34. schôdza

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Sú prihlásení štyria poslanci. Pán poslanec Dostál, pripraví sa pani poslankyňa Dubačová.
Nech sa páči.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán prezident okrem toho, že sa vyjadril k samotnému obsahu schváleného zákona, teda k tomu, ktorý je obsiahnutý v článku jedna, vyjadril sa aj k legislatívnej stránke a teda k tomu, že parlament schválil prílepok, teda doplnil do zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania v druhom čítaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Spravil tak napriek tomu, že v rámci druhého čítania som v pléne upozornil na to, že ide o schválenie novely nesúvisiaceho návrhu zákona. Ide o to, že dotované subjekty, teda ktorí nie sú verejní obstarávatelia, sú vyňatí touto novelou z režimu verejného obstarávania, pokiaľ ten príspevok z verejných zdrojov predstavuje menej ako 50 % z celkových nákladov projektu, alebo teda, teda toho konkrétneho výdavku.
Je to účelová novela, je to novela, ktorá zníži kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi. Ale to je vec, vec názoru. Právo Európskej únie to od nás nevyžaduje, ale rovnako nám to ani nezakazuje. Keď my chceme mať prísnejšie pravidlá, ako od nás žiada Európska únia, máme na to právo, môžeme to urobiť a špeciálne v podmienkach Slovenskej republiky, kde sú známe mnohé prípady zneužívania verejného obstarávania, zneužívania eurofondov, by sme mali dbať o to, aby tie pravidlá boli čo najprísnejšie. Ale nie to je predmetom pripomienky pána prezidenta.
Pán prezident upozorňuje na to, že v stabilnom právnom prostredí by sa nemali takýmto spôsobom meniť zákony, že schvaľujeme zákon, nový zákon o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania a v druhom čítaní tam prifárime článok dva, novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá so samotným návrhom zákona, s jeho obsahom nijako nesúvisí. Toto nie je kvalitné legislatívne prostredie, toto nie je kvalitný legislatívny proces.

Upozorňujem aj na to, že vláda Roberta Fica na začiatku vo svojom programovom vyhlásení a neskôr v takmer identickom programovom vyhlásení aj nová vláda Petra Pellegriniho hovorí o tom, že chce zabezpečiť kvalitu legislatívneho procesu. Chce zabezpečiť, aby tu bolo stabilné prostredie. Napriek tomu schvaľuje parlament opakovane prílepky, ktoré podľa rozhodnutia českého Ústavného súdu sú protiústavné, ktoré sú v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, čiže nie iba s nejakými internými pravidlami, ale so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady. Opakovane tu na to upozorňujeme a opakovane vládna väčšina schvaľuje takéto zmeny, ktoré narúšajú kvalitu legislatívneho prostredia.
A napokon o kvalite legislatívneho prostredia svedčí, svedčí aj skutočnosť, že ak parlament prelomí prezidentovo veto, tak bude musieť schváliť nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s účinnosťou jednotlivých ustanovení zákona, a to z toho dôvodu, že zákon napriek tomu, že ide o nový zákon, nemá dostatočnú legisvakančnú lehotu. Keby sme boli v situácii, že je dostatočný čas medzi tým, keď je zákon schválený, vyjde v Zbierke zákonov a medzi tým, ako má nadobudnúť účinnosť a majú sa podľa neho správať právne vzťahy, ktoré sú ním upravené, tak by dnes žiadne takéto zmeny ani pri prelomovaní prezidentského veta neboli potrebné. To je ďalšie vysvedčenie kvality vašej práce.
Posledná vec, je to zaujímavý pohľad, na ktorý upozornil pán poslanec Jarjabek a áno, asi by sme sa aj my mali zaoberať na to, že či nám nevadí, keď návrhy zákonov predkladá do tohto zákonodarného zboru vláda, ktorá je podozrivá z toho, že zatiahla Slovensko do únosu vietnamského občana a nechala na to zneužiť vládnu letku, ktorej členovia alebo bývalí členovia sú podozriví z krytia daňových alebo colných podvodov. Áno, asi by nám, keď sa budeme na to pozerať touto optikou, asi by nám malo vadiť, že takáto vláda predkladá do parlamentu akýkoľvek návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické s reakciou na vystúpenie pána poslanca. Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanecký kolega Dostál, vidím, že pravidelne vystupujete hlavne v takých bodoch, kde sa naozaj jedná o závažný problém, ktorý ste pomenovali, a to ten prílepok, a argumentovali ste aj uznesením, resp. tým, čím máme v rámci rozhodnutia českého Ústavného súdu a mňa v tomto prípade napadá jediná asi vec alebo jediné možné riešenie. Zrejme sa musíme obrátiť aj my na Ústavný súd Slovenskej republiky, nech vydá jasné rozhodnutie, ako táto prax je v súlade alebo v nesúlade, pretože je jednoznačne treba mať jasné rozhodnutie, či ide o zákonný alebo nezákonný postoj. Takže zaujíma ma na to váš názor. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Gröhling.

Ondrej, veľmi dobre si to zhrnul a my to zažívame v oblasti školstva veľmi často a zažívame to aj teraz, aj v minulosti. Niektorí kolegovia hovoria, že si musíme na to zvyknúť, lebo čo sa týka ministerstva školstva, bude to robiť stále, lebo nevie prinášať tie riešenia nejako premyslené, premyslene a potom sa udejú situácie aj z minulosti, kedy to musia riešiť takýmto spôsobom, že poslanci predkladajú pozmeňujúce návrhy a tam dopĺňajú. Zažili sme to teraz aj ohľadom kvality vysokoškolského vzdelávania, kde bol ten prílepok vo verejnom obstarávaní. Zažívame to aj v zákone o vysokých školách, kde opäť riešime SAV-ku, čo je obrovský problém a budeme asi o tom ešte diskutovať. V minulosti sme to zažívali, že v odbornom vzdelávaní, v zákone o odbornom vzdelávaní sme riešili osemročné gymnáziá, čo spôsobilo obrovský problém a týmto spôsobom vlastne obchádzame jednotlivé témy, aby normálne prebehli medzirezortným pripomienkovaným konaním, aby sa tomu mohli dotyční reálne vyjadriť, aby potom nevznikal taký obrovský chaos, ako vzniká teraz v školstve. Ďakujem.

S reakciou na faktické, pán poslanec Dostál. Poprosím o zapnutie pána poslanca.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a je v tom zhoda teda, že nejde tu o diskusiu o vecnej stránke vráteného návrhu zákona, o tom treba, samozrejme, tiež diskutovať, ale ide o diskusiu o tom, akým spôsobom sa schvaľujú zákony, ako sa porušujú pravidlá, ktoré sú explicitne napísané napríklad v zákone o rokovacom poriadku, akým spôsobom sa porušujú pravidlá, ktoré teoreticky uznáva aj vládna väčšina, uznáva aj vláda, ale v praxi ich nedodržuje. A nie je to iba nejaký problém akademický, že máme niečo napísané a teraz, teraz nedodržíme nejakú lehotu. To sa odráža aj na kvalite zákonov. Ak sa nedodržiavajú pravidlá, ak sa obchádza diskusia, tak tie zákony potom logicky sú menej kvalitné, schvaľujú sa nepodarky a schvaľujú sa veci, ktoré by normálnou diskusiou neprešli, lebo jednoducho v dlhšej diskusii, v normálnej diskusii, ktorú predpokladá legislatívny proces napríklad počas medzirezortného pripomienkového konania, by neobstáli. Nedeje sa to iba zákonoch, ktoré sa týkajú školstva, ale samozrejme, že aj.
Pokiaľ ide o otázku pána poslanca Sopka, či by sme sa nemali obrátiť na Ústavný súd, tak obávam sa, že jedna z vecí, ktorú máme na Slovensku inú ako v Českej republike, je aj Ústavný súd. Neviem si veľmi predstaviť, že by Ústavný súd Slovenskej republiky v súčasnom zložení, alebo obávam sa, v tom zložení, ktoré vzíde z najbližšieho doplnenia, bol schopný dať taký výrok, ako dal český Ústavný súd o neústavnosti prílepkov.

Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Petrák, pripraví sa pán poslanec Sopko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na prerokovaný návrh zákona, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie, o kvalite vysokoškolského štúdia ja.
Asi svoje vystúpenie by som začal tam, kde argumentoval pán poslanec Beblavý, ktorý hovoril o tom, že sa v zásade vysoké školy stávajú rukojemníkmi a ručia za zlé rozhodnutia niektorých fakúlt, tak ako to označuje vo svojej správe pán prezident. No ja vám teda prečítam z § 28 zákona, ktorý je vrátený:
"Agentúra nariadi zrušenie študijného programu, ak po pozastavení", čiže prvý krok je pozastavenie, "uskutočňovania študijného programu:
a) vysoká škola v určenej lehote nenavrhne úpravy študijného programu, alebo neoznámi jeho zrušenie,
b) agentúra nepotvrdí schválenej úpravy študijného programu vysokou školou,
c) návrh študijného programu podľa § 27 odsek 7 ani tretíkrát, čiže to upozornenie je opakované, čiže ak ani na tretíkrát nevytvára predpoklad na splnenie štandardov pre študijný program.".
Treba povedať, že zruší študijný program v danom stupni, v danom stupni znamená bakalárske štúdium a magisterské štúdium a v danom odbore. Ja sa vás pýtam, ak niekto nereaguje na upozornenie akreditačnej agentúry, že to, čo robí, je v rozpore so zákonom, to, čo robí, nespĺňa žiadne štandardy na kvalitu vysokoškolského štúdia a on nezareaguje ani na tretíkrát, tak čo mu máme? Zvýšiť finančné príspevky pre to, aby sa mohol trošku rozkukať po svojom okolí?
Dámy a páni, vrátane váženého pána prezidenta, tento argument snáď nemyslíte vážne. O akom skvalitňovaní vysokoškolského štúdia hovoríte, keď v priamom prenose nabádate "vykašlite sa na to aj tretí aj štvrtýkrát, robte si, čo chcete, aj tak vám je štát povinný len posielať finančné prostriedky, lebo vy viete, čo chcete a máte a akým spôsobom to máte robiť". Toto nepovažujem za zvyšovanie kvality vysokoškolského štúdia a tieto argumenty považujem za absolútne, absolútne scestné.
Ďalšiu otázku, ktorú spomína pán prezident vo svojom zdôvodnení, hovorí o tom napríklad, sú to výhrady k členom akreditačnej agentúry. Budem citovať: "Nominácie nezabezpečujú výber najkvalitnejších ľudí, ktorí dokážu ohodnotiť napríklad kvalitu pedagogického procesu.". V inej časti tejto správy pána prezidenta k tejto téme hovorí: "Možno mať pochybnosti o odbornej spôsobilosti študenta vysokej školy posudzovať komplexné otázky týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania, najmä ak ostatní členovia výkonnej rady majú byť odborníci pôsobiaci v danej oblasti niekoľko rokov. Ak už zákonodarca považoval za užitočné vytvoriť nejaký priestor vo výkonnej rade aj pre študentov, potom mohol uvažovať radšej o tom, aby takýto člen nemal rozhodovacie práva, iba právo byť vypočutý, resp. mal poradný hlas.".
Dámy a páni, toto je prvýkrát od novembra 1989, keď niekto spochybňuje účasť študentov na správe akademického prostredia. A to nie je niekto, kto to spochybňuje, to je prezident Slovenskej republiky. Ten pán prezident, ktorý je zástancom demokratických procesov v tejto krajine a stavia sa za jediného obhajcu demokracie v tejto krajine. Ja si myslím, že tieto tvrdenia, ktoré sú v predkladacej správe k vrátenému zákonu pána prezidenta, nepotrebujú žiaden ďalší komentár.
Dotknem sa ešte jednej otázky, a to je otázka, ktorá nadväzuje na to, čo som hovoril, a to sú kritériá na výber členov výkonnej rady. Navyše spôsob výberu nezaručuje dostatočné zastúpenie rôznorodých vedných a umeleckých činností. No ja musím povedať, že my sme o týchto otázkach viedli veľmi dlhé rozhovory so všetkými reprezentáciami vysokých škôl: Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl, s dekanmi fakúlt, s odborovým zväzom školstva. Zo všetkých vecí sme posudzovali napríklad priame výberové konania, posudzovali sme nominačný princíp, posudzovali sme kombináciu týchto princípov a po vzájomnej zrelej úvahe a dlhých diskusiách sme dospeli k názoru, že práve nominačný princíp, ak sa dohodneme, akým spôsobom tam budú jednotliví nominanti, zabezpečí, aby bolo zastúpenie rôznych vedeckých odborov a rôznych umeleckých oblastí vrátane toho, že bude zabezpečené aj teritoriálne rozloženie jednotlivých členov, že nebudú všetci napríklad len z Bratislavy, ale budú aj zo stredu a východu Slovenska, kde máme rovnako významné, kvalitné a uznávané univerzity, ktoré pôsobia na Slovensku.
Výberové konanie, ktoré bolo druhou možnosťou pri splnení kritérií, by mohlo napríklad znamenať, že všetci členovia výkonnej rady budú napríklad právnici a budú napríklad z Bratislavy, čo nedávalo žiadnu logiku, lebo potrebujeme posudzovať problémy komplexne a preto sme sa na tomto zhodli. Je to spoločná dohoda reprezentácií vysokých škôl, odborov a poslancov, ktorí rokovali o tomto návrhu zákona spolu s ministerkou školstva. Ja sa vás pýtam, a akú širšiu spoločenskú dohodu chcete dosiahnuť, ako tú, o ktorej sme hovorili? Ako existuje to jediné, jediné právo na pravdu a jediný výklad pravdy a ten výklad má v rukách pán prezident? A všetci ostatní, vážení páni profesori, doktori vied, rektori, vy ste asi v tejto republike nikto podľa pána prezidenta? Ja si to nemyslím a stojím za týmto návrhom zákona, tak ako bol predložený. (Potlesk.)
Ďalšia otázka, ktorú chcem otvoriť, je otázka rozhodovacej právomoci a súvisí to presne s tým, čo pán prezident vo svojom, vo svojom predkladacom návrhu hovorí, že kritériá, ktoré majú sľubovaný tlak na kvalitu vysokoškolského vzdelávania vyvolávaciu, nedostatočne, úplne, úplne chýbajú a že sú tu prvky, čiastočne prvky samosprávy, ktoré ale napríklad v súdnictve neznamenajú kvalitu. Áno, ak budeme porovnávať samosprávu v súdnictve, môžme mať k tomu vážne výhrady, ale na druhej strane napáda pán prezident spôsob hlasovania výkonnej rady, kde je povedané, že má hlasovať sedem z deviatich za prijaté, za prijatie uznesenia. Opakovali sme to pri predkladaní tohto zákona v druhom čítaní a sme to zdôvodňovali úplne jasne. Dvaja reprezentanti sú za Slovenskú rektorskú konferenciu, dvaja sú za Radu vysokých škôl a dvaja sú za Študentskú radu vysokých škôl. Z akademického prostredia je tam šesť nominantov. Dvaja sú protiváha, ktorí sú za zamestnávateľské zväzy a jeden je za ministerstvo a k tomu sa volí predseda. Aby bolo prijaté, aby bolo prijaté rozhodnutie, nemôže dôjsť k situácii, že predstavitelia Rady vysokých škôl a Slovenskej rektorskej konferencie, napríklad s jedným študentom alebo napríklad s jedným členom za zamestnávateľov sa dohodnú a upravia prostredie, inými slovami budú mať snahu zakonzervovať súčasný stav, ktorý bude znamenať bezbolestné pôsobenie v oblasti akademického prostredia na ďalšie roky. Toto práve znemožňuje tento stav a znamená to, že je potreba, aby sa akademické prostredie dohodlo minimálne so zamestnávateľmi alebo minimálne s ministerstvom tak, aby posuny, ktoré slovenské vysoké školstvo potrebuje, boli racionálne a posúvali kvalitatívne proces vysokoškolského vzdelávania na Slovensku dopredu. Toto je celé, toto je celá logika tohto návrhu zákona, ktorú zjavne pán prezident a jeho poradcovia nepochopili.
Mne je veľmi ľúto, že o týchto veciach musíme hovoriť možno aj trošku tvrdšími slovami, ale pokiaľ by neišlo o prvého muža v štáte a pokiaľ by neišlo o úrad, ktorý mám v hlbokej úcte, lebo si myslím, že prezidentský úrad má byť špičkou ľadovca každej krajiny, tak by som bol asi omnoho, omnoho tvrdší.
Vážené dámy, vážení páni, ja vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, tak ako bol odsúhlasený na gestorskom výbore a aby sme prelomili veto pána prezidenta, lebo toto je cesta k zvyšovaniu kvality vysokoškolského štúdia.
Ďakujem.