte si poradiť, lebo už potom vy nemáte čas nič opravovať ešte, ešte predtým, ako vôbec niečo príde do praxe.
Tak je to v podstate aj s tou bezbariérovosťou. Ja si tu neustále hádžem pingpong s ministrom práce a s jeho štátnym tajomníkom Ondrušom, pretože oni ma považujú za, teda oni stále tvrdia, že bojujem proti bezbariérovosti. Naopak. Ministerstvo práce bojuje proti bezbariérovosti, pretože okrem toho, že napíše nejakú formulku do zákona, aby si teraz všetky zariadenia nejakým švihnutím čarovného prútika odstránili všetky bariéry, lebo oni sami netušia, že ako, tak proste napíšu si, napíšu si len nejaký dátum do zákona, ale neurobia nič preto, aby sa reálne tie, tie bariéry odstraňovali. Jednoducho takto sa to robiť nedá. A nedá sa to, a netýka sa to len jaslí, týka sa to aj všetkých ostatných zariadení sociálnych služieb, pretože, pretože tie zariadenia sú naozaj niektoré v katastrofálnom stave, tí ľudia tam žijú v nedôstojných podmienkach a stále sa robí pre to málo. Preto som sa pýtala, aký fond, aké peniaze sa vyčlenili? Dnes som mala otázku na predsedu vlády o tom, že koľko peňazí sa vyčleňuje vôbec na debarierizáciu v rozpočte, kto s tým ráta, kedy budú konečne tie peniaze. Každý rok čakáme, každý rok pozeráme, koľko peňazí sa tam vyčlení, a stále nič. Žiadny špeciálny program, žiadne, žiadne systémové riešenia na odstraňovanie bariér.
Odstraňovať bariéry sa naozaj takýmto spôsobom nedajú a skúste si otvoriť nejaké zariadenie, keď sa teraz stále bavíme o zariadeniach sociálnych služieb, nechcem odskakovať od témy, skúste si otvoriť nejaké zariadenie, keď ho budete musieť mať po novom od začiatku bezbariérové, tak si to zariadenie ani neotvoríte, lebo tu žiadne priestory ani nenájdete, pokiaľ, pokiaľ nemajú, teda tieto nové priestory, ktoré bezbariérové sú, majú väčšinou aj vysoké nájmy, ktoré si tie, tie, tí prevádzkovatelia, ktorí by si chceli takéto, takéto zariadenia otvoriť, nemôžu jednoducho dovoliť. Na prevádzku často majú malé prostriedky, nedostávajú ich, čiže za chvíľku my tu nebudeme mať žiadne zariadenia, ak sa budeme podľa tohoto držať.
Preto ja naozaj apelujem nielen na ministra Richtera, lebo, lebo ten má pod palcom ľudí so zdravotným postihnutím a práve túto debarierizáciu, nikto iný to tu nerieši, a teda on tiež nie, ale nech to už konečne začnú riešiť a nech to už začnú riešiť medzirezortne, nielen, nielen každý minister sa trápi s tým, čo, alebo teda každý minister sa zaujíma len o to, čo má na svojom ministerstve, a od všetkého ostatného hádže ruky preč. A takto funguje aj hlavné kontaktné miesto. Už som to niekoľkokrát spomínala, aj tam skapal pes, tiež som sa pokúšala iniciovať aspoň od nich, nech, nech vyvíjajú aktivity smerom k odstraňovaniu bariér, bolo jedno stretnutie a teraz zase nič, nevedia sa skontaktovať ani len s ministerstvom dopravy. Takže ako je to úbohé naozaj a takýmto spôsobom sa nikde nepohneme.
Ja by som si veľmi želala, aby tie, tie zariadenia boli od začiatku až do konca bezbariérové, ale týmto spôsobom sa k nim nikdy, nikdy nedopracujeme. Takže, milí kolegovia, ja vás naozaj prosím, uvedomte si to raz a navždy, že za chvíľku to budete vy, ktorí budete potrebovať tie zariadenia a bude sa vám tam veľmi ťažko žiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani kolegyňa, že si spomenula aj tu bezbariérovosť, lebo v podstate tiež ustupujeme v tomto návrhu zákona pre jasle, dočasne teda aby hneď nebolo vykonateľné to, že musia byť bezbariérové. Na druhej strane sme zatvárali zariadenia ako denné stacionáre, kde hlavnou, jeden z hlavných dôvodov bolo, že nedodržali bezbariérovosť. Na základe toho im bola odňatá akreditácia.
Takže ak hovoríme o jednom zákone, musí platiť pre všetkých rovnako, starých či deti, ak uznáme, že nie sme ešte krajina, ktorá je pripravená na bezbariérovosť, musíme naozaj si povedať, čo chceme s tým ďalej robiť. Nemôžme jedným dať, druhým nedať, zatvoríme a tí ľudia sa cítia ukrivdení v tých, v tomto zmysle, lebo pre deti hej a pre nás nie, my sme už nedôležití, nedôstojní. A potom, máš pravdu, že jednoducho umierajú v tých zariadeniach bez zdravotnej starostlivosti.
Problém teraz najnovší bude, že ten paušálny príspevok, ktorý ministerstvo zdravotníctva schválilo, zrejme bude odpočítavaný od príspevku na prevádzku a tým pádom sa opäť nezlepší kvalita ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach, kde sú ľudia, možno aj v termálnych štádiách, ale pomerne dosť dlho, takže naozaj nedôstojné umieranie seniorov.
Ďakujem.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kancelár Národnej rady Dušan Guspan (pozn. red.: správne malo byť "Daniel Guspan") dnes predstavil návrh etického kódexu, ktorý má byť schválený v tomto parlamente a má upravovať konanie poslancov. Jedna z požiadaviek, ktorá sa má klásť na konanie poslancov, je, že majú dodržiavať svoj poslanecký sľub a konať v súlade s ústavou a zákonmi.
Jeden zo zákonov je aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Pán poslanec Tomáš tu pred chvíľou predložil presne taký návrh, ktorý dopĺňa obsahovo nesúvisiaci návrh zákona. V tejto chvíli rokujeme o poslaneckom návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnych službách, a pán poslanec spolu s predpísaným počtom poslancov predkladá doplnenie návrhu o článok II, ktorým sa bude upravovať zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Sú to dva navzájom nesúvisiace zákony a napriek tomu, že je to bežná prax v tomto parlamente, napriek tomu, že aj dnes sme o takých návrhoch hlasovali, aj dnes STE, väčšina parlamentu opäť porušili zákon o rokovacom poriadku napriek tomu, že to v poriadku nie je, a vy evidentne nemáte potrebu vysvetliť, prečo postupujete v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a prečo postupujete v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, aj keď ste na to upozornení, aj keď vám to vyčítame.
Takže ja by som mal vlastne iba jednu otázku na pána Erika Tomáša: Čo si vy, pán poslanec, predstavujete pod takým, že dodržiavať poslanecký sľub a konať v súlade s ústavou a zákonmi?
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Dostál, ja viem, že toto je vaša najväčšia vášeň, hrabať sa v týchto legislatívno-technických procedúrach. Každý robíme niečo v tom parlamente, niekto sa snaží dôchodcom dať vianočný príspevok, niekto sa snaží upozorňovať na tieto procedúry. Áno, sami ste správne nazvali a povedali, že toto je bežnou praxou v Národnej rade, môžme polemizovať, či to je, alebo nie je v rozpore s rokovacím poriadkom, bežnou praxou počas každej vlády, aj tých vlád, ktorých súčasťou ste boli vy.
Ak hovoríte, že ani som nevysvetlil, prečo som to urobil, tak ste nehovorili pravdu, lebo už som to tu vysvetlil, môžem to vysvetliť ešte raz. Áno, bolo to súčasťou vecne súvisiaceho zákona o sociálnom poistení, ten zákon sa z iných dôvodov presunul na ďalšiu schôdzu, preto sme to dali do tohto zákona, aby sme stíhali zákon o rozpočte, ale hlavne preto, aby dôchodcovia mali vianočný príspevok. Čiže vy si tu pokojne teoretizujte o legislatívno-technickej procedúre, my budeme dôchodcom radi dávať opäť vianočné príspevky, tohto roku rovnaké ako minulý rok, na budúci rok dvojnásobne vyššie.

Ďakujem za slovo. Čo sa tu, čo tu počúvam celé poobedie, to je naozaj už nevídané, a pán kolega Dostál to naozaj dookola dnes rozpráva: Porušujete zákon o rokovacom poriadku! Porušujú to vládni poslanci, koaliční poslanci, toto je dnes tretíkrát! Pri zákone o omamných látkach sme hovorili o asistentoch, to isté sa stalo s pozmeňovacím návrhom poslankyne z MOST-u pri stropovaní dôchodkov, či nie pri stropovaní, pri určení veku odchodu do dôchodku a dnes, teraz v tejto chvíli rokujeme o sociálnych službách a my tu máme znova pozmeňovák o vianočných dôchodkoch. Tretíkrát za pol dňa! To je nehoráznosť a hlavne keď si pamätám, ako pán predseda Národnej rady Andrej Danko povedal, že z tohoto chce urobiť chrám, tak to, čo sa udialo s Národnou radou za tieto dva roky, je naozaj nevídané, to si porozmýšľajte o tom.
A druhú vec, čo som chcela vo svojej faktickej poznámke povedať, je, že zákon o sociálnych službách, to je trhací kalendár strany SMER. Keď bol v roku 2008 prijatý a asi 40 pozmeňovacími návrhmi zmenená, pani poslankyňa Vaľová tu nie je, ale ona bola ten užitočný poslanec, ktorý neviem koľko dal tých pozmeňovacích návrhov, od toho dňa a od toho momentu je zákon o sociálnych službách zlý a takto vyzerá aj celých desať rokov. Z toho ste pri vláde sústavne skoro stále vy, strana SMER, a za to môžete, čo sa deje v zariadeniach sociálnych... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Tomáš, no, nerozumiem tomu, lebo ja som vás upozornil na to, že svojím pozmeňujúcim návrhom porušujete zákon o rokovacom poriadku, a vy ste mi odpovedali, že mojou vášňou je vŕtanie sa v legislatívnych procedúrach a vy sa venujete niečomu inému. Čiže vás keď človek upozorní, že ste porušili zákon alebo chystáte sa porušiť zákon, tak vy miesto toho, aby ste obhájili, že nie, nie je to porušenie zákona, tak poviete, že ten, kto vás na to upozorňuje, má vášeň v tom, že vás na to upozorňuje. No radšej by som robil niečo iné, ako vás neustále upozorňoval na to, že porušujete zákon. A v tom zákone to nie je predsa len tak, aby som ja vás mohol upozorňovať a ja by som mohol realizovať svoju vášeň, v tom zákone je to preto, aby legislatívny proces bol kvalitný, predvídateľný a aby sa nestávali práve takéto veci, že sa do zákona dostanú cez pozmeňováky veci, ktoré tam niekto iba takto vloží. Čiže ja som si to nevymyslel, ja som to pravidlo nezaviedol, ja vás iba upozorňujem na to, že ho porušujete.
A obvinili ste ma, že som nehovoril pravdu, keď som povedal, že ste to nevysvetlili. No vy ste vysvetlili, že prečo ste to vy urobili, ale vy ste nevysvetlili, že tým neporušujete zákon. To je vysvetlenie typu, že zaspal som, ponáhľam sa na hlasovanie a teraz môžem ísť na červenú. Hoci nemôžem ísť na červenú, lebo tým porušujem dopravné predpisy, ale vy to zdôvodňujete tým, že ste zaspali a inak nestihnete hlasovanie, tak pôjdete na meste po červenú. To považujete za dostatočné?

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja sa pokúsim reagovať veľmi krátko na zopár poznámok.
Je pravdou, že zákon, ktorý predkladáme, rieši a odstraňuje niekoľko náležitostí, ktoré sa ťahajú nejaké obdobie. Naozaj je našou snahou vyjsť v ústrety tým skupinám, ktoré na to apelovali nejaké obdobie, a súhlasím aj s pani poslankyňou Gaborčákovou, že potom je potrebné myslieť, keď sa otvorí opäť tento návrh zákona, aj na všetky ostatné skupiny, pretože sa ozývajú aj iné skupiny a je pravdou, že nás čaká ešte dlhá práca.
Dnes bolo stretnutie pána premiéra Petra Pellegriniho s platformou pre spravodlivé financovanie, so ZMOS-om a K8 a padol tam vlastne nie prísľub, ale bolo spomínané aj pánom ministrom, že tento zákon ešte do konca roka bude otvorený. Ja tam vidím niekoľko problémov, ktoré tu už odzneli, a to je naozaj spôsob financovania, ktorý je dlhodobo problematický od toho roku 2008 a naozaj najväčší problém stojí a padá na ekonomicky oprávnených nákladoch. Takže to je možno téma, ktorá bude nevyhnutná a bude nevyhnutné ju otvoriť naprieč politickým spektrom ešte pred tým, než sa predloží ďalšia novela nového zákona o sociálnych službách, pretože potom dochádza k situáciám, že ekonomicky oprávnené náklady sú nastavené a vyskladané z viacerých položiek, ale také tie nosné sú v podstate príspevok na, podľa stupňa odkázanosti, na príspevok na prevádzku a tuná dochádza k najväčším problémom, kde dochádza k porušovaniu zákona na viacerých stranách.
Už to je fajn, že sa stretávajú všetky tieto strany, myslím K8, ZMOS, zástupcovia neverejných poskytovateľov aj vlastne vláda alebo my poslanci, ale vzhľadom na to, že obyvateľstvo starne, tak toto bude veľká téma, ktorá ktokoľvek, kto sa jej chytí, tak ju bude musieť riešiť od podlahy, čiže bude sa musieť pozrieť na to, akým spôsobom možno prerozdeliť financovanie alebo akým spôsobom financovať sociálne služby inak.
Chcem ešte podotknúť, že zákon sa vyvíja a reflektuje aj na potreby v teréne a, samozrejme, že dochádza k rôznym zmenám, ale je pravdou, že je možné vyhnúť sa niektorým nedorozumeniam, a preto apelujem naozaj, že pri najbližšej zmene je potrebné zahájiť asi podrobnejšiu a väčšiu diskusiu naprieč politickým spektrom.
Takže asi toľko z mojej strany. A pevne verím, že keď bude predkladaná ďalšia novela, tak nieže bude tento zákon chválený, ale že nebudeme musieť riešiť závažné problémy a ani legislatívno-technické otázky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady mi dovoľte predložiť návrh za skupinu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
Podľa § 2 ods. 5 Trestného poriadku, ktorý ustanovuje základné zásady trestného konania, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Účelom tejto novely Trestného poriadku je posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach. Zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje na jednej strane k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov a na strane druhej k ochrane práv a zákonom chránených záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami. Uvedené sa týka aj anonymných trestných oznámení.
V súčasnosti, ak je podané anonymné trestné oznámenie a orgán činný v trestnom konaní zistí, že je potrebné ho doplniť, nemôže postupovať zákonom ustanoveným spôsobom, t. j. oznamovateľa nemôže predvolať na doplnenie alebo spresnenie trestného oznámenia, nemôže si od neho vyžiadať potrebné písomné podklady, ani ho v zákonom ustanovenej lehote informovať, akým spôsobom bola vec ukončená.
Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa eliminuje zbytočná zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, je to naozaj veľmi zvláštny návrh, s ktorým ste prišli. A niečo som si prečítal v dôvodovej správe, ktorú ste tu teraz v podstate zreprodukovali, ale mňa by naozaj úprimne zaujímalo, že kto s tým prišiel a prečo to predkladáte práve teraz. Čo bolo takým impulzom? Máte to pekne podelené, máte tam šesť poslancov, máte tam zástupcov všetkých troch koaličných, koaličných strán. Navrhujete niečo, čo je veľmi zvláštne, a navrhujete to práve teraz. Neviem, možno bude pán predkladateľ reagovať vo faktickej alebo sa k tomu niekto prihlási, ale mňa by to naozaj tak úplne, ľudsky by ma to zaujímalo.
Prečo by ma to zaujímalo, je, že keď som si prečítal tento návrh zákona a chcel som sa k nemu nejako vyjadriť, tak najvýstižnejší názov alebo pomenovanie, ktoré mi prišlo na um, bolo, že je to zákon na ochranu korupcie. Darmo krútite hlavou. Však, samozrejme, že budete asi hovoriť niečo iné. Ale je to návrh zákona, ktorý môže sťažiť boj proti korupcii. Nie ho zefektívniť, vytvoriť preň väčší priestor, ale sťažiť ho.
V dôvodovej správe, z ktorej ste aj citovali, tvrdíte, že chcete týmto návrhom zákona posilniť rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní. A v skutočnosti neposilníte rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, posilníte alebo rozšírite priestor pre ich svojvôľu.
Dnes zákon umožňuje podať trestné oznámenie aj anonymne. Ak to oznámenie obsahuje nejaké skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, mali by sa ním orgány činné v trestnom konaní zaoberať. Je pravda, že to nebude zakázané ani v prípade, že bude schválený váš návrh zákona, ale anonymné podanie bude môcť orgán činný v trestnom konaní dať nabok a nebude povinný ho vybaviť. Teda nebude podstatný obsah toho trestného oznámenia, obsah podania. Bude stačiť, ak bude anonymné alebo ak budú údaje o podávateľovi neúplné. To bude zákonný dôvod na to, aby takéto oznámenie bolo dané nabok a polícia a prokuratúra sa ním nebudú musieť zaoberať bez ohľadu na to, čo bude jeho obsahom.
Argumentujete tým, že potom už nebude, nebudú orgány činné v trestnom konaní alebo teda argumentujete tým, že orgány činné v trestnom konaní sú zaťažené vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní. No tak zrejme sú zaťažené aj vybavovaním niektorých neopodstatnených oznámení, ktoré nie sú anonymné, ale podstatný problém efektívnosti trestného stíhania a zaťaženosti nie je v zaťaženosti vybavovaním anonymných podaní. Podstatný problém je v politických tlakoch na políciu, prokuratúru, nie v tom, že by sa rokovalo alebo teda že by museli prejednávať príliš veľa anonymných trestných oznámení, a preto by nedokázali si nájsť časť na efektívne trestné stíhanie, napríklad korupčných káuz, kde sú prepojenia na oligarchov alebo vplyvné osoby a vplyvných podvodníkov v pozadí vládnych strán.
Ani dnes predsa, ak ide o neopodstatnené podanie, tak nemusí polícia na základe neopodstatneného trestného oznámenia, v ktorom nie sú údaje, ktoré by svedčili o tom, že bol spáchaný trestný čin, začať trestné stíhanie. Nemusí oznamovať oznamovateľovi, ktorého identitu nepozná a na ktorého nemá kontakt, akým spôsobom, akým spôsobom to vybavila.
Ale vy nenavrhujete iba to, že nemusí, nemusí mu to oznámiť. Vy navrhujete aj to, aby sa anonymným podaním vôbec nemusela polícia, a teda orgány činné v trestnom konaní zaoberať. Je jasné, že keď je anonymné oznámenie také, že nevyplýva z neho, že bol spáchaný trestný čin, tak nemusí nič robiť. Nemôže začať trestné stíhanie. Alebo keď sú tam reči, ktoré sú o tom, že nemajú ich ako preveriť, nie sú tam nejaké, nejaké dôkazy o tom, akým spôsobom by sa dalo preukázať, že to, z čoho je niekto obviňovaný, je reálne. Tak predsa nezačne polícia trestné stíhanie.
Ani systémovo mi to nesedí. No však vykrikujte, vykrikujte! Môžete sa prihlásiť do diskusie a vysvetliť mi to. (Reakcia z pléna.) Áno, teším sa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Opäť ste tu citovali zo základných zásad trestného konania. O tom, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné konať z úradnej povinnosti. To znamená, že aby začalo trestné stíhanie, predsa nie je vôbec potrebné trestné oznámenie. Keď orgány činné v trestnom konaní vo svojej činnosti narazia na skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin, majú povinnosť začať trestné stíhanie. Keď sa dozvedia z médií napríklad o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo že mohol byť spáchaný trestný čin, lebo to v tomto štádiu ešte nevieme, tak by predsa orgány činné v trestnom konaní mali začať trestné stíhanie. Keď si policajt niečo prečíta v novinách, čo vyzerá, že bol spáchaný trestný čin, má začať, má začať trestné konanie. Že sa to nedeje, to je asi taký argument, ako že sa tu porušuje zákon o rokovacom poriadku a dnes sme ho porušili dvakrát, tak môžeme aj tretíkrát. Ale majú orgány činné v trestnom konaní túto povinnosť. Dokonca keď sa o tom dozvedia tým, že si čítajú nejaké anonymné diskusie pod článkami, ak sa to orgán činný v trestnom konaní dozvie, že mohol byť spáchaný trestný čin, tak nieže môže, keď sa dozvie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, tak musí začať, začať trestné stíhanie.
A my tu teraz ideme vytvárať nejaký špeciálny režim pre anonymné trestné oznámenia, kde dôvodom na ich odloženie, nevybavenie, nezačatie trestného stíhania nebude ich obsah, nebude, že nebudú obsahovať informácie, že mohol byť spáchaný trestný čin, ale skutočnosť, že sú anonymné alebo že údaje o oznamovateľovi sú neúplné. A môžete si povedať, že je to taký teoretický problém, že čo tu, čo tu teoretizujem, ale aký to bude mať praktický dopad? A preto som hovoril, že je to zákon na ochranu korupcie. Aké podnety anonymné prichádzajú, prichádzajú, na aké typy trestných činov? Keď niekoho zabijú, tak sa to oznamuje že anonymne, že našiel som mŕtvolu? Ale keď vám, keď vám vykradnú byt, prídete z dovolenky a nájdete vykradnutý byt, tak neoznámite to na polícii, dáte anonymné trestné oznámenie? Alebo keď vás zbijú v noci v parku a budete sa potom musieť dva mesiace liečiť, tak niekto iba anonymne napíše na prokuratúru, že videl som, že niekoho zbili? Však v takýchto situáciách predsa nechodia anonymné, anonymné trestné oznámenia.
Anonymné trestné oznámenia majú logiku práve v situáciách, keď sa upozorňuje na konanie ľudí, ktorí sú pri moci, ktorí majú pečiatku, ktorí politicky rozhodujú, keď sa upozorňuje na zneužívanie právomocí, na ich korupčné konanie. A samozrejme, že tie obvinenia môžu byť aj falošné, to ja nespochybňujem, ale je na posúdení orgánu činného v trestnom konaní, že či tie informácie zakladajú alebo nezakladajú dôvod na začatie trestného stíhania, a majú posudzovať, posudzovať to podanie nie podľa nejakých formálnych kritérií, ale podľa ich obsahu, tak ako sa to napríklad všeobecne robí, nielen, nielen pri trestných, trestných oznámeniach.
Ďalšia vec. Protikorupčné linky. Máte protikorupčnú linku na Generálnej prokuratúre, máte protikorupčnú linku na ministerstve spravodlivosti, máte protikorupčnú linku na Úrade vlády a na iks ďalších verejných inštitúciách. A tieto linky umožňujú ľuďom nahlásiť korupčné konanie, teda trestnú činnosť, a umožňujú im to robiť aj anonymne. Dokonca v tých informáciách, ktoré sú tam zverejnené, je priamo, nepriamo, explicitne, implicitne z toho vyplýva, že áno, chceme, aby ste nám nahlasovali informácie o korupčnom konaní, ktoré sa týkajú našej pôsobnosti, a môžte to robiť aj anonymne. Samozrejme, že sa to potom asi prešetruje, prešetruje iným spôsobom. Takže činnosť, na ktorú Generálna prokuratúra, ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády a ďalšie inštitúcie v podstate vyzývajú, lebo chcú byť, chcú byť o tom informované, chcú mať tie informácie, že dochádza, dochádza ku korupčnej trestnej činnosti, tak vy vlastne vaším návrhom zákona hovoríte, áá, že čo s tým? Budeme to, budeme to, môžte to hádzať do koša. Tak potom si to treba nejako ujasniť aj s Generálnou prokuratúrou, aj s ministerstvom spravodlivosti, že potom načo, načo robili, načo robili tie linky. A upozorňujem, že tie linky sú na nahlasovanie korupcie. Nie sú na nahlasovanie ublížení na zdraví. Sú síce aj nejaké, ktoré sa týkajú násilia páchaného na ženách, kde tiež to môže byť, môže byť anonymné, ale primárne vo väčšine verejných inštitúcií, ak existuje nejaká linka tohto typu, tak je to, tak je to linka, ktorá sa nazýva protikorupčná, alebo linka, ktorá má umožňovať nahlasovanie protikorupčného konania.
Som presvedčený, že parlament by mal prijímať také zákony, ktoré budú boj proti korupcii zefektívňovať, nie ho sťažovať. V tomto prípade je to naopak. Samozrejme, že bude závisieť na reálnom živote, na praxi, na tom, ako budú k tomu pristupovať orgány činné v trestnom konaní. Teoreticky sa nemusí nič zmeniť. Ale pre tých, pre tých policajtov a prokurátorov, ktorí už dnes majú tendenciu zametať veci pod koberec, nezaoberať sa podaniami bez ohľadu na to, či sú anonymné, alebo neanonymné, tak pre tých tým vytvárate priestor, aby takéto podania odmietli aj v prípade, že budú obsahovať skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu niektorého z trestných činov korupcie.
Som presvedčený, že vyššiu ochranu si zaslúžia oznamovatelia korupcie, nie páchatelia korupcie. Ale vy nesmerujete tým smerom, vy nesmerujete k ochrane ľudí, ktorí by chceli ohlásiť korupčné konanie. Vy predkladáte návrh, ktorý nemusí, ale môže viesť k tomu, že páchatelia korupcie to budú mať jednoduchšie. Pretože v situáciách, keď sa nenájde nikto, kto by ich nahlásil pod svojím menom, oficiálne, otvorene, ale nájde sa niekto, kto je to schopný urobiť anonymne, ja sa nezastávam anonymných, anonymných oznámení, ja len hovorím, že sú aj také situácie, keď sa nenájde nikto, kto to spraví pod svojím menom, ale zároveň je tam niekto, kto to spraví, kto to je ochotný a schopný spraviť anonymne, tak v takejto situácii buď, buď to ani nespraví, ak sa vôbec o tomto dozvie, alebo keď to spraví, tak bude jednoduchšie zamiesť to pod koberec.
A je len taká smutná symbolika, že krátko predtým, ako ste predložili, nejakých pár dní predtým, ako ste predložili ten návrh zákona do parlamentu, to bolo presne pol roka od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, od ohavného zločinu, ktorý dodnes nebol prešetrený a ktorý takmer určite súvisel s investigatívnou prácou Jána Kuciaka, ktorá sa týkala aj odhaľovania korupcie, organizovaného zločinu. A naozaj by som čakal, že v tomto období budeme ako spoločnosť na veci súvisiace s korupciou a s odhaľovaním trestnej činnosti citlivejší, ako bývame obvykle. Ale vám akoby to nedochádzalo. To je veľmi zvláštny spôsob, akým ste si pripomenuli toto výročie. A kto chce vystúpiť, tak nech, prosím, vystúpi a nech nevykrikuje.
A teda opakujem svoju otázku, aby, aby to nezaniklo v tom, čo som, čo som povedal. Naozaj ma zaujíma, prečo s týmto návrhom prichádzate. Kto mal ten nápad a prečo práve teraz? Čo je ten impulz, že práve teraz idete rušiť anonymné trestné oznámenia alebo teda idete ich dať do režimu, že možno ich dať nabok len z dôvodu, že sú anonymné?
Ďakujem za pozornosť.