34. schôdza

Ďakujem.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Janckulík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu: Okres Námestovo je najväčší okres na Orave čo do počtu obyvateľov aj rozlohou. Napriek tomu ako jediný z oravských okresov nemá vybudované klientske centrum, kde by na jednom mieste sídlili orgány štátnej správy. Situácia na úradoch v Námestove je pre občanov celej spádovej oblasti značne neprehľadná a časovo veľmi náročná, keďže úrady sú roztrúsené po celom meste. Navyše mesto nemá mestskú hromadnú dopravu a už len samotné cestovanie medzi úradmi spôsobuje mnohým ľuďom veľké komplikácie. Štát by mal mať záujem vytvoriť adekvátne pracovné podmienky aj samotným zamestnancom štátnej správy, na ktorých sú zo strany štátu, ale aj verejnosti vynakladané veľké nároky. Zamestnanci sa však dennodenne potýkajú so zlým materiálno-technickým vybavením svojich pracovísk, ktoré im ich prácu neuľahčuje, práve naopak.
Vážená pani ministerka, približne pred dvoma rokmi ste boli ako štátna tajomníčka ministerstva vnútra na obhliadke potenciálnych priestorov na zriadenie klientskeho centra štátnej správy pri Okresnom úrade v Námestove. Bývalý pán minister Kaliňák ma prostredníctvom odpovede na hodine otázok v septembri 2017 informoval, že ministerstvo vnútra vyhodnotilo ako najviac vyhovujúce priestory bývalej polikliniky v Námestove, a avizoval, že na jeseň 2017 budú pokračovať rokovania s vyšším územným celkom Žilina o nadobudnutí tohto objektu, aby sa tam následne mohlo zriadiť klientske centrum. Momentálne je september 2018 a k rokovaniam s vyšším územným celkom Žilina doposiaľ nedošlo a Námestovo neustále čaká na zriadenie klientskeho centra. Žilinský samosprávny kraj má vo svojom vlastníctve budovu starej polikliniky, ako aj nedostavaný skelet polikliniky, ktoré ministerstvu vie na tento účel ponúknuť. Nie je však možné neustále čakať na rozhodnutie ministerstva vnútra, pretože Žilinský samosprávny kraj by vedel tento priestor zhodnotiť a využiť aj na iný účel a ministerstvo potom bude mať problém nájsť vhodné priestory na vybudovanie klientskeho centra.
Vážená pani ministerka, vzhľadom na uvedené skutočnosti vás prosím o odpoveď, v akom procese sa nachádza rozhodovanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ohľadom zriadenia klientskeho centra orgánov štátnej správy v Námestove. Ďakujem.

Ďakujem.
Je mi cťou privítať pri pulte pána poslanca Eleméra Jakaba. Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci, za milé slová. Ďakujem.
Interpeloval by som pána ministra životného prostredia: Vážený pán minister životného prostredia Érsek, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a s § 129 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem adresovať nasledovnú interpeláciu, týkajúcu sa ochrany najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe – Žitného ostrova – a stavu riešenia environmentálnych záťaží na Slovensku. V tejto súvislosti sa pýtam: V akom štádiu je ochrana Žitného ostrova? V akom štádiu riešenia sú environmentálne záťaže na Slovensku? Nie je možné urýchliť proces ich odstraňovania?
Takže toľko som mal, veľmi pekne ďakujem aj za potlesk, milí kolegovia.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujeme veľmi pekne za milé oživenie.
Ďalší vystúpi pán poslanec Oto Žarnay.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podávam interpeláciu na ministra spravodlivosti vo veci Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledujúcu interpeláciu poslanca: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako samostatná právnická osoba patriaca do rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, zriadená zákonom č. 308/1993 Z. z. na základe medzinárodnej zmluvy, pôsobí od roku 2004 ako slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zo správy o činnosti za rok 2017 okrem iného vyplýva, že stredisko prijalo 70 podnetov, z ktorých bolo deväť odôvodnených podľa antidiskriminačného zákona, a podalo dve žaloby v danom roku. Uskutočnilo deväť prevenčných vzdelávacích aktivít pre ústredné orgány štátnej správy i pre verejnú správu, z ktorých na dvoch, a to pre Magistrát hlavného mesta Bratislava, boli prítomní štyria účastníci, a pre ministerstvo hospodárstva, kde bolo prítomných osem účastníkov. Celkovo stredisko uvádza 125 vzdelávacích aktivít na základných a stredných školách a 23 na pôde rôznych inštitúcií s celkovou účasťou 3 933 ľudí, z toho 53 aktivít, čiže 36 % v Bratislavskom kraji, no v Prešovskom kraji sedem aktivít, to je 5 %, a v Košickom kraji päť aktivít, čo sú tri percentá.
V rámci pôsobenia na sociálnych sieťach na Facebooku, citujem priamo zo správy strediska. Stránka strediska na sociálnej sieti Facebook si za rok 2017 upevnila svoje postavenie a získala 254 lajkov. Ku koncu roka 2017 v stredisku bolo kliknutých 440 lajkov a za rok 2017 stredisko zdieľalo na sociálnej sieti Twitter 94 príspevkov a od založenia účtu nadobudlo 59 sledujúcich. Od minulého roku tak stredisko získalo takmer 20 nových sledujúcich. Koniec citácie.
Stredisko vypracovalo a následne prostredníctvom svojho webového sídla zverejnilo celkovo 22 odborných stanovísk vo veciach súvisiacich s porušením zákazu diskriminácie, z toho v dvanástich identifikovalo chránený dôvod. Stredisko autorsky a edične pripravilo a vydalo päť titulov, ktoré boli zverejnené na jeho webovom sídle, všetky sú správy, hodnotiace a výskumná, a jednu detskú maľovanku. Vo výročnej správe o hospodárení za rok 2017 stredisko uvádza záväzný limit dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2017 na financovanie jeho činnosti v sume 553 242 eur na bežné výdavky, z čoho na základné platy bolo čerpané vo výške 183 306 eur, odmeny boli čerpané vo výške 21 925 eur, na poistné a príspevok do poisťovní bolo čerpané vo výške 83 472 eur, čo je celkom 288 703 eur, čiže 52,18 % z celkového finančného limitu, ktorý bol kompletne vyčerpaný, a žiadne iné príjmy uvedené nie sú.
Z pohľadu občana, bežného človeka, sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ak má vôbec o ňom vedomosť, javí ako formálna inštitúcia za viac ako pol milióna eur ročne bez akéhokoľvek pozitívneho dopadu na riešenie jeho problémov a bez schopnosti priniesť mu v budúcnosti prostredníctvom svojej prevenčnej činnosti želateľné výsledky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o pôsobenie tejto inštitúcie v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa a v oblasti dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a vzhľadom na záujmy občanov Slovenskej republiky, interpelujem Vás, pán minister, nasledovnými otázkami:
Ak považuje ministerstvo prácu Slovenského národného strediska pre ľudské práva za úspešnú, čo z uvedených faktov, ktoré zverejnilo samotné stredisko, tomu reálne nasvedčuje?
Aké kroky, najmä legislatívneho charakteru, chce ministerstvo podniknúť pre zmenu organizácie, správy a pôsobnosti strediska na reálne zvýšenie kvality jeho práce a zmeny územnej, obsahovej a personálnej proporcionality jeho pôsobenia?
Ako chce ministerstvo zabezpečiť zmeny, predovšetkým legislatívne, v pôsobení správnej rady, v znížení formálneho pôsobenia strediska, skvalitnenia manažmentu a skutočného zviditeľnenia a prevenčného a právneho pôsobenia strediska?
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalšia v rozprave, pani, s ďalšou, pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, moja interpelácia sa týka ministerstva zahraničných vecí, interpelujem teda pána ministra zahraničných vecí ohľadne ochrany slovenských občanov v zahraničí.
Nakoľko som aj sama mala pred viac ako 10 rokmi veľmi negatívnu skúsenosť s ambasádou v Spojených štátoch amerických, keď som bola s mojimi ťažko postihnutými hercami reprezentovať Slovenskú republiku, leteli sme do Spojených štátov amerických, cítila som povinnosť, že zavolám na ambasádu a spýtam sa, predsa len ste tam, reprezentujete Slovensko a či v prípade akýchkoľvek problémov sa na nich môžem kontaktovať a tak. Dostala som pomerne negatívne odpovede, takže nakoniec som zabudla na to, spoliehala som sa na vyššiu moc a na to, že táto reprezentácia, naše trojtýždňové turné naozaj s unikátnym divadlom a projektom dopadne veľmi dobre. Nikdy som na to nezabudla. Samozrejme, sme potom vystupovali v New Yorku. Médiá nás dosť propagovali, takže sa mi ohlásila ambasáda na posledný deň po medializácii, že takéto unikátne divadlo zo Slovenskej republiky reprezentuje a prichádza hrať v New Yorku, a vtedy sa mi ambasáda ohlásila, že či by pán veľvyslanec mohol prísť na predstavenie. Tak som odkázala, že môže ako súkromná osoba, nech sa neprizná, že je veľvyslanec Slovenskej republiky. Pretože ja sa nebudem k nemu priznávať tiež, tak ako sa on nepriznal ku nám. Dobre.
Ďakujem veľmi pekne, teraz si dovolím prečítať moju interpeláciu.
V súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci fungovania zastupiteľských úradov v prípade pomoci Slovákom v zahraničí pri krízových udalostiach.
Obrátili sa na mňa s podnetom občania, ktorí sa v úvode augusta tohto roka nachádzali na indonézskom ostrove Lombok v čase ničivých a tragických zemetrasení. Pri ich slovách, ale aj skúsenostiach iných turistov či ľudí pracujúcich za hranicami, ktoré som si vypočula v minulosti, sa, žiaľ, priam sama vyslovuje otázka, či sa vieme postarať o našich občanov v krízových situáciách.
Dva páry mladých Slovákov, ktorí sa v lete vybrali do Indonézie, v čase zemetrasení 5. a 6. augusta sa ocitli na ostrove Lombok... (Zaznievanie gongu.) Ďakujem. ... sa ocitli na ostrove Lombok, na prvý pohľad splnili, čo mali. Minimálne dvaja z nich boli vopred nahlásení v systéme ministerstva zahraničných vecí, že sa v danom čase budú v oblasti nachádzať. Napriek tomu ich zastupiteľský úrad v Jakarte či iný orgán ministerstva zahraničných vecí v čase krízovej situácie sám nekontaktoval. V čase zemetrasení tak urobili títo samotní občania, ktorí na ochromenom ostrove získavali len obmedzené informácie. Po kontaktovaní zastupiteľského úradu sa, žiaľ, dozvedeli len toľko, že situáciu veľvyslanectvo zaznamenalo, zisťovali potenciálnu hrozbu vÍn cunami a následne sa už len dotknutých občanov pýtali na ich pocity z udalosti, pričom z takejto komunikácie občania nenadobudli práve pocit profesionálneho prístupu. V poriadku, títo občania mali na ďalší deň zabezpečený let z ostrova a nepožadovali žiadnu mimoriadnu pomoc. Samotný zastupiteľský úrad ich však napriek ďalším zemetraseniam ešte počas nasledujúcej noci samostatne už vôbec nekontaktoval.
V kontraste s týmto prístupom je ale potom najmä fungovanie služieb zastupiteľských úradov iných krajín. Konkrétne sa s týmito našimi občanmi na mieste nachádzali aj občania Rakúska, ktorí boli priamo kontaktovaní od svojich zastupiteľských úradov či informovaní aktuálnymi SMS správami každých tridsať minút o vývoji situácie.
Práve určitá proaktivita zastupiteľského úradu je v takejto chvíli očakávaným príspevkom k pocitu istoty nášho občana a je často mimoriadne dôležitá práve pre usmernenie ľudí v týchto stresových situáciách. A tento prípad nie je v tomto ponímaní ojedinelým. Rešpektujem, že práca zastupiteľských úradov má určité limity, avšak očakávaný je práve proaktívny ľudský prístup v ponúkaní možných riešení krízových situácií, poskytovaní aktuálnych informácií a zaujímaní sa o ďalší vývoj situácie občanov. V tejto súvislosti ma zaujíma niekoľko faktov k práci našich zastupiteľských úradov v jednotlivých krajinách:
Po prvé, bol v spomínanom prípade postup veľvyslanectva Slovenskej republiky v Jakarte správny?
Prečo sa zastupiteľský úrad ďalej o slovenských občanov v krízovej oblasti nezaujímal?
Aké kvalifikačné predpoklady musia spĺňať pracovníci zastupiteľských úradov, ktorí komunikujú s občanmi v krízových situáciách?
Prechádzajú pracovníci, ktorí komunikujú s občanmi v krízových situáciách, psychologickými testami?
Kto a akou formou zabezpečuje informovanie slovenských občanov nahlásených v systéme ministerstva zahraničných vecí v krízových situáciách?
Považujete fungovanie týchto služieb za dostatočné?
Majú podľa ministerstva zahraničných vecí zastupiteľské úrady a menovite práve konzulárne služby a krízové situácie dostatočné personálne kapacity v jednotlivých štátoch?
Vopred ďakujem a interpeláciu som podala písomne. Ďakujem.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa niekto hlási z poslancov ústne. Nie. Jedna poslankyňa, končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Pčolinská.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som z tohto miesta predniesla interpeláciu na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu v súvislosti so zákonom, školským zákonom 61/2015 Z. z., ktorý sa týka duálneho vzdelávania a vôbec poskytovania praktického vzdelávania v našom školskom systéme.
Jedná sa o to, že – len pre pripomenutie – v júni v roku 2018, teda tohto roku, sme v rámci Národnej rady prijali návrh zákona, vládny návrh zákona, ktorým sa upravuje predmetný návrh, ktorý upravuje duálne vzdelávanie a všetky tieto náležitosti, a jedným alebo jednou z takých typických čŕt v rámci tohto zákona, ako všetci vieme, keďže sme ho preštudovali, bolo, že sa zjednodušil celkový proces nástupu zamestnávateľov malých a stredných podnikateľov, ale teda najmä aj živnostníkov do celého systému duálneho vzdelávania, a taktiež sa tam značne má alebo je úmysel znížiť administratívnu záťaž, ktorá súvisí s posudzovaním spôsobilosti jednotlivých zamestnávateľov poskytovať tieto služby alebo tieto úkony, ktoré súvisia s duálnym vzdelávaním a odborným vzdelávaním vo všeobecnosti.
V dôvodovej správe predmetného návrhu zákona sa tiež uvádza, že nemalým motivačným prvkom pri poskytovaní a vôbec zavedení duálneho vzdelávania je aj finančný príspevok, ktorý je určený na kompenzáciu poskytovania duálneho vzdelávania, pričom ale je potrebné povedať, že po preštudovaní tohto predmetného návrhu zákona je vidno, že tieto prostriedky v podstate budú mať formu štátnej pomoci. A tu sa vlastne dostávame k tomu, prečo som sa podujala interpelovať pani ministerku. Ide o to, že poskytovateľom tejto štátnej pomoci bude jednak ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj ministerstvo vnútra, pričom bude sa jednotlivý ten finančný obnos pre jednotlivých žiadateľov vyplácať prostredníctvom istej schémy, pričom túto schému každé z uvedených ministerstiev vypracuje samo, samozrejme, v súlade so zákonom o poskytovaní štátnej pomoci.
Tu by som chcela povedať, že je zrejmé už teraz, že celkový proces prideľovania týchto prostriedkov, týchto finančných prostriedkov bude značne administratívne náročný, čo môže spôsobiť minimálne dve veci, a síce že žiadatelia, teda najmä tí strední a malí podnikatelia, nehovoriac o živnostníkoch, nebudú mať vôľu vstúpiť do procesu duálneho vzdelávania, alebo tí, ktorí už tam nejakým spôsobom zainteresovaní sú, tak na strane druhej budú mať tendenciu nejakým spôsobom utlmovať svoje aktivity. A summa summarum, keď sa na to pozrieme holisticky, zistíme, že ten systém prideľovania tých finančných prostriedkov z hľadiska administratívnej záťaže bude niekoľkonásobne väčší ako ten, ktorý vlastne ministerstvo školstva zrušilo novelou predmetného návrhu zákona, o ktorom som hovorila v úvode. A z týchto dôvodov som sa teda podujala, dovoľujem si z tohto miesta interpelovať pani ministerku školstva, a síce mám na ňu tri konkrétne otázky:
Prvá: Ako je pripravené vami riadené ministerstvo naplniť cieľ, ktorý ste si stanovili v novele zákona o odbornom vzdelávaní a príprave v oblasti efektívneho vstupu stredných odborných škôl, zamestnávateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov vrátane živnostníkov do systému duálneho vzdelávania prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže?
Druhá otázka: Aké opatrenia má vami riadené ministerstvo pripravené v prípade, že realizáciou novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zamestnávateľom nevznikne nárok na príspevok na aktuálnych žiakov s učebnou zmluvou, alebo v prípade, že z dôvodu administratívnej a nárokovej náročnosti procesu získavania štátneho príspevku dôjde k postupnému útlmu rozvoja systému duálneho vzdelávania?
Tretia otázka: Nespôsobí vami vypracovaná novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave výrazné spomalenie rozvoja systému duálneho vzdelávania, respektíve aj útlm aktuálne poskytovaného praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania?
Vopred ďakujem za odpovede a svoju interpeláciu som doručila aj písomne. Vďaka.