34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, v prvej uvedenej veci, ktorej došlo, ku ktorej došlo v Žiline z piatka 20. júla na sobotu 21. júla bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline začaté trestné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Zároveň bolo vznesené obvinenie trom osobám. Po ďalšom zistení skutkového stavu bola vec postúpená na príslušný útvar Národnej protiteroristickej jednotky (NAKA) Prezídia Policajného zboru, kde bola vyšetrovateľom zmenená právna kvalifikácia, podľa ktorej už bol predmetný skutok posudzovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 104 písm. e) Trestného zákona a ďalej prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. e) Trestného zákona. Skutok bol spáchaný z osobitného motívu pre príslušnosť osôb k rómskemu etniku. V tomto prípade sú všetci traja obvinení stíhaní väzobne.
Ohľadne ďalšej veci, čo ste sa pýtali, ktorá je predmetom vašej otázky a ku ktorej došlo v Trenčíne, uvádzam, že vo veci je vedené trestné stíhanie príslušným útvarom Národnej protiteroristickej jednotky (NAKA) Prezídia Policajného zboru a obvinenie bolo vznesené voči trom osobám pre trestný čin výtržníctva. V uvedenom prípade páchatelia napadli dvojicu mladistvých pre ich sexuálnu orientáciu, čo bolo na základe dokazovania aj potvrdené.
Pokiaľ ide o osobitnú kategóriu extrémistických trestných činov, tzv. trestných činov z nenávisti, to znamená trestné činy spáchané z osobitného motívu, teda z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie v súlade s § 140 písm. e) Trestného zákona, tak do septembra roku 2018 bolo zaznamenaných spolu 17 takýchto prípadov, oproti roku 2017 bolo zaznamenaných 34 takýchto prípadov. Uvedené poukazuje na mierne klesajúcu tendenciu počas tohto roku, no však budeme múdrejší až ku koncu roku, ku skončení kalendárneho roka, kedy budeme vedieť porovnávať kvantifikované štatistické údaje z roku 2017 aj z roku 2018.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pekne pozdravujem všetkých pánov ministrov, panie ministerky a chcem sa poďakovať aj za odpovede na moje interpelácie, ktoré som v podstate adresoval v rovnakej podobe na pána premiéra, na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky aj na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Jednalo sa o hybridné hrozby, ktorým čelí celá Európa, a chcem sa poďakovať touto cestou za odpovede teda, ktoré boli zaslané z ministerstiev aj z Úradu vlády Slovenskej republiky. Akurát by som chcel doplniť, že trošičku mi tam chýba zameranie konkrétne na problém hybridných a kybernetických hrozieb smerom na jednotlivé voľby, ktoré nás v najbližšom čase čakajú, pretože toto je téma, ktorá sa rieši napriek celou Európou.
Mimoriadnu pozornosť tomuto venovali napríklad v Rakúsku, vo Francúzsku, v Holandsku a v niektorých ďalších krajinách. A to mi v tých odpovediach tak trošku chýba, akým konkrétnym spôsobom mienime v tejto súvislosti postupovať my a do akej miery sa inšpirujeme napríklad tým, ako postupovali v tejto veci naši priatelia v Európskej únii, konkrétne napríklad Švédske kráľovstvo, ktoré malo voľby minulý týždeň v nedeľu, tak tam sa na túto tému verejne – a to by som rád zdôraznil –, verejne diskutovalo niekoľko mesiacov, minimálne teda pol roka, ako som to sledoval ja, takže toto mi v tej vašej odpovedi chýbalo.
Ja sa určite k tejto téme ešte vrátim. Predpokladám, že kľúčový problém nie je ani tak problém komunálnych volieb, ale budeme čeliť tomuto problému v nejakej podobe, očakávam, najmä v prezidentských voľbách a v eurovoľbách. Takže toto nie je slovenský, to je celoeurópsky problém a rád by som sa k tejto téme potom s vaším dovolením vrátil a budem očakávať, že vo vašich odpovediach sa teda konkrétnejšie zameriame aj na to, akú stratégiu si chceme určiť spoločne, pretože toto nie je len o vašich ministerstvách, ale o celom verejnom sektore, ktorý by sa s tým mal vysporiadať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Predložila som interpeláciu na pána ministra životného prostredia vo veci skládky lúženca v Seredi. Ide o závažnú environmentálnu záťaž, ktorá poškodzuje životné prostredie. Predložila som pánu ministrovi tri otázky, a teda som vrcholne nespokojná s odpoveďou, ktorá mi bola doručená. Bola som priam pobúrená, čo vlastne viedlo aj následne k tlačovej besede, kde som, kde som teda apelovala pána ministra, aby urobil nápravu.
Totižto ide o skládku, ktorá naozaj znečisťuje životné prostredie, podzemné vody, ale aj ovzdušie. Pýtala som sa, že aké opatrenia ministerstvo bude robiť, aký monitoring vzhľadom na to, že v katalógovom liste k tejto skládke je uvedené, že monitoring je potrebné robiť, ale od roku 2015 sa neprevádzkuje a vlastne nemáme ani do dnešného dňa informácie o aktuálnom stave kvality podzemnej vody ani o tom, či vôbec ľudia žijúci v okolí sú informovaní o tom, že podzemná voda v okolí môže byť kontaminovaná.
V tomto kontexte, teda dostala som odpoveď, ktorá bola podpísaná v zastúpení pána ministra, tak neviem, či ju čítal, ale ak ju čítal, tak ho prosím; nečítal, tak prosím, aby si ju pozrel, pretože tá ľahostajnosť, ktorá úplne kypí z tejto odpovede s tým, že vlastne nezáujem rezortu riešiť túto situáciu a vyviňovať sa z papierovačiek, o tom, že vlastne nevieme, kto je, kto je zodpovedný a že vlastne skládka leží na cudzích pozemkoch. Tak už predsa pán minister si nechal schváliť zákon, ktorý túto problematiku rieši, ten zákon už je platný a v čase, kedy mi bola odpoveď napísaná, už takisto, takisto platil. Čiže určenie zodpovednej osoby by nemalo, nemalo byť dôvodom na to, že necháme poškodzovať zdravie a životné prostredie ľudí.
Takže ja by som, žiaľ, pán minister tu nie je, ja by som ho týmto chcela vyzvať, aby mi odpoveď aktualizoval, doplnil a aby sa za ňu nemusel hanbiť, pretože toto, čo som tu dostala, je ozaj na jednu veľkú hanbu. A prosím, keby sme mohli hlasovať o tom, že dnes teda, neviem, to uznesenie, ale ako nespokojnosť s odpoveďou.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Môžme potom o tom hlasovať spoločne, hej? Na konci, hej? V hlasovaní.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Tak ja by som bola rada, keby sa hlasovalo o tejto mojej interpelácii, pretože predpokladám, že v rámci celku sa to zoberie na vedomie, ale by som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nie. Bude sa hlasovať o tom, že ste nespokojná, ale že v rámci hlasovania, že, hej?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno, v rámci hlasovania o nespokojnosti s odpoveďou. Áno, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, opäť raz. Asi si tu zriadim nejaké detašované pracovisko, ale k veci.
Mám interpeláciu, ak dovolíte, na pani ministerku kultúry. V zásade sa jedná o podnet, ktorý som dostal z kultúrnej obce, a je to skôr taká otázka, ktorá je pomerne vážna a tiahne sa už rokmi v rámci teda kultúrnej obce, a teda by som ju, ak dovolíte, rád predniesol.
V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona NR SR č. 35/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a tak ďalej, si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci dlhodobej absencie reprezentantov Slovenskej republiky na súťaži mladých talentov organizovanej Eurovíziou pre mladých interpretov vážnej hudby. V Edinburghu sa nedávno uskutočnil 18. ročník takejto sútaže mladých talentov, ktorú každé dva roky organizuje Eurovízia, čiže účasť reprezentantov jednotlivých krajín organizačne zabezpečujú ich národné televízie. A v tejto súvislosti mi dovoľte opýtať sa nasledovné štyri otázky:
Kto tento rok reprezentoval Slovenskú republiku na súťaži mladých talentov v Edinburgu, ktorú organizuje v dvojročnom intervale Eurovízia?
Ak nikto, z akých dôvodov?
Kedy sa Slovensko zúčastnilo tejto súťaže naposledy? To je tretia otázka.
No a štvrtá otázka: Ktorí mladí slovenskí interpreti vážnej hudby sa jej zúčastnili v priebehu posledných 18 ročníkov?
Ja myslím, že z tých odpovedí bude zrejmé, že máme jeden vážny problém a že nevyužívame v tejto oblasti dostatočne priestor, ktorý sa nám ponúka, pretože naše mladé talenty sú na túto súťaž podľa mne dostupných informácií veľmi dobre pripravené. Takže vopred ďakujem pani ministerke za odpoveď a písomne podávam túto interpeláciu do podateľne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu: Okres Námestovo je najväčší okres na Orave čo do počtu obyvateľov aj rozlohou. Napriek tomu ako jediný z oravských okresov nemá vybudované klientske centrum, kde by na jednom mieste sídlili orgány štátnej správy. Situácia na úradoch v Námestove je pre občanov celej spádovej oblasti značne neprehľadná a časovo veľmi náročná, keďže úrady sú roztrúsené po celom meste. Navyše mesto nemá mestskú hromadnú dopravu a už len samotné cestovanie medzi úradmi spôsobuje mnohým ľuďom veľké komplikácie. Štát by mal mať záujem vytvoriť adekvátne pracovné podmienky aj samotným zamestnancom štátnej správy, na ktorých sú zo strany štátu, ale aj verejnosti vynakladané veľké nároky. Zamestnanci sa však dennodenne potýkajú so zlým materiálno-technickým vybavením svojich pracovísk, ktoré im ich prácu neuľahčuje, práve naopak.
Vážená pani ministerka, približne pred dvoma rokmi ste boli ako štátna tajomníčka ministerstva vnútra na obhliadke potenciálnych priestorov na zriadenie klientskeho centra štátnej správy pri Okresnom úrade v Námestove. Bývalý pán minister Kaliňák ma prostredníctvom odpovede na hodine otázok v septembri 2017 informoval, že ministerstvo vnútra vyhodnotilo ako najviac vyhovujúce priestory bývalej polikliniky v Námestove, a avizoval, že na jeseň 2017 budú pokračovať rokovania s vyšším územným celkom Žilina o nadobudnutí tohto objektu, aby sa tam následne mohlo zriadiť klientske centrum. Momentálne je september 2018 a k rokovaniam s vyšším územným celkom Žilina doposiaľ nedošlo a Námestovo neustále čaká na zriadenie klientskeho centra. Žilinský samosprávny kraj má vo svojom vlastníctve budovu starej polikliniky, ako aj nedostavaný skelet polikliniky, ktoré ministerstvu vie na tento účel ponúknuť. Nie je však možné neustále čakať na rozhodnutie ministerstva vnútra, pretože Žilinský samosprávny kraj by vedel tento priestor zhodnotiť a využiť aj na iný účel a ministerstvo potom bude mať problém nájsť vhodné priestory na vybudovanie klientskeho centra.
Vážená pani ministerka, vzhľadom na uvedené skutočnosti vás prosím o odpoveď, v akom procese sa nachádza rozhodovanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ohľadom zriadenia klientskeho centra orgánov štátnej správy v Námestove. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci, za milé slová. Ďakujem.
Interpeloval by som pána ministra životného prostredia: Vážený pán minister životného prostredia Érsek, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a s § 129 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem adresovať nasledovnú interpeláciu, týkajúcu sa ochrany najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe – Žitného ostrova – a stavu riešenia environmentálnych záťaží na Slovensku. V tejto súvislosti sa pýtam: V akom štádiu je ochrana Žitného ostrova? V akom štádiu riešenia sú environmentálne záťaže na Slovensku? Nie je možné urýchliť proces ich odstraňovania?
Takže toľko som mal, veľmi pekne ďakujem aj za potlesk, milí kolegovia.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podávam interpeláciu na ministra spravodlivosti vo veci Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledujúcu interpeláciu poslanca: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako samostatná právnická osoba patriaca do rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, zriadená zákonom č. 308/1993 Z. z. na základe medzinárodnej zmluvy, pôsobí od roku 2004 ako slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zo správy o činnosti za rok 2017 okrem iného vyplýva, že stredisko prijalo 70 podnetov, z ktorých bolo deväť odôvodnených podľa antidiskriminačného zákona, a podalo dve žaloby v danom roku. Uskutočnilo deväť prevenčných vzdelávacích aktivít pre ústredné orgány štátnej správy i pre verejnú správu, z ktorých na dvoch, a to pre Magistrát hlavného mesta Bratislava, boli prítomní štyria účastníci, a pre ministerstvo hospodárstva, kde bolo prítomných osem účastníkov. Celkovo stredisko uvádza 125 vzdelávacích aktivít na základných a stredných školách a 23 na pôde rôznych inštitúcií s celkovou účasťou 3 933 ľudí, z toho 53 aktivít, čiže 36 % v Bratislavskom kraji, no v Prešovskom kraji sedem aktivít, to je 5 %, a v Košickom kraji päť aktivít, čo sú tri percentá.
V rámci pôsobenia na sociálnych sieťach na Facebooku, citujem priamo zo správy strediska. Stránka strediska na sociálnej sieti Facebook si za rok 2017 upevnila svoje postavenie a získala 254 lajkov. Ku koncu roka 2017 v stredisku bolo kliknutých 440 lajkov a za rok 2017 stredisko zdieľalo na sociálnej sieti Twitter 94 príspevkov a od založenia účtu nadobudlo 59 sledujúcich. Od minulého roku tak stredisko získalo takmer 20 nových sledujúcich. Koniec citácie.
Stredisko vypracovalo a následne prostredníctvom svojho webového sídla zverejnilo celkovo 22 odborných stanovísk vo veciach súvisiacich s porušením zákazu diskriminácie, z toho v dvanástich identifikovalo chránený dôvod. Stredisko autorsky a edične pripravilo a vydalo päť titulov, ktoré boli zverejnené na jeho webovom sídle, všetky sú správy, hodnotiace a výskumná, a jednu detskú maľovanku. Vo výročnej správe o hospodárení za rok 2017 stredisko uvádza záväzný limit dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2017 na financovanie jeho činnosti v sume 553 242 eur na bežné výdavky, z čoho na základné platy bolo čerpané vo výške 183 306 eur, odmeny boli čerpané vo výške 21 925 eur, na poistné a príspevok do poisťovní bolo čerpané vo výške 83 472 eur, čo je celkom 288 703 eur, čiže 52,18 % z celkového finančného limitu, ktorý bol kompletne vyčerpaný, a žiadne iné príjmy uvedené nie sú.
Z pohľadu občana, bežného človeka, sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ak má vôbec o ňom vedomosť, javí ako formálna inštitúcia za viac ako pol milióna eur ročne bez akéhokoľvek pozitívneho dopadu na riešenie jeho problémov a bez schopnosti priniesť mu v budúcnosti prostredníctvom svojej prevenčnej činnosti želateľné výsledky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o pôsobenie tejto inštitúcie v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa a v oblasti dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a vzhľadom na záujmy občanov Slovenskej republiky, interpelujem Vás, pán minister, nasledovnými otázkami:
Ak považuje ministerstvo prácu Slovenského národného strediska pre ľudské práva za úspešnú, čo z uvedených faktov, ktoré zverejnilo samotné stredisko, tomu reálne nasvedčuje?
Aké kroky, najmä legislatívneho charakteru, chce ministerstvo podniknúť pre zmenu organizácie, správy a pôsobnosti strediska na reálne zvýšenie kvality jeho práce a zmeny územnej, obsahovej a personálnej proporcionality jeho pôsobenia?
Ako chce ministerstvo zabezpečiť zmeny, predovšetkým legislatívne, v pôsobení správnej rady, v znížení formálneho pôsobenia strediska, skvalitnenia manažmentu a skutočného zviditeľnenia a prevenčného a právneho pôsobenia strediska?
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, moja interpelácia sa týka ministerstva zahraničných vecí, interpelujem teda pána ministra zahraničných vecí ohľadne ochrany slovenských občanov v zahraničí.
Nakoľko som aj sama mala pred viac ako 10 rokmi veľmi negatívnu skúsenosť s ambasádou v Spojených štátoch amerických, keď som bola s mojimi ťažko postihnutými hercami reprezentovať Slovenskú republiku, leteli sme do Spojených štátov amerických, cítila som povinnosť, že zavolám na ambasádu a spýtam sa, predsa len ste tam, reprezentujete Slovensko a či v prípade akýchkoľvek problémov sa na nich môžem kontaktovať a tak. Dostala som pomerne negatívne odpovede, takže nakoniec som zabudla na to, spoliehala som sa na vyššiu moc a na to, že táto reprezentácia, naše trojtýždňové turné naozaj s unikátnym divadlom a projektom dopadne veľmi dobre. Nikdy som na to nezabudla. Samozrejme, sme potom vystupovali v New Yorku. Médiá nás dosť propagovali, takže sa mi ohlásila ambasáda na posledný deň po medializácii, že takéto unikátne divadlo zo Slovenskej republiky reprezentuje a prichádza hrať v New Yorku, a vtedy sa mi ambasáda ohlásila, že či by pán veľvyslanec mohol prísť na predstavenie. Tak som odkázala, že môže ako súkromná osoba, nech sa neprizná, že je veľvyslanec Slovenskej republiky. Pretože ja sa nebudem k nemu priznávať tiež, tak ako sa on nepriznal ku nám. Dobre.
Ďakujem veľmi pekne, teraz si dovolím prečítať moju interpeláciu.
V súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci fungovania zastupiteľských úradov v prípade pomoci Slovákom v zahraničí pri krízových udalostiach.
Obrátili sa na mňa s podnetom občania, ktorí sa v úvode augusta tohto roka nachádzali na indonézskom ostrove Lombok v čase ničivých a tragických zemetrasení. Pri ich slovách, ale aj skúsenostiach iných turistov či ľudí pracujúcich za hranicami, ktoré som si vypočula v minulosti, sa, žiaľ, priam sama vyslovuje otázka, či sa vieme postarať o našich občanov v krízových situáciách.
Dva páry mladých Slovákov, ktorí sa v lete vybrali do Indonézie, v čase zemetrasení 5. a 6. augusta sa ocitli na ostrove Lombok... (Zaznievanie gongu.) Ďakujem. ... sa ocitli na ostrove Lombok, na prvý pohľad splnili, čo mali. Minimálne dvaja z nich boli vopred nahlásení v systéme ministerstva zahraničných vecí, že sa v danom čase budú v oblasti nachádzať. Napriek tomu ich zastupiteľský úrad v Jakarte či iný orgán ministerstva zahraničných vecí v čase krízovej situácie sám nekontaktoval. V čase zemetrasení tak urobili títo samotní občania, ktorí na ochromenom ostrove získavali len obmedzené informácie. Po kontaktovaní zastupiteľského úradu sa, žiaľ, dozvedeli len toľko, že situáciu veľvyslanectvo zaznamenalo, zisťovali potenciálnu hrozbu vÍn cunami a následne sa už len dotknutých občanov pýtali na ich pocity z udalosti, pričom z takejto komunikácie občania nenadobudli práve pocit profesionálneho prístupu. V poriadku, títo občania mali na ďalší deň zabezpečený let z ostrova a nepožadovali žiadnu mimoriadnu pomoc. Samotný zastupiteľský úrad ich však napriek ďalším zemetraseniam ešte počas nasledujúcej noci samostatne už vôbec nekontaktoval.
V kontraste s týmto prístupom je ale potom najmä fungovanie služieb zastupiteľských úradov iných krajín. Konkrétne sa s týmito našimi občanmi na mieste nachádzali aj občania Rakúska, ktorí boli priamo kontaktovaní od svojich zastupiteľských úradov či informovaní aktuálnymi SMS správami každých tridsať minút o vývoji situácie.
Práve určitá proaktivita zastupiteľského úradu je v takejto chvíli očakávaným príspevkom k pocitu istoty nášho občana a je často mimoriadne dôležitá práve pre usmernenie ľudí v týchto stresových situáciách. A tento prípad nie je v tomto ponímaní ojedinelým. Rešpektujem, že práca zastupiteľských úradov má určité limity, avšak očakávaný je práve proaktívny ľudský prístup v ponúkaní možných riešení krízových situácií, poskytovaní aktuálnych informácií a zaujímaní sa o ďalší vývoj situácie občanov. V tejto súvislosti ma zaujíma niekoľko faktov k práci našich zastupiteľských úradov v jednotlivých krajinách:
Po prvé, bol v spomínanom prípade postup veľvyslanectva Slovenskej republiky v Jakarte správny?
Prečo sa zastupiteľský úrad ďalej o slovenských občanov v krízovej oblasti nezaujímal?
Aké kvalifikačné predpoklady musia spĺňať pracovníci zastupiteľských úradov, ktorí komunikujú s občanmi v krízových situáciách?
Prechádzajú pracovníci, ktorí komunikujú s občanmi v krízových situáciách, psychologickými testami?
Kto a akou formou zabezpečuje informovanie slovenských občanov nahlásených v systéme ministerstva zahraničných vecí v krízových situáciách?
Považujete fungovanie týchto služieb za dostatočné?
Majú podľa ministerstva zahraničných vecí zastupiteľské úrady a menovite práve konzulárne služby a krízové situácie dostatočné personálne kapacity v jednotlivých štátoch?
Vopred ďakujem a interpeláciu som podala písomne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som z tohto miesta predniesla interpeláciu na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu v súvislosti so zákonom, školským zákonom 61/2015 Z. z., ktorý sa týka duálneho vzdelávania a vôbec poskytovania praktického vzdelávania v našom školskom systéme.
Jedná sa o to, že – len pre pripomenutie – v júni v roku 2018, teda tohto roku, sme v rámci Národnej rady prijali návrh zákona, vládny návrh zákona, ktorým sa upravuje predmetný návrh, ktorý upravuje duálne vzdelávanie a všetky tieto náležitosti, a jedným alebo jednou z takých typických čŕt v rámci tohto zákona, ako všetci vieme, keďže sme ho preštudovali, bolo, že sa zjednodušil celkový proces nástupu zamestnávateľov malých a stredných podnikateľov, ale teda najmä aj živnostníkov do celého systému duálneho vzdelávania, a taktiež sa tam značne má alebo je úmysel znížiť administratívnu záťaž, ktorá súvisí s posudzovaním spôsobilosti jednotlivých zamestnávateľov poskytovať tieto služby alebo tieto úkony, ktoré súvisia s duálnym vzdelávaním a odborným vzdelávaním vo všeobecnosti.
V dôvodovej správe predmetného návrhu zákona sa tiež uvádza, že nemalým motivačným prvkom pri poskytovaní a vôbec zavedení duálneho vzdelávania je aj finančný príspevok, ktorý je určený na kompenzáciu poskytovania duálneho vzdelávania, pričom ale je potrebné povedať, že po preštudovaní tohto predmetného návrhu zákona je vidno, že tieto prostriedky v podstate budú mať formu štátnej pomoci. A tu sa vlastne dostávame k tomu, prečo som sa podujala interpelovať pani ministerku. Ide o to, že poskytovateľom tejto štátnej pomoci bude jednak ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj ministerstvo vnútra, pričom bude sa jednotlivý ten finančný obnos pre jednotlivých žiadateľov vyplácať prostredníctvom istej schémy, pričom túto schému každé z uvedených ministerstiev vypracuje samo, samozrejme, v súlade so zákonom o poskytovaní štátnej pomoci.
Tu by som chcela povedať, že je zrejmé už teraz, že celkový proces prideľovania týchto prostriedkov, týchto finančných prostriedkov bude značne administratívne náročný, čo môže spôsobiť minimálne dve veci, a síce že žiadatelia, teda najmä tí strední a malí podnikatelia, nehovoriac o živnostníkoch, nebudú mať vôľu vstúpiť do procesu duálneho vzdelávania, alebo tí, ktorí už tam nejakým spôsobom zainteresovaní sú, tak na strane druhej budú mať tendenciu nejakým spôsobom utlmovať svoje aktivity. A summa summarum, keď sa na to pozrieme holisticky, zistíme, že ten systém prideľovania tých finančných prostriedkov z hľadiska administratívnej záťaže bude niekoľkonásobne väčší ako ten, ktorý vlastne ministerstvo školstva zrušilo novelou predmetného návrhu zákona, o ktorom som hovorila v úvode. A z týchto dôvodov som sa teda podujala, dovoľujem si z tohto miesta interpelovať pani ministerku školstva, a síce mám na ňu tri konkrétne otázky:
Prvá: Ako je pripravené vami riadené ministerstvo naplniť cieľ, ktorý ste si stanovili v novele zákona o odbornom vzdelávaní a príprave v oblasti efektívneho vstupu stredných odborných škôl, zamestnávateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov vrátane živnostníkov do systému duálneho vzdelávania prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže?
Druhá otázka: Aké opatrenia má vami riadené ministerstvo pripravené v prípade, že realizáciou novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zamestnávateľom nevznikne nárok na príspevok na aktuálnych žiakov s učebnou zmluvou, alebo v prípade, že z dôvodu administratívnej a nárokovej náročnosti procesu získavania štátneho príspevku dôjde k postupnému útlmu rozvoja systému duálneho vzdelávania?
Tretia otázka: Nespôsobí vami vypracovaná novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave výrazné spomalenie rozvoja systému duálneho vzdelávania, respektíve aj útlm aktuálne poskytovaného praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania?
Vopred ďakujem za odpovede a svoju interpeláciu som doručila aj písomne. Vďaka.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č.1243 z 19. júna 2018 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 418 zo 4. septembra 2018 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 153 zo 6. septembra 2018 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet rokoval dňa 10. septembra 2018 a neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budem čítať; nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu k dispozícii.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 160 z 11. septembra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončil som.