34. schôdza

Vďaka, Edo. Som rád, že som ti nejakým spôsobom teda rozšírili obzory. Dúfam, že aj tá prvá časť môjho vystúpenia nezanikne, lebo to, akým spôsobom sa správame ku takmer 30 % mladých ľudí na Slovensku, ktorí sú dokázateľne konzumentmi marihuany, je v príkrom rozpore k dôvodovej správe k tomuto zákonu. Máme dokázateľnú rastúcu tendenciu, máme dokázané na základe vykonaných štatistík a štúdií, že zákon nijakým spôsobom nezabraňuje tomu bez ohľadu na to, ako je prísne nastavený, aby tie decká tú trávu fajčili. Vidíme, že súčasná úprava je nedostačujúca a napriek tomu s tým nerobíme nič.
A ja sa teda pýtam, ak z rovnakých východísk sme sa dostali k tomu, že povoľujeme domáce pálenie alkoholu, aby sme tú situáciu napravili, a to sa pritom bavíme o situácii, kde ľudia majú možnosť legálne získať alternatívu, tak prečo zatvárame oči pred vyše 30 % deciek na Slovensku, nechávame ich zatvoriť do basy, necháme im ničiť životy zápismi v trestných registroch, keď na jednej strane pri alkohole a fajnšmekroch urobíme výnimku, otvárame im dvere, umožňujeme im voľnejší život, a tým deckám sme ochotní ničiť životy len kvôli tomu, že máme dvojitý meter na najnebezpečnejšiu drogu, ktorú na Slovensku máme, a na marihuanu, ktorú za takú nebezpečnú považujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne trošku pridať pár slov k tejto rozprave, ktorá hovorí o novele zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov.
Pôvodne som myslel, že ani k tomu nevystúpim, ale vyprovokovalo ma k tomu snenie, keďže som pozemkár a v každom zákone hľadám tú moju parketu, tak tá parketa sa našla a prakticky som zistil, že je tam určité zle zadefinované, ten ovocný sad, alebo teda záhrada, z ktorého by malo byť brané to ovocie alebo ten produkt. A povedal som to aj na výbore a musím povedať, že som rád, že navrhovateľ zareagoval.
Pripravil som si, samozrejme, aj môj pozmeňovák, nakoľko som čakal až do poslednej chvíle, či tento pozmeňovák, ktorý mi pán spra..., teda predkladateľ povedal, že bude túto otázku riešiť, tak som rád, že ju dal do svojho pozmeňováku, a tým pádom môj pozmeňovák neprečítam a prakticky bral som ho ako zálohu.
O čo išlo? Išlo o § 10 ods. 4, kde sa hovorí, pôvodné znenie znelo: „Súkromnú výrobu destilátu možno vykonávať len v mieste trvalého pobytu súkromného výrobcu destilátu alebo v mieste, kde sa nachádza ovocný sad vo vlastníctve alebo v nájme súkromného výrobcu destilátu.“
A práve túto otázku som namietal, pretože keď máte vlastníctvo, neznamená, že to užívate. Veď to je najväčší problém našich poľnohospodárov, ktorí štrajkujú a ktorí hovoria, že nemôžu sa dostať k svojmu majetku. A tu to bolo deklaratórne takto v pôvodnom znení dané. Takže som rád, že sa to zmenilo na aj to užívacie právo, a momentálne to zneje asi tak, kde sa ovocný sad alebo záhrada v užívaní fyzickej osoby nachádza podľa ods. 1, ktorá, táto osoba užíva z titulu vlastníckeho práva alebo iného práva zakladajúceho právo užívania nehnuteľnosti. Áno, páni kolegovia, dúfam, že si to z tohto momentu vezmeme príklad aj do budúcna. Stále to užívacie právo dávajte, ak je potrebné, a, naopak, ak aj vlastnícke, vlastnícke, lebo ináč je to paškvil a je to o ničom.
A teraz poďme k tomu, čo tu bolo. Ja musím povedať, že ja budem proti, pretože pre mňa človek, ktorý je opitý a nevie o dni niektorom, ktorý mal prežiť na tejto zemi, a bol mimo, prakticky nevie si vážiť život, takže ja to beriem ako veriaci, že zabíjaš vlastné telo. A tam máš napísané v Desatoro, že nezabiješ. Takže, vážení, ja to asi z takéhoto pohľadu beriem a môžte sa usmievať, povedať, že čo nie. Nemáš proste právo, aby si svoje telo takýmto spôsobom ničil, že máš okno a deň, dva, tri proste nevieš o svete iba kvôli tomu, že si sa opil.
Takže ja to beriem z tohto hľadiska a nedám si za túto vieru, pretože alkohol, jak už bolo spomenuté kolegom Poliačikom, je veľká droga, s ktorou máme problémy. Aj v mojom okolí bolo dosť takýchto, nie jedného suseda som zachraňoval, ktorého som našiel v priekope, a ja som si proste bral ako chlapec príklad, že toto nie, takto nemôžme ísť ďalej, tak preto ja a priori budem proti.
Ale chcem ešte prečítať odkaz stavovskej organizácie, ktorú pani ministerka pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka stále hovorí, že s nimi je ako v súlade a s nimi prejednáva vážne momenty, a táto stavovská organizácia sa volá aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. A sú tu aj Potravinárska komora Slovenska, aj Únia potravinárov Slovenska, aj Agrárna komora Slovenska, aj Združenie páleníc a liehovarov na výboru destilátov na Slovensku, aj Asociácia platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín, Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, Zväz obchodu Slovenskej republiky a Slovenské združenie pre značkové výrobky. Títo všetci uverejnili svoj protest, ktorý bol zverejnený 10. septembra 2018 aj v denníku SME, uvádzal som to aj na našom výbore, kde hovoria, a ten nadpis znel: „Legalizácia domáceho páleného destilátu otvára dvere alkoholovej mafii a čiernemu trhu.“
Takže musí zaznieť aj tento hlas z tejto stavovskej organizácie, resp. z týchto združení týchto deviatich stavovských organizácií a oni poukazujú na dve veci.
Po prvá, po prvé, legalizá..., citujem: „Legalizácia domácej výroby alkoholu otvorí dvere doteraz zatvorené alkoholovej mafii a čiernemu trhu. Každý podvodník si bude môcť kúpiť certifikované zariadenie a s úsmevom na tvári ročne zadeklaruje úradom, že vypálil presne 25 litrov čistého alkoholu. Koľko vypálil navyše, si ponechá pre seba, pretože si bude istý, že nikto nedokáže tento údaj verifikovať a nikto to nedokáže skontrolovať. Taká bude realita.“
Po druhé, čo uvádzajú: „Rozmach alkoholovej mafie a čierneho trhu skôr či neskôr ohrozí zdravie obyvateľstva. V rokoch 2012 až 2013 zomrelo v Českej republike 47 ľudí na otravu metylalkoholom a nebolo to preto, že nelegálna výroba sa pomýlila, bohužiaľ, nie. Zločinci, ktorí nelegálne pálili alkohol, si len povedali, že ešte viac zvýšia svoje zisky, a pridávali do nelegálnych páleniek metylalkohol. Koľko bude trvať, kým si novodobá alkoholová mafia, ktorá sa zaštíti legálnosťou domácej výroby, povie, že tiež chce zvýšiť svoje zisky?“ Citujem ďalej: „Tvrdiť, že po legalizácii domáceho pálenia alkoholu sa všetci dobrovoľne prihlásia a budú páliť len 25 litrov ročne len z vlastného ovocia a len pre vlastnú spotrebu, je zavádzanie. Štát tvrdo zdaňuje, a tým pádom aj kontroluje výrobu tvrdého alkoholu, pretože destilácia je proces, ktorý v sebe nesie aj riziká. To nie je ani výroba vína, ani varenie piva. Destilácia tvrdého alkoholu je omnoho sofistikovanejší a zložitejší proces.
Akú logiku by malo pretrvanie tvrdeného zdaňovania priemyselne vyrábaných destilátov a liehovín v situácii, kedy by ich domáca výroba bola legálna a zdaňovaná skôr symbolicky? Ako by štát dokázal zdôvodniť svoje právo vyrubovať takéto dane, keby na druhej strane prakticky dal do rúk potenciálnym podvodníkom nástroj ako sa prikryť legálnym plášťom? Rozumná vláda, rozumný parlament nemôžu nič takéto pripustiť.“
Citoval som z denníka SME a zo stavovskej organizácie, ktorí sú pod týmto podpísaní.
Ja by som chcel teraz dať otázku navrhovateľovi, či na tomto stanovisku títo, stavovské, stavovské organizácie trvajú a či ste s nimi možnože v rámci od toho 10. septembra do dneska niečo vyjednali, a akým spôsobom sa k tomu stavajú, pretože ja som za to, pokiaľ je to veľmi špecifický proces, ja nie som ani potravinár, takže do toho veľmi nevidím, ale pokiaľ oni takto charakterizovali, tak asi majú právo odborníci povedať prečo. A ja si beriem z druhej strany, že pokiaľ chcete zabiť ošípanú, tak musíme mať všetky možné povolenia, certifikáty a neviem, všetko možné komplikované ako ten veľký, ktorý má na bitúnku. A to isté vidím aj tu. Dobre, nech má, nech môže, ale musí všetko splniť, aj to, že sa to nebude kaziť, že nebude kazový ten, ten výrobok, proste a bude ho mať kto, ten, certifikované zariadenie, a bude ho mať kto opraviť a bude spôsobný na to ten, kto to bude ten metylalkohol, resp. ten alkohol vyrábať.
Takže, vážení, mal by som na vás veľkú požiadavku, aby sme mali rovnaký meter aj v jednej, aj druhej strane, pretože takto sa ďalej asi nedostaneme.
Dali ste tam med. Áno, to kvitujem, veď medárov a včely, samozrejme, treba podporovať. Ako povedala kolegyňa z nášho výboru, ja som tiež a budem sa biť za záchranu včiel. Dokonca, keď dovolíte, tak vám dám jeden podnet. Možnože by bolo dobré, keby sme ho dali aj do chránených živočíchov, tú včelu, lebo to by bola už, to by bol už iný level. Len zas keď si dám do pomeru jedno a druhé, tak zisťujem, že moje svedomie sa, žiaľ, na základe toho alkoholu, ktorého som, a vidím aj dennodenne, ako ľudia sa nám mocú po ulici a hlavne mládež, tak nemôžem zahlasovať za tento zákon. Takže kvitujem, že ste tam dali aj med. Podľa všetkého to bude asi aj schválené, pretože ste koaliční poslanci, je to koaličný návrh poslancov, ale s mojou podporou nateraz nemôžte počítať.
Takže, vážení, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem.

No, kolega Fecko, opatrne, hej, lebo aj chleba, aj neba, ale aj omšového vína. Ty si pri viere začal, ale skončil si zákazom alkoholu a napríklad pri tom omšovom by to možno bol problém.
Ale poďme sa pobaviť o tom, že vieme identifikovať problém, tam sa zhodneme. Ale v čom sa nezhodneme, sú riešenia. Zákazy, prohibícia už vyše 100 rokov ukazujú, že nefungujú. Práve preto som dal tú otázku, ktorú som dal aj počas svojho vystúpenia, ako máme nastaviť rozumnú reguláciu tak, aby fungovala ochrana ľudí pred ujmou.
Správne si hovoril o tom, že nemajú sa ľudia opíjať tak, aby zabudli na celý svoj deň života. To je pravda. Ale potom sa vraciam znovu k tomu, k čomu má vychovávať vlastne aj akákoľvek osveta, čo sa týka alkoholu, a to je piť v rozumnej miere, kde zákony a zákazy nefungujú, kde funguje len uvedomelosť, naplnenie svojho života nejakým iným zmyslom než závislosťou a orientácia v závislostiach tak, aby sa ľudia pred ňou dokázali ochrániť. Preto súhlasím s tebou v tom, že musíme identifikovať alkohol ako obrovský problém. Musíme jednoznačne ako spoločnosť proti nemu bojovať, ale nemali by sme to robiť cez zákazy a prohibíciu, lebo to je vec, ktorá sa posledných sto rokov ukazuje po celej zemeguli ako nefunkčná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, Martin. Áno, jasné, prohibícia, to nemáme šancu. Som si vedomý toho, že všetko s mierou. Ale hovorím, s mierou aby to išlo, a musím povedať jedno, že kde je asi prvý príklad.
No prvý príklad je v rodine predsa. Tam sa decká vychovávajú, tam začína ten prvý proces. A keď on vidí, že otec opitý dennodenne, a vyrábajú si to doma a môžu si to dať, no už tam ja vidím ten problém, že sa začína skresľovať názor. Máš dve možnosti, buď si tak naštartovaný, že nechceš byť ako možnože otec, možnože strýko, možnože nejaký sused, a povieš, že a priori nie, alebo, naopak, skĺzneš na jeho koľaje a tým pádom sa vezieš. A to je ten problém.
Takže áno, Martin, máš pravdu, treba začínať osvetou, učením, ktoré začína v rodine, v školách a príkladom osobným.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, na rokovaní máme druhé čítanie tohto zákona, v ktorom predkladatelia predložili pomerne rozsiahly pozmeňovací návrh, resp. dva, v ktorým svoj pôvodný návrh výrazne upravili a doplnili, čo ja teda hodnotím pozitívne, pretože určite je lepšie, ak sa problémové body upravia v druhom čítaní, ako by sa mal prijať zákon, ktorý by sme museli novelizovať v rýchlej dobe po jeho uvedení do praxe. Tento návrh zákona vyvolal rôzne reakcie. Napríklad sa veľa rozprávalo o jeho zbytočnosti alebo o tom, že bude ohrozené zdravie obyvateľstva, prípadne boli spomínané hrozby rôznych výpadkov na daniach. Na strane druhej sa ozývali názory, ktoré tento návrh podporovali ako jedno z pozitívnych opatrení, ktorým sa podporuje sloboda jednotlivca. Sloboda a Solidarita si ctí slobodu každého občana a táto myšlienka liberalizácie pestovateľského pálenia alkoholu je nám preto blízka. Zastávame taktiež názor, že takéto pálenie nebude pre jeho užívateľa nejako extra nebezpečné, keďže tento problém nemáme ani v súčasnosti, keď sa páli načierno a na podstatne horších destilačných zariadeniach. Dokonca som presvedčený, že takýto alkohol vypálený pre svoju osobnú potrebu je určite kvalitnejší ako niektoré lacné liehoviny, ktoré sa bežne predávajú v obchodnej sieti.
Jedným dychom však treba povedať, že táto liberalizácia a sloboda jednotlivca nemôže byť v rozpore s právom Európskej únie. V SaS takisto vyznávame hodnoty Únie a jednou z nich je aj dodržiavanie súladu národného práva s právom Únie. V takom, v takom prípade sú problém..., v tomto prípade sú problémom najmä nejasnosti pri aplikácii smernice č. 92/83-EHS z 19. októbra 1992, ktorá rozpráva o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje. V tejto smernici je čl. 22 bod 7, ktorý hovorí o podmienkach, za akých môžu niektoré krajiny, a medzi nimi aj Slovensko, uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane. Presné znenie tohto článku znie: „Maďarsko, Rumunsko a Slovensko si môžu uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane najmenej vo výške 50 % štandardnej národnej sadzby spotrebnej dane z etylalkoholu na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia, v ktorých sa ročne vyrobí viac ako 10 hl etylalkoholu z ovocia dodaného domácnosťami pestovateľov ovocia. Uplatňovanie zníženej daňovej sadzby sa obmedzí na 50 l destilátov z ovocia na jednu domácnosť pestovateľov ovocia ročne určených výlučne na ich osobnú spotrebu. Komisia prehodnotí túto úpravu v roku 2015 a preloží Rade správu o možných menách.“ Koniec citátu.
Treba pripomenúť, že tento stav naďalej platí aj v súčasnosti, hoci je veľmi pravdepodobné, že táto smernica sa bude v najbližšej dobe upravovať, keďže už je naozaj stará a niektoré veci už naozaj neplatia tak, ako platili v tej dobe. Čo je však dôležité, je, že z tohto článku je zrejmé, že táto daňová úľava platí len pre pálenie v páleniciach, kde sa vypáli viac ako 10 hl, čo je teda podstatne viac, ako je spomínané povolené množstvo v nami prerokovávanom zákone. Na uvedené znenie spomínanej smernice sú, samozrejme, rôzne názory. Preto je dôležité, aby sa predkladatelia zákona k uvedeným skutočnostiam dostatočne jasne vyjadrili. Takisto považujem za potrebné povedať, že ak tieto nejasnosti budú pretrvávať a v prípade schválenia tohto zákona sa zrejme obrátime na Európsku komisiu so žiadosťou o jej vyjadrenie sa k uvedenému zákonu. Určite by však bolo správnejšie, keby sme takéto dostatočne jasné vyjadrenie mali už teraz, teda v čase schvaľovania tohto zákona, čím by sme rozptýlili viaceré obavy.
O tom, že tieto obavy nie sú len tak vymyslené, môžme súdiť napríklad aj z toho, že v súčasnej dobe sú aktuálne dve konania ohľadne spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje o porušení práva EÚ, a to voči Chorvátsku ešte z roku 2014 a voči Rakúsku z roku 2016.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, budem sa snažiť reagovať na kolegov, ktorí vystupovali v rozprave. Na začiatku si povedzme, aký je dnes stav v Slovenskej republike.
Máme liehovary, ktoré predáva..., ktoré vyrábajú ten lieh alebo ten alkohol, ktorý sa predáva v obchodoch. Máme, alebo cez e-shopy, to je jedno, akým spôsobom, máme pestovateľské pálenice ovocia, kde si môže pestovateľ ovocia, ale nielen pestovateľ ovocia, ale aj z doneseného ovocia vypáliť v podstate, v podstate akékoľvek množstvo, akurát časť je za zvýhodnenú sadzbu dane, tá druhá časť pôjde v režime tej štandardnej základnej sadzby, ktorá, pravdaže, je vyššia ako v iných štátoch Európskej únie. A máme množstvo ľudí, ktorí si doma pália alkohol, a nielen destilát z ovocia, ale z čohokoľvek a je ich veľké množstvo. Dúfam, že sa zhodneme v tom, že je ich veľké množstvo a sú to tisíce. Môžme sa baviť o tom či to je 10-tisíc, ktoré sme my argumentovali na začiatku, alebo 30-tisíc, čo nám napísala európska asociácia lie..., zastrešujúca veľké liehovary, ale zniekadiaľ ten údaj dostali, že teda je to 30-tisíc, alebo je to údaj, ktorý si urobili pestovateľské pálenice, že je tu 40-tisíc.
Štyridsaťtisíc ľudí dnes porušuje zákon. Trestný zákon, nie hoc aký, Trestný zákon, lebo § 253 hovorí o tom, že, v ods. 1, kto vo väčšom množstve vyrába alkohol, potresce sa a tak ďalej. Toto sa musí dokázať komplikovanejšie, lebo vo väčšom množstve neznamená, že si vypáli doma 50 l alkoholu. Ale je tam ods. 2, kto prechováva destilačné zariadenie, je rovnako trestné. A ideme sa teraz tu tváriť, že my zavádzame do právneho poriadku Slovenskej republiky niečo, čo ide ubližovať liehovarníkom, čo ide ubližovať potravinárom, ktorí všetci spisovali tieto, tieto nie petície, ale stanoviská, spoločné stanoviská, ktoré zve..., uverejnili aj ten inzerát, ktorý čítal pán kolega Fecko. Tak všetkým týmto, ktorí proti tomu bojujú, nevadí 40-tisíc ľudí, ktorí tu načierno pália alkohol, ale vadí im to, že tu bude legálna možnosť vyrobiť obmedzené množstvo liehu za kontrolovaných podmienok a sami sa tí ľudia idú udať. Sami idú povedať, že rešpektujem ten zákon, ktorý je prijatý, že mne colník môže prísť domov, že ma môže kontrolovať a tak ďalej a tak ďalej. Tých 40-tisíc ľudí ani nevadí Úradu verejného zdravotníctva, ktorý takisto povedal, že to je zdraviu, zdraviu, môže byť zdraviu škodlivé, ale tvária sa, že neexistujú, že tí ľudia, ktorí dnes vyrábajú, neexistujú. A dovolím si tvrdiť, že množstvo tých ľudí, ktorí dnes takto načierno vyrába alkohol, ten alkohol aj predávajú. Čiže toto je v poriadku, tento stav, ktorý tu máme. A ešte poviem, že odhalíme asi 10 ľudí ročne podľa, podľa údajov, ktoré som zistil. Desať ľudí ročne, ktorí by mali byť, ktorí sú trestne stíhaní za držbu nelegálneho zariadenia. Ale my ideme vravieť, že tu je zdravotná závadnosť, že je tu všetko možné, len nie to, že ideme dostať, alebo chceme dostať, nie ideme dostať, chceme dostať tých ľudí, ktorí nelegálne pália do normálneho kontrolovaného režimu s tým, že si zaplatia dane a že budú dodržiavať nejaký zákon v tejto, v tejto oblasti. Ja som s pánom profesorom, ktorý tu bol spomínaný, Forsthoferom sedel dvakrát na tej debate a som rád, že aj on uznal, že tá zdravotná závadnosť si nemyslí, že je až taký problém, ako sa dnes tu, alebo nie dnes, ale za tie mesiace tu snaží, snažia povedať práve tí, ktorí proti tomu veľmi intenzívne bojujú. Ja sa im čudujem, ešte sa vrátim, že nebojovali doteraz proti nelegálnemu páleniu a nevyzývali štát, Finančnú správu, aby niečo s tým robil, aby nám tu nelegálne nepálili, ale bojujú proti nám.
Pán kolega Poliačik, čiastočne som odpovedal aj na vašu otázku v tom, ako znížime ujmu spôsobenú alkoholom, keď zavedieme tento inštitút. Ja si myslím, že keď zavedieme tento inštitút a „B“ nastane, že štát začne trápiť čierne pálenie, že začne štát trápiť to, že tí čierni páleničiari aj predávajú ten alkohol, čiže sú absolútne bez kontroly, že práve môžme vniesť čiastočnú kontrolu alebo reguláciu do tohto celého procesu, a mali by sme zabrániť práve vyrábaniu absolútne možno aj nekvalitného alkoholu a z čohokoľvek, lebo sa vyrába z čohokoľvek. Veď si povedzme, čo sa dá vypáliť, sú takí ľudia, tak, tak vypália. Čo dokáže kvasiť, čo sa dá prepáliť, tak z toho urobia alkohol, už vôbec nie, že či kvalitný, ale ten je určite nekvalitný, lebo to dokážu urobiť absolútne z čohokoľvek.
Čiže tá ujma alebo zníženie tej ujmy, tej alkoholovej, drogovej závislosti, si myslím, že čím viac budeme mať takýchto ľudí pod kontrolou, ktorí to chcú, tým nezabránime, že piť nebudú, jednoducho ktorí to chcú robiť normálne, tak, tak, tak v tomto by sme sa mohli posunúť ďalej. Veď napokon tie liehovary nevyrábajú len super perfektný alkohol, ale sú aj lacné alkoholy, ktoré jednoducho dostanete kúpiť a relatívne za, za pár euro. Takže ja si myslím, že sa posúvame výrazným spôsobom ďalej v tom, aby sme, aby sme znížili tú ujmu, o ktorej vy hovoríte, o tú drogovú závislosť.
Pán kolega Fecko, tie inzeráty skutočne mňa ako zarazili. K tým sa len vyjadrím, lebo. lebo hovoriť o tom, že teraz vznikne mafia s týmto zákonom, a nehovoriť o tom, že, že, že tu množstvo ľudí predáva načierno alkohol vyrobený takýmto pofidérnym spôsobom doma, je pre mňa fakt ako divné. Ja som, ja som nepočul ani raz, prečo nezneli tie inzeráty pred rokom, pred dvomi, pred piatimi, štát rob niečo, páli nám tu veľa čiernych páleničiarov a máme na trhu obrovské množstvo alkoholu. Je pre mňa skutočne smiešne, ak niekto povie, že taký, čo bude mať doma destilačné zariadenie, kde bude môcť vyrobiť maximálne 25 l, bude ho mať celý rok zaplombované, že toto bude ten obchodník s alkoholom, ktorý tu zrazu vznikne a ktorý tu dodneska nie je. Toto mi proste uniká a neviem sa s tým ani len trošku stotožniť, že to môže byť akoby týmto smerom smerované.
Pán kolega Pavelka, áno, je tam smernica a jej výklad je veľmi ťažký. Smernice sú nie až tak konkrétne a podrobne, podrobne akoby formulované, ale má sa, má sa štát prispôsobiť svojím právnym poriadkom. My sme si dali vyrobiť, my sme, my sme si dali námahu a požiadali sme, a teda nie my sme si dali námahu, požiadali sme inštitút, Parlamentný inštitút, aby nám dal prehľad o tom, ako v okol..., ako funguje v okolitých štátoch takáto súkromná výroba alkoholu, a nie všetky štáty, len okolité štáty. A presne je tam Slovinsko, je tam Chorvátsko, je tam Rakúsko, je tam Maďarsko. Voči Maďarsku bolo vedené konanie, ktoré, viete, aj tí, čo bojovali proti tomu, proti tomuto zákonu, hovorili, nesmie sa doma páliť, absolútne, alebo teda neumožňuje to európska legislatíva, a preto toto je celé zle. Otázne, žiadna legislatíva Európskej únie nehovorí o tom, či sa môže doma páliť, hovorí len o tom, že majú byť zosúladené dane z jednotlivých štátoch Európskej únie s touto smernicou. Maďarsko bolo, pravdaže, žalované za to, že zaviedlo pre pestovateľské pálenice a pre súkromnú výrobu nulovú sadzbu dane. Výrok rozsudku z roku 2014 hovorí, tým, že prijalo a uplatňovalo právnu úpravu, podľa ktorej za podmienok stanovených touto právnou úpravou, je sadzba spotrebnej dane na etanol, ktorý vyrobia liehovary pre pestovateľa ovocia na jeho objednávku a z ovocia pochádzajúceho od neho, na nula a etylalkohol, ktorý vyrobia súkromné osoby oslobodené od spotrebnej dane, Maďarsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z čl. 19 až 21 smernice a tak ďalej o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje a tak ďalej a tak ďalej. Toto bolo v 2014. roku.
V 2015. roku Maďarsko zaviedlo zníženú sadzbu dane, ktorá je zhruba na úrovni našej sadzby dane, ktorú chceme zaviesť tu, a od toho, od toho času nie je vedené voči Maďarsku žiadne iné konanie na, na..., v tejto oblasti. Neviem, aká je, za aké, aké je, aké konanie voči Rakúsku. Rakúsko je trošku ďalej. Oni aj ten alkohol predávajú. A to je ten rozdiel zase oproti nášmu návrhu zákona, avšak viem o tom, že či voči Maďarsku a Slovinsku nie je žiadne takéto konanie vedené. Takže ak bude niekto raz namietať a niekto povie, že toto je v rozpore s právom Európskej únie alebo so smernicou, bude musieť povedať o všetkých týchto štátoch, že sú v rozpore, alebo ich právne poriadky v rozpore s touto smernicou. Maximálne, čo sa môže stať, ak to raz povie, že bude musieť parlament povedať to, že sadzba nebude znížená, ale bude sadzba normálna. Ale nie, že toto je súkromné pálenie, že je mimo práva Európskej únie. Ďakujem.
Takže ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len chcem dať na vedomie, že hlasovať sa o prerokovanom návrhu zákona budeme zajtra o 11.00 hodine.

48.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, takže poďme vystupovať ďalej k tomu nášmu zákonu o politických stranách.
Čo nám vyčítajú občania, to ešte musím povedať. Občania vyčítajú to, že sme mimo realitu, a keď sa ja zase opýtam ich, viete, kto vás zastupuje v pléne Národnej rady, zase oni nevedia. Takže je to taká dvojsečná zbraň, že my tam, oni tam, ale ja mám zato, že pokiaľ tu príde nejaký politik, tak mal by v prvom rade ísť slúžiť, a nie sa robiť niečím iným, čím je, a mal by tým voličom ukázať počas svojho volebného obdobia, že za čím si stojí a ako plní sľuby, ktoré boli dané pred voľbami.
Tento zákon o politických stranách prakticky nie veľmi často sa dostáva do pléna Národnej rady, a keď si prezrieme našu ústavu, tak budem citovať čl. II: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
U nás to máme zatiaľ iba prostredníctvom svojich volených zástupcov. Slovenský národ ešte nemal - aspoň do toho roku 1993 -, aby to riešil priamo. Som veľmi rád, že prišla pozvánka, asi aj vám, kolegovia a kolegyne, že 27. septembra 2018 bude Priama demokracia vo Švajčiarsku a na Slovensku: potenciál a výzvy, bude diskusia v hoteli Devín. Myslím si, že mohla by to byť podnetná diskusia aj pre naše ďalšie smerovanie, a aby sa občanom aj táto informácia nejakým spôsobom dostala. Áno, podľa programu vyzerá, že pán Kresák bude jeden z účastníkov, ktorý dokonca bude prednášať, a tak budem veľmi rád, keď nám potom možnože aj povie v pléne Národnej rady, akým spôsobom sa tam tieto veci prebrali, pretože priama demokracia hovorí o tom, že ľudia si to v rámci tých referiend, jednotlivé veci usporiadavajú. Podľa údajov, ktoré som zistil, vo Švajčiarsku do roku 2004 sa uskutočnilo okolo 541 referend a majú rôzne, teda lokálne, kantónne a celošvajčiarske nejaké pôsobnosti a taký titul, akože prijatý zákon, pokiaľ sa do 30 dní napadne občanmi, ide naspäť na rokovanie a sa prehodnocuje, tak hovorím, že toto už je iný level, ako to, čo máme dneska my. U nás ešte ani tie zákony, ktoré tu prijímame, a ich dopad veľmi málo som videl, aby sa to vyhodnocovalo. A keď preberáme tých zákonov každú schôdzu, zažil som minimálne 65, strop bol 172, tak mne to pripadá, ako keby sme boli po vojne, a nemáme tu žiadny zákon a všetko musíme novelizovať, pripravovať, meniť a neviem, šecko možné, no proste koniec sveta, ja hovorím. A potom mi povedzte, ako sa v tom majú vyznať tí pracovníci, ktorí s tým robia, a občania už ani nehovorím, pretože tí nemajú čas, lebo tí musia riešiť svoje dennodenné problémy, ako prežiť z tých 350-500-700 eur, ktoré dostávajú.
Takže, vážení, myslím si, že politika a štátnici, ktorí by mali dostať sa Národnej rady, mali by si túto vec uvedomiť a na základe toho aj takto sa správať.
Ja by som ešte, pokiaľ sa dostanem k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý už trošku pani naša kolegyňa Veronika Remišová etablovala, čo budeme asi v ňom riešiť, tak chcel by som povedať ešte jednu vec, že pre mňa je politik ten, a ja hovorím, že bodaj by sme tu mali viacej tých štátnikov, ktorých tu volí na 30 rokov, nie na tie 4 roky, lebo to je rozdiel vraj medzi štátnikom a politikom, dal som sa poučiť, tak bol by som rád, keby tí kandidáti, ktorí tu sa dostanú, aby mali prirodzenú autoritu vo svojom okolí, kde fungujú. Aby to nebolo tak, že ani ľudia o ňom nevedia, že zastupuje ich okres alebo kraj, alebo je z nejakého územia, pretože na kandidačnej listine je iba kvôli tomu, že je kamarátom s predsedom a s verchuškou a dostal zvoliteľné miesto.
Ja mám veľký problém, kolegovia a kolegyne, keď počúvam v rozhlase prejav nášho kolegu alebo kolegyne, a ja si neviem dať k tejto tváre, k tomuto hlasu tvár. Ja mám veľký problém s tým. Lebo potom sa pýtam, pán kolega, pani kolegyňa, vy koho zastupujete a ako ste uznaná, neuznaná v tom okolí, ktoré vás volilo? Áno, máme taký systém, aký máme, a ja aj s našimi kolegami z hnutia sa pokúsim dať pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o tom, aby táto osobnosť, ktorá má byť na politických kandidátkach, aby bola tou osobnosťou, tak ako má byť.
A preto mi dovoľte, aby som predstavil pozmeňujúci návrh, ktorý dávam spolu s kolegom Igorom Matovičom a ktorý hovorí zhruba o 4 veciach. Prvá, aby sme povinne zverejňovali zoznam a evidenciu členov strany, resp. politického hnutia. Myslím si, že to by bolo fér a to by sa teda ukázalo, kde na akých postoch kto sa nachádza, nenachádza. V mnohých prípadoch sa ho zatĺka. Prídete, ja nie som, voči vám nemám nič, veď ja nie som s koalíciou ani s opozíciou, ja som mimo. Nakoniec zistíte po nejakých rokoch, však ten bol prepojený tak, že až korene prerástli na tretie poschodie. Takže myslím si, že to, aby sa zverejňovalo zoznam členov príslušnej strany alebo hnutia, myslím, že nikomu by neublížilo, a aby sme to prípadne aktualizovali aj ku koncu každého kalendárneho mesiaca, ako to navrhujeme. To je jeden bod.
Ďalší bod, ktorý myslím si, že tiež by stransparentnil hlavne ten tok financií, pretože najväčší problém je s tými financiami. Že? Stále prídeme, len je to o peniazoch v konečnom dôsledku a ja mám veľký problém, keď niekto povie, že dar pre stranu (povedané so smiechom), ja mám to, veľký s tým problém. Pretože dar pre stranu znamená do budúcna VIP veci, ktoré tá strana, keď sa podarí, bude mať, možnože mi poskytne. Hovorím v úvodzovkách, možnože mi poskytne, ale prax je v mnohom prípade iná a potom vidíme, ako to vyzerá. Takže ja som apriori proti darom, aby strany dostávali dary. Myslím, že to, čo dostávame z verejných prostriedkov, zo štátnej kasy až, až. A nemusíme ešte aj dary, pretože každý dar niečo obnáša. Ale my hovoríme aj o transparentnosti, nakladaním s týmito finančnými prostriedkami, a preto by sme navrhovali, aby finančné prostriedky poskytované politickým stranám zo štátneho rozpočtu, teda z verejných zdrojov, sa ukladali na osobitnom účte a aby boli zverejňované aj na webovom sídle príslušnej strany alebo hnutia. Osobný, osobitný tento účet však nesmie byť rovnaký ako osobitný účet, ktorý vedie politická strana na účely volebnej kampane. Takže myslím si, že to je ďalšia transparentnosť a sprehľadnenie toku financií aj pre našich občanov, ktorí nás každé štyri roky buď volia, alebo nevolia. Myslím, že tým pádom by vedeli, akí sme gazdovia.
Pretože čo sú voľby, občania Slovenska? No raz za štyri rokov, raz za päť rokov, za sedem rokov posielajte určitú skupinu ľudí gazdovať s vašimi peniazmi, či je to na úrovni obce, mesta, kraja, Slovenska, Európy, prezidenta, posielate gazdovať s vašimi peniazmi najlepších gazdov. A tu by som chcel vidieť najlepších gazdov 150 zo Slovenska, ktorých tu každé štyri roky posielate a ktorí by prakticky mali urobiť tú rozumnú, rozumné hospodárenie s týmito verejnými financiami, a, žiaľ, bojím sa, že nie stále sme v tom najlepšom móde a v tej zostave, ktorá vie najlepšie gazdovať s týmito peniazmi.
A chcem tu upozorniť ešte na jednu vec, keď sme pri tých peniazoch, že okrem priamej korupcie máme tu aj tzv. nepriamu korupciu, a tá nepriama, ja ju vnímam takto a dokonca je to aj v zákone, ale musím to ešte aj doštudovať, to hovorím otvorene, takže berte to ako s určitou rezervou, nepriama korupcia je tá, kde financie na dané plánované by vôbec ani nemali ísť, a oni tam idú. Obrazne povedané, už som raz hovoril, ale hovorím, berte to obrazne. Keď v Ubli, Uliči majú na základnej škole suché záchody, tak v Trnave z verejných prostriedkov nemôžme robiť ozónový park. No nemôžme, vážení! A to je tá nepriama korupcia, ktorú prakticky pri tom prvotnom rozdeľovaní nevieme povedať, že tie financie musíme dávať tam, kde nám to horí, kde nám tu zhorelo, kde nás tlačí päta. Ja viem, že sa to zle počúva, lebo takto sme nastavení už tých 27 rokov, čo sme tu, ale ja sa neviem s tým zmieriť a budem stále hovoriť, že tie financie musia ísť v prvom rade tam, kde sú, už pred desiatimi rokmi mali byť a sa neocitli. A to je veľký problém. A teraz mám na, na mysli aj ten východ, kde neni vôbec nič podľa pána premiéra bývalého, a to ma uráža ako obyvateľa Prešov.

Ďalší bod, ktorým dávame, a myslím si, že tento hlavne by mal byť gro tohto nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý dávam s Igorom, je to, aby sme urobili preferenčné hlasy, ktoré súčasný zákon umožňuje tak, že keď máte 3% z hlasov celej tej strany alebo hnutia, ktoré dostalo, pokiaľ to máte nad 3%, tak postupujete vyššie. To je ten náš spôsob, že ideme na samý koniec kandidátky, a nech nás občania prekrúžkujú. Zatiaľ v našom pozmeňujúcom návrhu to dávame iba v tej jemnejšej forme a tá jemnejšia forma je tá, že v rámci strany a hnutia, to znamená v rámci tej kandidátke, si budú môcť občania vybrať na základe absolútneho krúžku, to znamená, jedno, či máš 3%, alebo máš 1%, ale môžeš zostaviť týchto kandidátov podľa počtu krúžkov. Tak to to bolo napríklad aj pri voľbách do samosprávnych krajov a v mnohých veciach sa potvrdilo, že ľudia si vedia zastať svojho kandidáta, a dávali hlas tak ako im to tá jeho činnosť doteraz vyhovovala alebo nevyhovovala. Keď sa pýtam mnohých občanov, že kde by sme ešte mali niečo zmeniť, tak oni idú ešte ďalej. Oni hovoria napríklad, že niekomu sa páči Kotleba, pán Matovič, pán Fico, pán Bugár. Keby takto mohli dať naprieč politickým stranám svoje krúžky, tak až vtedy by sme zistili, aké odbornosti, aké osobnosti a aké indivíduá sú na našich kandidačných listinách jednotlivých strán, a potom by sme zistili, resp. by sme nútili tých predsedov, resp. predstavenstvo tej strany a hnutia, aby dávalo osobnosti, a doslova osobnosti na svoje kandidačné listiny, lebo tým pádom nebolo by si isté, či prví desiati budú v tom parlamente, alebo nebudú, a to občania, tiež tlmočím názor mnohých našich občanov, ktorých stretávam jednak na mojich mítingoch, jednak chodia do mojej kancelárie, či už v Prešove, alebo v Bratislave.
Takže do takéhoto levelu sme sa ešte nedostali, ale dúfam, že raz príde čas, že na Slovensku aj takto budeme vyberať kandidátov, a vtedy by som si povedal, že je to statočné a spravodlivé. Lebo keď tu máte niekoho, čo má 300 krúžkov, a niekoho, čo má 150-tisíc krúžkov a má rovnaký hlas, tak nehnevajte sa, ten, čo má 300 krúžkov je pre mňa neznámy človek, neznámy človek, a to, že zostal na kandidátku na zvoliteľné miesto iba kvôli tomu, že je v určitom, v pozícii možnože voči, hovorím, predsedovi alebo niekomu inému, to je už, žiaľ, takto zdeformované.
Takže, vážení, ja som za absolútny krúžok a v celom tom rozsahu, ale v tomto pozmeňujúcom návrhu ešte ho nedávame v rámci naprieč strán, ale dávame to iba v jednej strane.
Takže to sú zhruba naše návrhy, ktoré dávam spolu s kolegom Matovičom v tomto pozmeňujúcom návrhu. Takže týmto končím rozpravu a prečítam pozmeňujúci návrh, ak dovolíte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Martina Fecka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1034).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 doterajšom bode 26 v § 8a ods. 2 znie:
„(2) Strana je povinná zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam jej členov v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a dátum vzniku členstva a priebežne ho aktualizovať ku koncu každého kalendárneho mesiaca.“
2. v čl. 1 sa za doterajší bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:
„70. Doterajší text 25 sa označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2 až 5, ktoré znejú:
(2) Príspevky zo štátneho rozpočtu podľa ods. 1 musí strana viesť na osobitnom platobnom účte, ďalej len osobitný účet, vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ďalej len banka. Tento osobitný účet nesmie byť totožný s osobitným účtom podľa osobitného predpisu. 26aa) Údaje na osobitnom účte podľa predchádzajúcej vety musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií v rozsahu údajov o sume, dátume zaúčtovania, mene a priezvisku alebo názve platiteľa v texte účtovného zápisu a variabilnom symbole, ďalej len prehľad platobných transakcií.
Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi strana v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ministerstvu, ktoré ju zverejní na svojom webovom sídle.
(3) Plnenie povinností uvedené v ods. 2 stranou je podmienkou na vyplatenie príspevku zo štátneho rozpočtu podľa ods. 1.
(4) Strana je na svojom webovom sídle povinná zverejňovať údaje o používaní príspevkov zo štátneho rozpočtu podľa ods. 1 v rozsahu podľa osobitného predpisu. 26ab)
Údaje o vyhotovenej objednávke tovarov, služieb a prác strana zverejní do 10 dní odo dňa vyhotovenia objednávky a údaje o faktúre za tovary, služby a práce strana zverejní do 30 dní odo dňa zaplatenia faktúry.
(5) Strana je povinná zverejňovať údaje podľa ods. 4 nepretržite počas 5 rokov odo dňa ich zverejnenia.“
Poznámka pod čiarou odkaz 26aa znie:
„26aa) § 3 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
26ab) § 5b ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zátvorke zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1 doterajší bod 81 znie:
V § 31 ods. 6 sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 8a ods. 2“ a na konci sa pripájajú tieto slová „alebo ods. 6“.
4. V čl. 1 v doterajšom bode 88 v § 34e ods. 4 sa slová „podľa § 8a“ nahrádzajú slovami „podľa § 8a ods. 1 a zverejniť zoznam členov podľa § 8a ods. 2“.
5. Za čl. 1 sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/ 2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 207/ 2008 Z. z., zákona č. 477/ 2008 Z. z., zákona č. 145/ 2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 220/ 2011 Z. z., zákona č. 382/2011 Z. z., zákona č. 341/2012 Z. z., zákona č. 340/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 2 ods. 4 sa za slovo „sprístupňovať“ vkladajú slová „alebo zverejňovať“.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
6. v Čl. II sa za doterajší bod 19 vkladajú nové body 20 a 21, ktoré znejú:
„20. V § 68 ods. 5 znie:
(5) V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal v poradí najviac prednostných hlasov z kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície. Ak je politickej strane alebo koalícii pridelených viac mandátov a viac kandidátov získalo prednostné hlasy, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.“
21. V § 71 ods. 1 sa vypúšťajú slová „z kandidátov, ktorí získali aspoň 3 % prednostných hlasov.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. II sa za doterajší bod 24 vkladajú body 25 a 26, ktoré znejú:
„25. V § 94 ods. 5 znie:
(5) v rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal v poradí najviac prednostných hlasov z kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície. Ak je politickej strane alebo koalícii pridelených viac mandátov a viac kandidátov získalo prednostné hlasy, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
26. V § 97 ods. 1 druhá veta znie:
Ak však boli na hlasovacom lístku uplatnené prednostné hlasy, nastupuje ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Koniec novely zákona o politických stranách.
Takže končím, žime tak aby bolo aj chleba aj neba.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Fecko, pozorne sme vás aj s kolegami počúvali, tie vaše pozmeňovacie návrhy, si myslím, že majú opodstatnenie, až teda na jeden, lebo podľa nášho názoru je zverejňovanie členov politických strán priamo v rozpore s ústavou garantovaným právom na slobodné združovanie sa v politických stranách preto, pretože čím by bola tá sloboda vlastne, keby všetci tí ľudia boli evidovaní niekde, takže to je trošku také na zamyslenie, a mňa zaujalo to, čo ste povedali o tom vlastne, že sa tu stále prijímajú nové a nové zákony. My sme, vy ste tu starý matador v tomto, v tomto pléne, my sme tu nováčikovia v parlamente a naozaj pre nás to bolo šokom, keď sme vlastne zistili, ako funguje Národná rada, že vlastne princíp činnosti Národnej rady je o neustálom prijímaní nových a nových a ďalších a ďalších zákonov, v ktorých občan nemá absolútne šancu sa orientovať, a ja verím tomu, že ani drvivá väčšina poslancov ani len netuší, že koľko akých zákonov sme prijali za toto volebné obdobie, a takýto systém práce potom doslova generuje to, že jednotlivé politické strany niekedy predkladajú návrhy len preto, aby vôbec niečo predložili, a vlastne sme svedkom toho aj teraz v tomto bode, keď Slovenská národná strana predložila úplnú zbytočnú vec, ktorá nijakým spôsobom nezlepší život občanov na Slovensku, nezlepší životné podmienky, životnú úroveň, nezlepší vymožiteľnosť práva, jednoducho nezlepší život ľudí, ale my sa tu o tom bavíme a budeme sa baviť ešte asi dlho.
A toto jednoducho, keď nanič to nie je dobré, tak je to dobré na to, že sa to ukázalo, akým zlým spôsobom pracuje Národná rada. A ja som veľmi rád, že ste to tam povedali, a toto by sa malo celé zmeniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Fecko, povinné zverejňovanie členov politickej strany, ktoré už včera pretraktovala pani Remišová, odborníčka na všetko, je podľa mňa škandál. Na základe tohto zoznamu môžu byť ľudia perzekuovaní v práci, v škole, v okolí. Toto je čisté šialenstvo, čo včera predstavila pani Remišová, a vy ste to dnes predniesol. Pán Fecko, sklamal ste ma, takú blbosť predkladáte. To si pani Remišová s Matovičom nevie zrátať dva a dva? Škandál! Tieto zoznamy môžu byť zneužité viacerými spôsobmi. Nestačil tento paškvilový zákon z Dankovej dielne? Teraz prišiel dokument, akurát teraz som ho dostal, plný právnych nezmyslov, jeho nový dokument. A vy tento nástup totality ešte vylepšujete. Hurá, budúca koalícia Danko a Matovič, ktorá chce presadiť tri jednostranícke čistky, tak nejak to môžem nazvať. Už teraz sú ľudia perzekvovaní, vyhadzovaní priamo alebo obštrukciami z práce a škôl kvôli politickému názoru. Tento návrh môžem charakterizovať iba ako názov jedného staršieho filmu z 80. rokov a ten film sa volal Bože, ako hlboko som klesla.