34. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, kolegovia, kolegyne, stojíme pred voľbou nových dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. A je to voľba dôležitá, pretože v minulom roku bol novelizovaný zákon, ktorý určil, ktorým, ktorý vlastne dal právomoc správnej rade byť kolektívnym riadiacim orgánom ústavy, Ústavu pamäti národa. To znamená, že všetci členovia správnej rady sa podieľajú na riadení tohto dôležitého ústavu pre náš národ. Ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny chcem teraz zopakovať všetkých kandidátov, hoci sú nominantmi rôznych strán. Je to teda v abecednom poradí: pán Branislav Borovský, pán Juraj Buzalka, pán Peter Juščák a jedna dáma, pani Janka Šípošová.
Na zasadnutí výboru som mala tú právomoc, aby som pozvala týchto ľudí, aby boli predstavení a vypočutí, a tak sme to aj urobili a to považujem za taký príspevok k politickej kultúre, k novej politickej kultúre, pretože ľudia, ktorí chcú zasadnúť alebo chcú byť vo verejných funkciách, by mali byť vypočutí. Celý, celý výbor, všetci členovia zároveň schválili, aby otázky kládli týmto nominantom do Správnej rady Ústavu pamäti národa predstavitelia občianskych iniciatív a aktivít, združení, a tak otázky boli položené od predstaviteľa Nadácie Jána Langoša a z iniciatívy Pamätaj.
Myslím si, že toto bol veľmi vhodný krok, aby verejnosť potom cez rôzne siete mohla si vypočuť priamo, čo hovorili títo nominanti. A poviem pravdu, že som mala z toho veľmi dobrý pocit, pretože všetci štyria kandidáti povedali svoj jasný postoj, a teda odpor ku obidvom totalitným režimom, komunistickému aj fašistickému, a to je veľmi dôležité.
Takže prosím vás, kolegovia a kolegyne, dámy a páni, aby sme pristúpili k tejto voľbe veľmi zodpovedne, pretože je dôležité, aby správna rada obsadila tieto dve miesta a aby zasadala naozaj v plnom počte, tak ako má, pretože je kolektívnym riadiacim orgánom Ústavu pamäti národa.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Chcel by som oceniť to, o čom hovorila pani predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, a teda skutočnosť, že sa výbor zaoberal otázkou, či kandidáti spĺňajú kritériá, aby mohli byť zvolení za členov správnej rady. Na zasadnutí, kde boli prizvaní aj kandidáti a kde otázky mohli klásť nielen poslanci, myslím si, že takéto verejné vypočutie by malo byť úplnou samozrejmosťou pri všetkých voľbách do dôležitých štátnych orgánov alebo iných verejných funkcií, ktoré, o ktorých rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky, a tá diskusia by, by mohla byť aj teda širšia, nielen možno ako jeden bod, bod programu na zasadnutí výboru, ale, ale aj teda samostatne, samostatné sedenie a účasť verejnosti by tiež mala byť braná ako úplne automatická, že nielen poslanci sa môžu pýtať kandidátov a uchádzačov o verejné funkcie.
A v tejto súvislosti chcem povedať ešte jednu vec, že výbory často posudzujú len splnenie formálnych kritérií, čiže či kandidát na tú-ktorú verejnú funkciu spĺňa tie formálne podmienky, ktoré stanovuje zákon pre výkon tej funkcie a pre to, aby sa mohol uchádzať o tú funkciu, a na základe toho potom posunie zoznam kandidátov Národnej rade. Samozrejme, že to je úloha výborov, ale v tomto prípade po verejnom vypočutí možno konštatovať, že tí štyria kandidáti, ktorí sú navrhnutí, spĺňajú nielen tie čisto formálne zákonné kritériá, ale sú to kandidáti, ktorí, nech by bol zvolený ktorýkoľvek z nich do správnej rady, by boli schopní napĺňať poslanie Ústavu pamäti národa podľa toho, čo zaznelo na zasadnutí toho výboru, a vzdávam... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja dovolím využiť si svoje právo predkladateľa a chcem sa len veľmi krátko vyjadriť.
Ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedali moji predrečníci, že naozaj máme navrhnutých 4 kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky na to, aby stali členmi Správnej rady Ústavu pamäti národa, a to nielen formálne, ale tak ako povedal pán poslanec Dostál, aj naozaj, myslím, že každý z nich spĺňa podmienky, aby mohol zastávať túto funkciu. Keďže vidím zoznam prihlásených, tak predsa len cítim ako svoju povinnosť povedať aj to, že jedným z kandidátov je pán docent Buzalka, a keďže ho navrhuje klub strany MOST - HÍD, tak cítim za svoju povinnosť poprosiť poslancov naprieč politickým spektrom o podporu tohto kandidáta, pretože aj osobne ho považujem za vhodného kandidáta, ktorý tématike, ktorá je predmetom práce Ústavu pamäti národa sa venuje možno v inej inštitúcii, ale robí výskumy, ktoré majú k tejto téme veľmi blízko, a to, čo viem, nespochybniteľne garantovať, že pohľad pána docenta Buzalku na akúkoľvek totalitu je rovnaký, pretože každú považuje za rovnaké zlo, a myslím si, opäť, jak odznelo aj od predrečníkov, že je to kľúčový moment aj pre obsadzovanie pozícií Ústavu pamäti národa.
Ďakujem pekne za podporu pre kandidáta.

Ďakujem pekne. Poprosím kolegov z výboru na kontrolu činnosti NBÚ, 12.10 hod. odchádzame na výjazdové zasadanie rokovania výboru. Prosím pekne, nie do Svidníka, ale do Petržalky, takže buďte 12.10 hod. pred Národnou radou.
Ďakujem pekne.

(Hlasovanie o návrhu na voľbu dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 1117.)

(Akt tajnej voľby.)

(Po akte tajnej voľby.)

Ďakujem pekne. Overovatelia poverili mňa Annu Verešovú oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 19. septembra 2018.
Na tajné hlasovanie o návrhu kandidátov na voľbu členov Správnej rady ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Správnej rady ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a 121 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za pána Branislava Borovského hlasovalo za 14 poslancov, hlasovalo proti 61, zdržalo sa hlasovania 46 poslancov,
- za pána Juraja Buzalku hlasovalo za 62 poslancov, hlasovalo proti 27 a zdržalo sa hlasovania 32,
- za pána Petra Juščáka hlasovalo za 43 poslancov, 53 hlasovalo proti, 25 sa zdržalo hlasovania,
- za pani Janku Šípošovú hlasovalo za 35 poslancov, 58 hlasovalo proti a zdržalo sa hlasovania 28.
Na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Správnej rady ústavu pamäti národa nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže vo voľbe neboli zvolení dvaja členovia Správnej rady Ústavu pamäti národa, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci nezvolení kandidáti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám spolu s kolegami Tiborom Bastrnákom, Bélom Bugárom, Elemérom Jakabom a Petrom Kresákom.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť súkromnú výrobu destilátu súkromným výrobcom destilátu z vlastnej, ktorá bude..., z vlastného ovocia pre vlastnú spotrebu fyzickými osobami výlučne za zákonom presne stanovených podmienok.
Na Slovensku, rovnako ako aj v okolitých krajinách existuje dlhodobá tradícia súkromnej výroby destilátov z vlastného dopestovaného ovocia, ktorá je však platnou právnou úpravou daná mimo zákon napriek tomu, že dochádza k..., k veľkému, k veľkej výrobe destilátov načierno. Aktuálne riešenie nemožno považovať za postačujúce, a to práve z toho dôvodu, že je na Slovensku rozšírená nelegálna výroba destilátov, ktorá je úplne mimo kontrolu štátu a ktorá skutočne akoby niekedy ide až tak ďaleko, že títo domáci výrobcovia aj obchodujú s týmto destilátom, čo považujeme absolútne za, za zlé, a práve preto prichádzame s týmto návrhom zákona.
Vo výbore prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý reagoval najmä na, na pripomienky jednotlivých ministerstiev, ako aj vlády.
Vopred avizujem, že mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý síce bude dlhý, avšak len z toho dôvodu, že, že práve v spoločnej správe sa týka viac-menej dvoch bodov, a nie je možné už zasahovať do znenia spoločnej správy, preto bude dlhší, avšak odôvodním v čom je, v čom je výrazná zmena.
Vypočuli sme aj tých, ktorí tento zákon kritizujú, aj stavovské organizácie a, a snažili sme sa tento zákon sprísniť práve tým, aj tým pozmeňujúcim návrhom, ale aj pozmeňujúcim návrhom, ktorý prešiel cez výbor, tak aby za najväčšiu výhradu, ktorú mali alebo teda ktorú sme považovali za relevantnú, bolo to, aby sa nevyrábal destilát síce na legálnom zariadení, ale kedykoľvek a koľkokoľvek. Takže to je na úvod.
Ak vás môžem poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Národná rada uznesením č. 1247 z 19. júna 2018 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Petra Kresáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh, poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 428 z 11. septembra 2018 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 301 z 10. septembra 2018 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 200 z 11. septembra 2018 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a vo stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh poslancov schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu poslancov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 201 z 11. septembra 2018.
V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ako som avizoval, budem predkladať síce rozsiahly pozmeňujúci návrh, ale v podstate je to úprava toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prešiel cez spoločnú správu výborov. Pravdaže, tento pozmeňujúci návrh je zosúladený s pozmeňujúcim návrhom pani kolegyne Antošovej, ktorá v podstate upravuje čl. I nášho zákona, a ja sa dotýkam len čl. II, teda spotrebných daní. Reagujeme aj na pripomienku pána kolegu Fecka, ktorý, ktorý na výbore vzniesol určité výhrady vo vzťahu k tom, k tomu, kto by mohol vyrábať tento destilát z titulu vlastníckeho práva záhrady alebo sadu, čiže aj toto je zapracované v pozmeňujúcom návrhu.
A v podstate tento môj pozmeňujúci návrh prináša jednak viacero spresnení a doplnení úpravy súkromnej výroby destilátu, výslovne sa ustanovuje povinnosť súkromného výrobcu destilátu zabezpečiť destilačné zariadenie opatrené uzávermi, uzáverami tak, aby nedošlo k poškodeniu alebo odstráneniu, doplňujú sa dôvody výmazu z evidencie súkromných výrobcov destilátu, ktorým je tiež spáchanie len jedného priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. h) až s) zákona alebo priestupku podľa zákona č. 467/2002 Z. z. alebo výmaz súkromného výrobcu destilátu z evidencie podľa zákona č. 467/2002 Z. z. a zároveň sa dopĺňa výpočet priestupkov tak, aby colné úrady mohli efektívnejšie postihovať porušenie tejto úpravy.
Ak dovolíte, prečítal by som teraz znenie pozmeňujúceho návrhu. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Petra Kresáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Článok II znie:
„Čl. II
Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 362/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 323/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 240/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 296/2016 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 sa ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) lieh, ktorým je destilát^11a) vyrobený súkromnou výrobou destilátu,^11b) je celkové množstvo liehu, ktoré je súkromný výrobca destilátu^11c) oprávnený vyrobiť podľa osobitného predpisu.³²⁾“
Poznámky pod čiarou k odkazom 11a) až 11c) znejú:
„11a) § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 467/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11b) § 2 ods. 2 písm. t) zákona č. 467/2002 Z. z.
11c) § 10 ods. 8 zákona č. 467/2002 Z. z.“
2. V § 10 ods. 1 a v § 12 ods. 1 a 3 sa za číslo „49“ vkladá čiarka a „49a“.
3. V § 39 sa odsek 1 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
„q) evidenciu súkromných výrobcov destilátu.“
4. V § 39 sa odsek 2 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o) identifikačné údaje súkromného výrobcu destilátu.“
5. Za § 49 sa vkladá § 49a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠49a
Súkromná výroba destilátu
(1) Súkromný výrobca destilátu je povinný požiadať colný úrad o zaradenie do evidencie súkromných výrobcov destilátu a o vydanie potvrdenia o evidencii, a to najneskôr do 15 dní od obdržania potvrdenia o držbe destilačného zariadenia podľa osobitného predpisu.³²⁾ Súkromný výrobca destilátu v žiadosti uvedie meno a priezvisko, trvalý pobyt, druh destilačného zariadenia, výrobné číslo destilačného zariadenia, ak ho má destilačné zariadenie pridelené, dátum nadobudnutia destilačného zariadenia a adresu
miesta, kde sa destilačné zariadenie nachádza.
Prílohami k žiadosti sú:
a) potvrdenia o držbe destilačného zariadenia podľa osobitného predpisu,³²⁾
b) technická dokumentácia alebo nákres destilačného zariadenia s dokladom o certifikácii destilačného zariadenia akreditovaným certifikačným orgánom certifikujúcim výrobky s vyznačením miest, na ktoré colný úrad priloží uzávery tak, aby sa zabránilo použitiu destilačného zariadenia bez povolenia colného úradu,
c) čestné vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienky súkromnej výroby destilátu podľa osobitného predpisu.³²⁾
(2) Colný úrad pred zaradením do evidencie súkromných výrobcov destilátu a vydaním potvrdenia o evidencii preverí skutočnosti a údaje podľa ods. 1 a porovná technickú dokumentáciu alebo nákres destilačného zariadenia podľa odseku 1 so skutkovým
stavom destilačného zariadenia. Ak sú skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti podľa ods. 1 pravdivé a sú splnené podmienky podľa ods. 1, colný úrad zaeviduje súkromného výrobcu destilátu a vydá mu potvrdenie o evidencii do 30 dní od obdržania žiadosti. Najneskôr v deň vydania potvrdenia podľa druhej vety colný úrad opatrí destilačné zariadenie uzávermi tak, aby sa zabránilo použitiu destilačného zariadenia bez povolenia colného úradu.
(3) Poškodenie alebo odstránenie uzáver umiestnených colným úradom podľa ods. 2 a zasahovanie do usporiadania destilačného zariadenia je zakázané. Súkromný výrobca destilátu je povinný zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu alebo odstráneniu uzáver podľa ods. 2 a aby nedošlo k zasahovaniu do usporiadania destilačného zariadenia.
(4) Súkromný výrobca destilátu je povinný najneskôr tri pracovné dni pred dátumom výroby destilátu doručiť colnému úradu na príslušnom tlačive oznámenie o výrobe destilátu. Vzor tlačiva podľa prvej vety ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Súkromný výrobca destilátu v oznámení podľa prvej vety uvedie:
a) miesto, dátum a čas výroby destilátu, pričom dátum výroby destilátu nemôže byť dňom pracovného pokoja,
b) druh ovocia a množstva kvasu pochádzajúceho z tohto ovocia alebo množstva medoviny, z ktorého sa má destilát vyrobiť,
c) predpokladané celkové množstvo vyrobeného destilátu v litroch,
d) predpokladané množstvo vyrobeného liehu v la.
(5) Ak súkromný výrobca destilátu doručí colnému úradu oznámenie v súlade s ods. 4... (ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim),

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Kolega Bugár, poprosím, kľud v sále.

Antal, Peter, poslanec NR SR
... colný úrad najneskôr v deň uvedený v oznámení ako dátum výroby destilátu povolí použitie destilačného zariadenia uvoľnením uzáver destilačného zariadenia na dobu nevyhnutnú pre výrobu liehu podľa údajov uvedených v oznámení. O povolení použitia
destilačného zariadenia colný úrad vykoná záznam, v ktorom uvedie dobu, počas ktorej je súkromný výrobca destilátu oprávnený destilačné zariadenie používať. (Zaznievanie gongu.) Po uplynutí doby, na ktorú bolo použitie destilačného zariadenia povolené, colný úrad destilačné zariadenie opatrí uzáverami, o čom vykoná záznam. Colný úrad neuvoľní uzávery destilačného zariadenia, ak súkromný výrobca destilátu v príslušnom kalendárnom roku vyrobil maximálne povolený objem liehu v l a. podľa osobitného predpisu.³²⁾
(6) Súkromný výrobca destilátu je povinný viesť evidenciu vyrobeného destilátu samostatne podľa dní a osobitne druhu vyrobeného destilátu s uvedením celkového množstva vyrobeného destilátu v litroch a množstva vyrobeného liehu v l a.
(7) Na alkoholický nápoj, ktorým je lieh, ktorým je destilát vyrobený súkromnou výrobou destilátu, sa uplatní znížená sadzba dane.
(8) Daňová povinnosť pri výrobe alkoholického nápoja uvedeného v § 5 ods. 1 písm. e) vzniká dňom prvého uvoľnenia uzáver destilačného zariadenia colným úradom podľa ods. 5 v príslušnom kalendárnom roku. Platiteľom dane pri vzniku daňovej povinnosti je súkromný výrobca destilátu. Súkromný výrobca destilátu je povinný podať daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti podľa prvej vety a v tejto lehote zaplatiť daň.
(9) Zdaňovacím obdobím pri výrobe alkoholického nápoja podľa § 5 ods. 1 písm. e) je kalendárny rok.
(10) Súkromný výrobca destilátu je povinný bezodkladne oznámiť colnému úradu, že destilačné zariadenie už nemá v držbe, a tiež akúkoľvek inú zmenu údajov uvedených v žiadosti podľa ods. 1.
(11) Súkromný výrobca destilátu je povinný bezodkladne oznámiť colnému úradu, ak bol odsúdený za trestný čin^63a) alebo ak bol uznaný vinným z priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. h) až s) alebo priestupku podľa osobitného predpisu.³²⁾
(12) Destilát vyrobený súkromnou výrobou destilátu nesmie byť predmetom predaja ani iného uvádzania na trh.
(13) Colný úrad vymaže súkromného výrobcu destilátu z evidencie súkromných výrobcov destilátu
a) na základe žiadosti súkromného výrobcu destilátu,
b) ak súkromný výrobca destilátu bol odsúdený za trestný čin,^63a)
c) ak súkromný výrobca destilátu bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. h) až s) alebo priestupku podľa osobitného predpisu,³²⁾
d) ak súkromný výrobca destilátu bol vymazaný z evidencie súkromných výrobcov destilátu vedenej podľa osobitného predpisu,³²⁾
e) ak colný úrad zistí, že súkromný výrobca destilátu zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(14) O výmaze podľa ods. 13 colný úrad upovedomí súkromného výrobcu destilátu a orgán, ktorý vedie evidenciu súkromných výrobcov destilátu podľa osobitného predpisu.³²⁾
(15) Ak colný úrad vymaže súkromného výrobcu destilátu z evidencie súkromných výrobcov destilátu podľa odseku 13, žiadosť podľa odseku 1 možno podať najskôr po uplynutí troch rokov od vykonania výmazu.
(16) Na súkromnú výrobu destilátu sa ustanovenia § 14, § 15 a § 45 nepoužijú.“
Poznámka pod čiarkou k odkazu 63a) znie:
„63a) § 253 Trestného zákona.“
6. V § 51 sa ods. 9 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) vyrobený súkromným výrobcom destilátu podľa § 49a
7. V § 69 ods. 3 písm. a) sa za slová „podnikanie s alkoholickým nápojom“ vkladajú slová „alebo v ktorých sa nachádza destilačné zariadenie súkromného výrobcu destilátu,“.
8. V § 69 sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie:
„(11) Oprávnenia colného úradu pri výkone daňového dozoru a daňovej kontroly podľa ods. 3 písm. b), c), f), g) a j) a ods. 4 sa použijú primerane vo vzťahu k súkromnému výrobcovi destilátu. Súkromný výrobca destilátu je povinný strpieť výkon daňového dozoru a daňovej kontroly a poskytnúť colnému úradu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon daňového dozoru a daňovej kontroly.“
9. V § 71 ods. 1 písm. g) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „okrem súkromného výrobcu destilátu pri súkromnej výrobe destilátu v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom.³²⁾“
10. V § 71 sa ods. 1 dopĺňa písmenami h) až s), ktoré znejú:
„h) pri súkromnej výrobe destilátu nepožiada colný úrad o zaradenie do evidencie súkromných výrobcov destilátu v lehote podľa § 49a ods. 1,
i) pri súkromnej výrobe destilátu uvedie v žiadosti podľa § 49a ods. 1 nepravdivé údaje,
j) pri súkromnej výrobe destilátu poruší povinnosť podľa § 49a ods. 3 druhej vety,
k) pri súkromnej výrobe destilátu neoznámi colnému úradu výrobu destilátu v lehote podľa § 49a ods. 4,
l) pri súkromnej výrobe destilátu v oznámení podľa § 49a ods. 4 uvedie nepravdivé údaje,
m) pri súkromnej výrobe destilátu poruší povinnosť podľa § 49a ods. 6,
n) pri súkromnej výrobe destilátu nepodá daňové priznanie v lehote podľa § 49a ods. 8 tretej vety alebo v daňovom priznaní podľa § 49a ods. 8 tretej vety uvedie nepravdivé údaje,
o) pri súkromnej výrobe destilátu nezaplatí daň v súlade s § 49a ods. 8 treťou vetou,
p) pri súkromnej výrobe destilátu poruší povinnosť podľa § 49a ods. 10 alebo ods. 11,
q) pri súkromnej výrobe destilátu poruší zákaz podľa § 49a ods. 12,
r) pri súkromnej výrobe destilátu vyrobí destilát s obsahom etylalkoholu v rozpore s osobitným predpisom³²⁾ alebo v objeme v rozpore s osobitným predpisom³²⁾,
s) pri súkromnej výrobe destilátu poruší povinnosť podľa § 69 ods. 11 druhej vety.“
11. V § 71 sa ods. 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) od 100 eur do 3 000 eur za priestupok podľa odseku 1 písm. h) až s).“ Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Vzhľadom na navrhované zmeny súčasne vynímam na osobitné hlasovanie bod 9 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pozdravujem aj pána podpredsedu v zadných radoch. Dovoľte mi tak s pokorou vystúpiť voči tomuto zas návrhu zákona.
Na úvod chcem teda oceniť naozaj pána predkladateľa, pána Antala, ktorý jednak dal veľké úsilie do prípravy tohto návrhu zákona, ale o čo viac chcem oceniť komunikáciu, s akou bol ochotný rozprávať o problémoch, ktoré som videl ja alebo ďalší ľudia, a naozaj musím povedať, že toto bol taký veľmi príkladný spôsob koaličného poslanca pri komunikácii o vlastnom návrhu a veľmi konštruktívny prístup, takže určite oceňujem a ďakujem.
Taktiež na úvod chcem povedať, že je o mne známe, myslím, že to je relatívne známe, neviem, do akej miery to viete vy, že som pôsobil asi osem rokov vo svojej kariére ako country manažér pre jednu známu vodku, ktorá teda dobyla Ameriku, a preto teda toto, táto téma mi je veľmi blízka. Neviem, do akej miery som v konflikte záujmov. Ak som, tak je to možné, ale nemyslím si, ale pre istotu teda to uvádzam na úvod, aby teda bolo jasné, ale zároveň tým chcem aj povedať, že naozaj táto téma je mi blízka a teda budem sa vyjadrovať na základe jednak nejakých vlastných pohľadov, ale aj skúseností odbornej verejnosti, s ktorou som komunikoval, ale hlavne teda chcem reagovať aj na základe toho, čo odznelo v relácii TA3 Téma dňa, kde teda kolega Antal komunikoval s veľmi známym odborníkom, alebo teda odborníkom, ktorý sa tomu dlhé roky venuje, človekom z tejto profesie, a pokúsim sa teda predniesť aj jeho argumenty, lebo myslím si, že sú to argumenty, ktoré je dobré, aby tu zazneli pri tej diskusii.
Čiže ako prvé ten problém, ktorý. myslím, že chcete riešiť týmto návrhom, je, že máme tu teda dve veci. Jednak tu máme, alebo teda máme tu čierne pálenie, že ľudia teda pália načierno. To číslo sa vyšplhalo podľa rôznych štatistík, to najvyššie je 40-tisíc ročne alebo 40-tisíc miest. A druhý teda ten problém s tým súvisiaci, alebo teda jeden, prvý problém s tým súvisiaci je bezpečnosť takéhoto čierneho pálenia, pretože vieme, že ľudia to môžu robiť na všelijakých aj možnože no po domácky pripravených zariadeniach, kde tá bezpečnosť automaticky je riziková, a zároveň únik daní, čo je pochopiteľné pri čiernom pálení.
V prvom čítaní, teda ja keď som počul prvýkrát tento nápad v takej tej úplne jednoduchej podobe, tak znelo to pomerne lákavo, preto sme v prvom čítaní, a teda ja som podporil tento návrh, hoci bol som tak na vážkach, ale dobre, povedal som si, pozrieme sa na tú myšlienku viac a v druhom čítaní teda už nebudem môcť podporiť tento návrh zákona práve z dôvodov, ktoré za chvíľu poviem.
Čiže poďme sa porozprávať teda o tých dvoch atribútoch. Jedno je bezpečnosť a druhé je únik daní, pretože to sú veci, ktoré s tým súvisia. Samotní odborníci hovoria, že pri liehu, a ja s tým teda súvisím aj vďaka tej svojej, by som povedal, dlhoročnej praxi v tomto odvetví, súhlasím s tým, že príprava tvrdého alkoholu alebo destilátu nie je niečo jednoduché. A určite by som to neprirovnal alebo neporovnal, nedal na tú istú úroveň, ako príprava vína alebo piva. S pivom nemám skúsenosť, ale s vínom, teda pamätám si ešte rodičov, keď víno pripravovali, a myslím si, že vôbec, aj tie následky nejakého zle pripraveného vína, je, sú také, že vám môže byť nanajvýš zle. Pri, keď vypálite zlý destilát, tak to má omnoho väčšie dopady na zdravie človeka, o čom hovorí vlastne aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý viac vyslovil tiež k tomu veľmi prinajmenšom negatívne stanovisko.
Ak si uvedomíme, samotná príprava liehu, je to naozaj niečo sofistikované. Ja by som to pripodobnil k možno aj takej, že ak chceme teda, aby sa doma pripravoval, pripravoval alkohol, tak to už naozaj ďalší krok môže byť, že teda dovoľme ľuďom, aby mali doma možno nejaké vlastné certifikované rafinácie, teda stanice na prípravu benzínu, že však nech si kúpia ropu a nech si pripravujú benzín. Trošku to posúvam zámerne, ale chcem povedať, že naozaj príprava destilátu je komplikovaný proces, a určite sa nebavíme o ideálnom stave, pretože keď všetko ide v poriadku, nie sú problémy.
Problém nastáva vtedy, keď tá samotná technológia nevykazuje alebo nefunguje tak, ako by mala, a vtedy sa preukáže prítomnosť odborníka ako žiadaná. No a tu je práve ten základný problém tohto návrhu, že tento návrh umožní vlastne ľuďom páliť alebo páliť ľuďom alkohol, ktorí nie sú na to kvalifikovaní, pretože stačí, aby si kúpili zariadenie. Nevyžaduje sa, aspoň teda pokiaľ viem, žiadne nejaké špeciálne školenie, nejaký certifikát, už len na samotnú zbraň máme zbrojný pas a rôzne potvrdenia. Pri tomto zariadení sa nič také nevyžaduje a človek si ho môže nainštalovať podľa toho, ako sa mu zmestí.
Aj tu vidím trošku problém s bezpečnosťou a samotný ten pán vlastne, ktorý bol aj v tej relácii, hovoril, bol to pán profesor, jeho meno som mal poznačené, teraz ho tu neviem nájsť, aha, pán Forsthoffer, skúsený pán, tak hovoril, že takéto zariadenia, ak by sa dalo povedzme do činžiaku, čo by sa mohlo zmestiť, bolo by to veľmi rizikové, a teda určite to neodporúčal, ale predpokladal sám, predpokladal, že takéto zariadenia sa budú zrejme vyskytovať na dedinách, pretože tam ľudia majú na to šopy a vyslovene to odporúčal, teda aby to ľudia do paneláku, a to určite teda hovorím aj ja, že nie je s tým sranda, aj keď hoci vieme, že dnes ľudia sú schopní čohokoľvek, ale do toho nechcem zachádzať.
Takže prvá vec teda je tá bezpečnosť samotná pri tej samotnej destilácii, lebo vieme, že pri destilácii sa deje to, že jednak sú tam vysoké teploty varu a samotný lieh alebo teda ten destilát, lebo v tomto prípade je to destilát, nie je to lieh, lebo sa to pripravuje teda z ovocných, z ovocia, tak tento samotný destilát dosahuje vysoké teploty, odparuje sa a je vysoko výbušný. Čiže preto je veľmi dôležité, aby to zariadenie naozaj fungovalo veľmi alebo stopercentne. Akonáhle nebude stopercentne fungovať, tak narastá riziko poškodenia zdravia, poškodenia samotnej prevádzky, kde sa to bude nachádzať.
Preto aj dnes, či už sú to pestovateľské pálenice, alebo liehovary a podobne, majú veľmi striktné podmienky, ktoré musia naplniť z hľadiska tej bezpečnosti. Áno, hovoríme tu o menších objemoch, ale ten výbuch môže nastať aj pri menšom objeme, akurát že nespôsobí také veľké škody. Ale určite na zdraví poškodiť vie, keď si len zoberieme samotný pirát, čo dokáže človeku spôsobiť, tak vieme si predstaviť, že aj takéto malé zariadenie.
Tým poukazujem na to, že ak to zariadenie je nové, myslím si, že je to všetko v poriadku, otázka je, ako bude zabezpečené údržba a servis týchto zariadení, aby aj po niekoľkých rokoch alebo niekoľkých desiatok rokoch stále bolo zabezpečené, že to zariadenie je bezpečné. Toto neviem, či ošetríte v tomto návrhu zákona.
Druhá vec je tá, že v prípade, že aj to zariadenie nie je funkčné, a začne vykazovať niektoré známky, ktoré si laik nemusí všimnúť, že nie je to správne. Otázka je, ako bude vedieť takýto človek, ktorý nie je vzdelaný, zasiahnuť do toho procesu a bude vedieť korigovať to, aby ten konečný produkt bol, bol dobrý, Pretože uvedomme si, že pri čiernom pálení ľudia sa nespoliehajú na to, že ten ich produkt má byť stopercentne kvalitný. Oni vedia, že pália načierno, oni vedia, že riskujú jednak trestnosť, že teda obchádzajú platbu daní, ale taktiež že riskujú bezpečnosť, že ten alkohol keď teda bude zlý, tak sa nemajú na koho sťažovať, jedine na seba samých, lebo riskovali a išli do toho, že pálili načierno.
Ale ak si kúpia certifikované zariadenie, tak je prirodzené, že ten človek bude očakávať, že tento produkt mi teda má zabezpečiť kvalitný alkohol. Ak sa to nestane, koho bude zodpovednosť to, že ten alkohol nie je, že nie je zdravý a poškodil zdravie? Bude to zodpovednosť toho výrobcu? Ten sa bude prirodzene brániť, ja som vám odovzdal zariadenie, ktoré je funkčné. Bude to zodpovednosť štátu? No tak, do určite miery by mohla, lebo dovolil takýto zákon, ale v konečnom dôsledku tá zodpovednosť bude na strane človeka, ktorý nemá dostatok skúseností na to, aby vstupoval do tak náročnej profesie, ktorá sa dlhé roky študuje a ktorá, v ktorej je potrebné nadobúdať prax od skúsenejších ľudí.Takže toto je prvá rovina z hľadiska bezpečnosti, ktorá, ktorá tu je.
Ďalej, ktoré, také zaujímavé veci, ktoré odzneli, postupne ich prejdem. Samotné povinné plombovanie. Na jednej strane dobrý rozmer v tom, že naozaj núti toho človeka, aby zavolal colníka vždy pred a vždy po. Ale povedzme si na rovinu, aj toto pri dnešnej vynaliezavosti ľudí sa bude dať obchádzať, pretože resp. to samotné plombovanie negarantuje, že vieme zaistiť, že ten človek vypálil v danej, v danom kotlíku, hoci certifikovanom, objem, ktorý deklaruje a za ktorý platí daň. Pretože vy, colník príde na miesto a skontroluje mu veľkosť kvasu a povie, dobre, tento kvas, koľko to má litrov, má to sto litrov, vieme, že teda výťažnosť je maximálne 10 % plus nejaké predky a zadky, tak hovoril ten sám pán, to sú, to je terminológia technická, ale nie je to podstatné, čiže maximálne nejakých 10 %, na základe toho teda vie, koľko, koľko alkoholu pripraviť.
Ale to vôbec neznamená, že ten človek nemá niekde pripravený omnoho väčší objem kvasu, ktorý dokonca prekračuje hranicu tej maximálne, tých 25 litrov absolútu, za ktorý platí on ten poplatok ročný, ten paušál. Čiže ako on má niekde odložené, tak ten colník to nevie dohladať a môže ho odhadnúť len na základe toho, že príde a povie mu, dobre, tak takéto, takýto objem sa páli ix hodín a prídem po tých ix hodinách ti to zaplombovať.
Teraz otázka je, ako to bude robiť. Príde colník v noci? Príde hneď vtedy? Príde v sobotu? Príde v nedeľu, keď sa ten človek rozhodne páliť? Bude ten colník natoľko k dispozícii?
Ďalšia dôležitá vec je, že keď sa dohodnú dvaja v tom istom regióne, kde vedia, že na ten región je jeden alebo dvaja, alebo ix colníkov, a dohodnú s naraz, tak budú automaticky vedieť, že ten colník nie je schopný prísť hneď, lebo bude u toho suseda. To mu dáva automaticky priestor na to, aby mohol vypáliť viac, a ja tu teraz vyslovene popisujem dôvody, spôsoby, ako sa dá tento zákon obísť a ako sa dá na certifikovanom zariadení vypáliť viac bez toho, aby musel zaplatiť vyššiu spotrebnú daň.
Nehovoriac o tom, že týchto miest, to tiež odznelo, nelegálne pálenie, teda hovoríme o 40 tisícoch kotlíkov, ten pán, pán Korčok, ktorý tiež bol teda prizvaný do tej relácie, hovoril, že odhaduje, že to môže byť nejakých 20-tisíc miest. Na 20-tisíc miest bude musieť vycestovať colník pri každom spustení toho kotlíku, na ktorom bude, na ktorom bude prebiehať samotné teda pálenie toho alkoholu. 20-tisíc miest! To je, to je, to neni malý počet, to sa nebavíme, že teraz tuto colník sa vyberie do dediny raz za tri štvrte roka alebo za rok. Povedzme si zase, ďalšia vec, že hovoríme o sezónnom pálení, čiže leto, jeseň. To znamená, že ten nápor bude zhustený do toho. Sme kapacitne pripravení na to, aby sme plombovali 20-tisíc miest, ak by teda všetci prešli v ideálnom prípade na certifikované zariadenia a poklesol by, teda to čierne pálenie? To je, to je ďalšia dôlež.., dôležitý argument, ktorý tu je a ktorý teda kladiem predkladateľom ako otázku, pretože naozaj si myslím, že toto je problematika, hoci dobrý nápad, ale to riešenie, si myslím, že je omnoho zložitejšie, ako len pripraviť nejaký zákon a odkonzultovať ho počas leta s odborníkmi, ktorí na tom majú pripomienky už len kvôli tomu, že aspoň chcú zachrániť, čo sa dá.
Takže z tohto dôvodu si myslím, že určite by tento návrh zákona mal byť prinajmenšom stiahnutý na prepracovanie a na hutný dialóg s odbornou verejnosťou, ktorá sa tomu rozumie, ktorá presne vie tieto riziká pomenovať, z ktorých ja som vypichol len pár, a pripraví taký kvalitný návrh zákona, ktorý spôsobí jednak to, že bude pokles v čiernom pálení a tým pádom vyšší výber daní, a nebude to len na základe nejakých dohadov alebo predpokladov, ktoré ani nevychádzajú z nejakých konkrétnych, z presných analýz, lebo tie, vieme, že teda nie sú, že momentálne sa vychádza len z takého, možno môžme ťažiť z okolitých krajín, napr. z Maďarska, kde to zaviedli, ale tiež to identický návrh zákona, čo teda myslím, že ste aj radi, že to nie je identický, ale taktiež teda nemáme k tomu nejaké presné štatistiky, aby sme vedeli presne povedať, aký bude dopad.
Na druhej strane tie skúsenosti, ktoré tu sú, tie už sú prítomné a to je ďalšie riziko a to riziko je, že tento alkohol, ak sa vypáli, tak je pre osobnú spotrebu. A teraz uvažujme o scenáre, že naozaj vypália len toľko, koľko majú, hoci som pred chvíľkou povedal, že dostatok miesta na to, že môžu vypáliť, dostatok priestoru na to, že môžu vypáliť omnoho viac, ako im to zákon dovoľuje, a colník to nemá ako zistiť, nemá ich ako prichytiť a nemá ich ako potrestať. Čiže viac-menej vytvárame nejakým spôsobom rámec na to, aby sa tá kriminalita beztrestne rozšírila, a to povedal aj samotný pán profesor Forsthoffer v relácii v TA3, ktorú odporúčam, aby ste si pozreli, pretože bolo to naozaj veľmi, veľmi podnetné, podnetná relácia, podnetné argumenty. Čiže keď teraz by sme len zobrali, že vypáli toľko, koľko vypáli, tak zrazu máme alkohol, ktorý je legálne pripravený, a lebo dnes aj ľudia, ktorí načierno vypália alkohol, musia si dávať veľký pozor, ako s ním disponujú. Môžu to dať kamarátovi a podobne, ale keď už ho má legálne, tak už sa môže k tomu priznať, mám tu 40 fliaš. To sa môže pokojne priznať a vie, že ho nikto nenatrie colníkom a nepríde mu kontrola, lebo však mám certifikované zariadenie. Lenže vieme, že takýmto spôsobom a obzvlášť v ekonomike, kde šedá ekonomika má relatívny priestor, je toto príjemný priestor pre barter, ktoré vytvára opäť riziko, a s touto skúsenosťou, túto skúsenosť majú samotní Maďari, že príde, ja neviem, nejaké malé džoby, ktoré vám urobí, ja neviem, ktoré vám urobí údržbár, urobí vám murár a tak ďalej, obzvlášť v menších obciach, kde sa teda toto aj primárne páli, toto bude nástroj výmenného obchodu. Ale automaticky vy ste opäť ako keby zlegalizovali to, že takýto legálny produkt sa môže jemu odovzdať, on za to urobí prácu, ale jeho práca tým pádom nepodlieha ani dani, ani no, dani asi z pridanej hodnoty by nepodliehala, ale minimálne dani z príjmu, lebo nemusí urobiť to na základe teda takej láskavosti, ale je to vlastne výmenný obchod. Takže toto riziko tu opäť je a neni zmapované, či bude malé alebo veľké. Ja to hovorím ako riziko, takže dávam, naozaj rozširujem tú diskusiu na túto tému. O tých colníkoch som vlastne hovoril.
Bol tu aj taký argument, ktorý vlastne hovoril o tom, že fajnšmekri si môžu vypáliť svoje. Myslím si, že toto je tiež na prvé počutie veľmi príjemný argument, ale povedzme si na rovinu, kto je to fajnšmeker. Fajnšmeker je človek, od slova Feinschmecker, čiže chce mu chutiť a chce mu chutiť dobre, tak si dá fakt záležať na tom, aby kúpil kvalitný alkohol. Myslíte si, že kvalit..., že fajnšmeker, tí si väčšinou aj dohľadajú veci o tom alkohole, zistia a to môžem povedať, pretože náš produkt, ktorý sme vyrábali, ja keď som bol country manager, tak bol práve pre fajnšmekrov a tí sa zaujímajú o to, ako je ten produkt pripravovaný a podobne, a keď sa dozvie, že to bolo vyrobené na kotlíku za 1 300 euro, pričom vie, že destilačná súprava stojí rádovo stotisíce a milióny, tak si myslím, kvalitná destilačná sústava určite toľko stojí, takže, si myslím, že pochopí, že asi nemôže očakávať od zariadenia, ktoré stojí 1 300 euro, že to bude nejaká extrémna kvalita. To jak keby som vám ja ponúkol, že ste fajnšmeker na jazdu v dobrom aute a ja vám pristavím Daciu Duster a poviem vám, ideme sa povoziť po horách. Asi by ste čakali, že vám tam pristavím minimálne nejaký landrover alebo, alebo nejaký Mercedes G. (Reakcia z pléna.) Ale, ale... (povedané so smiechom) dobre, trošku žartujem, už je taká pokročilá doba poobedňajšia. Ale vráťme sa späť k téme.
Takže myslím si, že samotné, tento argument o fajnšmekroch tiež úplne neobstojí, pretože ľudia, ktorí chcú kvalitu, si za ňu radi zaplatia a radi sa ubezpečia o tom, že to bolo pripravené kvalitne. A naozaj očakávať, že to zariadenie za tých 1 300 euro bude schopné konkurovať veľkým sústavám, ktoré dohľadávajú, teda ktoré sú schopné odchytávať tie všetky škodlivé látky ktoré pri výrobe liehu alebo destilátu vznikajú, je myslím, že, prinajmenšom, jemne poviem, naivné. Prečo? Pretože naozaj, ak si zoberiete, neviem, do akej miery viete, ako sa pripravuje alebo ako sa, teda ako funguje proces výroby liehu a destilátu. Ten kvas základná informácia, ale potom vy musíte veľmi presne kontrolovať teplotu, pri ktorej sa začínajú jednotlivé látky uvoľňovať, a tieto látky odchytávať. Áno, páčilo sa mi, že pán profesor Forsthoffer a poviem to ako argument v prospech predkladateľa, povedal, že tieto kotlíky sú do veľkej miery už technologicky vyspelé natoľko, že tých škodlivín je tam podstatne málo. Ale sú tam stále prítomné. A určite mi dáte za pravdu, že kvalitná, či už ja neviem aká pálenica alebo veľké zariadenie určite má menej. Na margo fajnšmekrov. Na margo fajnšmekrov. Ak chcete potešiť fajnšmekra, dajte si pozor, kde ten alkohol kupujete, aby od vás ešte niekedy taký darček prijal.
Takže veľmi zaujímavé bolo, čo povedal pán profesor a povedal, že on vidí cestu v inom prístupe, pretože naozaj ak máme ľudí, ktorí sú dnes ochotní riskovať, a povedzme si, ľudia, ktorí pália načierno, čo riskujú. Riskujú trestný čin. A kvôli čomu to riskujú? Kvôli akej hodnote sú ochotní to riskovať? Spotrebná daň na vyrobenú 50 % domácu pálenku je 2,70 na liter. 2,70 na liter. Dobre hovorím, kolega? 5,40 je na absolút liter, lebo je to v pestovateľskej pálenici. 10,80 je cena absolútneho litru. V pestovateľskej pálenici stojí 5,40 100 %. Čiže 100 %, ale ja hovorím o 50 % pálenke, tam spotrebnú daň za ňu by mal zaplatiť 2,70, plus teda výrobu, ktorú si zoberie ten človek za to, že mu to v tej pálenici vypáli. No tak on doma tiež má nejaké náklady, ale teda on to robí, ľudia to robia hlavne kvôli tomu, aby ušetrili na tej spotrebnej dani. Čiže ten človek je ochotný riskovať kvôli 2,70, je ochotný riskovať na fľašu, neviem aký objem, dobre, povedzme si, že tuto dávame možnosť 25 absolút litrov, tak nech je to 50 fliaš. No päť..., nie 2,70 je na spotrebnej dani, pretože to ostatné musí investovať, či už v tej pálenici, alebo u seba doma, to sú tie náklady, ktoré s tým má. Ale 2,70 je tá spotrebná daň, ktorú štátu neodvedie. A on je ochotný riskovať čierne pálenie, trestný čin a my teraz si dovoľujeme tvrdiť, ale nie, tí ľudia určite radi investujú 1 300 euro minimálne do takého zariadenia, hoci sú ochotní riskovať 2,70 za jednu fľašu. Čiže sú risk..., sú ochotní riskovať trestný čin kvôli podstatne menšej sume a toto by ich malo presvedčiť. Kiežby! Kiežby ste mali, páni predkladatelia, pravdu. Ja budem tlieskať, ak to naozaj spôsobí, ak sa naplnia vaše slová, ja mám obavu, že sa naplnia. Ak by sa to naplnilo, bude to výborné, ale naozaj mám obavu. Preto aj tu vystupujem dnes, aby som poukázal na rizikové oblasti tohto návrhu, ktoré, si myslím, že sú s tým spojené.
O neodbornom zaobchádzaní som hovoril, hovoril som aj o tom, že je tam riziko tlaku, tesnení, servisu a podobne, pretože vieme, že akékoľvek zariadenie, ktoré máte, je dôležité, aby ste si ho servisovali, obzvlášť o to viac, ak je to to naozaj zariadenie, ktoré môže vám ublížiť. Myslím, že posledná vec, ktorá ma zaujala práve aj z toho výroku toho pána Forsthoffera, bola tá, že on sám vidí v tomto nástroje ako nástroj, ktorý spôsobí alebo môže spôsobiť, aby som bol korektný, môže spôsobiť, že v konečnom dôsledku to čierne pálenie sa ešte viacej rozmohne. Hovorím, je to riziko, budeme radi, ak sa nenaplní, ale musíme si byť vedomí, že aj tadiaľto cesta vedie, a zatiaľ to, tá argumentácia, ktorá odznela aj na výbore alebo aj v relácii, to nijako nevyvrátila.
Posledná dôležitá vec, ktorú povedal ten pán Forsthoffer a ktorá tiež teda je, ja ju tiež poznám, pretože poznám ten proces výroby liehu a destilátu, je, že vy keď pálite, tak zbytky, to sa volá, že výpalky, to sú veci, ktoré vám, to sú tie resty, ktoré chcete dostať z toho alkoholu von, a to sú tie škodliviny. A teraz otázka je, ako je zabezpečené, že ľudia, ktorí budú mať toto certifikované zariadenie, kam budú tieto škodlivé látky, ktoré sú rezíduá, kam budú dávať. Pretože ak ich vylejú do kanála, nemôžu. Ak ich, ak ich vylejú, ak ich vylejú, pardon, ak ich vylejú do záhrady, zle. Toto kolega pán Bugár hovorí, že ich vylejú... (reakcia z pléna) do nádrže auta. A funguje. Čiže máme tu výborne osvedčený recept pána Bugára (povedané so smiechom), neviem, to už nechám na posúdenie jednotlivých ľudí, ktorí si to naozaj do tej nádrže nalejú, ale v každom prípade tí, ktorí si netrúfnu, tak majú dilemu, že čo s ňou budú robiť, lebo v takomto prípade to je pre nich ďalšia záťaž, že musia s tým výpalkom niečo urobiť, lebo vedia, a môže sa stať, že colník príde na kontrolu a opýta sa, dobre, tuto máte 100 litrov kvasu, tu máte 10 litrov pálenky, ukážte mi, kde sú výpalky. Výpalky? Jaké výpalky? A teraz ukážte mu, že kde ich vylial. Alebo povie dobre, tu sú výpalky. A kam ich má ten človek zaniesť? Čiže má ďalšiu starosť, ktorú ten, ktorý čierne páli, ale ja so za to, ja som za to, aby sa znížil počet čierneho pálenia, nechápte ma zle. Naozaj dnes tu vystupujem len v podobe rizík. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež pomenúva riziká ako neutrálny orgán, takže ja dneska som tu v podobe alebo teda v roli teho, ktorý poukazuje na riziká, a nemám, ako to je všetko, čo vlastne k tomu povedať.
Takže myslím si, že som povedal všetky tie riziká, ktoré, ktoré, s ktorými som sa oboznámil a ktoré aj mne vyvstali a myslím si, že vystúpi určite ešte k tomu pán predkladateľ a bude sa snažiť vysvetliť viaceré veci, ktoré s tým súvisia, a je na vás, do akej miery vás jeho vysvetlenie uspokojí, alebo nie.
Takže ja vám v každom prípade ďakujem za pozornosť a určite by som bol rád, keby sa riziká nenaplnili, ale mám obavu, že tie riziká sú tak silné a tak za seba hovoriace, že keď sa nad nimi namyslíte, tak pochopíte, že to je no go. Takže určite... Nechám to na vás, na vašom svedomí. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán kolega, viete, už dosť dlho som v parlamente a už dávno, dávno som nestretol s takým zákonom, proti ktorému by bolo toľko lobistov, toľko listov, toľko názorov sme dostali od tých lobistov, ktorí, samozrejme, predávajú alkohol, ale stále, stále sa báli o zdravie ľudí a neviem čo všetko. Jako fakt, nikdy som takýto protitlak ešte nepociťoval, ako za tieto posledné dva, tri mesiace, čo tento zákon je v Národnej rade. A to len preto hovorím, lebo aj vy ste pozitívne začali, a, samozrejme, v žiadnom prípade nechcem vás obviňovať alebo nechcem poukázať na to, že vaše slová boli veľmi podobné, ako títo lobisti nám písali alebo hovorili, hoci ste hovorili, že máte taký základ alebo pracovali ste pre nejakú takú firmu, ale aj tak si myslím, že fakt ste to mysleli vážne a chceli ste nás upozorniť na tie riziká, na čo nás, vás už upozorňovali iní. A aj preto, že sme to počúvali veľmi pozorne, preto predkladateľ predloží dneska ten pozmeňujúci návrh, ktorý je práve o tom, aby tá bezpečnosť sa zvýšila.
Ja si myslím, že nemáte preto pravdu, lebo hovorili ste, že ten trestný čin riskujú ľudia preto a preto, kvôli DPH. Ale ja si myslím, že ten trestný čin riskujú ľudia, lebo nemajú inú možnosť, lebo, samozrejme, môžu ten kvas zobrať do tých páleníc, ktorí teraz fungujú, ale na druhej strane nemajú istotu, že s čím sa to tam mieša, či dostanú späť to, z čoho, čo oni tam zobrali a tak ďalej. Takže ja si myslím, že tu chýbala tá možnosť a týmto návrhom zákona my tým ľuďom dávame tú možnosť, aby mohli legalizovať tie čierne pálenice. Veď aj vy ste hovorili, že je ich 40-tisíc, je to obrovské množstvo, a keď už len určitá časť sa z toho legalizuje, tak aj to je dobré, nielen pre ekonomiku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)