34. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na prerokovaný návrh zákona, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie, o kvalite vysokoškolského štúdia ja.
Asi svoje vystúpenie by som začal tam, kde argumentoval pán poslanec Beblavý, ktorý hovoril o tom, že sa v zásade vysoké školy stávajú rukojemníkmi a ručia za zlé rozhodnutia niektorých fakúlt, tak ako to označuje vo svojej správe pán prezident. No ja vám teda prečítam z § 28 zákona, ktorý je vrátený:
"Agentúra nariadi zrušenie študijného programu, ak po pozastavení", čiže prvý krok je pozastavenie, "uskutočňovania študijného programu:
a) vysoká škola v určenej lehote nenavrhne úpravy študijného programu, alebo neoznámi jeho zrušenie,
b) agentúra nepotvrdí schválenej úpravy študijného programu vysokou školou,
c) návrh študijného programu podľa § 27 odsek 7 ani tretíkrát, čiže to upozornenie je opakované, čiže ak ani na tretíkrát nevytvára predpoklad na splnenie štandardov pre študijný program.".
Treba povedať, že zruší študijný program v danom stupni, v danom stupni znamená bakalárske štúdium a magisterské štúdium a v danom odbore. Ja sa vás pýtam, ak niekto nereaguje na upozornenie akreditačnej agentúry, že to, čo robí, je v rozpore so zákonom, to, čo robí, nespĺňa žiadne štandardy na kvalitu vysokoškolského štúdia a on nezareaguje ani na tretíkrát, tak čo mu máme? Zvýšiť finančné príspevky pre to, aby sa mohol trošku rozkukať po svojom okolí?
Dámy a páni, vrátane váženého pána prezidenta, tento argument snáď nemyslíte vážne. O akom skvalitňovaní vysokoškolského štúdia hovoríte, keď v priamom prenose nabádate "vykašlite sa na to aj tretí aj štvrtýkrát, robte si, čo chcete, aj tak vám je štát povinný len posielať finančné prostriedky, lebo vy viete, čo chcete a máte a akým spôsobom to máte robiť". Toto nepovažujem za zvyšovanie kvality vysokoškolského štúdia a tieto argumenty považujem za absolútne, absolútne scestné.
Ďalšiu otázku, ktorú spomína pán prezident vo svojom zdôvodnení, hovorí o tom napríklad, sú to výhrady k členom akreditačnej agentúry. Budem citovať: "Nominácie nezabezpečujú výber najkvalitnejších ľudí, ktorí dokážu ohodnotiť napríklad kvalitu pedagogického procesu.". V inej časti tejto správy pána prezidenta k tejto téme hovorí: "Možno mať pochybnosti o odbornej spôsobilosti študenta vysokej školy posudzovať komplexné otázky týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania, najmä ak ostatní členovia výkonnej rady majú byť odborníci pôsobiaci v danej oblasti niekoľko rokov. Ak už zákonodarca považoval za užitočné vytvoriť nejaký priestor vo výkonnej rade aj pre študentov, potom mohol uvažovať radšej o tom, aby takýto člen nemal rozhodovacie práva, iba právo byť vypočutý, resp. mal poradný hlas.".
Dámy a páni, toto je prvýkrát od novembra 1989, keď niekto spochybňuje účasť študentov na správe akademického prostredia. A to nie je niekto, kto to spochybňuje, to je prezident Slovenskej republiky. Ten pán prezident, ktorý je zástancom demokratických procesov v tejto krajine a stavia sa za jediného obhajcu demokracie v tejto krajine. Ja si myslím, že tieto tvrdenia, ktoré sú v predkladacej správe k vrátenému zákonu pána prezidenta, nepotrebujú žiaden ďalší komentár.
Dotknem sa ešte jednej otázky, a to je otázka, ktorá nadväzuje na to, čo som hovoril, a to sú kritériá na výber členov výkonnej rady. Navyše spôsob výberu nezaručuje dostatočné zastúpenie rôznorodých vedných a umeleckých činností. No ja musím povedať, že my sme o týchto otázkach viedli veľmi dlhé rozhovory so všetkými reprezentáciami vysokých škôl: Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl, s dekanmi fakúlt, s odborovým zväzom školstva. Zo všetkých vecí sme posudzovali napríklad priame výberové konania, posudzovali sme nominačný princíp, posudzovali sme kombináciu týchto princípov a po vzájomnej zrelej úvahe a dlhých diskusiách sme dospeli k názoru, že práve nominačný princíp, ak sa dohodneme, akým spôsobom tam budú jednotliví nominanti, zabezpečí, aby bolo zastúpenie rôznych vedeckých odborov a rôznych umeleckých oblastí vrátane toho, že bude zabezpečené aj teritoriálne rozloženie jednotlivých členov, že nebudú všetci napríklad len z Bratislavy, ale budú aj zo stredu a východu Slovenska, kde máme rovnako významné, kvalitné a uznávané univerzity, ktoré pôsobia na Slovensku.
Výberové konanie, ktoré bolo druhou možnosťou pri splnení kritérií, by mohlo napríklad znamenať, že všetci členovia výkonnej rady budú napríklad právnici a budú napríklad z Bratislavy, čo nedávalo žiadnu logiku, lebo potrebujeme posudzovať problémy komplexne a preto sme sa na tomto zhodli. Je to spoločná dohoda reprezentácií vysokých škôl, odborov a poslancov, ktorí rokovali o tomto návrhu zákona spolu s ministerkou školstva. Ja sa vás pýtam, a akú širšiu spoločenskú dohodu chcete dosiahnuť, ako tú, o ktorej sme hovorili? Ako existuje to jediné, jediné právo na pravdu a jediný výklad pravdy a ten výklad má v rukách pán prezident? A všetci ostatní, vážení páni profesori, doktori vied, rektori, vy ste asi v tejto republike nikto podľa pána prezidenta? Ja si to nemyslím a stojím za týmto návrhom zákona, tak ako bol predložený. (Potlesk.)
Ďalšia otázka, ktorú chcem otvoriť, je otázka rozhodovacej právomoci a súvisí to presne s tým, čo pán prezident vo svojom, vo svojom predkladacom návrhu hovorí, že kritériá, ktoré majú sľubovaný tlak na kvalitu vysokoškolského vzdelávania vyvolávaciu, nedostatočne, úplne, úplne chýbajú a že sú tu prvky, čiastočne prvky samosprávy, ktoré ale napríklad v súdnictve neznamenajú kvalitu. Áno, ak budeme porovnávať samosprávu v súdnictve, môžme mať k tomu vážne výhrady, ale na druhej strane napáda pán prezident spôsob hlasovania výkonnej rady, kde je povedané, že má hlasovať sedem z deviatich za prijaté, za prijatie uznesenia. Opakovali sme to pri predkladaní tohto zákona v druhom čítaní a sme to zdôvodňovali úplne jasne. Dvaja reprezentanti sú za Slovenskú rektorskú konferenciu, dvaja sú za Radu vysokých škôl a dvaja sú za Študentskú radu vysokých škôl. Z akademického prostredia je tam šesť nominantov. Dvaja sú protiváha, ktorí sú za zamestnávateľské zväzy a jeden je za ministerstvo a k tomu sa volí predseda. Aby bolo prijaté, aby bolo prijaté rozhodnutie, nemôže dôjsť k situácii, že predstavitelia Rady vysokých škôl a Slovenskej rektorskej konferencie, napríklad s jedným študentom alebo napríklad s jedným členom za zamestnávateľov sa dohodnú a upravia prostredie, inými slovami budú mať snahu zakonzervovať súčasný stav, ktorý bude znamenať bezbolestné pôsobenie v oblasti akademického prostredia na ďalšie roky. Toto práve znemožňuje tento stav a znamená to, že je potreba, aby sa akademické prostredie dohodlo minimálne so zamestnávateľmi alebo minimálne s ministerstvom tak, aby posuny, ktoré slovenské vysoké školstvo potrebuje, boli racionálne a posúvali kvalitatívne proces vysokoškolského vzdelávania na Slovensku dopredu. Toto je celé, toto je celá logika tohto návrhu zákona, ktorú zjavne pán prezident a jeho poradcovia nepochopili.
Mne je veľmi ľúto, že o týchto veciach musíme hovoriť možno aj trošku tvrdšími slovami, ale pokiaľ by neišlo o prvého muža v štáte a pokiaľ by neišlo o úrad, ktorý mám v hlbokej úcte, lebo si myslím, že prezidentský úrad má byť špičkou ľadovca každej krajiny, tak by som bol asi omnoho, omnoho tvrdší.
Vážené dámy, vážení páni, ja vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, tak ako bol odsúhlasený na gestorskom výbore a aby sme prelomili veto pána prezidenta, lebo toto je cesta k zvyšovaniu kvality vysokoškolského štúdia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán kolega Petrák, nebudem reagovať na ten, na to komentovanie úlohy prezidenta, o tom v podstate už tá rozprava bola predtým. Ja si myslím, že najväčší problém tohto zákona je naozaj v tom, že väčšia časť proklamovaných pozitív nevyplýva priamo z textu novely, že sa stále hovorí iba o rokovaniach, zámeroch, o tom, ako boli veci dohodnuté, ale nevyplýva priamo z novely, že to neskončí tak, ako varujú kritici tohto riešenia, a síce, ako mnohokrát predtým, že zvíťazí šedý stred nad výnimočnosťou tých najlepších, pretože to je taký vzorec, ktorý vo vysokoškolskom prostredí, bohužiaľ, dlhodobo sledujeme už niekoľko rokov a na ktorý sa napríklad rektori špičkových univerzít na Slovensku sťažujú, že im nikdy nič poriadne neprechádza, ani v rámci rektorskej konferencie, ani v rámci dialógu s inými školami kvôli tomu, že ten šedý stred je tak masívny, že využíva demokratické procesy samosprávy univerzít na to, aby blokoval akýkoľvek progres. A v tomto zákone, v tejto novele jednoducho nie je vidno nič na prvý pohľad, čo by to riešilo. Ja rozumiem tomu, že vy poslanci koalície, ktorí máte intímnejší vzťah s ministerstvom a viacej s ním komunikujete, môžte vidieť aj tie dobré stránky, lebo ste vpustení dovnútra do kuchyne, ale to nevidí ani kancelária prezidenta a nevidíme to ani my ostatní poslanci Národnej rady a preto je oprávnené kritizovať novelu spôsobom, akým to robíme, pretože mnohé z tých vecí jednoducho sú iba na dohode zúčastnených strán a nevyplývajú priamo z textu.

Pán kolega, všetky tieto veci podľa mňa sú úplne implicitne obsiahnuté v tomto návrhu zákona. Je tam pomenované, napríklad inštitucionálna akreditácia, ktorá hovorí o tom, že ak sa schvália procesy schvaľovania a kvality vysokoškolského štúdia na akreditačnej agentúre, to znamená, ak budú schválené procesy, príslušná vysoká škola, univerzita si bude mať právo schvaľovať v danom odbore a stupni študijné programy podľa toho, aby reagovala v maximálnej možnej kvalite, ak je kvalitná, v maximálnom možnom reflektovaní celosvetových trendov, ak je kvalitná a v maximálnom možnom reflektovaní požiadaviek praxe. Hovorí sa tu o tom, že napríklad v prípade akreditačnej agentúry tie záverečné hlasovania sú, samozrejme, na výkonnej agentúre, kde ja som úplne presne pomenoval, prečo je postavený model tak, ako je postavený, ale na druhej strane sa tu hovorí aj o tom, že tie odborné hodnotenia budú robiť odborné komisie, ktoré budú zložené napríklad aj z členov komisií, ktorí sú zo zahraničia. To znamená, vnášame tu aj zahraničný prvok kvality, ktorý tu doteraz v akreditačnej komisii nebol. Toto je všetko, čo je implicitne napísané v tomto návrhu zákona a ja môžem povedať, ten, kto to tam chce vidieť, to tam vidí a možnože to tam nie je napísané úplne polopate, ale vás, konkrétne vás neobviňujem zo zlého úmyslu, ale nájdu sa aj takí, ktorí sa niektorých procesov boja a preto hovoria, že tento zákon bude spôsobovať problémy.

Vážený pán predseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu. Ako posledný vystupujúci musím z tohto miesta oceniť naozaj vecný charakter celej diskusie, čo ma naozaj teší, pretože vnímam a verím, že sme tu momentálne všetci, čo nám všetkým ide o čo najkvalitnejšie školstvo na Slovensku a čo najkvalitnejšie vzdelávanie. Môžu nás rozdeľovať pohľady, to je fakt. Tie pohľady môžu vychádzať na základe vlastných skúseností, pretože každý má z nás svoj príbeh, svoje prostredie, z ktorého prišiel do parlamentu a na základe toho aj formuluje svoje postoje a preto z tohto miesta sa chcem vyjadriť k takým trom veciam, ktoré sa nachádzajú vo výhradách pána prezidenta, kvôli čomu aj vetoval tento konkrétny návrh zákona, ale ešte predtým mi dovoľte, aby som zároveň vyjadril nádej, že my predsa musíme diskutovať. Možnože tá diskusia a polemika môže byť miestami tvrdšia, pokiaľ nebude zasahovať do nejakých osobných invektív, ale musíme diskutovať, pretože toto je oblasť, ktorá diskusiu nevyhnutne potrebuje. Nevyhnutne potrebuje rázne riešenia, pretože ľudia od nás očakávajú, aby sa konečne s celým školstvom pohlo.
Moje konkrétne veci, ktoré som spomínal už aj v niektorých verejných vystúpeniach, bolo, kde som sa stotožnil aj s názormi niektorých iných kolegov, bolo najmä ten stanovený počet, kedy z celkového počtu deväť členov akreditačnej komisie je potrebné, aby za prijatie konkrétneho rozhodnutia hlasovalo vždy najmenej sedem členov výkonnej rady. Vieme predsa všetci, že toto sa v pôvodnom návrhu nenachádzalo, tak ako to prišlo z ministerstva, a obávam sa, pretože vedel by som vo svojom živote nájsť množstvo paralel, kedy na základe rôznych kompromisov sa vždy nachádzalo aj to, čo už tu spomínal pán poslanec Poliačik, že jednoducho preváži ten stred, ten priemer. Jednoducho hľadanie kompromisov, ak chceme ráznejšie vstupovať do procesov, ak chceme ráznejšie meniť život na vysokých školách, ak bude k tomu vytvorené takéto prostredie, že naozaj sa bude hľadať čo najširšia dohoda a my všetci budeme pritom vedieť, že konkrétne riešenia nebudú ľahké a bude problém na dohodu a jednoducho tie rázne kroky budú musieť byť urobené, vtedy naozaj je dôležité, aby rozhodla väčšina, tak ako to bolo v pôvodnom návrhu, a nie 7 z 9, pretože naozaj nám reálne hrozí, že zase sa tak môžeme o tomto baviť o nejakých 5-10 rokov a zistíme, že napriek dobrým úmyslom, ktoré tu boli prezentované, sa urobilo len veľmi málo. Musíme byť ráznejší.
A teraz ku konkrétnym takým dvom detailom, ktoré sa nazdávam, že tu ani veľmi nezazneli, jeden sa nepriamo týka aj toho, čo tu už bolo hovorené o vnútornom systéme kontroly, konkrétne podľa ustanovenia čl. 1 § 24 sa nachádzajú odôvodnenia pána prezidenta, kde vysoká škola je povinná požiadať agentúru o posúdenie jej vnútorného systému najmenej raz za desať rokov, ale zo schváleného zákona nie je zrejmé, v akom rozsahu a či vôbec môže vysoká škola zasahovať do svojich vlastných jednotlivých vnútorných predpisov, ktoré budú súčasťou takéhoto vnútorného systému.
Nadväzujem aj na to, čo som už tu dnes počul, že áno, nie je to možno polopate všetko uvedené, ale práve to, že keď nezadefinujeme to, čo očakávame, aby predložila vysoká škola striktne, môže byť nástrojom na to, aby si to iná strana vykladala po svojom. Toto vôbec nie je malý problém a netýka sa len školstva. My, bohužiaľ, máme skúsenosti so svojvôľou a s rôznymi výkladmi. Preto je dôležité tieto veci vždy ošetriť, aby nedochádzalo potom k nedorozumeniam a najmä aby nedochádzalo k procesom, ktoré zhatia, čokoľvek pozitívne sa môže na konkrétnej vysokej škole stať.
A druhým takým, a druhou takou pripomienkou, ktorú som si všimol, a v tomto sa tiež stotožňujem s pánom prezidentom, je možno nie celkom protichodné, ale každopádne povážlivé ustanovenie čl. 1 § 34 ods. 5, ktorý upravuje kontrolnú právomoc ministerstva vo vzťahu k dodržiavaniu právnych predpisov agentúrou. Ministerstvo túto právomoc nemá, ak ide o konanie agentúry podľa ustanovení čl. 1 § 21 až 33, ktorý upravuje výkon pôsobnosti agentúry. Prečo to uvádzam? Takéto nejasnosti môžu tiež spôsobovať potom budúce problémy. Preto vyzývam aj k opatrnosti.
Je pravda, že prax ukazuje, ako tým spôsobom tie zákony u nás idú častokrát v tej polemike medzi nami na tých, ako som už povedal v úvode, tých rôznych pohľadov, ktoré do toho vnášame, sa málo rozprávame. A napriek tej diskusii, ktorá tu bola, myslím si, že pokiaľ by sme vedeli viac spolu hovoriť, vedeli by sme, aspoň takto u nás aj na škole sa hovorilo, aj tak som to hovoril deťom, viac hláv, viac rozumu. Vedeli by sme nachádzať budúce zárodky problémov, pretože tie sa nachádzajú a nespoliehajme sa na to, že sa to časom dá opraviť. Medzitým môže dôjsť k škodám, ktoré si v súčasnosti nevieme ani predstaviť.
Preto vyzývam k opatrnosti. Zvážte ten postoj, ktorý máte. Viem, že môžete mať názor k samotnej osobe pána prezidenta, aký máte, viem, že môžete mať názor k jednotlivým jeho krokom, ale nemyslím si, že stanovisko, ktoré sa vypracuje tiež s odborníkmi, jeho účelom je škodiť, respektíve ubližovať, ale skôr naopak, pomáhať a odhaľovať veci, ktoré by sa opraviť mali. A preto považujem za potrebné vás požiadať na opatrnosť pri tom, ak chcete veto prelomiť. Pretože častokrát realita je zložená z tých drobných krokov, ktoré môžu ovplyvniť celú budúcnosť.
Ďakujem.

Hlasovanie navrhujem o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov o výsledku prerokovania zákona z 19. júna 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 1047.
Národná rada schválila dňa 19. júna 2018 uvedený zákon. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe toho predseda Národnej rady pridelil rozhodnutím predmetný návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský určil Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady prerokovali uvedený návrh zákona, a teda uvedený zákon v lehote určenej predsedom Národnej rady.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon so štyrmi zmenami, ktoré sú uvedené v čl. II tejto spoločnej správy. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený zákon a k pripomienkam prezidenta uvedeným v druhej časti tejto spoločnej správy zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor na schôdzi výboru dňa 4. septembra uznesením č. 424 odporučil zákon schváliť. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi výboru dňa 10. septembra 2018 uznesením č. 169 odporučil zákon schváliť a zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona v znení pozmeňujúceho návrhu, ktorý je uvedený v tretej časti spoločnej správy a má štyri body.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov prijal odporúčanie pre Národnú radu o hlasovaní a odporúča hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti II s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Po druhé, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Po tretie, hlasovať o zákone z 19. júna, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, ako celku v znení pozmeňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 176 z 10. septembra 2018. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, my sme sa už k tomuto zákonu vyjadrovali aj v prvom, aj v druhom čítaní, ale teraz by sme opätovne chceli apelovať hlavne teda na vládnych poslancov, aby neprelomili veto prezidenta a aby sme tento zákon v parlamente neschválili.
Predseda Slovenskej akadémie vied upozorňuje, a jeho slová treba brať vážne, že schválenie tohto návrhu a zrušenie transformácie spôsobí v akadémii nenapraviteľné škody. Prvý a základný problém tohto zákona je ten, že obsahuje nepriamu novelu, tzv. prílepok, ktorý sa vôbec netýka obsahu zákona, ale týka sa Slovenskej akadémie vied. Celá situácia, do akej sme sa dostali so Slovenskou akadémiou vied, je úplne absurdná. Minulý rok schválilo ministerstvo školstva návrh zákona, podľa ktorého sa rozpočtové a príspevkové organizácie Slovenskej akadémie vied od 1. júla 2018 transformujú na verejné a výskumné inštitúcie. Teraz v septembri to isté ministerstvo školstva, tá istá vládna koalícia chce zákonom, touto, týmto prílepkom, nepriamou novelou, chce zákonom nasilu transformovať tieto výskumné inštitúcie naspäť na príspevkové a rozpočtové organizácie a chce to robiť len preto, aby celý proces znovu začal odznova. Tento návrh nemá absolútne žiadny racionálny základ a jednoducho je neodôvodniteľný.
Ak schválime v pléne, vy, poslanci vládnej koalície, ak schválite tento návrh zákona, ktorý obsahuje aj túto nepriamu novelu, ktorá je mimochodom v rokovacom poriadku zakázaná, tak ako je zakázaná, tak ako aj predchádzajúci návrh, o ktorom hovoril, hovorili moji kolegovia, kde zase prílepok o verejnom obstarávaní, jednoducho rokovací poriadok tieto prílepky zakazuje, vy to vôbec nedodržiavate, ak schválime tento zákon, tak spôsobíme Slovenskej akadémii vied obrovské problémy. Prinesie to obrovskú byrokraciu, prinesie to právnu neistotu vedcom, kto ich vlastne zamestnáva, či dostanú výplaty. Zmätok spôsobený ministerstvom školstva okrem toho ohrozuje vedecké projekty a vedcom berie posledné zvyšky nádeje, že postavenie vedy na Slovensku sa konečne zlepší.
Naším cieľom by malo byť, aby sa Slovenská veda rozvíjala, aby sa u nás rozvíjal priemysel a služby s vysokou pridanou mierou inovácií a s vysokou pridanou hodnotou. Prinieslo by to lepšie mzdy, prinieslo by to kvalitnejšie pracovné miesta a prosperitu. Toto sa nedá dosiahnuť bez fungujúcej vedy. Tak isto sa to nedá dosiahnuť bez toho, aby mladí ľudia mali záujem o vedu, aby nám neutekali do zahraničia a aby sa na Slovensko vedci, ktorých máme v zahraničí, vracali.
Táto vládna koalícia hádže Slovenskej akadémii vied a vedcom polená pod nohy namiesto toho, aby im pomáhala s transformáciou, tak už dva, tri mesiace riešime problém, kedy ministerstvo školstva na jednej strane, Slovenská akadémia vied na druhej strane sa nevedia dohodnúť. Pre mňa je táto situácia nepochopiteľná. V prvom rade ministerstvo školstva by malo mať prvoradý záujem, aby tá transformácia prebehla hladko, mali by im pomáhať. Nemali by im robiť napriek a vyžadovať dokumenty nad rámec zákona. Čo je pre mňa úplne nepochopiteľné, a to sa k tomu, to sa k tomu vrátim, ako je možné, že ministerka školstva, aj to hovorí o tom, o tej, o tom, že na jednej strane skutočne chýba dobrá vôľa tento problém riešiť. Prokuratúra poslala stanovisko, toto je stanovisko prokuratúry, čierne na bielom, kde prokuratúra hovorí to, že zistila prieťahy v konaní ministerstva. Prokuratúra tak isto hovorí, a teraz ju budem citovať: "Z uvedeného dôvodu bolo ministerstvu dňa 5. 9. 2018 podané upozornenie prokurátora s tým, aby ministerstvo o návrhoch SAV na zápis do registra verejných výskumných inštitúcií urýchlene rozhodlo.". Toto poslala prokuratúra.
Ministerka školstva namiesto toho, aby prestala robiť prieťahy, aby začala urýchlene konať, namiesto toho vyhlási, že prokuratúra vlastne potvrdila, potvrdila, že postup ministerstva je správny. Je pravda, že máme veľmi zlé výsledky v PISA v porozumení čítaného textu, ale toto by som od ministerstva rozhodne neočakávala.
A ja by som vás teda ešte, ak vám teda záleží a obraciam sa predovšetkým na poslancov vládnej koalície, ak vám záleží na tom, v akom stave bude naša veda, v akom stave bude Slovenská akadémia vied, pán Čaplovič, vy máte k tomu špeciálne blízky vzťah. Veľmi dobre viete, aké problémy táto situácia vedcom pôsobí. Problémy, ktoré si oni nespôsobili. Bežia tam miliónové eurofondové výskumné projekty, ktoré budú ohrozené. Nastane právna neistota. Celý proces sa vracia na začiatok a bude musieť znovu prebehnúť. Všetko bude musieť prebehnúť odznova.
Preto by som Vás chcela požiadať, aby sme o tomto zákone nehlasovali, aby sme počkali na mimoriadny výbor, ktorý predseda školského výboru Ľubomír Petrák zvolal na piatok o ôsmej ráno, kde si vypočujeme obidve strany. Vypočujeme si Slovenskú akadémiu vied, vypočujeme si ministerstvo a ak o tomto zákone máme hlasovať, aby sme o ňom hlasovali na konci schôdze. Ja si myslím, že tie dva týždne odkladu a dobrá vôľa z vašej strany by mohli, mohli pre slovenskú vedu urobiť veľmi veľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa k veci vyjadrím v rozprave, do ktorej som zapísaný. Neviem, prečo nie som na tabuli, pán predsedajúci, ale teraz v tejto faktickej chcel by som zverejniť jednu výzvu a potom poviem, od koho je. Výzva znie: "Vyzývam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby nepodporili novelu, ktorá má zmariť takmer dokončenú transformáciu Slovenskej akadémie vied. Prijatie tejto novely, ktorá sa možno dostane na hlasovanie už dnes, by znamenalo, že ústava našej najstaršej aj najvýznamnejšej vedeckej inštitúcie sa, ústavy sa dostanú do niekoľkomesačného chaosu. Prejdú byrokratickou tortúrou uvalenou ministerstvom školstva, viaceré stratia významné prostriedky zo zahraničnej spolupráce. Podobne rôzne druhy povolení potrebných na výskum takmer určite dôjdu k prerušeniu mnohých pracovnoprávnych vzťahov. Pre mladého vedca je existenčne ťažká situácia už to, keď mu vypadne jedna alebo dve výplaty. Navyše novela vytvorí právne veľmi nejasný stav, z ktorého s dôsledkami sa všetky zúčastnené subjekty budú musieť pravdepodobne vyrovnávať ešte roky.".
Jeden by čakal, že toto je výzva od nejakého opozičného politika alebo aktivistu, ale túto výzvu dnes zverejnil bývalý minister školstva Juraj Draxler. Minister školstva nominovaný stranou SMER. Z vašich vlastných radov, kolegovia, vychádza výzva, aby ste jednoducho toto neumožnili pokračovať ďalej. To, že SNS je neschopná strana, ktorá má neschopnú ministerku, ktorá nie je schopná toto celé dotiahnuť dokonca, neznamená, že sa tomu máme prizerať, nebodaj to podporovať. Plne podporujem návrh, aby sa o tom nehlasovalo dnes, ale až po zasadnutí mimoriadneho výboru.

My sa stále obraciame na vládnych poslancov, ale zažili sme to na výbore, kde sa hlasovalo. To veto bolo prelomené, takže predpokladám, že všetci vieme, čo sa udeje dnes o sedemnástej hodine. Mne ale idú otázky typu, že ako budú ústavy pokračovať ďalej vo svojich projektoch? Ako budú pokračovať vo svojej vedecko-výskumnej práci, ako budú pokračovať všetky rozbehnuté a zazmluvnené projekty? Už teraz reálne prichádzajú vedci v rámci tejto transformácie o granty a aj SAV sama upozornila, že bude musieť svoje organizácie v rámci tohto zrušenia, v rámci ohrozenia napríklad aj ďalších projektov v Európskej komisii za 10 miliónov, kde sa zúčastňuje až osem krajín, hej? Toto celkovo nie je legislatívne doriešené. Ak sa čerpajú prostriedky zo štruktúr, európskych štrukturálnych fondov, tak päť rokov po ich prečerpaní prenajímateľ v podstate je povinný využívať tú štruktúru a tá nesmie zmeniť majiteľa. Takže keď sa budú teraz meniť jednotlivé inštitúcie, bude sa meniť aj IČO a toto nie je zmena majiteľa? Iba dopredu hovorím, že nebudeme opätovne musieť vracať financie v rámci Európskej únie len kvôli tomu, že tu zlyháva reálne práca ministerstva školstva a pani ministerky? Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja teraz v septembri v situácii, keď sú rozbehnuté transformačné procesy, tie procesy nie sú dokončené, som presvedčená o tom, že sme v nejakom štádiu právneho chaosu, pokiaľ ide o transformáciu Slovenskej akadémie vied a som presvedčená o tom, že kvôli právnej istote a kvôli tomu, aby sa akadémia mohla transformovať pri zachovaní právnej kontinuity a aby to bolo úplne nespochybniteľné, jediné rozumné riešenie je odložiť hlasovanie o zákone vrátenom prezidentom a aby ministerstvo školstva prinieslo v skrátenom konaní exaktné riešenie šité na situáciu, ktorá momentálne existuje. A opakujem tak, aby bolo nespochybniteľné, že v zmysle zákona sa akadémia transformuje pri zachovaní právnej kontinuity. Myslím, že pre inštitúciu vyše 60 rokov starú s 3 500 zamestnancami je to nesmierne dôležité. Preto aj za seba hovorím, že ja za prelomenie prezidentovho veta hlasovať nebudem. Ďakujem. (Potlesk.)