Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia dovoľte mi v druhom čítaní vystúpiť k tomuto závažnému návrhu zákona a predložiť aj pozmeňujúci návrh. Tento návrh zákona nás zo začiatku postavil pred veľmi náročnú dilemu, a to preto, že na jednej strane obsahuje veľa dobrých prvkov, na druhej strane obsahoval aj prvky, ktoré sme vnímali od začiatku kriticky, a obidve tieto veci sa navyše v čase veľmi prudko vyvíjajú. Poslanci vládnej koalície predložili, teda najmä pán poslanec Bernaťák, veľmi rozsiahle pozmeňovacie návrhy, čo znamená, že ten zákon sa ďalej mení, a pri finálnom hlasovaní je preto potrebné veľmi, povedal by som, podrobne a poctivo zvážiť, ako hlasovať. Ja chcem na úvod oceniť, lebo sa to v tomto parlamente deje málo, a preto treba korektne povedať, že keď sme my v prvom čítaní ponúkli určitú, určité gesto a povedali sme, že vieme si predstaviť za spolu hlasovať za tento návrh, ak bude upravený prijateľným spôsobom, tak musím povedať, že pán poslanec Bernaťák na rozdiel od napríklad pani ministerky Lubyovej, ktorej sme dali takú istú ruku v súvislosti vysokoškolskými zákonmi, keď sa tu schvaľovali, a ona o ňu nejaký záujem neprejavila ani rokovať nechcela, tak pán poslanec s nami opakovane rokoval a výsledky tých rokovaní v nejakej časti aj premietli sa do toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol predložený. Takže to bez ohľadu na to ako to skončí, ako budeme hlasovať, toto chcem oceniť, lebo tak má parlament fungovať, a, bohužiaľ, funguje tak príliš málo často.
K samotnému obsahu zákona aj po zohľadnení tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré už boli predložené, treba povedať, že ten návrh ja by som jednoznačne neodsudzoval, naopak, vidím v ňom viacero pozitívnych prvkov. Poviem len príklady tých najpodstatnejších, viaceré z nich sú naozaj v tých pozmeňovacích návrhoch, nie v pôvodnom návrhu. Jeden z tých návrhov, ktorý asi vzbudzuje takú nevôľu tuto od poslancov Kotlebovej strany, je to, že sa návrh snaží vyriešiť situáciu, že ak Najvyšší súd rozpustí stranu politickú, pretože je v rozpore, jej konanie je v rozpore s ústavou a zákonmi tejto krajiny, tak vlastne doterajší, doterajšia legislatíva z toho robila len prázdnu literu, pretože nebránila tomu, aby ľudia, ktorí sa priamo takto podieľali na porušovaní ústavy a zákonov tejto krajiny, mohli na druhý deň kandidovať za inú politickú stranu a v podstate ju ovládnuť. Dokonca strana Kotleba - ĽSNS sa chváli tým, že už takúto záložnú stranu aj má,a dokonca jeden, myslím, jej poslanec dnešný za ĽSNS ide kandidovať za túto druhú stranu, teraz za primátora, aspoň tak som čítal v médiách, to znamená, že návrh, ktorý hovorí, že ak sa ľudia podieľali ako členovia štatutárnych orgánov alebo v iných dôležitých pozíciách prípravy programu na niečom, čo podľa Najvyššieho súdu je neprípustné, v rozpore s ústavou a čo muselo byť zrušené ako externý krok, ktorý sa tu zatiaľ udial len raz v demokratickej histórii Slovenska, tak je podľa mňa úplne namieste riešiť to, aby nemohlo sa to opakovať, a ja som rád, že, myslím, že najmä pán poslanec Kresák sa tomu venoval, ktorý tu nie je, že takýto návrh pripravil, a verím, že bude súčasťou zákona. Takisto by som chcel možno menej, menej principiálne, ale dôležité veci oceniť, zvýšenie transparentnosti, ktoré v tom návrhu pána poslanca Bernaťáka, ktorý je tam aj po našich diskusiách, je to napríklad povinnosť zverejňovať v reálnom čase pôžičky pre stranu, pretože dnes síce máme veľmi prísne predpisy pre to, ako sa zverejňujú dary, ale pôžičky sa, v podstate stačilo zverejňovať vo výročných správach, čo v prípade volebnej kampane znamenalo, že sa navzájom všetci dozvedeli až po funuse, teda po tom, čo až voľby boli vo výsledku, sa vlastne mohli občania dozvedieť, kto reálne financoval tú politickú stranu, resp. jej kampaň. Návrh je, aby sa to zverejňovalo v reálnom čase, čo považujem za významné zvýšenie transparentnosti, a považujem to za pozitívum.
Takisto za pozitívum považujem to a to musím povedať, že to bolo po našej vzájomnej diskusii, že sa po vzoru Českej republiky zavádza limit na dar jedného darcu, aby strana nemohla byť závislá na jednom darcovi, na jednom sponzorovi, ten limit navrhli vo výške 300-tisíc eur ročne, čo sa mi zdá dostatočné na to, aby na jednej strane strany, ktoré nie sú, povedzme nemajú štátny príspevok a podobne, mohli fungovať, a zároveň teda aby, aby to nebolo tak, že ľudia vlastnia strany, ale strany majú, naopak, svojich predstaviteľov.
Na opačnej strane oceňujem uvoľnenie flexibility, ktoré už v tom pôvodnom návrhu a ďalej sa dolaďuje, a to je to, že práve pri malých daroch, ktoré, naopak, sú základom demokracie, ktoré neumožňujú to, aby jeden človek vlastnil stranu, ale roztvárajú tú stranu širokej verejnosti, tak je tam v podstate ustanovenie, ktoré z toho robia, reálnu možnosť. Ako predseda strany, ktorá nemá štátny príspevok v tejto chvíli a ktorá naozaj žije z členského a z týchto drobných darov, môžem povedať, že je to veľké uľahčenie života, ak nie na každých hoci aj 10 eur vydá alebo je potrebné vystaviť papier, bude potrebné riešiť, s tým sú aj papierovačky, je tam podľa mňa primeraný limit zhruba tých 1 000 eur na to, kde už tá, ten režim bude veľmi prísny, to znamená, akýkoľvek väčší darca bude musieť ale byť veľmi prísne aj preverený, ale pri tých menších tam tiež je režim, ale taký voľnejší, ktorý podľa mňa v realite bude veľmi vhodný.
Tak to sú všetko tie pozitívne veci, aby som nebol negatívny. Potom sú veci, ktorých úmysel je dobrý, ale musím sa trošku stotožniť s kritikou tých, čo hovoria o tom, že úmysel a realizácia sú dve rôzne veci, a tie sú najmä dve.
Jeden je, že navrhovatelia od začiatku hovorili, že chcú obmedziť naozaj strany, ktoré sú reálne v podstate nástroje jedného človeka, ktoré jeden človek vlastní, ktoré nemajú reálnu členskú základňu ani sa o ňu nesnažia, a či už je dôvodom, ako ja si myslím, snaha Andreja Danka dať osobnú frčku Igorovi Matovičovi, alebo ako tvrdia predkladatelia, snaha rozvíjať slovenskú demokraciu, je to nakoniec jedno, lebo je podstatné, čo ten zákon prinesie, nie, nie, kto ho s akým úmyslom robí, koniec koncov do hlavy nikomu nevidíme. A tam musím povedať, že ja som tento, túto snahu vítal, lebo ja naozaj ten súčasný stav na slovenskej politickej scéne nepovažujem za zdravý. Nepovažujem ho za normálne, aby parlamentné strany mali 4, 13 alebo akýkoľvek takýto počet členov, aby sa uzatvárali, nejde o to, že by nemali kontrolovať svojich členov, koho si púšťajú do vnútra, ale aby sa v podstate uzatvárali takmer hermeticky, považujem to za veľmi nezdravé.
A zároveň to považujem za nezdravé v tom, že to umožňuje veľmi obmedzenému kruhu osôb alebo jednej osobe v podstate tú stranu vlastniť. Môžme hovoriť z hľadiska verejných financií, že narába so štátnym príspevkom, ale podľa mňa to je širšia otázka demokracie, že opakujem, že ľudia by mali mať strany, nie mali by byť vlastnené ich predsedami.
Z toho pohľadu ja som vítal snahy posilniť tú demokratizáciu, ale tie výsledky sú podľa mňa v lepšom prípade nie až tak veľmi veci meniace, v horšom prípade môžu byť až kontraproduktívne.
Použijem ten príklad, použijem príklady dva, jeden je, ktorý je v pozmeňovacom návrhu teraz predloženom, že nebude môcť byť názov strany identický s názvom fyzickej osoby, ktorá je teda predstaviteľom tej strany, štatutárom, aby som bol presnejší. Ja úplne chápem dobrý úmysel predkladateľov, lebo nie je to normálne, aby sa strany volali po ľuďoch, aj keď aj dneska v parlamente, také sú, posilňuje to takú tú person..., osobnú, v podstate až feudálnu povahu týchto, týchto strán. A z tohto pohľadu tomu úplne rozumiem a môžem povedať aj za seba, že hoci nám viacerí ľudia radili, aby sme tak konali aj my, lebo to pomáha v prieskumoch, však preto to aj väčšina tých strán urobila, myslím si, že nie kvôli egu svojich zakladateľov, tak som to vždy odmietal práve preto, že to podľa mňa dáva absolútne nesprávny signál demokratickej spoločnosti.
Na druhej strane je to konkrétne znenie, ako bolo navrhnuté, ešte, jak sa nemýlim, v ústavnoprávnom výbore malo svoje problémy, dneska je tu nové znenie, ktoré už je podľa mňa čistejšie, ale teda stále je tu otázka že či, či to v skutočnosti nebude pomerne ľahko oklamateľné. Poviem príklad.
Ak sa Boris Kollár rozhodne, že jeho strana alebo ich strana sa nebude volať Kollár s dvomi „l“, ale Kolár s jedným „l“, tak v podstate v tej chvíli je litera zákona naplnená, ale účel, účel nie je a takéto zmeny môžu skôr vyvolať posmech k zákonu a neúctu k zákonu, to znamená, že to treba vážiť s tým nepochybne dobrým úmyslom, ktorý ja naozaj neberiem a chápem ho, len dobrý úmysle v tomto prípade nestačí, musí byť aj naplnení účinným ustanovením. Takže to je napríklad niečo, kde v cieľoch by sme sa aj zhodli, ale ten samotný návrh, hovorím, nemyslím si, že bude spôsobovať niečo zlé, ale bude ľahko obíditeľný a spôsobí tým skôr túto, túto neúctu a výsmech.
Za také negatívnejšie, aj keď drobné, považujem to, že ten návrh obsahuje viacero takých drobných byrokratizujúcich prvkov. Niektoré sa podarilo odstrániť v diskusii, čo chcem tiež oceniť, ale poviem to na príklade, ktorý sa budeme snažiť ešte v pozmeňovacom návrhu... My máme dneska online členskú prihlášku, ktorú nám musí vyplniť člen, my ho môžme za člena predbežne prijať, ale, samozrejme, členom sa stáva až zaplatením príspevku členského, my máme pravidlá, že členský príspevok sa dá platiť jedine online, teda z účtu, tým pádom my máme oveľa presnejšiu a istejšiu vedomosť, že naozaj ten človek chce byť členom, lebo nestačí, že niekto za neho vyplní online prihlášku, čo naozaj môže byť ktokoľvek, ale musí aj poslať zo svojho vlastného účtu peniaze. To je na jednej strane veľmi flexibilné, lebo človek to môže robiť od počítača, na druhej strane je to aj pomerne chránené. Vy navrhujete to, aby toto nemožné, aby možné nebolo, aby človek musel tu prihlášku podpísať buď fyzicky, alebo zaručeným elektronickým podpisom, o opäť, keby sme boli v Estónsku, nemám s tým problém, lebo tam ten elektronický podpis používajú naozaj všetci a je užívateľsky prístupný, na Slovensku to tak nie je, ako človek, ktorý ten zaručený elektronický podpis má a ktorý si to všetko aj vystál na tých okresných úradoch, a snaží sa ho používať, môžem povedať, že je to pre väčšinu občanov strašiak, a väčšina občanov s tým pracovať nevie a nechce v tejto chvíli, to znamená, že reálne bude tá písomná forma dôležitá a sfalšovanie toho písomného podpisu je tá najjednoduchšia vec. To znamená, že zavádzate niečo, čo dáva menšiu mieru právnej istoty, a obmedzuje nás v niečom, čo dáva väčšiu mieru právnej istoty. Verím, že to nie je so zlým úmyslom, ani, ani to nie je nejaká zásadná vec, no tak nám to tí ľudia podpíšu, akože nezbláznime sa z toho, len sú to také zbytočnosti.
To isté, za závažnejšiu než zbytočnosť považujem tú navrhovanú povinnosť reportovať evidenciu členov ministerstvu. Lebo to naozaj opäť sa, otázka je, v ktorej krajine sme, ale ja sa priznám, že aj vo vyspelejších krajinách ako my by som sa obával, aby štátny orgán mal plne k dispozícii evidenciu členov opozičných politických strán, a nie som si veľmi vedomí, že by bolo nejaký veľký počet krajín, nemám komparatívnu analýzu, možno, kolega Dostál, vy ju budete mať, ale nemyslím si, že je to akýkoľvek európsky štandard, aby štátne orgány mali zoznamy členov strán. Považujem to za veľké riziko a z hľadiska momentálneho stavu toho zákona dokonca asi za najväčšie. Lebo s tými byrokratickými drobnosťami sa vysporiadame, s tým, či bude Kollár jedným l alebo s dvoma l, akože môže z toho bude nejaký výsmech, ale tiež to slovenskej demokracii až tak neublíži, ale to, či naozaj budeme musieť odovzdávať ako opozícia my a možno o tri roky vy, aby sme to povedali opäť férovo, zoznamy svojich členov, a či to potom bude zneužiteľné, keď dneska vieme, že za členstvo v opozičnej politickej strane sa niekde vyhadzuje z práce, v štátnej správe, vo verejnej správe, niekde sa posielajú daňové kontroly a deje sa mnoho iných vecí, a či teda aj, aj Slovenská národná strana toto chce pre svojich, pre svojich vlastných členov v prípade, že bude v opozícii. To znamená, to sú zase naopak tie problematické veci, hovorím až na túto jednu, ja ich vnímam skôr ako drobnejšie, musím povedať. Takže z tohto hľadiska, z tohto hľadiska ten postoj k návrhu naozaj nie je jednoduchý, zatiaľ pre mňa, ja som začal tými pozitívami, naschvál, a tie sa mi zdajú stále dôležitejšie, ale nutné, a preto chcem aj oceniť aspoň, pán navrhovateľ, ste mi dali informáciu, neviem, či už je verejná, že sa bude hlasovať až na budúcej schôdzi. Čo považujem, ak to tak bude, za veľmi pozitívny prvok, lebo naozaj bude čas veľmi poctivo zvážiť všetko, čo je. Ja si dokonca myslím a dlhodobo navrhujem, že by to malo byť štandard pri každom zákone, že teda v tretie čítanie by malo byť až na ďalšej schôdzi, čím by sa naozaj vytvorilo po uzavretí všetkých pozmeňovacích návrhov priestor si to premyslieť, napríklad v prípade zlého ustanovenia možno ešte ti druhé čítanie znovu otvoriť a opraviť to, tým chcem len pochváliť, že vy to teda, ak som to správne pochopil, idete urobiť a je to podľa mňa veľmi tiež dobrý, dobrý procesný prvok. Za, za mojich kolegov spolu si dovolím predložiť, aj teda s podporou poslancov iných klubov, také, niekoľko technických návrhov, ktoré riešia niektoré aj tie problémy, ktoré som povedal, žiadny z nich a to chcem dopredu avizovať, nie je zásadný. To znamená, toto nie sú tie zásadné zmeny, tie sú buď už v tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli podané, alebo sa priznám, že keďže bolo nám jasne povedané, že nemajú šancu, tak sme ani nevideli dôvod ich, ich pripravovať, ale tu sú naozaj tie, ktoré, ktoré by mohli byť aj schváliteľné, lebo žiadnym spôsobom nenarušujú logiku ani zákona dnešného, ani vašej novely, ale je to na zváženie poslancov vládnej koalície.
Takže dovoľte mi, dovoľte mi ten návrh predniesť, ja, samozrejme, tak ako mám, vždy prednesiem text, normatívne znenie a potom stručné odôvodnenie.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. 1 a v 26. bode sa v § 8a vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
„(2) Ak zaregistrované stanovy umožňujú vznik členstva prijatím členského príspevku, za vlastnoručne podpísanú žiadosť o prijatie za člena strany sa považuje aj doklad o prijatí členského príspevku nad 100 eur.“
Doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3.
Toto je náš prvý návrh, ktorý v podstate hovorí veľmi jednoduchú vec, že už podľa dnešného zákona musíte zo zákona nad 100 eur posielať členské bezhotovostným prevodom, s čím teda nemám žiadny problém, my to robíme od 1 eura, čím pádom je naozaj jasné pri príspevku nad 100 eur, kto ho poslal. Neni tam žiadna otázka o tom, že išiel z toho účtu, preto navrhujeme, aby v tom prípade nemusela tá prihláška byť vlastnoručne podpísaná, ale stačila by online prihláška v kombinácii s touto platbou, čo by teda bolo veľmi flexibilné pre občana a zároveň teda by poskytovalo veľkú mieru právnej istoty o tom, že nedošlo k falošnej alebo vymyslenej prihláške. 2. V čl. 1 sa za 61. bod vkladá nový 62. bod, ktorý znie: 62. V § 23 ods. 6 písm. f) znie:
„f) číslo platobného účtu darcu vedeného v banke alebo číslo platobnej karty darcu vydanej bankou pri peňažnom dare,“.
Zostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
3. V čl. I 67. bod znie:
67. V § 24 ods. 2 prvá veta znie: „Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný prevodom z iného účtu alebo platobnou kartou vydanou bankou platiteľovi, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak hodnota peňažného daru od jedného platiteľa nepresiahne v kalendárnom roku 1 000 eur.
4. V čl. I 68. bode [§ 24 ods. 3 prvá veta] sa slová „prevodom z iného účtu“ nahrádzajú slovami „prevodom z iného účtu alebo platobnou kartou“.
Pôvodne tu je, ako som už spomenul, podľa návrhu predkladateľov bude možné tohto zákona dary do 1 000 eur posielať z účtu, ale bez notársky overenej darovacej zmluvy. Je to podľa mňa veľmi dobré, lebo ako som už spomenul, keďže to bude z účtu, ktorý je pomenovaný, tak nebude pochybnosť o tom, že kto ten dar dal, žiadne igelitky alebo falošné dary nehrozia a zároveň, keďže darca nemusí ísť k notárovi a nie je tam tá byrokracia, uľahčuje to život tým, ktorí naozaj takéto mali dary do 1 000 eur chcú, chcú získavať.
Poviem len za nás, že mi hoci sme malá relatívne chudobná strana krátko existujúca, máme ich už niekoľko desiatok len za tento rok, takých darcov. A možno už aj cez stovku. Zároveň, čo my navrhujeme, to je stav, ktorý navrhujete vy, a ja ho veľmi podporujem a ďakujem za jeho založenie, my jediné, čo chceme, je doplniť ho, aby sa takéto malé dary dali dať aj platobnou kartou, ak je tá platobná karta vydaná fyzickej osobe slovenskej. To znamená, že nehrozí, že by niekto kúpil v Austrálii anonymnú debetovú kartu a cez to posielal. My navrhujeme, že ak máte ako slovenský občan kartu na vaše meno, aby ste nemuseli posielať len z účtu a mohli to posielať aj z karty. Je to, samozrejme, ako som už vysvetlil, to sú technické zmeny, ale bol by to výrazne vyšší komfort pre ľudí, ktorí sú zvyknutí pracovať s platobnými kartami.
Ďalší bod.
5. V čl. 88 v bode, § 34e ods. 4 druhá veta sa za slová „žiadosť o prijatie za člena strany“ vkladajú slová „alebo doklad o prijatí členského príspevku nad 100 eur“. To je technická zmena, už tomu k tomu prvému, čo som vysvetľoval, takže nebudem to opätovne odôvodňovať.
6. V čl. III sa za 56. bod vkladá nový bod, ktorý znie:
„57. § 15 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
(3) Ak predaj predmetov propagujúcich program a činnosť strany alebo jej členov uskutočňuje obchodná spoločnosť, ktorú strana založila, alebo sa stala jej jediným spoločníkom podľa osobitného predpisu,15) na týchto predmetoch sa uvádza: názov, sídlo a identifikačné číslo tejto obchodnej spoločnosti; názov tejto obchodnej spoločnosti, ak sú predmetom predaja drobné reklamné predmety.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„15) § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 85/2005 Z. z.“
Zostávajúce novelizačné body sa primerané prečíslujú. Tento novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Toto je ešte technickejší bod, ktorý vyplýva z našej aplikačnej praxe. Ako viete, možno neviete, podľa súčasného platného právneho stavu je na každý predmet, ktorý, alebo aj video, alebo čokoľvek používané v kampani nutné uviesť, kto ho objednával a kto ho dodal, pričom pri drobných reklamných predmetoch, ako sú perá, by to bolo priveľa, tak sa povedalo, že tam musí byť aspoň, kto to objednal. A za normálnych okolností je, je takým niečím politická strana.
Ale napríklad v našom prípade, viem, že sú aj iné politické strany, ktoré si v rámci možností zákona založili dcérsku spoločnosť práve na realizáciu takýchto vecí. Zákon to dovoľuje, aj keď ju obmedzuje práve na propagáciu a podobne. A my len chceme upraviť, aby bolo jasné, kto, koho meno má byť potom uvedené na tomto predmete. Keďže ide o dcérsku spoločnosť politickej strany, to, že je to dcérska spoločnosť, je verejne známe, musí byť aj uvedené, nedochádza k žiadnemu zníženiu transparentnosti, práve naopak, bude jasne povedané, koho meno tam musí byť.
Na záver si dovoľujem požiadať o nasledovné hlasovanie, spoločne k bodom 1 a 5, spoločne k bodom 2 až 4 a samostatné hlasovanie o bode 6.
Vyplýva z toho, že sú to tri návrhy, ktoré niektoré majú viac bodov, takže vlastne sa bude hlasovať vecne o každom návrhu osobitne s tým, že niektoré majú viac legislatívnych bodov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a za podporu.
